Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-3134-2021.pdf
PDF · 119.98 KB
Case nature
Subarea
59Ek/3134/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO 53 255 739, proti povinnému 1./ R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž. XXXX/XX, XXX XX X., 2./J. R., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž. XXXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 3.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Balaškóm, Exekútorský úrad Hurbanovo, so sídlom Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo pod sp. zn. 394EX 1275/21, o návrhu povinného v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného v 1. rade a povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 30.08.2021 domáhal od povinných vymoženia 3.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 11Up/840/2020 dňa 21.05.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/840/2020 zo dňa 13.05.2021 (ECLI:SK:OSBB:2021:6120290895.4), uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/840/2020 zo dňa 01.04.2021 (ECLI:SK:OSBB:2021:6120290895.3) a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/840/2020 zo dňa 01.04.2021 (ECLI: SK:OSBB:2021:6120290895.2). Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.10.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3134/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 13.01.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „povinní“) na zastavenie exekúcie, ktorí žiadajú neprihliadnuť, resp. zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie platobný rozkaz 11Up/840/2020 zo dňa 21.05.2020, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia ich ústavných práv a európskeho spotrebiteľského práva, pretože sa jednak nikdy nezúčastnili súdneho konania v uvedenej veci, hoci mali ústavné právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a taktiež z dôvodu, že predmetná spotrebiteľská zmluva, z ktorej vymáhaný nárok vzišiel, nebola podrobená súdnej kontrole ex offo a teda im bola odopretá spotrebiteľská súdna ochrana, keďže platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, vydal vyšší súdny úradník. Citujúc ust. § 61k ods. 2 a ods. 5 Exekučného poriadku povinní uviedli, že okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta zákonnosť exekučného titulu, t.j. jeho materiálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Povinní žiadajú súd, aby zastavil exekúciu, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom,
pretože im boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkom konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v súlade so smernicou Rady 93/13 EHS. Zmluva, z ktorej mal pochádzať žalobný nárok, je formulárová, typová, predtlačená, ktorej obsah nemohli ovplyvniť, bola uzavretá na základe nekalých praktík, ktorá neobsahuje všetky náležitosti, ktoré obsahovať mala v zmysle platných právnych predpisov, do ktorej oprávnený, resp. jeho právny predchodca včlenil neprijateľné zmluvné podmienky a preto je neplatná priamo zo zákona § 39 Občiansky zákonník, resp. neplatná v časti neprijateľných zmluvných podmienok. Zároveň súd ex offo v zmysle § 54a OZ absolútne neskúmal premlčanie nároku žalobcu. Pri prejednávaní veci č.k. 11Up/840/2020 neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože platobný rozkaz vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkom konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže predmetný platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, čím im bolo odopreté právo na zákonného sudcu, predmetná zmluva nebola v zmysle Smernice Rady 93/13 EHS podrobená súdnej kontrole. Súd rozhodol v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky a európskym spotrebiteľským právom, pretože nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky; nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom; neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti; neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky; neurčil, či zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle zákona 129/2010 Z.z.; nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.
3. Povinní v návrhu ďalej uviedli, že podávajú návrh na zastavenie exekúcie a príslušenstva najmenej v časti neprijateľných zmluvných podmienok a chýbajúcich náležitostí, taktiež v časti premlčaného nároku, ktorý nie je možné platne zabezpečiť v zmysle ustanovení OZ a namietajú exekučný titul na peňažné plnenie, ktorého vydaním došlo k uvedeniu povinných do právnej neistoty, nakoľko nevykonanie procesných úkonov, ktoré prvostupňový súd vykonať mal (nevykonanie procesnej podmienky § 299 ods. 2 zákona č. 160/2016 Z.z., § 3 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) bránia samotnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu, no napriek všetkému sa exekúcia vykonáva, čím dochádza k protiprávnemu stavu. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že i keď spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto spôsobom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Povinní majú za to, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa, keďže sa nachádza v značne znevýhodnenom postavení naproti dodávateľovi, ktorý sa javí odborne zdatným, pričom priemerný spotrebiteľ obvykle nie je vôbec zorientovaný v spotrebiteľskom práve, čo dáva dodávateľom značnú výhodu pri kontraktácii zmlúv. Súd je povinný podrobiť súdnej kontrole, každú spotrebiteľskú zmluvu a tu povinní poukazujú na smernicu Rady 93/13/EHS podľa ktorej vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, citovaný bod 52). Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“. V súvislosti s vyššie uvedeným Európsky súdny dvor, v rozsudku C-448/17 EOS KSI Slovensko s. r. o. proti Jánovi Dankovi, Margite Dankovej, za účasti: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS rozhodol, že v dôsledku toho okolnosť, že vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc v oblasti vydávania platobných rozkazov súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, nemôže ohroziť zachovanie potrebného účinku smernice 93/13, pokiaľ je preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve sudcom stanovené v štádiu výkonu platobného rozkazu alebo v prípade odporu proti platobnému rozkazu. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Povinní ďalej citujú z uvedeného rozsudku bod 2.: Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu
proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Na podporu svojich tvrdení poukazujú aj na rozsudok SD-EÚ vo veci C-49/14 Finanmadrid EFC SA proti Jesúsovi Vicentovi Albánovi Zambranovi - Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, ktorá neumožňuje súdu konajúcemu vo veci výkonu platobného rozkazu posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je príslušný na vykonanie takého posúdenia.
4. Povinní ďalej citujúc článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uvádzajú, že odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, podľa súčasne platnej právnej úpravy - Civilný sporový poriadok - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94). Citovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd vydal exekučný titul, ktorý sa do dnešného dňa nestal právoplatným a vykonateľným. Exekučný titul je nespôsobilý, nevykonateľný. Na záver povinní dodávajú, že v prípade zastavenia exekúcie oprávnený nebude poškodený na svojich právach, pretože sa môže riadnou žalobou podanou na súde domáhať svojich práv. Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Poukazujúc na Nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. I ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m .m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Povinní preto navrhujú, aby súd po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania, alternatívne súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu poukazujúc na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že má za to, povinní nepreukázali ani jednu z podmienok uvedených v predmetnom ustanovení. Zároveň uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohli žalovaní (povinní) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené preto oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
13. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
14. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.
15. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.
16. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo da, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
18. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či
je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
19. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
20. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
21. K tvrdeniam povinných, že v upomínacom konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, že im bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže predmetný platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, čím im bolo odopreté právo na zákonného sudcu a k žiadosti povinných o zrušenie sporného exekučného titulu, nakoľko nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia ich ústavných práv, keďže sa nikdy nezúčastnili súdneho konania aj napriek tomu, že mali ústavné právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych úradníkoch, v zmysle ktorého vyšší súdny úradník koná a rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nemožno preto prijať vyššie uvedené tvrdenie povinných, že im bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie a odopreté právo na zákonného sudcu z dôvodu, že exekučný titul vydal súdny úradník. Skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom totiž nezakladá žiadnu prekážku pre vedenie exekúcie, nakoľko ide o súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a teda ide o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť exekučným titulom. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinných vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť
a vykonateľnosť. Aj keď povinní voči platobnému rozkazu podali odpor dňa 15.06.2020 doručený do e-mailovej schránky súdu a dňa 18.06.2020 bol súdu doručený odpor povinných prostredníctvom poštového podniku, tieto boli uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/840/2020 zo dňa 01.04.2021 (ECLI:SK:OSBB:2021:6120290895.2) a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/840/2020 zo dňa 01.04.2021 (ECLI:SK:OSBB:2021:6120290895.3) odmietnuté z dôvodu, že odpor doručený súdu dňa 15.06.2020 bol zo strany povinných podaný elektronickými prostriedkami, avšak nie na príslušnom elektronickom formulári a bez autorizácie a odpor doručený súdu dňa 18.06.2020 v listinnej podobe povinní podali na poštovú prepravu oneskorene. Voči predmetným rozhodnutiam povinní podali sťažnosť, o ktorej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením sp. zn. 11Up/840/2020 zo dňa 13.05.2021 (ECLI:SK:OSBB:2021:6120290895.4) tak, že sťažnosť povinných zamietol, v čoho dôsledku platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im predmetný platobný rozkaz (exekučný titul) ukladá, oprávnený tak nemal inú možnosť, než domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou exekučného konania.
22. Pokiaľ povinní v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným a povinnými o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, išlo o spotrebiteľský spor, a v tejto súvislosti, že zmluva od ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súd zmluvu nepodrobil kontrole z úradnej moci, exekučný súd musí konštatovať, že na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinní namietajú vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinných namietané v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v základnom konaní využitím ich práva podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého povinní mali možnosť namietať aj tú skutočnosť, že oprávnený sa domáha svojho nároku na základe zmluvy, ktorej obsahom sú aj neprijateľné podmienky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že povinní o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu boli riadne poučení, že odpor podaný oneskorene, bez vecného odôvodnenia, neoprávnenou osobou alebo zákonom nepredpísaným spôsobom, súd uznesením odmietne. Skutočnosť, že povinní odpor nepodali v zmysle poučenia a tento podali elektronicky bez autorizácie, ako aj oneskorene, však nemôže byť v exekučnom konaní na ťarchu oprávneného. Bolo povinnosťou povinných spravovať sa v zmysle poučenia súdu a odpor podať zákonom predpísaným spôsobom. Povinní však odpor nepodali v súlade so zákonom a preto súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že odpor povinných je potrebné odmietnuť.
23. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96).
24. Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie alebo iný titul vykonateľný len vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. apríla 1999, sp. zn. 21 Cdo 2020/98, R 4/2000).
25. Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá
nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“
26. Pre úplnosť je preto potrebné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade spôsobilého exekučného titulu, keď platobný rozkaz vydaný okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 11Up/840/2020 dňa 21.05.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.06.2020. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný jednak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinným vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinní si povinnosť ním uloženú dobrovoľne nesplnili, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Nakoľko exekučný súd preskúmaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal návrh v zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
27. Exekučný súd zároveň nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
28. Povinní v predmetnej veci podali návrh na zastavenie exekúcie a príslušenstva aj z dôvodu premlčaného nároku. V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Preto pokiaľ povinní v návrhu poukazujú na skutočnosť, že súd v základnom konaní
absolútne neskúmal ex offo premlčanie nároku žalobcu, je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
29. Pre úplnosť súd k danej veci uvádza, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci oprávnenému vznikol nárok na zaplatenie sumy 3.000,- eur vo vzťahu k povinným dňa 10.12.2019. Keďže oprávnený sa jeho priznania domáhal podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 28.04.2020 je zrejmé, že všeobecná trojročná premlčacia lehota neuplynula a preto nárok oprávneného v čase začatia súdneho konania nebolo možné považovať za premlčaný. V prípade exekučného konania možno námietku premlčania uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený sa v prebiehajúcej exekúcii domáhal od povinných vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinných vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.06.2020. Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol exekučnému súdu doručený dňa 30.08.2021 nemôže byť sporné, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo a že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, nakoľko tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.