Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/33/2016

Identifikačné číslo spisu: 1198899681 Dátum vydania rozhodnutia: 13.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1198899681.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ H. E., bývajúcej v O. a 2/ U. V., bývajúcej v X., proti žalovanej B. Z., bývajúcej v O., P. , zastúpenej JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom v Bratislave, Wolkrova 4 1 , o zaplatenie 13 277,56 € s príslušenstvom, vedenej n a Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

V predmetnej veci Okresný s úd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 19. marca 2014 č. k. -180 I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť obom žalobkyniam spoločne a nerozdielne sumu 663,88 € s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21. septembra 1998 do zaplatenia, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § a 657, a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení) i s odkazom na rovnakého zákona a § a 10a nariadenia vlády č. ; vecne potom prakticky preukázaním poskytnutia žalovanej zo strany právnej predchodkyne žalobkýň (pôvodnej a v priebehu konania zomrelej žalobkyne H. V.) pôžičky v sume 20 000 niekdajších Sk (a nepreukázaním požičania ničoho nad takýto rámec) a tiež tým, že medzi účastníčkami zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá jej splatnosť, veriteľka (pôvodná žalobkyňa) 31. augusta 1998 žalovanú vyzvala na vrátenie do 20. septembra 1998 a takto žalovanej poskytla výhodu dlhšej než zákonnej lehoty, avšak žalovaná ani do rozhodovania súdu prvého stupňa pôžičku nevrátila.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 24. júna 2015 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti (teda čo do výroku rozsudku súdu prvého stupňa I. zhora) potvrdil a žalobkyniam nepriznal náhradu t r ov odvolacieho konania. S poukazom na ( č. v znení

neskorších zmien a doplnení) sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, pripomínajúc tiež, že súdne konanie je konaním dôkazným, v ktorom každú zo strán sporu zaťažuje dôkazné bremeno na jej vlastné tvrdenia a kým žalobkyniam sa poskytnutie ich právnou predchodkyňou žalovanej pôžičky v prisúdenej sume preukázať podarilo, toto naopak neplatilo u žalovanej a jej tvrdenia o tom, že požičanú sumu považovala za vrátenú (presnejšie odpustenú).

Takýto rozsudok odvolacieho súdu napadla len žalovaná dovolaním, domáhajúc sa jeho zrušenia (bez ďalšieho ?). Dovolanie odôvodnila nedostatočným zistením skutkového stavu, majúcim pôvod v neakceptovaní jej návrhov na doplnenie dokazovania, okrem toho však i tým, že odvolací súd zaťažil konanie pred ním a jeho výsledok (dovolaním napádaný rozsudok) vadami podľa a Prvú z nich malo spôsobiť, že na žalujúcej strane sporu sa konalo - v dôsledku priradenia žalobkyni 1/ jej neprislúchajúceho dátumu narodenia - s neexistujúcou osobou, nedisponujúcej spôsobilosťou byť účastníkom konania; tú druhú potom prejednanie veci bez pojednávania (hoci pre potrebu doplnenia dokazovania bol namieste opačný postup).

Žiadna zo žalobkýň dovolací návrh nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas riadne zastúpená účastníčka konania, preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie žalovanej je procesne prípustné a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Dovolací súd sa predovšetkým zaoberal skutočnosťou, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Podmienky prípustnosti dovolania posudzoval podľa právneho stavu ku dňu začatia dovolacieho konania, teda k 30. septembru 2015 ( do nadobudnutia účinnosti a ďalších zákonov po ňom nasledujúcich).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania sú potom upravené v ustanoveniach §

- 239

Podľa dovolanie je tiež (popri výskyte tzv. zmätočnostných vád, vypočítaných v ust. zákona a zakladajúcich prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu) prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a podľa odseku 3 potom tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a . Naopak podľa výslovnej dikcie zákona dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení (odsek 4) a ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada; pričom ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety a na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (odsek 5).

Prípustnosť dovolania podľa tu do úvahy neprichádza. Dôvodom pritom nie je, že by tu malo ísť o rozhodnutie v tzv. bagateľnej veci. Úprava z odseku 5 ustanovenia, nadobudnuvšia účinnosť až 1. septembra 2003 je síce za splnenia podmienky rozhodnutia súdu až po takomto čase použiteľnou i

na konania začaté do 31. augusta 2003 vrátane, teda i na konanie v prejednávanej veci začaté ešte 25. septembra 1998 (tu por. čl. I body 99 a 110 a čl. III a nimi prinesené ustanovenie vety prvej a ); práve rozhodnosť dňa podania návrhu (žaloby) na prvostupňovom súde pre určenie minimálnej mzdy (a jej násobkov vymedzujúcich pomyslenú hranicu medzi neprípustnými a prípustnými dovolaniami z tohto dôvodu) v spojitosti so začatím konania v tejto veci pred viac než 17 rokmi však spôsobila nutnosť vychádzania z minimálnej mzdy v rozhodnom čase v sume 3 000 niekdajších Sk, čiže 99,58 € (v tejto súv. por. o minimálnej mzde v znení ) a z jej trojnásobku reprezentovaného sumou 9 000 niekdajších Sk (298,74 €), ktorý suma prisúdená žalobkyniam súdom prvého stupňa a z iniciatívy žalovanej podrobená prieskumu na odvolacom súde prevýšila. Zároveň ale platí, že tu nejde o žiaden prípad rozsudku odvolacieho súdu napadnuteľného dovolaním podľa - 3 Dovolaním sa totiž nenapáda rozsudok zmeňujúci, ale potvrdzujúci; dovolací s úd v tejto vec i dosiaľ nerozhodoval a vylúčené preto muselo byť i odchýlenie sa odvolacím súdom od právneho názoru vysloveného dovolacím súdom a napokon tu nešlo ani o prípad vyslovenia prípustnosti dovolania vo výroku potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na zásadný právny význam rozhodnutia či o prípad potvrdenia rozsudku vyslovujúceho neprijateľnosť zmluvnej podmienky v tzv. spotrebiteľskej veci.

S prihliadnutím k úprave z ustanovenia vety druhej , ukladajúcej dovolaciemu súdu povinnosť vždy prihliadať aj na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už je táto dovolaním namietaná alebo nie), ako aj k obsahu dovolania sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Žalovaná procesné vady konania podľa , - e/ a nenamietala a existenciu žiadnej z nich nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania tak z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Pokiaľ šlo o vady aj namietané podľa (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania); resp. podľa písmena f/ rovnakého zákonného ustanovenia (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), u týchto rovnako ako u všetkých vád podľa je jedným zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu bez potreby na ňom v tejto konkrétnej vec i č okoľvek m eniť i t e n , že rozhodujúcim tu nie je názor (subjektívne presvedčenie) dovolateľa, že konanie pred odvolacím súdom či oboma súdmi nižších stupňov a/alebo jeho výsledok je zaťažené(-ý) niektorou takouto vadou, ale len objektívna skutočnosť (zistenie dovolacieho súdu), že treba usudzovať na výskyt niektorej takejto vady.

V prejednávanej veci však o prípad takéhoto zistenia nešlo (ísť nemohlo).

U námietky vadou podľa príslušný zmätočnostný dôvod zakladá len uskutočnenie konania a vydanie v ň o m i vecného rozhodnutia ( o podstate predostretého problému) napriek reálne existujúcej prekážke v podobe nedostatku spôsobilosti niektorej zo strán diskutovaného procesnoprávneho vzťahu byť účastníkom konania (podľa ). Principiálne o existenciu tejto vady konania (rozhodnutia) ide len v prípade rozhodnutia v prospech už nežijúcej (mŕtvej) fyzickej osoby či proti takejto osobe, čo obdobne platí o rozhodnutí v prospech u ž neexistujúcej (zaniknutej) právnickej osoby aj u rozhodnutí proti takýmto osobám. Rozhodujúcim tu nie je, či k vadnému postupu súdu prišlo uskutočnením konania a vecným rozhodnutím v ňom napriek postihnutiu konania už od jeho začatia neodstrániteľnou prekážkou (prípady úmrtia fyzických osôb a zániku tých právnických ešte pred začatím konania), alebo pre neuvedomenie si súdom potreby dokončenia konania po úmrtí fyzickej alebo zániku právnickej osoby až v priebehu konania s jej právnym nástupcom, resp. pre nepozornosť v tomto smere (najčastejšie sa vyskytujúcu v podobe zanesenia do úvodnej časti rozhodnutia súdu údajov o už nežijúcej - neexistujúcej osobe účastníka, čomu spravidla predchádza i zlyhanie v procese doručovania súdnych písomností osobe, u ktorej toto už právne nie je možným). Zmätočnosť podľa ustanovenia, o ktorom je tu reč, môžu založiť i rôzne dôsledky opomenutí súdov v procese odstraňovania

odstrániteľných vád podaní začínajúcich súdne konania, akými sú najmä pokusy iniciátorov súdnych konaní presviedčať o dostatku spôsobilosti podľa aj u takých „subjektov“, u ktorých na to právna úprava neposkytuje žiaden podklad (napr. nie až tak zriedkavé prípady právne nemožného kríženia štátu a štátneho orgánu majúceho za štát konať, oboch nadaných z titulu statusu právnickej osoby samostatnou spôsobilosťou byť účastníkom konania, ktorou ale naopak „útvar“ vytváraný zložením nedisponuje); vadu konania podľa však nezakladajú zrejmé chyby v písaní ani iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutiach súdov (odstrániteľné postupom podľa , resp. a rovnakého zákona) bez ich schopnosti vyvolať objektívne pochybnosti o existencii osoby účastníka, v ktorého prospech alebo neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Práve o taký prípad zrejmej nesprávnosti v úvodnej časti dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu šlo aj v prejednávanej veci, v ktorej odvolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa - žalobkyni 1/ namiesto správneho ročníka narodenia (1951) priradil obsahom spisu nepodložený ročník iný (1965), patriaci správne z účastníčok konania len žalobkyni 2/ a takúto nesprávnosť do rozhodnutia dovolacieho súdu nenapravil.

U druhej dovolaním namietanej vady potom o postup odnímajúci účastníkom konania možnosť konať pred súdom nemohlo ísť preto, že právo účastníka navrhnúť dokazovanie určitým spôsobom nezakladá aj právo na vykonanie konkrétneho dôkazu.

Pokiaľ ide o postup súdu v procese obstarávania si ním skutkových podkladov pre rozhodnutie a možné nesprávnosti pri takomto postupe, tu najvyšší súd uvádza, že u neúplnosti ani nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle (tu por. R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , alebo ). Ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v , ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady konania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci ( ).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci konania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ) a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal na zistenie skutkového stavu i iné navrhnuté dôkazy, taktiež nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa , lebo takýmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (tu opäť por. R 37/1993 a R 125/1999). S práve uvedeným (teda s vyhodnotením potreby opakovania alebo dopĺňania dokazovania odvolacím súdom) ide potom takpovediac ruku v ruke i rozhodnutie sa odvolacieho súdu pre rozhodnutie v konkrétnej veci na pojednávaní alebo mimo neho (v medziach daných ustanovením ).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá (v tejto súv. por. napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ).

Vzhľadom na všetko dosiaľ uvedené preto možno zhrnúť, že v prejednávanej veci prípustnosť dovolania nešlo vyvodiť z ustanovenia ani Najvyšší súd preto dovolanie žalovanej podľa a ako podanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol. Pritom - riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania - sa napádaným rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti nezaoberal.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodnuté bolo podľa v spojení s §

243b ods. 5 , keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním žalovaná, žiadnej zo žalobkýň ale v takomto konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy a nebol preto dôvod na uplatnenie ktorejkoľvek výnimky z pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania skončeného zastavením nemá právo na náhradu jeho trov.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.