Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/294/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. M., bývajúcej v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, za ktorú koná advokát JUDr. Daniel Futej,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom

v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. januára 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 31. októbra

2014 č.k. -147 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 €

za odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku z 28. marca 2014. Súdny poplatok

vyrubil podľa položky č.7a Sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle

o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len ,,“). Proti

tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. januára 2015

sp.zn. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

( ). Odvolací súd poukázal na viaceré ustanovenia zákona o súdnych

poplatkoch (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 4, § 5 ods.1 písm. a/, § 6 ods. 1, 2, § 8 a § 18ca) a konštatoval,

že súd prvého stupňa správne v súlade so uložil žalovanej

2

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie (podané v roku 2014) vo výške 20€.

Zdôraznil, že pre vznik poplatkovej povinnosti je rozhodujúci okamih podania odvolania

(s.1 písm. a/ ); v danom prípade sa nejednalo o podanie

odvolania do 30. septembra 2012. Od 1. októbra 2012 konanie vo veciach náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto odvolací súd

nepovažoval za opodstatnenú námietku žalobkyne, že sa vecné oslobodenie vzťahuje aj

na poplatkový úkon – odvolanie podané v roku 2014.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj

„dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením

v spojení s (správne – poznámka dovolacieho

súdu). Odňatie možnosti konať pred súdom videla „v legitímnom očakávaní“ – teda v tom, že

ak sa na jej návrh začalo konanie 30.septembra 2012, ktoré bolo vecne oslobodené

od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkov), tak potom toto súdne

konanie už nebude spoplatnené. Vzhľadom na ustanovenie § 18ca a § 4 ods. 1 písm. k/

zákona o súdnych poplatkov zastáva názor, že vecné oslobodenie sa vzťahuje aj na podané

odvolanie. Rozhodnutia súdov preto považovala za nesprávne a navrhla ich zmeniť. V tejto

súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2014 č.k.

vydané v skutkovo a právne totožnom prípade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Zo spisu vyplýva, že dovolanie bolo doručené súdu prvého stupňa 14. apríla 2015.

Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať podľa

ustanovení v znení (účinného

od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn.

dovolacieho súdu: v ďalšom sa uvádza v tomto znení).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Žalobkyňa napadla dovolaním potvrdzujúce uznesenie o súdnom poplatku. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a ,

avšak podľa výslovného znenia ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o súdnych poplatkoch. Preto je prípustnosť dovolania žalobkyne v zmysle

ustanovenia zákonom výslovne vylúčená.

V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám

taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia).

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a) až g) ustanovenia , pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky

prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku

prípustnosti dovolania podľa , na ktorú poukazovala dovolateľka.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je

nesprávny procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala

možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka nenamietala procesný postup konajúcich súdov, jej výhrady smerovali

výlučne k tomu, ako súdy pristúpili k výkladu ustanovení ,

na základe ktorých rozhodli o poplatkovej povinnosti za podané odvolanie. Z uvedeného je

zrejmé, že dovolateľka v dovolaní uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

, t.j. že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

V súvislosti s touto námietkou dovolateľky je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie

veci ( ) je relevantným dovolacím dôvodom (

), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ) nezakladá

(súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

o taký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle

, resp. (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 29. júna 2010, sp.zn.

z 29. novembra 2010, sp.zn. z 9. júna 2011, sp.zn.

z 24. mája 2011, sp.zn. z 3. mája 2011, sp.zn.

z 23. júna 2011, sp.zn. zo 14. augusta 2013, sp.zn.

z 24. februára 2016).

V tejto súvislosti dáva dovolací súd žalobkyni (pochybujúcej o správnosti dovolaním

padnutých rozhodnutí) do pozornosti stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky prijaté 3. decembra 2015 a uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 (dostupné

na http://www.supcourt.gov.sk/data/files/1198_zbierka_1_2016.pdf) k otázke vzniku

poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo

konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorého právna veta znie: “Ak

bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú

povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď

konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.“

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania je výslovne vylúčená ustanovením ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. apríla 2016

JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová