Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 111 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (116)780/399424.4cab19.pdf
PDF · 119.96 KB
No categories available
5Cdo/467/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 467/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. V. K., bývajúcej
v B., zastúpenej advokátkou JUDr. Alexandrou Karlíkovou, so sídlom v Bratislave, Blatnícka
3, IČO: 37 501 682, proti ţalovanej Mgr. P. G., bývajúcej v B., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Roštár–Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révova 7, IČO: 36 857 731,
o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
10C 151/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca
2013 sp.zn. 4Co 464/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanej nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. apríla 2012 č.k. 10C 151/2007-208 ţalobu
ţalobkyne zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe
ţalobkyňa sa v konaní po úprave návrhu domáhala určenia, ţe je vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. X., parc. č. 408/3887 - zastavaná plocha, rodinný dom,
o výmere 244m², parc. č. 3886/1 - záhrady o výmere 764m², k.ú. B.
na ulici G.. Preto posudzoval ako prejudiciálnu otázku porušenie povinností zo strany
ţalovanej ako obdarovanej voči ţalobkyni, ktoré by zakladalo ţalobkyni nárok na vrátenie
daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, ţe účastníci konania
uzavreli dňa 3. decembra 1981 platnú darovaciu zmluvu v zmysle § 628 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej sa ţalovaná stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností
v rozsahu jednej polovice. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe
ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam o hrubom porušení
dobrých mravov zo strany ţalovanej voči nej alebo členom jej rodiny, pretoţe neboli
preukázané jej tvrdenia, ţe ţalovaná sa pokúsila predať darované nehnuteľnosti tretím
osobám ani tvrdenie, ţe ţalovaná poţiadala ţalobkyňu, aby sa vzdala práva doţivotného
uţívania darovaných nehnuteľností. Súčasne poznamenal, ţe podľa ustálenej rozhodovacej
praxe súdov predaj darovaných nehnuteľností nie je povaţovaný za porušenie dobrých
mravov. Poukázal tieţ na tú skutočnosť, ţe ţalovaná chcela odpredať svoj podiel synovi
ţalobkyne a jeho manţelke potom, čo ţalobkyňa darovala spoluvlastnícky podiel manţelke
svojho syna. Z týchto dôvodov ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. s tým, ţe úspešná ţalovaná si náhradu trov konania voči ţalobkyni neuplatnila, preto
jej ju nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie ţalobkyňa.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. marca 2013 sp.zn. 4Co 464/2012 napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods.1, 2 O.s.p.) a ţalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu
prvého stupňa a v celom rozsahu naň poukázal. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia
doplnil, ţe k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie
obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu
a intenzity nevzbudzuje ţiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Obvykle ide
o fyzické násilie, hrubé uráţky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Nie kaţdé
chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, ţe ţiadne takéto
správanie nemoţno ţalovanej vytýkať. Ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno
svojich tvrdení a neprodukovala ţiaden dôkaz o nevhodnom správaní ţalovanej voči nej.
Naopak bol preukázaný vrúcny vzťah ţalobkyne voči ţalovanej, čo vyplynulo jednak
z korešpondencie zaloţenej v spise, ako aj zo svedeckých výpovedí. Pokiaľ ţalobkyňa
uvádzala svoje negatívne tvrdenia vo vzťahu k rodine P., odvolací súd poukázal na tú
skutočnosť, ţe ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umoţňuje vyvodiť zodpovednosť
za porušenie morálnych pravidiel správania len vo vzťahu ku správaniu obdarovaného
a nemoţno ho rozširovať aj na správanie iných osôb. Ani tvrdené rezervované správanie
ţalovanej voči ţalobkyni po podaní ţaloby nebolo moţné posúdiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov, rovnako ani tú skutočnosť, ţe ţalovaná vyzdvihla peniaze zo stavebného
sporenia, nakoľko sama ţalobkyňa jej podľa jej vyjadrenia poslala ,,kartičku,, pričom nebolo
preukázané, ţe peňaţné prostriedky boli účelovo viazané alebo ţe ich ţalovaná pouţila
v rozpore s dobrými mravmi. Za pravdivé nepovaţoval odvolací súd ani tvrdenie ţalobkyne,
ţe je bezdomovkyňa, nakoľko ţije u svojho syna a je o ňu postarané. Vzhľadom na náleţite
zistený skutkový stav súdom prvého stupňa odvolací súd ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania povaţoval za nadbytočné. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa (ďalej aj
,,dovolateľka,,), ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa ţalobkyne doplnila podané
dovolanie a prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. (odňatie
moţnosti účastníka konať pred súdom). Namietala, ţe rozsudok krajského súdu nebol
podpísaný sudcom a neúplnú protokoláciu výpovedí svedka Z. K.
na pojednávaní pred okresným súdom, rozhodnutie povaţovala za nespravodlivé a nesprávne.
Právna zástupkyňa dovolateľky doplnila, ţe ţalobkyni nebolo umoţnené klásť otázky
svedkom a nedošlo ku vzájomnej konfrontácii svedkov a účastníkov konania. V dôsledku
tohto procesného pochybenia nebol dostatočne zistený skutkový stav. Preto navrhla, aby bol
vykonaný výsluch svedka Z. K. a Ing. X. P., ktorí do spisu doloţili iba písomné vyjadrenia.
Výsluchom týchto svedkov má byť preukázané hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany
ţalovanej, a to najmä neposkytnutie potrebnej pomoci dovolateľke. Dovolateľka sa
v dovolaní, ako aj v následných priebeţne doručovaných podaniach podrobne vyjadrila ku
skutkovým okolnostiam prejednávanej veci najmä vo vzťahu k porušovaniu dobrých mravov
zo strany ţalovanej a jej rodiny.
Ţalovaná podané dovolanie povaţovala za nedôvodné a ţiadala ho odmietnuť, pretoţe
nie je daný dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Mala za to, ţe súdy aplikovali
na vec správne ustanovenia právneho predpisu, tieto aj správne vyloţili a na základe
vykonaných dôkazov dospeli k vecne správnemu rozhodnutiu. Uviedla, ţe všetci svedkovia,
ktorí boli v konaní vypočutí, trvajú na obsahoch svojich výpovedí. V závere poukázala na to,
ţe aj keby darovanú nehnuteľnosť chcela predať, takéto konanie nie je porušením dobrých
mravov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas účastníčka konania
(§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., skúmal najskôr to,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
dovolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne
nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (či uţ to účastník namieta alebo nie)
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je
prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;
ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť
aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad
R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je
významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej
v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľka vo svojom dovolaní nenamietala vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/
a g/ O.s.p. a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Ţalobkyňa v dovolaní výslovne namietala, ţe jej v konaní bolo odňaté právo konať
pred súdom a došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký
nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)
procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Ţalobkyňa predovšetkým namietala vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je
časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom
konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď
§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
Ţalobkyňa v dovolaní výslovne tvrdila, ţe protokolácia výpovede svedka Ing. Z. K.
okresným súdom nebola úplná a vypočutým svedkom nemohla klásť otázky, čo viedlo
k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a záveru súdov, ţe neuniesla dôkazné bremeno.
Pod právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania treba okrem iného
rozumieť aj to, ţe účastníkovi konania musí byť poskytnutá moţnosť podieľať sa zákonom
ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť prítomný
na vykonávaní dokazovania (§ 122 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) vrátane práva klásť
svedkom a účastníkom otázky (§ 126 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a k navrhovaným a uţ vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať podľa § 123 a § 129 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
IV. ÚS 130/03 z 23. júla 2003). Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby
účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Po preskúmaní obsahu zápisníc z jednotlivých pojednávaní pred okresným súdom
dovolací súd nezistil ţiadne porušenia procesných predpisov zo strany okresného súdu
tvrdené dovolateľkou.
V prejednávanej veci sa konali celkovo dve pojednávania, na ktorých boli vypočutí
viacerí svedkovia. Z obsahu zápisnice z pojednávania pred okresným súdom zo dňa
9. novembra 2011 (viď č.l. 161 spisu), na ktorom bola vypočutá ako svedok X. P., je zrejmé,
ţe ţalobkyňa bola pri výsluchu osobne prítomná a kládla menovanej svedkyni otázky (viď č.l.
163 spisu). Na tom istom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Ing. Š. P., ktorému ţalobkyňa
tieţ kládla otázky (viď č.l. 165 spisu). Výsluch svedka Ing. Z. K., CsC., sa uskutočnil na
pojednávaní pred okresným súdom dňa 23. apríla 2012, podľa obsahu zápisnice o pojednávaní
ţalobkyňa bola aj pri tomto výsluchu osobne prítomná (viď č.l. 199), svoje právo klásť
svedkovi otázky nevyuţila, pričom voči obsahu protokolácie jeho výpovede súdom nevzniesla
ţiadne námietky. Svedkovi Ing. M. P., vypočutému na tom istom pojednávaní, ţalobkyňa tieţ
kládla otázky (viď č.l. 202). Následne bola ţalobkyňa súdom poučená o svojej dôkaznej
povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a uviedla, ţe nemá ţiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd umoţnil ţalobkyni aj právo predniesť záverečnú reč.
S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, ţe ţalobkyni nebola odňatá
moţnosť pred súdom konať, pretoţe mala vytvorenú moţnosť zúčastniť sa všetkých
pojednávaní pred okresným súdom, klásť svedkom otázky a navrhovať dôkazy, ktorú
moţnosť aj vyuţila.
Dovolací súd vo všeobecnosti poznamenáva, ţe pokiaľ by boli námietky proti úplnosti
alebo zneniu zápisnice o pojednávaní aj opodstatnené (a prípadne súdmi inak vyhodnotené
pri rozhodovaní vo veci samej), bez ďalšieho by nesprávnosti v zápisnici súdu samy osebe
neboli spôsobilé zaloţiť vadu konania na ktorú dopadá § 237 písm. f/ O.s.p.; v takom prípade
by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadu konania vedúcou
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Uvedené platí aj
vo vzťahu k ţalobkyňou namietanej neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov,
ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp.zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011
a 7 Cdo 38/2012).
K návrhom právnej zástupkyne dovolateľky na vykonanie výsluchu svedkov, dovolací
súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe dovolanie nie je „ďalším“ odvolaním, ale je
mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
vád. Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je
oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe
vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 aţ 5 O.s.p.). Súd rozhodujúci o dovolaní na rozdiel
od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať
(§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Navyše, ako vyplynulo z obsahu uţ spomínaných zápisníc,
svedkovia, ktorých navrhovala právna zástupkyňa vypočuť, boli v konaní uţ vypočutí pred
okresným súdom, pričom odvolací súd nepovaţoval za potrebné ich opätovne vypočúvať
a jeho rozhodnutie v tomto smere nie je moţné podrobiť dovolaciemu prieskumu.
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe postupom súdu nebola ţalobkyni
v tomto konaní odňatá moţnosť pred súdom konať a dovolateľka tak neopodstatnene
vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe doručený rozsudok odvolacieho súdu nebol
podpísaný sudcom, dovolací súd odkazuje na ustanovenie § 61 ods. 1, 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,
v zmysle ktorého predseda senátu vlastnoručne podpisuje len prvopis rozhodnutia, rovnopisy
rozhodnutia odosielané účastníkom konania podpisuje asistent, ktorý ich vyhotovil.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţalovanej ţiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal rešpektujúc jej úkon, ktorým náhradu trov výslovne neţiadala.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2016
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová