Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/467/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. V. K., bývajúcej

v B., zastúpenej advokátkou JUDr. Alexandrou Karlíkovou, so sídlom v Bratislave, Blatnícka

3, IČO: 37 501 682, proti ţalovanej Mgr. P. G., bývajúcej v B., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Roštár–Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révova 7, IČO: 36 857 731,

o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca

2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. apríla 2012 č.k. -208 ţalobu

ţalobkyne zamietol a ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe

ţalobkyňa sa v konaní po úprave návrhu domáhala určenia, ţe je vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. X., parc. č. 408/3887 - zastavaná plocha, rodinný dom,

o výmere 244m², parc. č. 3886/1 - záhrady o výmere 764m², k.ú. B.

na ulici G.. Preto posudzoval ako prejudiciálnu otázku porušenie povinností zo strany

ţalovanej ako obdarovanej voči ţalobkyni, ktoré by zakladalo ţalobkyni nárok na vrátenie

daru v zmysle . Súd mal za preukázané, ţe účastníci konania

uzavreli dňa 3. decembra 1981 platnú darovaciu zmluvu v zmysle § 628 Občianskeho

zákonníka, na základe ktorej sa ţalovaná stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností

v rozsahu jednej polovice. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe

ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam o hrubom porušení

dobrých mravov zo strany ţalovanej voči nej alebo členom jej rodiny, pretoţe neboli

preukázané jej tvrdenia, ţe ţalovaná sa pokúsila predať darované nehnuteľnosti tretím

2

osobám ani tvrdenie, ţe ţalovaná poţiadala ţalobkyňu, aby sa vzdala práva doţivotného

uţívania darovaných nehnuteľností. Súčasne poznamenal, ţe podľa ustálenej rozhodovacej

praxe súdov predaj darovaných nehnuteľností nie je povaţovaný za porušenie dobrých

mravov. Poukázal tieţ na tú skutočnosť, ţe ţalovaná chcela odpredať svoj podiel synovi

ţalobkyne a jeho manţelke potom, čo ţalobkyňa darovala spoluvlastnícky podiel manţelke

svojho syna. Z týchto dôvodov ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

1 s tým, ţe úspešná ţalovaná si náhradu trov konania voči ţalobkyni neuplatnila, preto

jej ju nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie ţalobkyňa.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. marca 2013 sp.zn. napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny (, ) a ţalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu

prvého stupňa a v celom rozsahu naň poukázal. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia

doplnil, ţe k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie

obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu

a intenzity nevzbudzuje ţiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Obvykle ide

o fyzické násilie, hrubé uráţky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Nie kaţdé

chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania

vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho

zákonníka. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, ţe ţiadne takéto

správanie nemoţno ţalovanej vytýkať. Ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno

svojich tvrdení a neprodukovala ţiaden dôkaz o nevhodnom správaní ţalovanej voči nej.

Naopak bol preukázaný vrúcny vzťah ţalobkyne voči ţalovanej, čo vyplynulo jednak

z korešpondencie zaloţenej v spise, ako aj zo svedeckých výpovedí. Pokiaľ ţalobkyňa

uvádzala svoje negatívne tvrdenia vo vzťahu k rodine P., odvolací súd poukázal na tú

skutočnosť, ţe ustanovenie umoţňuje vyvodiť zodpovednosť

za porušenie morálnych pravidiel správania len vo vzťahu ku správaniu obdarovaného

a nemoţno ho rozširovať aj na správanie iných osôb. Ani tvrdené rezervované správanie

ţalovanej voči ţalobkyni po podaní ţaloby nebolo moţné posúdiť ako hrubé porušenie

dobrých mravov, rovnako ani tú skutočnosť, ţe ţalovaná vyzdvihla peniaze zo stavebného

sporenia, nakoľko sama ţalobkyňa jej podľa jej vyjadrenia poslala ,,kartičku,, pričom nebolo

preukázané, ţe peňaţné prostriedky boli účelovo viazané alebo ţe ich ţalovaná pouţila

v rozpore s dobrými mravmi. Za pravdivé nepovaţoval odvolací súd ani tvrdenie ţalobkyne,

ţe je bezdomovkyňa, nakoľko ţije u svojho syna a je o ňu postarané. Vzhľadom na náleţite

3

zistený skutkový stav súdom prvého stupňa odvolací súd ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania povaţoval za nadbytočné. O trovách konania rozhodol podľa

a v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa (ďalej aj

,,dovolateľka,,), ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa ţalobkyne doplnila podané

dovolanie a prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením (odňatie

moţnosti účastníka konať pred súdom). Namietala, ţe rozsudok krajského súdu nebol

podpísaný sudcom a neúplnú protokoláciu výpovedí svedka Z. K.

na pojednávaní pred okresným súdom, rozhodnutie povaţovala za nespravodlivé a nesprávne.

Právna zástupkyňa dovolateľky doplnila, ţe ţalobkyni nebolo umoţnené klásť otázky

svedkom a nedošlo ku vzájomnej konfrontácii svedkov a účastníkov konania. V dôsledku

tohto procesného pochybenia nebol dostatočne zistený skutkový stav. Preto navrhla, aby bol

vykonaný výsluch svedka Z. K. a Ing. X. P., ktorí do spisu doloţili iba písomné vyjadrenia.

Výsluchom týchto svedkov má byť preukázané hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany

ţalovanej, a to najmä neposkytnutie potrebnej pomoci dovolateľke. Dovolateľka sa

v dovolaní, ako aj v následných priebeţne doručovaných podaniach podrobne vyjadrila ku

skutkovým okolnostiam prejednávanej veci najmä vo vzťahu k porušovaniu dobrých mravov

zo strany ţalovanej a jej rodiny.

Ţalovaná podané dovolanie povaţovala za nedôvodné a ţiadala ho odmietnuť, pretoţe

nie je daný dovolací dôvod v zmysle Mala za to, ţe súdy aplikovali

na vec správne ustanovenia právneho predpisu, tieto aj správne vyloţili a na základe

vykonaných dôkazov dospeli k vecne správnemu rozhodnutiu. Uviedla, ţe všetci svedkovia,

ktorí boli v konaní vypočutí, trvajú na obsahoch svojich výpovedí. V závere poukázala na to,

ţe aj keby darovanú nehnuteľnosť chcela predať, takéto konanie nie je porušením dobrých

mravov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas účastníčka konania

( ), zastúpená v súlade s veta druhá , skúmal najskôr to,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

dovolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

v znení účinnom do 31. decembra 2014 (či uţ to účastník namieta alebo nie)

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka vo svojom dovolaní nenamietala vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/

a g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Ţalobkyňa v dovolaní výslovne namietala, ţe jej v konaní bolo odňaté právo konať

pred súdom a došlo k vade v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Ţalobkyňa predovšetkým namietala vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je

časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom

konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

Ţalobkyňa v dovolaní výslovne tvrdila, ţe protokolácia výpovede svedka Ing. Z. K.

okresným súdom nebola úplná a vypočutým svedkom nemohla klásť otázky, čo viedlo

k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a záveru súdov, ţe neuniesla dôkazné bremeno.

Pod právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania treba okrem iného

rozumieť aj to, ţe účastníkovi konania musí byť poskytnutá moţnosť podieľať sa zákonom

ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť prítomný

na vykonávaní dokazovania ( ) vrátane práva klásť

svedkom a účastníkom otázky ( )

a k navrhovaným a uţ vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať podľa § 123 a § 129 ods. 1

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 23. júla 2003). Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby

účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Po preskúmaní obsahu zápisníc z jednotlivých pojednávaní pred okresným súdom

dovolací súd nezistil ţiadne porušenia procesných predpisov zo strany okresného súdu

tvrdené dovolateľkou.

V prejednávanej veci sa konali celkovo dve pojednávania, na ktorých boli vypočutí

viacerí svedkovia. Z obsahu zápisnice z pojednávania pred okresným súdom zo dňa

9. novembra 2011 (viď č.l. 161 spisu), na ktorom bola vypočutá ako svedok X. P., je zrejmé,

ţe ţalobkyňa bola pri výsluchu osobne prítomná a kládla menovanej svedkyni otázky (viď č.l.

163 spisu). Na tom istom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Ing. Š. P., ktorému ţalobkyňa

tieţ kládla otázky (viď č.l. 165 spisu). Výsluch svedka Ing. Z. K., CsC., sa uskutočnil na

pojednávaní pred okresným súdom dňa 23. apríla 2012, podľa obsahu zápisnice o pojednávaní

ţalobkyňa bola aj pri tomto výsluchu osobne prítomná (viď č.l. 199), svoje právo klásť

svedkovi otázky nevyuţila, pričom voči obsahu protokolácie jeho výpovede súdom nevzniesla

ţiadne námietky. Svedkovi Ing. M. P., vypočutému na tom istom pojednávaní, ţalobkyňa tieţ

kládla otázky (viď č.l. 202). Následne bola ţalobkyňa súdom poučená o svojej dôkaznej

povinnosti v zmysle a uviedla, ţe nemá ţiadne ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania. Súd umoţnil ţalobkyni aj právo predniesť záverečnú reč.

S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, ţe ţalobkyni nebola odňatá

moţnosť pred súdom konať, pretoţe mala vytvorenú moţnosť zúčastniť sa všetkých

pojednávaní pred okresným súdom, klásť svedkom otázky a navrhovať dôkazy, ktorú

moţnosť aj vyuţila.

Dovolací súd vo všeobecnosti poznamenáva, ţe pokiaľ by boli námietky proti úplnosti

alebo zneniu zápisnice o pojednávaní aj opodstatnené (a prípadne súdmi inak vyhodnotené

pri rozhodovaní vo veci samej), bez ďalšieho by nesprávnosti v zápisnici súdu samy osebe

neboli spôsobilé zaloţiť vadu konania na ktorú dopadá ; v takom prípade

by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadu konania vedúcou

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci ( ). Uvedené platí aj

vo vzťahu k ţalobkyňou namietanej neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov,

ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp.zn. , , ,

a ).

K návrhom právnej zástupkyne dovolateľky na vykonanie výsluchu svedkov, dovolací

súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe dovolanie nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať

( veta druhá ). Navyše, ako vyplynulo z obsahu uţ spomínaných zápisníc,

svedkovia, ktorých navrhovala právna zástupkyňa vypočuť, boli v konaní uţ vypočutí pred

okresným súdom, pričom odvolací súd nepovaţoval za potrebné ich opätovne vypočúvať

a jeho rozhodnutie v tomto smere nie je moţné podrobiť dovolaciemu prieskumu.

Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe postupom súdu nebola ţalobkyni

v tomto konaní odňatá moţnosť pred súdom konať a dovolateľka tak neopodstatnene

vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe doručený rozsudok odvolacieho súdu nebol

podpísaný sudcom, dovolací súd odkazuje na ustanovenie § 61 ods. 1, 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,

v zmysle ktorého predseda senátu vlastnoručne podpisuje len prvopis rozhodnutia, rovnopisy

rozhodnutia odosielané účastníkom konania podpisuje asistent, ktorý ich vyhotovil.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

, ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţalovanej ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal rešpektujúc jej úkon, ktorým náhradu trov výslovne neţiadala.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

9