Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/78/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu SR – L. Slovenskej

republiky, štátny podnik, IČO: X., so sídlom N., Banská Bystrica, zast. JUDr. I.,

advokátkou v Košiciach, H., proti žalovanému B., bytom V., S., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 20 C

17/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. novembra 2015

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce uznesením z 13. apríla 2015 č. k. - 211

rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal podľa

Vychádzal zo skutočnosti, že hoci bol žalobca v konaní plne úspešný, na základe čoho mu

vznikol nárok na náhradu trov konania, v konaní sa vyskytli také dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré umožňujú aplikáciu Tieto spočívajú v konaní žalobcu,

ktorý si po tom, ako bol vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovaného k sporným

nehnuteľnostiam, v súlade s ust. v zákonnej desaťročnej lehote

neuplatnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na súde alebo v konaní o pozemkových

úpravách, čím by sa predišlo samotnému súdnemu konaniu, nakoľko žalovaný by sa nestal

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale len jej oprávneným držiteľom. Žalobca podal

žalobu na súde až po roku od uplynutia zákonnej lehoty, teda tým, že nepostupoval v súlade

so zákonom a žalobu podal až po uplynutí zákonnej desaťročnej lehoty, vytvoril dôvod hodný

2

osobitného zreteľa podľa ust. , ktorý odôvodňuje postup súdu

o nepriznaní náhrady trov konania.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. novembra 2015 č. k. – 221

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( a ). V celom

rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v uznesení okresného súdu a konštatoval

neopodstatnenosť odvolania. Uviedol, že ust. dopadá na toho účastníka

konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného

zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu dotýkať situácie účastníkov, ale aj postoja

účastníkov v konaní, uvažovania, v akom časovom horizonte podal žalobu. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery všetkých účastníkov (tak právnických osôb ako aj fyzických osôb), teda nielen toho,

koho by postihla povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola

použitím výnimočného stavu dotknutá. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku

sporu však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak

úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd zistil,

že v danej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri

stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadať, i keď by žalobcovi patrili. Súd

prihliadal na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ako aj na finančnú sféru

žalobcu a mal za preukázané, že uznesenie je zákonné a správne. O trovách konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol,

že v konaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým,

že odvolací súd mu nepriznal trovy konania ako úspešnému účastníkovi konania. Dovolanie

odôvodnil tým, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu je arbitrárne,

nepreskúmateľné, neodôvodnené a vo svojej podstate nezákonné. Namietal, že odvolací súd

neskúmal majetkové pomery účastníkov konania, a tak mu nie je zrejmé, z akých podkladov

vychádzal. Uviedol, že v tomto prípade nemožno považovať za rozhodnú skutočnosť, že

žalobca si svoje vlastnícke právo uplatnil po uplynutí desiatich rokov od zápisu notárskej

zápisnice do katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, a preto aj v tomto

prípade si žalobca uplatnil svoje právo vlastniť majetok, ktoré mu patrí na základe žaloby

3

o určenie vlastníckeho práva. Ako úspešnému účastníkovi v konaní mu preto patrí náhrada

trov v konaní. So zreteľom na namietanú procesnú vadu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť,

vrátane rozhodnutia súdu prvého stupňa a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

a že dovolateľ je zastúpený advokátom ( ), skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ); v zmysle

ods. 3 rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle § 239 ods. 1

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej

republiky.

Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p, však ustanovenia odsekov 1 a 2

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch,

oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia vyvodiť

nemožno.

Procesnú prípustnosť dovolania žalobcu by vzhľadom na to zakladala len procesná

vada konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Žalobca v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/

nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,

ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) .

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ,

ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu uzneseniu), nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené, t. j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Žalobca (okrem iného) namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré

nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia,

dovolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke Stanovísk a rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 2/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa .

Najvyšší súd stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy

by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods.1 písm. f/

Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov,

na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Vychádzajúc z obsahu dovolania dovolateľ namieta, že súdy prejednávanú vec

nesprávne právne posúdili. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

6

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri ),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri

tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti žalobcovi ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. mája 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.