Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/84/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. P., bytom v L.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Radlinského 2, proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou

Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške

3.686,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C

4/2012, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2015

sp. zn. , , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2015 sp. zn.

, , vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, a v nadväzujúcom výroku o trovách

odvolacieho konania a vec mu v zrušených častiach vracia na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 2. mája 2014

č. k. -239 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa (pôvodne jej právny predchodca

neb. J. P.) domáhala náhrady škody podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

„“), ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti

s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“)

pri výkone bankového dohľadu podľa o cenných papieroch (ďalej len

„“) a o dohľade nad finančným trhom

2

a o zmene a doplnení niektorých zákonov nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŢSTVA

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Druţstvo“); tieţ zamietol návrh ţalobkyne na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie. Ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie

vo veci samej odôvodnil , , a ,

keď nemal v konaní preukázaný vznik škody, nesprávny úradný postup ţalovanej, a tým ani

príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Návrh na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa zamietol

s odôvodnením, ţe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o poloţených otázkach nie

je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny

dvor Európskej únie. Napokon prvostupňový súd nie je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie

je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, a z tohto dôvodu mu povinnosť

obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva. O náhrade trov konania rozhodol podľa

(ďalej len „“).

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie ţalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým

bola zamietnutá ţaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe uloţí ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu

škody v sume 577,03 € s príslušenstvom alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto

rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. apríla 2014 č. k. -132 uloţil

ţalobkyni podľa poloţky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „sadzobník“), prílohy

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

aj „“) povinnosť zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie

v sume 12,20 €.

Súd prvého stupňa uznesením z 11. augusta 2014 č. k. -258 uloţil

ţalobkyni podľa poloţky 7a sadzobníka, prílohy povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 €.

Voči obom týmto uzneseniam súdu prvého stupňa podala ţalobkyňa odvolanie.

Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia zrušil a konania o vyrubenie súdnych

poplatkov zastavil.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolania ţalobkyne rozsudkom

z 26. januára 2015 sp. zn. , , rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti (ktorou bola zamietnutá ţaloba o náhradu škody)

a napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa z 9. apríla 2014 č. k. -132

a z 11. augusta 2014 č. k. -258 potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe

v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska

pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Druţstva. V tomto ohľade odvolací súd poukázal

na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, ţe NBS bola povinná

vykonávať dohľad nad činnosťou Druţstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Povinnosť aktualizovať prospekt

investície v zmysle v spojení s bola

vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená aţ od 1. januára 2009

na základe novelizovaného ust. (novela

Z.z. vykonaná ). Aţ od účinnosti novelizovaného ust.

(novela vykonaná ),

teda aţ od 1. júna 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

rozšírené tak, ţe Druţstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo

zákonom uloţenú povinnosť dodrţiavať schválený prospekt investície. Odvolací súd

sa nestotoţnil ani s námietkou ţalobcu o povinnosti ţalovanej v oblasti skúmania rizikovosti

portfólia Druţstva, keďţe neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt, a teda ani Druţstvu, v tomto smere ţiadne povinnosti (na rozdiel

od iných dohliadaných subjektov). NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi

Druţstva, ako sa mylne domnieva ţalobkyňa; podľa platnej právnej úpravy mohla

kontrolovať len to, či Druţstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 aţ 130

Ţalobkyňa si musela byť vedomá, ţe s jej investíciou je spojené

riziko; pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôţe byť jej finančná ujma pričítaná na ťarchu

ţalovanej. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe v konaní nebol

preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom štátu v zmysle , ktorým je nesprávny postup

štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa , Ďalej sa odvolací

súd zaoberal odvolaním ţalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 11. augusta 2014

č. k. -258. Preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe odvolanie nie

je dôvodné. V posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012, a preto

ţalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa poloţky 7a

sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy v znení účinnom v čase

podania odvolania. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol vecne a právne

správne, keď odvolateľke (ţalobkyni) vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa z 2. mája 2014 č. k. -239. Napokon sa odvolací súd

zaoberal odvolaním ţalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. apríla 2014 č. k.

-132. Aj v danom prípade dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

V posudzovanej veci bol poplatok podľa poloţky 20a sadzobníka vyrubený za vyhotovenie

rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené dňa 23. januára

2013, teda po 1. 10. 2012, a preto ţalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť tento súdny poplatok.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do prvých troch výrokov podala dovolanie

ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením (poznámka

dovolacieho súdu: v zmysle v znení účinnom od 1. januára

2015 ide o ustanovenie ; v ďalšom sa pod „“ rozumie

v platnom znení) a dôvodnosť ustanovením ,

b/, c/ Namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie

prvostupňového súdu) je vecne aj právne nesprávne a konanie (prvostupňové aj odvolacie)

je postihnuté inou vadou ( ), ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (R 11/1998). Podľa jej názoru odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu

o odvolaní ţalobkyne svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom pracoval

s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú povaţoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú

a rovnako dôleţitú zamlčal, resp. ani nespomenul. Skutočnosť, ţe bez vysvetlenia opomenul

pre účastníka konania priaznivú judikatúru, sama o sebe významne oslabuje presvedčivosť

písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktieţ ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť

súdneho rozhodnutia a preto ju v rozhodovacej praxi krajského súdu nemoţno tolerovať.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia

rozhodujúcich skutočností a je zaloţené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach,

ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné.

Rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva

ţalobkyne na spravodlivý súdny proces, a teda k odňatiu moţnosti konať pred súdom podľa

Dovolanie je preto prípustné a dôvodné. Tým, ţe súd prvého stupňa, ako

aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdili, umoţnili, aby v budúcnosti dochádzalo

k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie

finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných ţalovanou.

Odvolací súd a aj súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnili resp. nevyhodnotili

správne ţalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu -

Druţstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. , z ktorých

jednoznačne vyplýva, ţe aktuálny stav konkurzu je taký, ţe objektívne vylučuje moţnosť

ţalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. .

Vo vzťahu k uzneseniu z 11. augusta 2014 č. k. -258, ktorým súd prvého

stupňa uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 €

v zmysle poloţky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych

poplatkoch, dovolateľka uviedla, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu a tieţ rozhodnutie

odvolacieho súdu sú vecne a aj právne nesprávne. Poukázala na to, ţe konanie vo veci

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30. septembra 2012 je podľa § 4 ods. 4

oslobodené aj v odvolacom konaní. Z uvedeného potom

vyplýva, ţe ţalobkyni v týchto veciach podaním odvolania po 1. októbri 2012 poplatková

povinnosť z odvolania nevzniká. Vecné oslobodenie tohto konania od poplatkovej povinnosti

sa s poukazom na v spojení s vzťahuje na celé

konanie, teda aj na podanie odvolania.

Vo vzťahu k uzneseniu z 9. apríla 2014 č. k. -132, ktorým súd prvého

stupňa uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov

elektronických podaní vo výške 12,20 € v zmysle poloţky 20a sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu , dovolateľka uviedla, ţe

6

rozhodnutie prvostupňového súdu a tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu sú vecne a aj právne

nesprávne; predmetné konanie bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Z týchto

dôvodov ţiadala, aby dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedla, ţe má za to, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a nie sú dané dôvody dovolania, pre ktoré

by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací

súd podané dovolanie v celom rozsahu odmietol alebo zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné čiastočne zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým 1. potvrdil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti; 2. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z

9. apríla 2014 č. k. -132, 3. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 11. augusta

2014 č. k. -258.

Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal dovolaním ţalobkyne smerujúcim proti

prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu, t. j. výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti časti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania

nevyslovil a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, pretoţe vo veci ešte nerozhodoval a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe dovolaním napadnutú časť rozsudku odvolacieho súdu nemoţno podriadiť

pod ţiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle , je zrejmé, ţe dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci a predmetnej časti podľa tohto ustanovenia

nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení

(či uţ to účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil

iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti časti rozsudku podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie v uvedenej časti nie je prípustné

aj podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej

alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia účastníkovi moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka v dovolaní voči potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu namieta,

ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení

O vadu konania v zmysle ide vtedy, keď sa účastníkovi

odníme moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie

tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva .

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila

v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť

sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť,

ţe k odvolaniu ţalobkyne (č.l. 251 spisu) sa písomne vyjadrila ţalovaná (č. l. 264 spisu),

ţalobkyňa (dovolateľka) ale nemala moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne

sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie ţalovanej nedoručil. Opomenutím

doručenia tohto vyjadrenia ţalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v

súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu

jej moţnosti konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdil, a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec

mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

K časti dovolania, ktorou sú napadnuté výroky rozhodnutia odvolacieho súdu

o uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, je potrebné uviesť, ţe táto časť

dovolania smeruje proti rozhodnutiam, ktoré sú síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,

majú ale charakter uznesení a tento charakter nestrácajú i keď rozhodnutie o uloţení

poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa ( ). Dovolanie

10

je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území

Slovenskej republiky ( ).

Uznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemajú znaky

rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Jeho prípustnosť preto z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 nevyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania ţalobkyne zakladalo,

ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ g/ netvrdila

a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

K tejto problematike povaţuje dovolací súd za potrebné poznamenať, ţe o odňatie

moţnosti pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým

sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení. Judikatúra najvyššieho súdu

dospela k záveru, ţe o odňatie moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď pre taký postup neboli dané procesné

predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale v preskúmavanej veci nejde – v danom

prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie

o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením súdneho poplatku sa však účastníkovi

11

neodníma ţiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho moţnosti pred súdom

konať ( ).

V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na stanovisko jeho

občianskoprávneho kolégia zo dňa 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016), ktorého právna

veta znie „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje

sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná

od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo

pred 30. septembrom 2012“.

Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený

súdny poplatok v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, a konkretizuje, ţe súdy

postupovali podľa Poloţky č. 7a, resp. č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu , podľa ktorých postupovať nemohli a pri tom

nezohľadnili, ţe predmetné konanie je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych

poplatkov, z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska namieta, ţe napadnuté rozhodnutia

súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod

v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Vzhľadom na to, ţe v konaní o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu o súdnom poplatku

za odvolanie a uzneseniu o súdnom poplatku za vyhotovenie rovnopisov elektronických

12

podaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli najavo

ani iné vady uvedené v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa

v spojení s

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobkyne voči výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorými potvrdil uznesenia súdu prvého

stupňa z 11. augusta 2014 č. k. -258 a z 9. apríla 2014 č. k. -132

nevyplýva z ani z Dovolanie v tejto (prevyšujúcej) časti preto

odmietol podľa v spojení s So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. mája 2016

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová