Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c1c/436147.a40584.pdf
PDF · 182.01 KB
No categories available
7Cdo/84/2016
Najvyšší súd 7 Cdo 334/2015
Slovenskej republiky 7 Cdo 84/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. P., bytom v L.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Radlinského 2, proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou
Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške
3.686,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C
4/2012, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2015
sp. zn. 6 Co 585/2014, 6 Co 586/2014, 6 Co 587/2014 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2015 sp. zn.
6 Co 585/2014, 6 Co 586/2014, 6 Co 587/2014 vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, a v nadväzujúcom výroku o trovách
odvolacieho konania a vec mu v zrušených častiach vracia na ďalšie konanie.
V prevyšujúcej časti dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 2. mája 2014
č. k. 19 C 4/2012-239 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa (pôvodne jej právny predchodca
neb. J. P.) domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“), ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“)
pri výkone bankového dohľadu podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch (ďalej len
„zákon č. 566/2001 Z.z.“) a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
a o zmene a doplnení niektorých zákonov nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŢSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Druţstvo“); tieţ zamietol návrh ţalobkyne na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil § 3, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
keď nemal v konaní preukázaný vznik škody, nesprávny úradný postup ţalovanej, a tým ani
príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa zamietol
s odôvodnením, ţe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o poloţených otázkach nie
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny
dvor Európskej únie. Napokon prvostupňový súd nie je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, a z tohto dôvodu mu povinnosť
obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie ţalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým
bola zamietnutá ţaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe uloţí ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu
škody v sume 577,03 € s príslušenstvom alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. apríla 2014 č. k. 19 C 4/2012-132 uloţil
ţalobkyni podľa poloţky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „sadzobník“), prílohy
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
aj „zákon o súdnych poplatkoch“) povinnosť zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie
v sume 12,20 €.
Súd prvého stupňa uznesením z 11. augusta 2014 č. k. 19 C 4/2012-258 uloţil
ţalobkyni podľa poloţky 7a sadzobníka, prílohy zákona o súdnych poplatkoch povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 €.
Voči obom týmto uzneseniam súdu prvého stupňa podala ţalobkyňa odvolanie.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia zrušil a konania o vyrubenie súdnych
poplatkov zastavil.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolania ţalobkyne rozsudkom
z 26. januára 2015 sp. zn. 6 Co 585/2014, 6 Co 586/2014, 6 Co 587/2014 rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti (ktorou bola zamietnutá ţaloba o náhradu škody)
a napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa z 9. apríla 2014 č. k. 19 C 4/2012-132
a z 11. augusta 2014 č. k. 19 C 4/2012-258 potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe
v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska
pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Druţstva. V tomto ohľade odvolací súd poukázal
na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, ţe NBS bola povinná
vykonávať dohľad nad činnosťou Druţstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Povinnosť aktualizovať prospekt
investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená aţ od 1. januára 2009
na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Aţ od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),
teda aţ od 1. júna 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
rozšírené tak, ţe Druţstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo
zákonom uloţenú povinnosť dodrţiavať schválený prospekt investície. Odvolací súd
sa nestotoţnil ani s námietkou ţalobcu o povinnosti ţalovanej v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia Druţstva, keďţe zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Druţstvu, v tomto smere ţiadne povinnosti (na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov). NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Druţstva, ako sa mylne domnieva ţalobkyňa; podľa platnej právnej úpravy mohla
kontrolovať len to, či Druţstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 aţ 130
zákona č. 566/2001 Z.z. Ţalobkyňa si musela byť vedomá, ţe s jej investíciou je spojené
riziko; pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôţe byť jej finančná ujma pričítaná na ťarchu
ţalovanej. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe v konaní nebol
preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny postup
štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Ďalej sa odvolací
súd zaoberal odvolaním ţalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 11. augusta 2014
č. k. 19 C 4/2012-258. Preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe odvolanie nie
je dôvodné. V posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012, a preto
ţalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa poloţky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
podania odvolania. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol vecne a právne
správne, keď odvolateľke (ţalobkyni) vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa z 2. mája 2014 č. k. 19 C 4/2012-239. Napokon sa odvolací súd
zaoberal odvolaním ţalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 9. apríla 2014 č. k.
19 C 4/2012-132. Aj v danom prípade dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
V posudzovanej veci bol poplatok podľa poloţky 20a sadzobníka vyrubený za vyhotovenie
rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené dňa 23. januára
2013, teda po 1. 10. 2012, a preto ţalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť tento súdny poplatok.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do prvých troch výrokov podala dovolanie
ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára
2015 ide o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; v ďalšom sa pod „O.s.p.“ rozumie
Občiansky súdny poriadok v platnom znení) a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/,
b/, c/ O.s.p. Namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie
prvostupňového súdu) je vecne aj právne nesprávne a konanie (prvostupňové aj odvolacie)
je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (R 11/1998). Podľa jej názoru odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu
o odvolaní ţalobkyne svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom pracoval
s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú povaţoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú
a rovnako dôleţitú zamlčal, resp. ani nespomenul. Skutočnosť, ţe bez vysvetlenia opomenul
pre účastníka konania priaznivú judikatúru, sama o sebe významne oslabuje presvedčivosť
písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktieţ ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť
súdneho rozhodnutia a preto ju v rozhodovacej praxi krajského súdu nemoţno tolerovať.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia
rozhodujúcich skutočností a je zaloţené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach,
ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné.
Rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva
ţalobkyne na spravodlivý súdny proces, a teda k odňatiu moţnosti konať pred súdom podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie je preto prípustné a dôvodné. Tým, ţe súd prvého stupňa, ako
aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdili, umoţnili, aby v budúcnosti dochádzalo
k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie
finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných ţalovanou.
Odvolací súd a aj súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnili resp. nevyhodnotili
správne ţalobkyňou navrhnuté dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu -
Druţstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých
jednoznačne vyplýva, ţe aktuálny stav konkurzu je taký, ţe objektívne vylučuje moţnosť
ţalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.
Vo vzťahu k uzneseniu z 11. augusta 2014 č. k. 19 C 4/2012-258, ktorým súd prvého
stupňa uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 €
v zmysle poloţky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch, dovolateľka uviedla, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu a tieţ rozhodnutie
odvolacieho súdu sú vecne a aj právne nesprávne. Poukázala na to, ţe konanie vo veci
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30. septembra 2012 je podľa § 4 ods. 4
zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní. Z uvedeného potom
vyplýva, ţe ţalobkyni v týchto veciach podaním odvolania po 1. októbri 2012 poplatková
povinnosť z odvolania nevzniká. Vecné oslobodenie tohto konania od poplatkovej povinnosti
sa s poukazom na § 18ca v spojení s § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje na celé
konanie, teda aj na podanie odvolania.
Vo vzťahu k uzneseniu z 9. apríla 2014 č. k. 19 C 4/2012-132, ktorým súd prvého
stupňa uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov
elektronických podaní vo výške 12,20 € v zmysle poloţky 20a sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, dovolateľka uviedla, ţe
rozhodnutie prvostupňového súdu a tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu sú vecne a aj právne
nesprávne; predmetné konanie bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Z týchto
dôvodov ţiadala, aby dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedla, ţe má za to, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a nie sú dané dôvody dovolania, pre ktoré
by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací
súd podané dovolanie v celom rozsahu odmietol alebo zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné čiastočne zrušiť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým 1. potvrdil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti; 2. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z
9. apríla 2014 č. k. 19 C 4/2012-132, 3. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 11. augusta
2014 č. k. 19 C 4/2012-258.
Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal dovolaním ţalobkyne smerujúcim proti
prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu, t. j. výroku, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci.
Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti časti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania
nevyslovil a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, pretoţe vo veci ešte nerozhodoval a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďţe dovolaním napadnutú časť rozsudku odvolacieho súdu nemoţno podriadiť
pod ţiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, ţe dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci a predmetnej časti podľa tohto ustanovenia
nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p.
(či uţ to účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil
iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti časti rozsudku podľa
§ 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie v uvedenej časti nie je prípustné
aj podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej
alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia účastníkovi moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka v dovolaní voči potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu namieta,
ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
O vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, keď sa účastníkovi
odníme moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie
tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti
vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel
Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne
nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila
v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť
sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali
moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných
v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové
konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“.
Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva
na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť,
ţe k odvolaniu ţalobkyne (č.l. 251 spisu) sa písomne vyjadrila ţalovaná (č. l. 264 spisu),
ţalobkyňa (dovolateľka) ale nemala moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne
sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie ţalovanej nedoručil. Opomenutím
doručenia tohto vyjadrenia ţalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v
súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu
jej moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil, a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec
mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
K časti dovolania, ktorou sú napadnuté výroky rozhodnutia odvolacieho súdu
o uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a povinnosti zaplatiť súdny
poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, je potrebné uviesť, ţe táto časť
dovolania smeruje proti rozhodnutiam, ktoré sú síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,
majú ale charakter uznesení a tento charakter nestrácajú i keď rozhodnutie o uloţení
poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí (§ 167 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie
je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území
Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
Uznesenia odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemajú znaky
rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Jeho prípustnosť preto z ustanovení § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania ţalobkyne zakladalo,
ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdila
a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
K tejto problematike povaţuje dovolací súd za potrebné poznamenať, ţe o odňatie
moţnosti pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým
sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení. Judikatúra najvyššieho súdu
dospela k záveru, ţe o odňatie moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď pre taký postup neboli dané procesné
predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale v preskúmavanej veci nejde – v danom
prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie
o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením súdneho poplatku sa však účastníkovi
neodníma ţiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho moţnosti pred súdom
konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na stanovisko jeho
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016), ktorého právna
veta znie „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje
sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná
od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo
pred 30. septembrom 2012“.
Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený
súdny poplatok v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, a konkretizuje, ţe súdy
postupovali podľa Poloţky č. 7a, resp. č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorých postupovať nemohli a pri tom
nezohľadnili, ţe predmetné konanie je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych
poplatkov, z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska namieta, ţe napadnuté rozhodnutia
súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod
v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá
(viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.
Vzhľadom na to, ţe v konaní o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu o súdnom poplatku
za odvolanie a uzneseniu o súdnom poplatku za vyhotovenie rovnopisov elektronických
podaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli najavo
ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania
ţalobkyne voči výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorými potvrdil uznesenia súdu prvého
stupňa z 11. augusta 2014 č. k. 19 C 4/2012-258 a z 9. apríla 2014 č. k. 19 C 4/2012-132
nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolanie v tejto (prevyšujúcej) časti preto
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na
odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. mája 2016
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová