Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5d7/399644.c7bd47.pdf
PDF · 111.71 KB
No categories available
8Cdo/94/2016
Najvyšší súd 8 Cdo 94/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M., bytom B.B., B.,
zastúpená advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Národná banka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844
789, o náhradu škody vo výške 5 666,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 25 C 23/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 22. júla 2015 sp. zn. 2 Co 686/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. júla 2014, č. k. 25 C 23/2012-217, uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za odvolanie podané
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31. marca 2014, č. k. 25 C 23/2012-195. Súdny
poplatok bol súdom vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2015, sp. zn. 2 Co 686/2014, napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil. Uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou
od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur; v rovnakej výške sa
v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Podaním
odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky
č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 eur.
Žalobkyňa by nebola povinná tento poplatok zaplatiť len vtedy, ak by odvolanie vo veci
podala do 30. septembra 2012. Žalobkyňa však odvolanie podala 10. septembra 2015, a preto
sa na ňu toto vecné oslobodenie už nevzťahuje.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá
žiadala rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
t. j., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnila
tým, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Poukázala na to, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,
nakoľko odôvodnenie jeho rozhodnutia nie je dostačujúce a vyčerpávajúce. Uvedené
rozhodnutie považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné, pretože nie je možné posúdiť,
z čoho prvostupňový súd pri vyrubení súdneho poplatku vychádzal. Odvolací súd vec
nesprávne právne posúdil. Konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo
do 30. septembra 2012, je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené
aj v odvolacom konaní, nakoľko toto vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie,
preto súdy oboch nižších stupňov postupovali pri vyrubovaní súdneho poplatku nesprávne,
keď nezohľadnili, že toto vecné oslobodenie (§ 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych
poplatkoch) sa vzťahuje na konanie ako celok bez ohľadu na to, kedy bolo vo veci podané
odvolanie.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá
O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uzneseniu súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území
Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním
žalobkyne nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p., prípustnosť jeho
dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na ust. § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. prípustnosť dovolania žalobkyne
by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej
z procesných vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto sudcu rozhodoval senát.
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny
názor dovolateľky, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne
došlo.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalobkyňa tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1
písm. f/ O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im
rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné
úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho
výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom
(§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol
rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].
Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom
konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,
i keď pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (por. R 50/1997). O tento prípad
ale v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým
uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením
súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza
k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
K tej časti dovolania, v ktorej žalobkyňa namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu
(i rozhodnutie súdu prvého stupňa) je v napadnutej časti nepreskúmateľné,
že táto nesprávnosť zakladá vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
dovolací súd uvádza nasledovné:
Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.
Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva
predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy
by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov,
na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený
súdny poplatok v situácii, v ktorej vyrubený byť nemal, z rozhodujúceho – obsahového –
hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,
že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (por. tiež
R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.
Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania
tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2015
sp. zn. 2 Co 686/2014 podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov
dovolacieho konania, nakoľko jej žiadne nevznikli (§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243b
ods. 5 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.