Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/94/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M., bytom B.B., B.,

zastúpená advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,

Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná

Národná banka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844

789, o náhradu škody vo výške 5 666,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 22. júla 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. júla 2014, č. k. -217, uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za odvolanie podané

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31. marca 2014, č. k. -195. Súdny

poplatok bol súdom vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,“).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2015, sp. zn. , napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa ,

potvrdil. Uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou

2

od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur; v rovnakej výške sa

v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Podaním

odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky

č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 eur.

Žalobkyňa by nebola povinná tento poplatok zaplatiť len vtedy, ak by odvolanie vo veci

podala do 30. septembra 2012. Žalobkyňa však odvolanie podala 10. septembra 2015, a preto

sa na ňu toto vecné oslobodenie už nevzťahuje.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá

žiadala rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust.

t. j., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnila

tým, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili ( ).

Poukázala na to, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,

nakoľko odôvodnenie jeho rozhodnutia nie je dostačujúce a vyčerpávajúce. Uvedené

rozhodnutie považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné, pretože nie je možné posúdiť,

z čoho prvostupňový súd pri vyrubení súdneho poplatku vychádzal. Odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil. Konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo

do 30. septembra 2012, je podľa oslobodené

aj v odvolacom konaní, nakoľko toto vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie,

preto súdy oboch nižších stupňov postupovali pri vyrubovaní súdneho poplatku nesprávne,

keď nezohľadnili, že toto vecné oslobodenie (§ 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych

poplatkoch) sa vzťahuje na konanie ako celok bez ohľadu na to, kedy bolo vo veci podané

odvolanie.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

ust. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa . Podľa je dovolanie

tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uzneseniu súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním

žalobkyne nevykazuje znaky uznesení uvedených v , , prípustnosť jeho

dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ust. druhá veta prípustnosť dovolania žalobkyne

by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto sudcu rozhodoval senát.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor dovolateľky, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1

písm. f/ ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im

rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom

konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,

i keď pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (por. R 50/1997). O tento prípad

ale v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením

súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza

k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať ( ).

K tej časti dovolania, v ktorej žalobkyňa namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu

(i rozhodnutie súdu prvého stupňa) je v napadnutej časti nepreskúmateľné,

že táto nesprávnosť zakladá vadu konania uvedenú v

dovolací súd uvádza nasledovné:

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy

by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov,

na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený

súdny poplatok v situácii, v ktorej vyrubený byť nemal, z rozhodujúceho – obsahového –

hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (por. ),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (por. tiež

R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania

tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2015

sp. zn. podľa v spojení s

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, nakoľko jej žiadne nevznikli ( v spojení s

ods. 5 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.