Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
824/400200.b12082.pdf
PDF · 183.71 KB
No categories available
25XECdo/9/2016
Najvyšší súd 25XECdo/9/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenou:
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R., nar. X.,
bytom v L.L. L., vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/229/2005,
o vymoženie 716,99 eur s príslušenstvom, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Nitre z 31. marca 2014, č. k. 6CoE/47/2014-65, t a k t o
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 30. apríla 2013, č. k.
9Er/229/2005-24 zamietol žiadosť oprávnenej na zmenu súdneho exekútora (výroková veta
i.), vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výroková veta ii.), exekúciu zastavil (výroková veta iii.)
a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej,
Exekútorský úrad so sídlom v Dunajskej Strede, Nám. A. Vámbéryho č. 5249/13B
nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 359,34 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
uznesenia (výroková veta iv.).
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v danom prípade bola exekučným titulom
Notárska zápisnica z 15. januára 2005, číslo N 73/2005, NZ 1502/2005, NCRls 1472/2005,
ktorej skutkový a právny základ predstavovala Zmluva o úvere číslo 4091798 uzavretá medzi
oprávnenou a povinným dňa 26. augusta 2004. Na základe tejto zmluvy sa oprávnená
(v hmotnoprávnej pozícií veriteľa) zaviazala povinnému (dlžníkovi) poskytnúť úver vo výške
t. č. 12.000,-Sk a povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške
9.600,-Sk v pravidelných 10 mesačných splátkach po 2.160,-Sk, a teda celkovo sa zaviazal
zaplatiť sumu vo výške 21.600,-Sk. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v predmetnej notárskej
zápisnici povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Za Kasárňou č. 1, na základe splnomocnenia uvedeného vo vyššie menovanej zmluve o úvere,
uznal záväzky plynúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Súd
prvého stupňa predmetné splnomocnenie, ktorého účelom bolo uznanie dlhu, kvalifikoval ako
rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného
nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z uvedeného dôvodu,
súd predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice posúdil ako absolútne neplatný
právny úkon. Preto notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť
voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule.
Zamietnutie návrhu na zmenu súdneho exekútora odôvodnil s poukazom
na neúčelnosť a nehospodárnosť, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a bola
zastavená.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, v ktorom zároveň
navrhla prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením
z 31. marca 2014, č. k. 6CoE/47/2014- 65 napadnuté uznesenie vo výrokoch i., ii. a iii.
Ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Zároveň návrh oprávnenej na prerušenie
konania zamietol. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania krajský súd s poukazom
na § 202 ods. 2, § 374 ods. 4 OSP a § 58 ods. 6 a § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku
nerozhodol.
V odôvodnení s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23. novembra 2011, sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 uviedol, že súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
a to napr. pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť. Krajský súd taktiež posúdil príslušné splnomocnenie udelené advokátovi
Mgr. Tomášovi Kušnírovi ako neplatné a v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že splnomocnenie je uvedené v predtlači zmluvy o úvere, ktorú pripravila
oprávnená, pričom povinný ju nemohol nijako ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu
bol poskytnutý úver, iba podpísať. To teda potvrdzuje, že zástupcu si povinný nezvolil,
ale bol určený oprávnenou. Ďalej krajský súd uviedol, že z príslušného splnomocnenia nie je
možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení. Rovnako uviedol, že ak v čase uzatvorenia dohody
o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný nemohol realizovať
svoje právo dlh uznať, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. Dodal,
že v čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok
existovať. Vzhľadom na uvedené vyššie, krajský súd dospel k záveru, že príslušná notárska
zápisnica nespĺňa požiadavky plynúce z § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, teda nie je
spôsobilým exekučným titulom, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.
Návrh na prerušenie konania krajský súd zamietol s poukazom na § 36 ods. 5
Exekučného poriadku pritom dôvodiac, že Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť.
Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP krajský súd
dodal, že neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva
na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uviedla,
boli už konštantnou judikatúrou vyriešené.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, v ktorom
uviedla, že:
1. súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ OSP),
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania (§ 237 písm. b/ OSP),
3. v tej istej veci, sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP),
4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP.), tým, že ju:
- a/ nevyzvali, a ani s ňou nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch,
nevzali na zreteľ jej námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania
a dokazovania a nerešpektovali jej právo, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom
rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je
po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“,
- b/ nevytýčili pojednávanie, aj keď podľa ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli
na to povinné,
- c/ jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie, lebo sa nemohla vopred
vyjadriť k právnym dôvodom uplatňovaným sudom prvého stupňa ex offo,
- d/ dostatočne neodôvodnili svoje rozhodnutia,
5. konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), najmä nesprávne zistený skutkový stav a nevykonané
náležité dokazovanie,
6. napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ OSP).
Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnená požiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo
prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP s tým, aby dovolací súd predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Rovnako navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá OSP, skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych
veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky.
Ako príklad uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutia sp. zn. 1ECdo/60/2013,
2Cdo/83/2013, 3ECdo/76/2013, 5Cdo/10/2013, 7ECdo/32/2013, 7ECdo/152/2013, na ktoré
v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje
aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/výkladu zmlúv; b/ platnosti
a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ
ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ OSP, ten má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, preto nie je žiadny dôvod
pre prerušenie konania.
V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,
z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu
vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka, Exekučného poriadku a zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh
na prerušenie konania zamietol.
II. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
OSP) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ OSP odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2Cdo/10/2013, 4ECdo/6/2013, 5Cdo/10/2013, 5Cdo/49/2013, 5ECdo/100/2013,
7ECdo/324/2013, 7ECdo/316/2013, 8ECdo/118/2014, 8ECdo/124/2014, 8ECdo/180/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 OSP (v znení účinnom
od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
Dovolateľka namietala aj vadu konania plynúcu z ust. § 237 písm. b/ OSP, konkrétne,
že vo veci vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je občianske združenie
na ochranu práv spotrebiteľov, pričom v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené.
Nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v predmetnom konaní vôbec vystupoval
na strane povinného vedľajší účastník, dovolací súd bez ďalšieho vyhodnotil uvedenú
námietku dovolateľky ako nedôvodnú a bezpredmetnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 OSP a v súlade s ustálenou praxou
dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
III. V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnému náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal v tomto smere návrh (§ 151 ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2016
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková