Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-24-2020.pdf
PDF · 119.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobkyne: O. X., nar. XX.X.XXXX, C. N. XXX, zastúpenej LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o náhradu škody na zdraví vo výške 1.415,57 eura, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25C/48/2017-133, zo dňa 23.10.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia 1.415,57 eura z titulu náhrady škody na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 14.11.2016 po tom, čo na zástavke MHD v Bratislave označenej ako ,,T. P., vystúpila z autobusu do priestoru uvedenej zástavky, stúpila do výmoľu asfaltu, ktorý bol pokrytý lístím, utrpela poranenie členka ľavej nohy. Ošetrujúci lekár jej diagnostikoval zlomeninu vonkajšieho členka, čo si vyžiadalo naloženie sadrovej fixácie a neskôr ortézy na zlomený členok, v dôsledku čoho bola práceneschopná od 21.11.2016 do 6.2.2017. Miesto, kde utrpela uvedený úraz je súčasťou nehnuteľnosti - pozemok registra ,,C“ KN, parcela č. XXXXX/X vo výmere 9.215 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres: Bratislava X., obec: BA - m. č. I. K., kat. územie I. K.. Výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti je žalovaný. V konaní sa domáhala náhrady bolestného vo výške 706,40 eura (40 bodov x 17,66 eura), náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 32,41 eura (za lieky) a náhrady škody za stratu na zárobku za dobu práceneschopnosti vo výške 676,76 eura (9,14545500 eura výška úrazového príplatku x 74 dní doba PN).
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania, výsluchom žalobkyne, protokolom Dopravného podniku Bratislava a. s. o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD a ND zo dňa 14.11.2016, uvedeným v odseku 9. a ambulantnou správou - nálezom dňa 14.11.2016, uvedenou v odseku 13 za preukázané, že žalobkyňa dňa 14.11.2016 o 14:09 hod. pri vystupovaní z prostriedku MHD linka č. 70 na zastávke ,,T. P. na A. W. stúpila do výmoľu v asfalte pokrytého lístím a utrpela zlomeninu ľavého vonkajšieho členku. Prepravca, Dopravný podnik Bratislava a. s., spísal o vzniku škody žalobkyne protokol o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD a ND zo dňa 14.11.2016 a škodovú udalosť ohlásil poisťovni Kooperativa a. s., ktorá ju zaregistrovala pod č. XXXXXXXXXX. Lekárskym posudkom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vystaveného chirurgom K.. N. Q., poliklinika W., uvedeným v odseku 15. mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa bola v dôsledku uvedeného úrazu práceneschopná od 21.11.2016 do 6.2.2017 a bolestné bolo ohodnotené 1 položkou, č. 199b s počtom bodov 40. Podľa Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji platného od 1.9.2016, uvedeného v odseku 25. a 26., dopravca, v tomto prípade Dopravný podnik Bratislava a. s., je povinný udržiavať vlastné zástavky v prevádzkyschopnom stave a v čistote a zodpovedá za škodu na zdraví cestujúceho. Podľa platnej judikatúry č. (RC) 2Cz 28/78 NS ČSR zo dňa 31.10.1978 sa za prepravu považuje aj nastupovanie a vystupovanie cestujúceho z dopravného prostriedku. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovaného, že ku škode na zdraví žalobkyne dňa 14.11.2016 došlo v rámci prepravy a žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v zmysle § 427 ods. 1, § 429, § 444, § 446, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. podľa § 255 ods. 2 C. s. p. podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku 1.415,57 eura. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie porušil jej právo na rovnosť a kontradiktórnosť konania, nakoľko toleroval procesnú pasivitu žalovaného, keď po viac ako 2 rokov od začatia konania, pripustil ako dôkaz „emailovú komunikáciu medzi KOOPERATIVOU a DP z 25.11.2016 na nahliadnutie“, ktorú ani nezaložil do súdneho spisu, a ktorú jej poskytol počas pojednávania len k „nahliadnutiu“ bez možnosti sa k nemu vyjadriť, čím jej bola odopretá účinná možnosť riadne sa oboznámiť s listinnými dôkazmi žalovaného a zaujať k nim stanovisko a obranu.
4. Bola názoru, že takéto konanie súdu prvej inštancie predstavuje porušenie jej základného práva na spravodlivé súdne konanie a to v časti rovnosti a kontradiktórnosti konania a/alebo inú vadu konania. Namietala, že na jednej strane súd prvej inštancie umožnil žalovanému predložiť listinný dôkaz po viac ako 2 rokov od začatia konania, no na druhej strane neumožnil a neposkytol žalobkyni reálny priestor preskúmať obsah tohto listinného dôkazu a zaujať k nemu svoje stanovisko a obranu, ktoré vlastne mal vykonať bezodkladne počas pojednávania. Na podporu vyššie uvedeného poukázala na právnu vetu vyplývajúcu z rozhodnutia Ústavného súdu SR podľa ktorej: „Z princípu kontradiktórnosti konania však vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (m. m. I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012).“
5. Mala za to, že vyššie uvedená vada konania sa dá zhojiť jedine tak, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že pred vydaním nového meritórneho rozhodnutia umožní žalobkyni v primeranej lehote sa vyjadriť k tomuto listinnému dôkazu alebo aby pred meritórnym rozhodnutím odmietol prihliadnuť na tento listinný dôkaz z dôvodu procesnej koncentrácie konania.
6. Namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nespochybnil jej nárok ako taký, jediné, čo vytkol je to, že údajne zažalovala nesprávny subjekt, pretože si mala uplatniť svoj nárok nie od žalovaného, ale od Dopravného podniku Bratislava (t. j. dcérskej spoločnosti žalovaného), keďže aj nástup a výstup z vozidla je potrebné považovať za prepravu a preto žalobu zamietol. Poukazovala na to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je nesprávne, nakoľko v predmetnom prípade je príčinná súvislosť vzniku škody na zdraví spojená s neodhrabaným chodníkom tvoriacim zástavku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného (nie
je podstatné, akým spôsobom sa na tom chodníku ocitla). Uviedla, že vlastnícke právo zaväzuje, a preto je irelevantné, či správu predmetnej časti chodníka tvoriacu zástavku vykonáva žalovaný sám alebo na to poveril tretiu osobu (dopravný podnik). Považovala za logické, že užívateľ chodníka nebude žalovať upratovača ale vlastníka a ten vlastník si to má potom regresne uplatniť od upratovača. Aj vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci mala za to, že všeobecný poukaz na judikát č. (RC) 2Cz/28/78 NS ČSR zo dňa 31.10.1978 je nesprávny.
7. Ďalej uviedla, že procesnú obranu žalovaného, vzhľadom na jeho verejnoprávne a verejnoprospešné postavenie považuje za porušenie základného účelu a poslania správy vo veciach verejných (t. j. verejná služba v prospech a pre občana) a to obzvlášť, keď sa celkom alibisticky pokúša zbaviť sa zodpovednosti s poukazom na svoju vlastnú dcérsku spoločnosť ako aj na to, že škodu si vlastne spôsobila sama. Bola názoru, že žalobca by si mal uvedomiť, že nie je „klasickou“ stranou sporu a má vlastnú verejnoprávnu povinnosť sám mať záujem vec spoľahlivo zistiť za plnej súčinnosti so žalobkyňou vrátane všetkej potrebnej poučovacej povinnosti.
8. Zdôraznila, že do predloženia listinného dôkazu zo strany žalovaného: „emailovú komunikáciu medzi KOOPERATIVOU a DP z 25.11.2016 na nahliadnutie“ počas súdneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 23.10.2019, nemala vedomosť o tom, že škodovú udalosť prešetrovala poisťovňa dopravného podniku, pričom dopravný podnik, žalovaný a ani poisťovňa Kooperativa ju nijako nekontaktovala. Po predložení tohto dôkazu, kontaktovala poisťovňu Kooperativa, ktorá v predmetnej veci v podstate uviedla, že nárok zo zodpovednosti za škodu na zdravý zamieta z dôvodu, že za túto škodu nezodpovedá dopravný podnik Bratislava, k čomu predložila dôkazy (stanovisko k uplatnenému nároku č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2019 (kópia), stanovisko k odvolaniu č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2019 (kópia). Tieto listinné dôkazy založila do súdneho spisu až v odvolaní, nakoľko vznikli až po vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa nezavinila tento stav, keďže až 23.10.2019 bola na pojednávaní prvýkrát upovedomená o tom, že škodová udalosť bola nahlásená poisťovni, ktorá predmetnú vec prešetrila. Preto sú predmetné listiny prípustné v odvolacom konaní podľa § 366 písm. c) a/alebo písm. d) C. s. p. Aj z predmetného stanoviska poisťovne je zrejmé, že žalovaný má pasívnu legitimáciu vo veci, keďže za škodu zodpovedá práve žalovaný, pričom táto škoda na zdraví vznikla v príčinnej súvislosti s neodhrabaným lístím na chodníku tvoriacim zastávku, ktorý ukrýval výmoľ, pričom tento chodník tvoriaci zastávku je vo vlastníctve žalovaného.
9. Zastávala názor, že aj keby bol právny názor súdu prvej inštancie správny (čo vylučuje), bolo by nespravodlivé, ak by jej nebola v tejto veci priznaná súdna ochrana nároku z čisto formálno-procesných dôvodov, keď nie je úplne zrejmé po právnej stránke to, či za škodu zodpovedá žalovaný a/alebo jeho vlastná dcérska spoločnosť, pričom sa v oboch prípadoch jedná o subjekty, ktoré majú povinnosť poskytovať a zabezpečovať riadnu verejnú službu.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci, je zákonné a v plnom rozsahu preskúmateľné; konanie nie je postihnuté vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie v plnej miere umožnil žalobkyni uskutočniť jej patriace procesné práva. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia; z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. K tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie porušil jej právo na rovnosť a kontradiktórnosť konania, keď jej neumožnil vyjadriť sa k emailovej komunikácii medzi Dopravným podnikom Bratislava a. s. a poisťovňou Kooperativa poisťovňa, a. s. predloženej na pojednávaní k nahliadnutiu a neposkytol jej reálny priestor preskúmať tento listinný dôkaz a zaujať k nemu svoje stanovisko a obranu, uviedol, že emailová komunikácia predložená žalovaným iba podporne deklarovala už žalobkyni známu skutočnosť, ktorá vyplývala z dôkazu, ktorým žalobkyňa sama disponovala, a to z Protokolu Dopravného podniku Bratislava a. s. o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD a ND zo dňa 14.11.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uvedené tlačivo je určené pre nahlásenie škodovej udalosti konkrétnej poisťovni - Kooperativa poisťovňa, a. s., kde sú uvedené aj čísla jednotlivých poistných zmlúv a rovnako tak aj z odkazu pre poskytovanie informácií o ďalšom priebehu škodovej poistnej udalosti uvedené v závere predmetného protokolu, ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala a oboznámila sa s ním.
Poukázal na skutočnosť, že ako žalobkyňa, tak aj jej právny zástupca, sa s predmetnou emailovou komunikáciou na pojednávaní oboznámili a mali možnosť sa k nej vyjadriť. V prípade, že mali za to, že je potrebné sa k nej osobitne písomne vyjadriť spolu so stanovením lehoty, mali možnosť súd požiadať, aby im uvedené umožnil, avšak toto neurobili a sami boli v tomto smere procesné pasívni.
12. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že predmetnú vadu možno zhojiť jedine tak, že odvolací súd rozhodnutie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že predmetná emailová komunikácia nemení nič na skutočnosti, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, čo vplýva už zo samotného Protokolu Dopravného podniku Bratislava a. s. o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD a ND zo dňa 14.11.2016, spísaním ktorého samotný Dopravný podnik Bratislava a. s. deklaroval vznik udalosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku. Vzhľadom na uvedené je irelevantná skutočnosť, či bola alebo nebola škodová udalosť zo strany Dopravného podniku Bratislava a. s. nahlásená poisťovni.
13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorú žalobkyňa založila na tom, že „nie je podstatné akým spôsobom sa na tom chodníku ocitla“ uviedol, že práve uvedená skutočnosť, aj napriek tvrdeniam žalobkyne, je jedinou podstatnou skutočnosťou pre posúdenie otázky zodpovednosti a teda aj pre právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie správne aj s ohľadom na citovanú judikatúru (RC) 2Cz 28/78 NS ČSR zo dňa 31.10.1978 dospel k záveru, že za prepravu sa považuje aj nastupovanie a vystupovanie cestujúceho z dopravného prostriedku, a teda žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. S uvedeným konštatovaním súdu prvej inštancie sa v plnej miere stotožňuje.
14. Nestotožnila sa s tvrdením žalobkyne, že sa pokúša alibisticky zbaviť zodpovednosti, pretože iba využil svoje procesné práva a v súdnom konaní uplatnil prostriedky procesnej obrany, ktoré mu právny poriadok umožňuje. V tejto súvislosti uviedol, že mu nie je známy právny predpis, na základe ktorého by nemal byť „klasickou“ stranou sporu. V uvedenej právnej veci je rovnocenná strana tak, ako to vyplýva z ustanovení C. s. p. (v zmysle čl. 6 C. s. p. majú strany sporu v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) a Ústavy SR (v zmysle čl. 47 Ústavy SR sú si všetci účastníci v konaní rovní).
15. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že Dopravný podnik Bratislava, a.s. je dcérskou spoločnosťou žalovaného poukázal na to, že Dopravný podnik Bratislava a.s. je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou, a preto je spôsobilý byť účastníkom práv a povinností, pričom žalovaný nemá, aj napriek svojej majetkovej účasti, žiadny vplyv na uvedenú skutočnosť. Z tohto dôvodu považuje tvrdenia žalobkyne v tomto smere za bezpredmetné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Záverom, k predloženým stanoviskám poisťovne Kooperativa poisťovňa, a.s. vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody žalobkyňou po rozhodnutí súdu uviedla, že z týchto nevyplýva, že za škodu zodpovedá žalovaný. Skutočnosť, že poisťovňa odmietla plniť v žiadnom prípade nezakladá zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu.
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 25.1.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).
17. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia prihliada ex offo len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Ide o vyjadrenie zásady rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania v štádiu odvolacieho konania. Uvedené v praxi znamená, že odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza výslovne vo svojom odvolaní.
18. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
19. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď mala za to, že v prejednávanej veci je príčinná súvislosť vzniku škody na zdraví spojená s neodhrabaným chodníkom tvoriacim zástavku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného (nie je podstatné, akým spôsobom sa na tom chodníku ocitla).
20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania, mal preukázané, že žalobkyňa dňa 14.11.2016 o 14:09 hod. pri vystupovaní z prostriedku MHD linka č. 70 na zastávke ,,T. P. na A. W. stúpila do výmoľu v asfalte pokrytého lístím a utrpela zlomeninu ľavého vonkajšieho členku. Žalobkyňa takto zistený skutkový stav veci súdom prvej inštancie v podanom odvolaní nijako nespochybnila. Pri takto zistenom skutkovom stave súd prvej inštancie vychádzajúc z platnej judikatúry č. (RC) 2Cz 28/78 NS ČSR zo dňa 31.10.1978 skonštatoval, že za prepravu sa považuje aj nastupovanie a vystupovanie cestujúceho z dopravného prostriedku. Na základe uvedeného sa stotožnil s obranou žalovaného, že ku škode na zdraví žalobkyne dňa 14.11.2016 došlo pri preprave a žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.
22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 23. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju sporová strana nenamieta. To, že súd sa výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal; ak sa súd zaoberal vecnou podstatou žaloby, implicitne rozhodoval aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie strany je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť. Bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu; strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Ak súd žalobu zamietne pre nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie, podstatou samotnej žaloby sa už nezaoberá.
24. Na ďalšie doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku hodno zdôrazniť, že zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky (§ 760, 761 Občianskeho zákonníka). Podľa § 764 Občianskeho zákonníka, ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví alebo škoda na batožinách prepravovaných spoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpovedá za ňu dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov (§ 427 až § 431). Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť dopravcu sa vzťahuje na škodu, ktorá vznikne cestujúcemu počas prepravy. „Preprava“ začína okamihom nastupovania do určeného dopravného prostriedku a končí sa okamihom vystúpenia z dopravného prostriedku. Zodpovednosť dopravcu za škodu spôsobenú cestujúcemu prevádzkou dopravného prostriedku vyplýva priamo z § 764 Občianskeho zákonníka; zároveň platí, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify, pričom zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená zákonom nesmie byť obmedzená (§ 772 Občianskeho zákonník). Vzhľadom na to, že podľa § 764 dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú cestujúcemu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431), treba pojem „škoda vzniknutá cestujúcemu počas prepravy“ vysvetľovať tak, že dopravca zodpovedá za škodu cestujúceho, ktorá je vyvolaná „osobitnou povahou prevádzky“ dopravného prostriedku, ktorým sa cestujúci dopravuje do miesta určenia. K uvedenému ďalej možno uviesť, že motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník (R 9/1972). Dopravný prostriedok hromadnej dopravy prepravujúci cestujúcich je teda v prevádzke aj vtedy, ak stojí na zastávke a cestujúci z neho vystupujú alebo doň nastupujú; osobitná povaha prevádzky je daná tým, že pri vystupovaní alebo nastupovaní je cestujúci nútený na mieste, ktoré určí prepravca tým, že vodič dopravného prostriedku vodidlo zastaví, v relatívne krátkom časovom intervale opustiť dopravný prostriedok alebo doň nastúpiť, pričom musí prekonať určitý výškový rozdiel a vzdialenosť medzi dopravným prostriedkom a úrovňou zastávky. Objektívna zodpovednosť dopravcu subsumuje všetky škodové udalosti, ktorých príčinou bola osobitná prevádzka dopravného prostriedku. V nadväznosti na uvedené právne východiská názor žalobkyne, že nie je podstatné, akým spôsobom sa ocitla na chodníku, nemožno považovať za správny.
25. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie porušil jej právo na kontradiktórnosť konania, nakoľko toleroval procesnú pasivitu žalovaného, keď viac ako po dvoch rokoch pripustil ako dôkaz emailovú komunikáciu medzi Kooperativou a Dopravným podnikom a. s. z 25.11.2016, odvolací súd uvádza, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj zásada kontradiktórnosti konania, ktorá znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť oboznámiť sa so stanoviskami a s dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim, resp. popierať ich (protirečiť im - contra dicere). Povinnosťou súdu v kontradiktórnom spore je zabezpečiť formálne podmienky plnohodnotného výkonu základného práva na súdnu ochranu v súlade s predpismi upravujúcimi konanie pred súdom. Z princípu kontradiktórnosti však nevyplýva právo strany na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15.11.2018). Ak teda žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie porušil jej právo na kontradiktórnosť konania, nakoľko toleroval procesnú pasivitu žalovaného, keď viac ako po dvoch rokoch pripustil ako dôkaz emailovú komunikáciu medzi Kooperativou a Dopravným podnikom a. s. z 25.11.2016, túto námietku odvolací súd vyhodnotil za neopodstatnenú.
26. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že dôkaz „emailovú komunikáciu medzi Kooperativou a Dopravným podnikom a. s. z 25.11.2016“, súd prvej inštancie nezaložil ani do spisu a tento dôkaz jej poskytol počas pojednávania len k „nahliadnutiu“, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 23.10.2019 vyplýva, že zástupca žalovaného na pojednávaní súdu dňa 23.10.2016 uviedol, že šetrením zistil že Dopravný podnik Bratislava ohlásil škodovú udalosť v Kooperative a táto bola zaregistrovaná pod č. XXXXXXXXXX. Následne predložil súdu prvej inštancie na nahliadnutie doklad preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť. Z obsahu zápisnice z pojednávania ani z jeho zvukového záznamu nevyplýva, že by súd prvej inštancie nahliadnutím do predloženej listiny zistil iné skutočnosti ako tie, ktoré vo svojom prednese uviedol žalovaný a toto nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo zápisnice z pojednávania ako aj jeho zvukového záznamu je zároveň zrejmé, že súd prvej inštancie umožnil aj žalobkyni, aby sa s obsahom listiny oboznámila a na tento účel jej poskytol dostatočný časový priestor. Žalobkyňa po oboznámení sa s predloženou listinou obsah listiny nesporovala, nevzniesla žiadne námietky, ani nežiadala, aby jej bola doručená kópia listiny, či poskytnutá lehota na vyjadrenie.
Uvedeným procesným postupom súd prvej inštancie preto neporušil žiadne procesné práva žalobkyne, naviac ak skutočnosť, že škodová udalosť bola dopravcom nahlásená v poisťovni nebola rozhodujúca pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie totižto žalobu nezamietol preto, že dopravca nahlásil škodovú udalosť poisťovni ale preto, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s prepravou, ktorou sa rozumie aj nastupovanie a vystupovanie cestujúceho z dopravného prostriedku.
27. Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené žalobkyňu v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť; na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.
28. Pretože žalobkyni nič nebránilo uplatniť ňou uvádzané skutočnosti a dôkazy už v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd s ohľadom na tzv. neúplný apelačný systém vyjadrený v § 366 C. s. p., neprihliadol na ňou priložené dôkazy k odvolaniu, pretože dokazovanie je možné doplniť iba za podmienok uvedených v § 366 (§ 384 ods. 3 C. s. p.) a v zmysle § 366 písm. d) C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ aj žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní nemohla použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny, pretože predmetné listiny vznikli až po vydaní napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza - ako správne podotkol aj žalovaný - že už z Protokolu Dopravného podniku Bratislava a. s. o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD a ND zo dňa 14.11.2016, jednoznačne vyplýva, že toto tlačivo je určené pre nahlásenie škodovej udalosti konkrétnej poisťovni - Kooperativa poisťovňa, a. s., kde sú uvedené aj čísla jednotlivých poistných zmlúv, a rovnako tak aj odkaz pre poskytovanie informácií o ďalšom priebehu škodovej poistnej udalosti a teda tento dôkaz si mohla obstarať už skôr. Odvolací súd zároveň uvádza, že na to, aby bolo možné prihliadnuť na nové dôkazy a nové skutočnosti v odvolacom konaní je potrebné tiež uviesť, aký význam a vplyv majú mať tieto nové skutočnosti a dôkazy pre meritórne rozhodnutie veci. Skutočnosť, či škodová udalosť bola alebo nebola krytá poistnou zmluvou dopravcu, resp. či poisťovňa dopravcu odmietla poistné plnenie, nemá pre posúdenie zodpovednosti žalovaného v tomto konaní žiaden význam. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov neprihliadol.
29. A keďže žalobkyňa v podanom odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobkyne preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s .p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).