Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/40/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Libora

Duľu a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti

obvinenému T. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2016 v

Bratislave o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a obvinených T. F., R. M., L. D. a M. K. proti uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu z 9. novembra 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa uznesenie Špecializovaného trestného súdu

z 9. novembra 2016, sp. zn. , sa z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa žiadosti obvinených R. B., M. R., R. M., L. D. a M. K.

o prepustenie z väzby sa z a m i e t a j ú.

III. Podľa ponuka starostu obce V. Ú.

Ing. F. G. na prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného M. K.

sa n e p r i j í m a.

IV. Podľa písomné sľuby obvinených R. B., R. M., L. D. a M.

K. sa n e p r i j í m a j ú.

V. Podľa väzba obvinených R. B. a R. M. sa dohľadom

probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.

VI. Podľa , peňažné záruky ponúknuté obvinenými R.

B. a R. M. sa n e p r i j í m a j ú.

2

VII. Podľa lehota väzby u obvinených T. F.,

R. B., J. W., M. R., R. M., V. K., L. D. a M. K. sa p r e d l ž u j e o sedem mesiacov,

teda do 2. júla 2017.

VIII. Podľa sťažnosti obvinených T. F., R. M., L. D. a M. K.

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd uznesením z 9. novembra 2016, sp. zn. ,

rozhodol:

I. podľa o prepustení obvinených M. R. a R. B. z väzby na slobodu.

II. podľa o prepustení obvineného V. K. z väzby

na slobodu.

III. podľa o zamietnutí žiadostí obvinených L. D.,

M. K. a R. M. o prepustenie z väzby na slobodu.

IV. podľa o zmene dôvodov väzby u obvinených M. K., L. D., J. W.

a R. M. tak, že u nich trvajú len dôvody väzby podľa

V. podľa , že neprijíma prevzatie záruky za správanie

obvineného M. K. starostom obce V. Ú. Ing. F. G..

VI. podľa o neprijatí písomných sľubov obvinených M. K.

a L. D..

VII. podľa o neprijatí peňažnej záruky za obvineného R. M..

VIII. podľa o neuložení dohľadu probačného a mediačného

úradníka nad obvinenými T. F., J. W., M. K., L. D. a R. M..

3

IX. podľa o predĺžení lehoty trvania väzby za existencie jej dôvodov

podľa , u obvineného T. F. do 2. marca 2017.

X. podľa o predĺžení lehoty trvania väzby za existencie jej dôvodov

podľa u obvinených J. W., M. K., L. D. a R. M. do 2. marca

2017.

Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podali proti nemu sťažnosti obvinení T. F., R.

M...., L. D. a M. K. a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“), ktorý jej rozsah vymedzil tak, že u obvineného

T. F. smeruje proti rozhodnutiu o dĺžke trvania väzby, u obvineného J. W. proti rozhodnutiu

o zmene dôvodov väzby a dĺžke jej trvania, u obvineného M. R. proti jeho prepusteniu

z väzby a nerozhodnutiu o jej predĺžení, u obvineného R. M. proti rozhodnutiu o zmene

dôvodov väzby a dĺžke jej trvania, u obvineného V. K. proti jeho prepusteniu z väzby

a nerozhodnutiu o jej predĺžení, u obvinených L. D. a M. K. proti rozhodnutiu o zmene

dôvodov väzby a dĺžke trvania väzby a u obvineného R. B. proti jeho prepusteniu z väzby

a nerozhodnutiu o jej predĺžení.

Obvinený T. F. v dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti namieta, že sudca pre

prípravné konanie v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil dôvodnosť existencie formálnych

podmienok väzby z pohľadu naplnenia konkrétnych skutočností uvedených

v , pričom odkázal na predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho

súdu z 19. októbra 2016. Z tohto pohľadu je napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľa

arbitrárne, nakoľko u spoluobvinených K., D., W., M. menil dôvody väzby s tým, že u nich

trvajú „len“ dôvody podľa Vyslovil pritom názor, že ak odpadol

kolúzny dôvod väzby u spoluobvinených, tak v takom prípade odpadol aj u neho. S poukazom

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2016, sp. zn. 4Tost

36/2016, tvrdí, že na výsluchy svedkov M. a S. sa nemôže prihliadať, keďže po vznesení

obvinenia neboli vypočutí v procesnom postavení obvinených a na ďalší deň boli vylúčení na

samostatné konanie a následne boli, resp. budú vypočutí opätovne v procesnom postavení

svedkov. Má za to, že takýto postup nie je súladný s , keďže v zmysle

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takýto postup – vylúčenie na samostatné

konanie je možné zvoliť len celkom výnimočne, zvlášť v prípadoch, keď ide o trestné stíhanie

proti viacerým obvineným pre jeden a ten istý skutok s rovnakou právnou kvalifikáciou.

Podľa obvineného dochádza v takýchto prípadoch k absurdným situáciám, keď obvinený,

4

ktorému toto materiálne postavenie nezaniklo a ktorého vec bola vylúčená na samostatné

konanie, vypovedá pre ten istý skutok proti ostatným spoluobvineným v ich konaní ako

svedok. Takýto postup nezodpovedá podľa tohto sťažovateľa zásadám objektívneho

a nestranného postupu orgánov činných v trestnom konaní a cieľu náležite zistiť reálny stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Obvinený T. F. ďalej namieta, že predĺženie lehoty väzby je neprimerané, pričom

poukazuje na to, že podľa vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je

potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia a v súčasnej dobe uplynulo už

vyše šesť mesiacov. Napadnutému uzneseniu tiež vytýka, že nereaguje na ním

(prostredníctvom obhajcu) uplatnenú námietku, že u konajúceho vyšetrovateľa kpt. Ď.

sú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti s tým, že ak ako zaujatý vykonával procesné

úkony v tejto veci, tak tieto sú neprocesné, nakoľko nešlo o neodkladné a neopakovateľné

úkony a na tieto sa nemôže prihliadať a musia byť zopakované. Zároveň poukazuje

na porušenie práva na obhajobu tým spôsobom, že obhajcom nie je po ukončení úkonu

(výsluchu) odovzdaný rovnopis zápisnice, a aj na to, že s odvolaním sa na kolúzny dôvod

väzby mu ani raz nebola povolená návšteva príbuzných. Takýto postup považuje

za nedôvodný a nezákonný, ktorého jediným cieľom je vytvárať neprimeraný tlak

na jeho osobu. Na základe týchto dôvodov obvinený žiada, aby nadriadený súd zrušil

napadnuté uznesenie a prepustil ho na slobodu.

Obvinený R. M.... v odôvodnení podanej sťažnosti predovšetkým vyslovil súhlas

s napadnutým rozhodnutím v časti týkajúcej sa odpadnutia dôvodov väzby podľa

V tejto súvislosti sťažovateľ s poukazom na výpoveď obvineného

J. W. a opakované nedostavovanie sa svedka R. M. k výsluchom tvrdí, že výpoveď tohto

svedka je dôvodne spochybnená. Pokiaľ ide o výpoveď svedka N. M., sťažovateľ odvolávajúc

sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2016, sp. zn. 4Tost

36/2016, vyslovil názor, že táto nie je procesne použiteľná, nakoľko tento nebol v tejto

trestnej veci vypočutý ako obvinený, pričom túto vadu konania nie je podľa sťažovateľa

možné dodatočne zhojiť jeho následnými výpoveďami ako svedka. Je teda zrejmé, že bola

vykonaná podstatná väčšina dôkazov, pričom ani jeden zo svedkov, resp. obvinených

neuviedol, že by bol akýmkoľvek spôsobom ním ovplyvňovaný, resp. že by inak maril

objasňovanie skutočností a preto dôvod väzby uvedený v už

neobstojí.

5

Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa obvinený R. M.

predovšetkým zdôraznil, že doposiaľ nebol trestne stíhaný a ani právoplatne odsúdený za

akýkoľvek trestný čin, viedol riadny život, nemal a ani nemá záujem páchať akúkoľvek

trestnú činnosť a najmä s ohľadom na jeho dve maloleté deti, na ktorých výchove

a zabezpečení ich životných potrieb sa riadne podieľa a aj chce naďalej podieľať. Zároveň

poukázal na to, že z uznesenia, ako aj z doterajšieho dokazovania vyplýva, že v jeho prípade

sa malo jednať o obdobie od roku 2006 do roku 2008, pričom doposiaľ neboli predložené

žiadne dôkazy o tom, že by mal v trestnej činnosti pokračovať. Pod pojmom

„bude pokračovať v trestnej činnosti“ pritom nie je možné rozumieť len všeobecné

nebezpečenstvo. V tejto súvislosti tiež namieta, že v návrhu prokurátora na predĺženie väzby

a ani v napadnutom uznesení nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby

u neho čo i len čiastočne odôvodňovala. Zároveň uviedol, že z konštantnej judikatúry

Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli

v čase rozhodovania o vzatí do väzby postačujúce na vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej

dobe nedostatočnými na jej ďalšie trvanie a bez pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti,

ktorá by odôvodňovala obavu, že by obvinený mal aj po prepustení z väzby na slobodu

páchať trestnú činnosť, by zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania. V nadväznosti

na to sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade k dôvodom väzby, ktoré boli ustálené pri jeho vzatí

do väzby, nepristúpila žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie jeho väzby.

Napokon obvinený R. M. namieta, že Špecializovaný trestný súd

sa nezaoberal a náležitým spôsobom nevysporiadal s nahradením väzby jeho písomným

sľubom, o ktorom nerozhodol. Pokiaľ ide o ponuku peňažnej záruky a nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka, napadnutému uzneseniu vytýka absenciu

dôvodov, v dôsledku čoho ho považuje v týchto častiach za absolútne nepreskúmateľné.

V podstate z týchto dôvodov sťažovateľ žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.

Obvinený L. D. v doplnení podanej sťažnosti uviedol, že táto sa týka

výroku III. o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby, výroku VI. o neprijatí písomného

sľubu, výroku VIII. o neuložení dohľadu probačného a mediačného úradníka a výroku X.

o predĺžení lehoty trvania väzby do 2. marca 2017, pričom sa netýka výroku IV. o zmene

dôvodov väzby. Nestotožňuje sa pritom so záverom prvostupňového súdu o existencii

dôvodov preventívnej väzby a napadnuté výroky považuje za nesprávne. V tejto súvislosti

poukázal na to, že z výpovede svedka M. z 20. júna 2016, ktorá je podľa neho procesne

6

nepoužiteľná (rovnako ako výpoveď svedka S.), vyplýva, že sa s ním stretával takmer denne

od 15 rokov približne do polovice roku 2012. Podľa sťažovateľa pritom zo žiadneho

procesného úkonu nevyplýva, že by sa mal stýkať s členmi skupiny Takáčovcov, o páchaní

trestnej činnosti nehovoriac. Záver o tom, že stále trvá obava z pokračovania v trestnej

činnosti, resp. z dokonania trestných činov, je teda celkom neopodstatnený nevyplýva

z obsahu vyšetrovacieho spisu. Osobitne poukázal na to, že po prepustení z väzby

má zaručenú prácu v spoločnosti D., a. s. a počas celého trvania väzby mu nebolo vznesené

obvinenie pre inú trestnú činnosť. Ďalej dal obvinený do pozornosti jeho žiadosť

o prepustenie z väzby a jeho vyjadrenie na neverejnom zasadnutí, na ktoré odkázal,

a tiež viaceré námietky zaujatosti podané proti vyšetrovateľovi, pre ktoré bol podľa neho

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Napokon namieta, že vyšetrovateľ

nepostupuje pri vyšetrovaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tvrdiac, že pri náležitom

postupe by bolo možné skončiť vyšetrovanie v základnej sedem mesačnej lehote trvania

väzby. Má tak za to, že dôvod na predĺženie väzby nie je daný. Z týchto dôvodov žiada,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie, nariadil jeho prepustenie

z väzby na slobodu a návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby zamietol.

Obvinený M. K. v dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti namieta predovšetkým

dôvodnosť jeho trestného stíhania, keď spochybňuje výpovede svedkov N. M. a N. S.,

ktorých vyjadrenia považuje za nepravdivé a vykonštruované. Pokiaľ ide o výpoveď

obvineného J. W. poukazuje na to, že ten síce uviedol, že bol činný pre skupinu Takáčovcov,

neuviedol však ako konkrétne, pričom sa obmedzil iba na všeobecnú formuláciu, že páchali

ekonomickú kriminalitu. Zároveň upozornil na to, že počas trvania väzby mu vyšetrovateľ

nedovolil ani jednu návštevu príbuzných, čo pokladá za závažné porušenie jeho ľudských

práv. Vzhľadom na doteraz vykonané úkony a ním tvrdenú nedôvodnosť trestného stíhania

má sťažovateľ za to, že nemá prečo a koho ovplyvňovať. Súčasne tvrdí, že v napadnutom

uznesení nie sú uvedené žiadne konkrétne objektívne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,

že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.

por. V tejto súvislosti zdôraznil, že nebezpečenstvo z takéhoto konania musí byť tak naliehavé

a aktuálne, že v záujme ochrany spoločnosti je potrebné obvineného izolovať. S poukazom

na a a tiež uviedol, že väzba má vždy

formu predbežného opatrenia pre realizáciu riadneho a spravodlivého procesu a nie prevažne

povahu preventívnu a už vôbec nie povahu satisfakčnú, či dokonca represívnu ako trest.

Pretože ide o dočasné obmedzenie osobnej slobody, musí podľa obvineného existovať

7

nevyhnutnosť uvalenia väzby a držania v nej len pre určitý legitímny účel a len pre určitý čas.

V nadväznosti na to považuje napadnuté uznesenie za správne v časti konštatujúcej

odpadnutie dôvodov kolúznej väzby, nesúhlasí ale s tým, že sú u neho naďalej dané dôvody

väzby podľa V podstate z týchto obvinený M. K. žiada,

aby súd preskúmal napadnuté uznesenie, toto zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

Alternatívne navrhol prijať jeho sľub a priloženú záruku, prípadne uložiť primerané

povinnosti a obmedzenia.

Prokurátor v dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti s poukazom na konkrétne

časti výpovedí obvineného J. W. (najmä z 26. októbra 2016 a z 10. novembra 2016, zápisnicu

o ktorej v prílohe zároveň predložil) a svedka N. M. k jednotlivým obvineným uviedol:

Obvinený R. B. sa mal podľa prokurátora spoločne s obvineným H. S. zaoberať

vyberaním výpalného z podnikov S. C. a H. v B., pričom táto činnosť nebola časovo

ohraničená. Má pritom ísť o jedného z najstarších členov zločineckej skupiny „Takáčovci“,

ktorý mal v minulosti pôsobiť ako ochranca popredného člena skupiny I. S. prezývaného

„B.“. Tento obvinený má mať dostatočné finančné prostriedky, ktoré majú pochádzať

z lúpežného prepadnutia V. B., a. s. v N. po osobe P. K. prezývaného „D.“. V tejto súvislosti

prokurátor osobitne poukázal na to, že počas domovej prehliadky boli u tohto obvineného

zaistené finančné prostriedky v celkovej výške 64.435,- eur, pričom upriamil pozornosť na to,

že sociálna poisťovňa nemá od roku 1998 o menovanom žiaden záznam a sám obvinený sa pri

výsluchu vyjadril, že je nezamestnaný a za posledné dva roky zamestnaný nebol. Z tohto

podľa prokurátora plynie, že obvinený R. B. si od roku 1998 do roku 2016, kedy bol zadržaný

zabezpečoval finančné prostriedky práve páchaním trestnej činnosti, keďže iný jeho zdroj

príjmov, zohľadniac výpovede obvineného J. W. a svedka N. M., nie je známy a teda možno

usudzovať,

že prepustením na slobodu by mohlo dôjsť k pokračovaniu v trestnej činnosti. Okrem toho

poukázal prokurátor na to, že tento obvinený, ktorý je obžalovaný za vraždu M. S., mal počas

výkonu väzby v uvedenej veci kontaktovať H. S. a poveriť ho uschovaním – premiestnením

strelných zbraní, ktoré neboli zaistené pri domovej prehliadke a ktoré mal mať obvinený R. B.

skryté za chladničkou. Dôvodným je teda podľa prokurátora podozrenie, že tento obvinený sa

už v minulosti dopustil konania kolúznej povahy. Vo vzťahu k tejto veci prokurátor tiež

uviedol, že obvinený J. W. mal byť vo väzbe prostredníctvom obhajcov kontaktovaný zo

strany Ľ. K., prezývaného „K.“ alebo „R.“ s tým, že ten sa postará o všetky výdavky súvisiace

s obvinenými J. W., R. B. a T. F.. Uvedené zodpovedá tvrdeniam svedkov N. M. a N. S., že

8

počas ich väzobného stíhania boli ovplyvňovaný prostredníctvom obhajcov platených

skupinou, ktorí im aj odovzdávali odkazy. Z toho podľa prokurátora vyplýva dôvodná obava,

že v prípade prepustenia obvineného R. B. na slobodu, by sa tento mohol dopustiť kolúzneho

konania a to najmä vo vzťahu k svedkom, ktorí doposiaľ neboli vypočutí a ktorí mali platiť

tzv. výpalné za podniky H. a S. C..

Obvineného V. K. označil obvinený J. W. za člena skupiny a nielen za osobu činnú

pre skupinu, s tým, že v tejto pozícii ho registroval od roku 2005,

teda aj počas jeho aktívneho pôsobenia v zložkách Policajného zboru. Zároveň zdôraznil,

že tento obvinený, ako osoba znalá problematiky vyšetrovania a dokazovania, po dohode

s obvineným T. F., mal podať krivú výpoveď vo veci ublíženia na zdraví,

ktorého sa dopustil obvinený T. F. vo vzťahu k druhovi jeho matky. Okrem toho

sa mal zúčastniť bitky osoby „M..“ – švagra L. B. patriaceho do skupiny „Sýkorovcov“, ktorý

chcel prevziať tetovacie štúdio, ktoré bolo pod ochranou „Takáčovcov“ a patrilo M. V..

Prokurátor ďalej poukázal na to, že obvinený J. W. potvrdil, že obvinený V. K. zabezpečoval

pre skupinu informácie z policajného prostredia, pričom sa konkrétne vyjadril aj k osobám,

ktoré tieto informácie zabezpečovali. Keďže výsluch menovaného nebol ukončený a je ešte

potrebné konkrétne popísať aké informácie a kým boli zabezpečené, je prokurátor toho

názoru, že prepustením obvineného V. K. na slobodu môže byť vykonanie dokazovania

v tomto smere značne sťažené. Reálnosť týchto tvrdení podporuje podľa prokurátora aj

skutočnosť, že tento obvinený mal zabezpečiť trestné stíhanie poškodeného G. H., pričom šlo

o fiktívny skutok. Zdôraznil tiež, že z výpovedí obvineného J. vyplývajú ďalšie konkrétne

skutočnosti, ktoré bude potrebné preveriť a zistiť, či sa skutky, ktoré doposiaľ neboli

realizované, skutočne stali. Činnosť a získavanie informácií v prospech skupiny

zo strany obvineného V. K. potvrdzuje podľa prokurátora aj skutočnosť,

že v trestnej veci hrubého nátlaku voči poškodenému P. F. mali obvinený J. W. a ďalšie osoby

vedomosť o použití informačno-technických prostriedkov na stretnutí poškodeného s

obvinenými a že poprední členovia zločineckej skupiny „Takáčovci“ boli obvineným V. K.

varovaní o ich plánovanom zadržaní. Vo vzťahu ku kolúznym dôvodom väzby poukázal

prokurátor aj na to, že po vykonaní domovej prehliadky u D. A. Š., ktorý mal páchať

ekonomickú trestnú činnosť práve v spolupráci s osobami zo skupiny T. F., obvinený V. K.

spoločne s obvineným T. F. prehľadávali dom menovaného. Vychádzajúc z uvedeného

prokurátor uzatvára, že obvinený V. K. mal minimálne od roku 2008 páchať trestnú činnosť

ako člen skupiny „Takáčovcov“, pričom aj zo záznamu o kontrole korešpondencie

je zrejmé, že naďalej udržiava intenzívny vzťah minimálne s M. S. a teda je podľa

9

prokurátora dôvodným predpoklad, že v prípade jeho prepustenia na slobodu bude na túto

osobu pôsobiť minimálne vo vzťahu k dvom skutkom. Keďže v dôsledku vznesenia obvinenia

stráca menovaný oprávnenie na výkon prevádzkovateľa SBS, čo tvorilo zdroj jeho príjmov, je

podľa prokurátora rovnako odôvodnený predpoklad, že si bude zabezpečovať finančné

prostriedky práve trestnou činnosťou. Dôvody väzby u tohto obvineného tak podľa

prokurátora neoslabli, práve naopak vzhľadom na novozistené skutočnosti zosilneli.

Obvinený M.... R. sa síce priznal k členstvu v skupine „Takáčovcov“, s ohľadom na

výsluchy obvineného J. W. realizované bezprostredne pred podaním návrhu na predĺženie

lehoty trvania väzby prokurátor konštatuje, že aj keď obvinený M.... R. prejavil snahu

spolupracovať s OČTK, nevyjadruje sa vo svojom výsluchu ku všetkým skutočnostiam

a skutkom, na ktorých sa mal zúčastniť a ku ktorým vypovedá obvinený J. W.. K týmto

skutočnostiam, ktoré prokurátor zároveň konkretizuje, bude potrebné obvineného M. R.

vypočuť. Argument obvineného, že prerušil styky so skupinou okolo obvineného T. F., podľa

prokurátora neobstojí, keďže z výsluchov sv. N. M., ktoré boli neskôr potvrdené výsluchom

obvineného J. W., jasne vyplýva, že obvinený M.... R. udržiaval styky s členmi skupiny do

takej miery, že vedomý si trestného stíhania svedka N. M. a s najväčšou pravdepodobnosťou

aj skutočnosti, že ide o kolúznu väzbu, zabezpečoval kontakt tejto osoby s členmi skupiny ako

aj s ním samým prostredníctvom príslušníka ZVJS a po obdŕžaní korešpondencie deklarujúcej

úmysel svedka spolupracovať s OČTK túto informáciu bezodkladne oznámil obvineným V.

K. a T. F.. Nešlo pritom o jediný prípad kolúzneho konania tohto obvineného, keďže takéhoto

konania sa mal dopustiť už v prípade trestného stíhania obvineného T. F., kedy mal krivo

vypovedať. Pritom je podľa prokurátora potrebné vziať do úvahy, že výsluchmi obvineného J.

W. realizovanými bezprostredne pred podaním návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby boli

zistené nové skutočnosti smerujúce voči obvinenému M. R. a je teda možné sa domnievať, že

jeho prepustením na slobodu by mohlo dôjsť ovplyvneniu svedkov, ktorí doteraz vypočutí

neboli a ich totožnosť nebola známa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa doposiaľ nepodarilo

zabezpečiť dôkazy voči ostatným členom zločineckej skupiny „Takáčovci“, existuje podľa

prokurátora tiež dôvodná obava, že po prepustení na slobodu bude tento obvinený pokračovať

v trestnej činnosti.

Skutočnosť, že R. M. začal vypovedať, nemôže byť v tomto štádiu konania podľa

prokurátora dôvodom na oslabenie kolúzneho dôvodu väzby, keďže uvedené nastalo až po

výsluchu obvineného J. W., ktorý potvrdil účasť R. M. na páchaní ekonomickej trestnej

činnosti v rokoch 2005 – 2013 (poistné podvody), ako aj jeho účasť na pravidelných

10

stretnutiach v nákupnom centre PALACE na Zlatých Pieskoch spolu s ďalšími členmi vetvy

obvineného T. F.. Nemôže pritom obstáť argument obvineného, že jeho konanie bolo

motivované strachom z obvineného J. W., keďže išlo trestnú činnosť páchanú dlhodobo,

vedome, s cieľom dosiahnuť profit, čo vyplýva aj z výsluchu poškodeného R. M., ktorý sa

vyjadril, že potom čo splatil tzv. pokutu vo výške 200.000,- Sk, bol obvineným R. M. nútený

k ďalšiemu plneniu majetkovej povahy. Priznanie tohto obvineného budí podľa prokurátora

dojem, že sa priznáva k trestnej činnosti, ktorá je orgánom činným v trestnom konaní známa,

a to s úmyslom oslabiť dôvodnosť jeho väzobného stíhania. Vzhľadom na novozistenú trestnú

činnosť má prokurátor za to, že dôvody kolúznej väzby u tohto obvineného naďalej trvajú.

U obvineného L. D. prokurátor zdôraznil, že podľa výpovedí obvineného J. W., ktorý

potvrdil tvrdenia svedka N. M., sa mal tento obvinený okrem násilnej trestnej činnosti, pre

ktorú mu bolo vznesené obvinenie pod bodom 2, dopustiť aj ďalšej násilnej trestnej činnosti

vo vzťahu poškodenému O. J., a zároveň sa mal účastniť aj na páchaní rozsiahlej ekonomickej

trestnej činnosti. Osobitne pritom poukázal na to, že obvinený L. D. sa mal vyhrážať

obvineným T. F., H. S. a J. W., že celú činnosť, ktorú vykonáva udá na polícii, na čo mu

následne bola vyplácaná pravidelná mesačná odmena vo výške 500,- eur.

Tým sa podľa prokurátora dopustil kolúzneho konania. S ohľadom na to, ak aj na skutočnosť,

že vzhľadom na zadovážené dôkazy je dôvodné predpokladať preverovanie aj ďalšej trestnej

činnosti tohto obvineného, ktorá vyplynula z výsluchov obvineného J. W.,

má prokurátor za to, že dôvody kolúznej väzby nezoslabli, ale zosilneli.

Obvinený M. K. mal páchať okrem trestnej činnosti uvedenej v uznesení o vznesení

obvinenia aj rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť. Vo vzťahu k dôvodnosti kolúznej väzby

u tohto obvineného poukazuje prokurátor najmä na výsluch svedkyne A. B., ktorá popisuje,

že tento obvinený vedomý si kolúzneho dôvodu väzby obchádzal kontrolu korešpondencie zo

strany vyšetrovateľa a zasielal listy tretím osobám prostredníctvom spoluväzňov. Taktiež mal

v priebehu kolúznej väzby kontaktovať prostredníctvom ďalších osôb potencionálnych

svedkov, ktorí majú vedomosť o páchaní ekonomickej trestnej činnosti, za ktorú mu doposiaľ

nebolo vznesené obvinenie, a pod prísľubom finančnej odmeny ich žiadať, aby voči nemu

nevypovedali. Ďalej poukázal prokurátor na to, že obvinený sa mal aktívne zapájať

a ovplyvňovať vyšetrovanie v trestnej veci poškodeného L. B..

U obvineného J. W. prokurátor obdobne ako u obvineného M. R. uviedol, že bude

potrebné preveriť, či ním uvádzané skutočnosti sú pravdivé, nakoľko uviedol veľa nových,

11

doposiaľ neznámych skutočností. Osobitne pritom poukázal na to, že obvinený popísal

činnosť jednotlivých členov zločineckej skupiny aj s ohľadom na ovplyvňovanie trestného

konania, ku ktorému malo dochádzať, a je tu dôvodná obava, že aj z jeho strany, napriek

spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, by mohlo dôjsť k tzv. kolúznemu správaniu,

či už na základe dobrovoľnosti alebo nátlaku na jeho osobu. Obvinený pritom v minulosti

kolúzne konal.

Pokiaľ ide o predĺženie lehoty trvania väzby, zotrval prokurátor na argumentácii

uvedenej v jeho návrhu a poukázal na V. množstvo doposiaľ plánových úkonov,

ktoré bude prípadne nutné doplniť o ďalšie úkony, ktoré môžu vyplynúť z priebehu

vyšetrovania. Zdôraznil pritom, že v prípade ukončenia vyšetrovania bude potrebné umožniť

všetkým oprávneným osobám dostatočný čas na preštudovanie vyšetrovacieho spisu,

ktorý je rozsiahli a už v súčasnej dobe obsahuje 15 zväzkov, s tým, že potom bude potrebné

predložiť spis prokurátorovi tak, aby ten mohol podať prípadnú obžalobu v lehote podľa

Z tohto dôvodu považuje predĺženie lehoty väzby do 2. marca 2017

za nepostačujúce.

V podstate z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnuté uznesenie a zamietol žiadosti obvinených M. R., R. B.

o prepustenie na slobodu a ponechal ich, rovnako ako aj ostatných obvinených, vo väzbe

z dôvodov uvedených v , , a lehotu väzby u všetkých

obvinených predĺžil do 2. júla 2017.

K dôvodom sťažnosti prokurátora, ktoré boli doručené jednotlivým obvineným

a ich obhajcom 15. a 16. novembra 2016, sa do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky písomne vyjadrili obvinení V. K., L. D. a R. B..

Obvinený V. K. v tomto vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol,

že u neho nie sú dané dôvody väzby podľa , ,

pretože neboli produkované žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa snažil

o ovplyvňovanie trestného stíhania alebo svedkov, resp. spoluobvinených. Doposiaľ

vykonané dôkazy v prípravnom konaní nenasvedčujú tomu, že by sa mal dopúšťať aj inej

trestnej činnosti, nebolo mu vznesené obvinenie pre inú trestnú činnosť a nevyplývajú

ani žiadne konkrétne skutočnosti, že by mal v trestnej činnosti pokračovať. Jeho prepustením

nehrozí, že by bolo zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania

12

a preto dôvody jeho väzby pominuli. Navrhol tak sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú

zamietnuť.

Obvinený L. D. k sťažnosti prokurátora uviedol, že z vykonaného dokazovania

vyplýva, že nie je v kontakte so žiadnou osobu, ktorá mala byť členom zločineckej skupiny,

približne 5 rokov. Všetky skutočnosti, na ktoré poukazuje prokurátor

sa neviažu na súčasný stav a nijako nepodporujú závery o tom, že by mala existovať dôvodná

obava z toho, že by sa v súčasnosti správal kolúzne. Rovnako je to podľa obvineného

aj s dôvodmi preventívnej väzby. Osobitne pritom poukazuje na to, že ekonomická trestná

činnosť, ktorú spomína prokurátor, je stíhaná samostatne pod ČVS: PPZ-14/NKA-PZ-BA-

2012 od roku 2012 a nikdy nebola vo vzťahu k nemu stíhaná väzobne. Je preto podľa neho

nelogické, aby prokurátor v tomto konaní argumentoval tým, že údajná trestná činnosť,

pri ktorej neboli splnené podmienky na väzobné stíhanie, by mala odôvodniť ďalšie trvanie

väzby v inej trestnej veci. Zároveň nie je možné podľa tohto obvineného tvrdiť,

že ide o novoobjavenú trestnú činnosť. Ďalej namieta, že prokurátor neuvádza žiaden dôvod,

pre ktorý mu doposiaľ nebolo vznesené obvinenie pre ďalšiu násilnú trestnú činnosť,

na ktorú poukazuje.

Obvinený R. B. považuje sťažnosť prokurátora za nedôvodnú a účelovú, v ktorej

predkladá skreslené a nepravdivé skutočnosti, ktorými sa snaží navodiť dôvodnosť ďalšieho

trvania jeho väzby a prehliada, že pre jeho väzobné stíhanie nie sú splnené základné zákonné

a to tak materiálne ako aj formálne podmienky. Pritom poukazuje na to,

že do dnešného dňa im nebolo doručené rozhodnutie o námietke uplatnenej voči

vyšetrovateľovi, pričom tvrdí, že vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa vyšetrovateľa,

nie je možné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za zákonný procesný úkon,

nakoľko naň nemožno v zmysle prihliadať. Aj on tvrdí, že na zápisnice

o výsluchoch osôb N. M. (25. mája 2016) a N. S. (8. apríl 2016), nemožno prihliadať, keďže

boli spísané ešte pred vznesením obvinenia týmto osobám, a výpovede svedka (správne

obvineného) J. W. z 26. októbra 2016 a svedka N. M. z 24. októbra 2016 sú podľa neho

neprocesné, lebo neboli vykonané v prostredí kontradiktórneho konania, keďže obhajcom

nebolo umožnené klásť týmto osobám otázky. Prokurátor v sťažnosti podľa tohto obvineného

účelovo poukazuje na ničím nepodložené a neoverené informácie, ktoré mali byť získané

vyššie uvedenými výsluchmi. Za absurdné a neprípustné považuje vyjadrenie prokurátora

ohľadom jeho inej trestnej veci, v ktorej bol z väzby prepustený, a trestné stíhanie sa vedie

voči nemu na slobode. Skutočnosť, že nepôsobil ako člen skupiny tzv. Takáčovcov

13

potvrdzujú podľa neho výpovede svedka N. S. a obvineného M. R., pričom svedkovia

a niektorí obvinení N. Š., R. M., L. B., Š. M., V. B., K. Š., P. K., G. H.,

S. H.. F. M., G. P., R. B., J. O. a A. B. sa k nemu nevedeli žiadnym spôsobom vyjadriť

a vôbec ho nepoznali ani podľa mena ani podľa prezývky. Prokurátor okrem toho opomína, že

väzba nemá byť samoúčelná, práve naopak, je krajným prostriedkom zásahu do

individuálnych základných práv a slobôd. Taktiež poukazuje na to,

že podľa rozpisu plánovaných úkonov prípravného konania sa jeho osoby má dotýkať

iba jeden a to rekognícia. Pritom tvrdí, že počas prvých 7 mesiacov trvania väzby neboli

vo vzťahu k jeho osobe produkované žiadne relevantné dôkazy a to napriek tomu, že boli

vypočuté desiatky svedkov. Za daných okolností by bolo podľa obvineného z hľadiska

ďalšieho vedenia prípravného konania nezákonné a neprípustné, aby bol naďalej obmedzený

na osobnej slobode len kvôli jednému procesnému úkonu, ku ktorému sa vie dostaviť.

Napokon namieta, že vyšetrovateľ doposiaľ nepredvolal žiadnu z deviatich osôb,

ktoré navrhol vypočuť. Navrhuje preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd

preskúmal na podklade uvedených, včas a oprávnenými osobami podaných sťažností v súlade

s správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia

podali sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že dôvodnou

je iba sťažnosť prokurátora a to v podstate z dôvodov v nej uvedených, ktoré si najvyšší súd

z V. časti osvojil.

Sťažnostný súd v prvom rade skúmal, či v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu

predchádzalo, boli dodržané lehoty, zachovanie ktorých je základným predpokladom

rozhodnutia o predĺžení lehoty trvania väzby.

Z obsahu predloženého spisového materiálu pritom zistil, že obvinení T. F.,

R. B., J. W., M.... R., R. M...., V. K., L. D. a M. K. boli vzatí do väzby z dôvodov podľa § 71

ods. 1 písm. b/, písm. c/ uznesením Špecializovaného trestného súdu zo 4. mája 2016,

sp. zn. , s tým, že väzba začala u nich plynúť 2. mája 2016. Návrh prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby u menovaných o sedem mesiacov, t. j. do 2. júla 2017

bol Špecializovanému trestnému súdu doručený 2. novembra 2016. Z uvedeného je zrejmé,

že tento návrh bol súdu doručený skôr, než dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej

sedemmesačnej lehoty väzby v prípravnom konaní a Špecializovaný trestný súd sťažnosťou

14

napadnutým uznesením rozhodol o väzbe obvinených tiež pred jej uplynutím. Zároveň

je potrebné uviesť, že vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal výsluch obvinených

v prítomnosti ich obhajcov.

Po zistení, že boli splnené všetky formálno-procesné podmienky na rozhodnutie

o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených a u obvinených R. B., M.

R., R. M., L. D. a M. K. aj na rozhodnutie o ich žiadostiach o prepustenie z väzby, vrátane

žiadostí o jej nahradenie [, , , až 3 ],

najvyšší súd ďalej skúmal, či sú zároveň dané materiálne podmienky pre ďalšie obmedzenie

osobnej slobody obvinených väzbou; v prvom rade to, či doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky

konkrétnych trestných činov a či je stále dané podozrenie, že tieto mali spáchať obvinení

( ).

Vzhľadom na opakujúce sa námietky obvinených T. F., V. K., L. D., M. K. a R. B.

spochybňujúce dôvodnosť ich trestného stíhania, považuje najvyšší súd za nutné na tomto

mieste znovu najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že pri rozhodovaní o väzbe súdy

nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu

trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba

je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto dôvodného

podozrenie pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti alebo informácie, ktorými by bolo

možné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla

dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu

byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia, alebo i k podaniu

obžaloby, čo je predmetom až ďalšej fázy trestného konania (porovnaj napr. rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krejčíř proti Českej republike z 26. marca 2009,

odsek 75). Z toho zároveň vyplýva, že v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou

platnosťou a to ani pokiaľ ide o zákonnosť ich získania. Takéto hodnotenie je totiž vyhradené

až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré v prípade postavenia obvineného pred súd nasleduje

potom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie.

Pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby je však vždy nutné skúmať, či s postupom konania

nedochádza k oslabovaniu pôvodného podozrenia odôvodňujúceho vzatie obvineného do

väzby.

15

V kontexte uvedeného je podľa najvyššieho súdu podstatným zistenie, že zďaleka

to nie sú iba výpovede svedkov N. M. a N. S., ktoré dnes odôvodňujú trestné stíhanie

obvinených. Výpovede týchto svedkov totiž vo viacerých smeroch podporujú jednak

výpovede svedkov R. M., D. A. Š., K. Š., P. Š., P. F., M. V., M. Š., G. H., F. Š., Ing. M. Č. a

N. K. (pôvodne spoluobvineného, konanie proti ktorému bolo vylúčené na samostatné

konanie) a tiež výpovede obvinených R. M., M. R. a J. W..

Najmä posledne menovaný vo svojich ostatných výpovediach veľmi podrobne popisuje účasť

jednotlivých obvinených na trestnej činnosti, ktorú mali páchať v rámci zločineckej skupiny

„Takáčovci“, pričom z V. časti nielen potvrdzuje doterajšie výpovede svedka N. M., no tieto

zároveň podstatným spôsobom dopĺňa.

Z tohto vyplýva, že pôvodné podozrenie založené najmä na výpovediach svedkov N.

M. a N. S. sa vo vzťahu k žiadnemu z obvinených nielenže neoslabilo, ale naopak postupom

vyšetrovania sa zintenzívnilo.

Pokiaľ ide o námietky obvinených spochybňujúce procesnú použiteľnosť výpovedí

svedkov N. M. a N. S. treba uviesť, že hoci im bolo v tejto veci 21. júna 2016 vznesené

obvinenie, momentálne je ich možné v preskúmavanej veci vypočuť iba v procesnom

postavení svedka, keďže konanie proti nim bolo vzápätí (ešte 22. júna 2016) vylúčené zo

spoločného konania. Preto aj keby títo boli pred ich vylúčením na samostatné konanie

vypočutí ako obvinení, práve tieto ich výpovede by neboli vzhľadom na ich aktuálne procesné

postavenie v tejto veci procesne použiteľné. Zároveň je nutné zdôrazniť, že spoločné konanie

nie je obligatórne, keďže podľa o všetkých trestných činoch toho istého

obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať

spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej dobe. Pritom

podľa platí, že ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým

obvineným sa nepoužije, ak okolnosti prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať

len u niektorého z nich konanie o dohode o vine a treste. Rovnaký postup je potom namieste

aj v prípadoch, ak postoj niektorého z obvinených dovoľuje vo vzťahu k nemu uplatniť

niektorý z inštitútov týkajúcich sa tzv. spolupracujúcich obvinených (napr. prerušiť trestné

stíhanie podľa , podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho

obvineného podľa alebo zastaviť trestné stíhanie podľa ).

Čo sa týka výhrad obvinených voči spôsobu vedenia výsluchov vyšetrovateľom

a z nich vyvodzovaný záver o procesnej nepoužiteľnosti takto získaných výpovedí,

16

najvyšší súd uvádza, že pre naplnenie požiadavky kontradiktórnosti stačí, ak má obvinený

priamo alebo prostredníctvom obhajcu aspoň raz v priebehu konania možnosť klásť svedkom

alebo spoluobvineným otázky. Navyše v tejto fáze trestného stíhania podlieha postup

vyšetrovateľa prioritne prieskumu zo strany prokurátora (§ 210) a súd je pri rozhodovaní

o väzbe v tomto smere v zásade oprávnený (a povinný) reagovať len na prieťahy

vo vyšetrovaní. Súdu rovnako neprináleží posudzovať (ne)zaujatosť vyšetrovateľa,

pričom z pohľadu dôsledkov, ktoré zákon spája s vylúčením, a síce, že úkon, ktorý vykonala

vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou

neodkladného a neopakovateľného úkonu (, veta druhá ), je v tejto veci

podstatným, že o vznesených námietkach voči vyšetrovateľovi nebolo doposiaľ právoplatne

rozhodnuté, čo vyplýva nielen z predloženého spisu, ale i zo sťažností obvinených.

Z týchto dôvodov nepovažuje najvyšší súd námietky obvinených,

ktorými spochybňujú dôvodnosť ich trestného stíhania v tejto veci, za opodstatnené.

Po zistení, že u všetkých obvinených naďalej pretrváva dôvodné podozrenie,

že mali spáchať skutky, pre ktoré sú trestne stíhaní, podrobil najvyšší súd prieskumu záver

Špecializovaného trestného súdu o existencii, resp. neexistencii dôvodov väzby podľa

a u jednotlivých obvinených.

Pokiaľ ide o dôvody tzv. kolúznej väzby je potrebné predovšetkým poukázať na to,

že z výpovedí vyššie uvedených svedkov a obvinených okrem iného plynie, že časť príjmov

pochádzajúcich z násilnej a ekonomickej trestnej činnosti, ktorú mali jednotliví obvinení

v rámci zločineckej skupiny „Takáčovci“ páchať, sa má odkladať a používať v prípade

trestného stíhania jej členov, resp. ďalších osôb pre ňu činných. Konkrétne na úhradu

nákladov spojených so zabezpečením obhajcov, prípadne na úhradu nákladov

na ich skrývanie sa, na úplatky alebo ako finančná podpora poskytovaná počas väzby

obvineným, ich príbuzným a blízkym osobám. Táto finančná podpora však má byť

podmienená ich lojalitou, t. zn. tým, že buď nebudú vypovedať a usvedčovať ďalšie osoby

alebo budú vypovedať vopred dohodnutým spôsobom. Členovia skupiny pritom majú mať

pre prípad ich väzobného trestného stíhania vopred dohodnutý spôsob komunikácie, pričom

informácie majú medzi nimi sprostredkúvať práve prostredníctvom zločineckej skupiny

zabezpečení obhajcovia, ktorí majú súčasne ovplyvňovať osoby, ktoré takto zastupujú,

aby nevypovedali a neusvedčili ďalšie osoby.

17

Jednotlivé prípady, v ktorých mali obvinení ovplyvňovať prebiehajúce vyšetrovanie,

včítane snahy ovplyvniť výpovede svedka N. M. v tejto veci, veľmi podrobne a otvorene

(s označením konkrétnych osôb z prostredia polície, prokuratúry a súdov,

ktorých prostredníctvom sa tak malo diať) popisuje vo svojich výpovediach najmä obvinený

J. W., pričom najvyšší súdu poukazuje v tomto smere na dôvody sťažnosti prokurátora,

v ktorých sú tieto časti výpovedí presne špecifikované. Nielen z výpovedí tohto obvineného

pritom vyplýva, že obvinený T. F. mal už v minulosti spoločne s obvineným V. K., ktorý ako

bývalý príslušník Policajného zboru dôverne pozná policajné prostredie a ktorého úlohou

malo byť získavanie informácií, aby boli obvinení vždy niekoľko krokov pred políciou,

ovplyvňovať vyšetrovanie vo viacerých veciach. Vo vzťahu k obvinenému M. R. je potrebné

uviesť, že napriek jeho tvrdeniu, že už niekoľko rokov nie je v kontakte s obvinenými, resp.

ďalšími členmi zločineckej skupiny, mal to byť práve on, kto po vzatí svedka N. M. do väzby

v roku 2015 mal prostredníctvom príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť

kontakt s týmto svedkom, pričom mal mať aj prístup k jeho listu adresovanému orgánom

činným v trestnom konaní, v ktorom im ponúkol spoluprácu. U obvineného M. K. treba

zvýrazniť, že podľa svedkyne A. B. mal tento napriek tzv. kolúznej väzbe nedovolene

komunikovať so spoluväzňami a prostredníctvom nich posielať listy,

resp. odovzdávať odkazy.

V neposlednom rade nemožno prehliadať ani to, že podstata násilnej trestnej činnosti,

ktorú mali obvinení v rámci zločineckej skupiny páchať, mala spočívať vo vydieraní

poškodených, ktoré malo byť spojené či už s priamym násilím smerujúcim voči nim alebo

ich majetku, resp. s hrozbou takéhoto násilia. Dôvodnou je preto obava, že obvinení

zastrašovanie, ktoré mali predtým využívať pri páchaní trestnej činnosti, použijú aj na to,

aby zmarili objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Uvedené sa zvlášť týka

obvinených R. B., ktorý okrem toho, že mal prostredníctvom ďalších členov zločineckej

skupiny používať násilie ako prostriedok na vymoženie jeho pohľadávok,

mal zároveň vyberať výpalné, L. D., ktorý mal byť určený na „špinavú robotu“, a R. M., ktorý

mal byť používaný na podpaľovanie motorových vozidiel. Zreteľa hodnou je v tomto smere aj

obvineným J. W., ktorý začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, vyslovená

obava z toho, čoho sú členovia zločineckej skupiny „Takáčovci“ schopní.

Podľa presvedčenia najvyššieho súdu práve toto sú také konkrétne skutočnosti

vyplývajúce z konania jednotlivých obvinených v rámci zločineckej skupiny „Takáčovci“,

z účasti v ktorej sú dôvodne podozriví, ktoré vyvolávajú dôvodnú obavu, že v prípade

18

prepustenia na slobodu budú pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Reálnosť tejto obavy je pritom

v tomto štádiu konania daná potrebou preveriť aktuálne tvrdenia obvineného J. W., podľa

ktorých má byť rozsah trestnej činnosti páchanej zločineckou skupinou „Takáčovci“ a miera

zapojenia jednotlivých obvinených do nej podstatne väčší, než ako sú dnes stíhaní.

S vyššie uvedenými dôvodmi tzv. kolúznej väzby potom úzko súvisia aj dôvody

tzv. preventívnej väzby podľa , keďže finančné prostriedky,

ktoré majú byť používané na ovplyvňovanie vyšetrovania, majú pochádzať práve z trestnej

činnosti, pričom podľa svedka N. M. a obvineného J. W. im tieto mali byť poskytované aj

v roku 2016. Táto konkrétna skutočnosť vyplývajúca z doposiaľ vykonaného dokazovania,

prihliadajúc zároveň na dobu, po ktorú mala byť trestná činnosť, pre ktorú sú obvinení stíhaní,

páchaná, vyvoláva reálnu obavu, že v prípade ich prepustenia

na slobodu budú pokračovať v trestnej činnosti, aby naďalej zabezpečovali uvedené finančné

prostriedky a to osobitne so zreteľom na to, že za členstvo, resp. činnosť pre zločineckú

skupinu „Takáčovci“ bolo v preskúmavanej veci pôvodne vznesené obvinenie šestnástim

osobám. V tejto súvislosti je nutné zohľadniť aj to, že hoci časť ekonomickej trestnej činnosti,

ktorá mala byť v rámci zločineckej skupiny páchaná, bola vyšetrovaná už od roku 2012,

jednotliví obvinení v nej mali podľa doteraz zabezpečených dôkazov pokračovať minimálne

do roku 2014. U obvineného T. F. navyše nemožno prehliadnuť, že v tejto veci stíhanú trestnú

činnosť mal páchať v skúšobnej dobe jeho predchádzajúcich podmienečných odsúdení

a u obvineného L. D. jeho sklon k páchaniu trestnej činnosti,

o ktorom svedčí päť záznamov v registri trestov.

Vychádzajúc z uvedeného dospel najvyšší súd k názoru, že záver Špecializovaného

trestného súdu o tom, že u obvinených M. R., R. B. a V. K. zanikli dôvody väzby

a u obvinených M. K., L. D., J. W. a R. M. pominuli dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/

je v tomto štádiu konania predčasný.

Pokiaľ v súvislosti s prepustením obvinených M. R., R. B. a V. K. poukázal

prvostupňový súd na predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu z 19. októbra 2016, sp. zn.

, ktorým bol z väzby prepustený Ing. V. M., treba uviesť, že táto jeho

argumentácia prehliada zásadný zvrat v dôkaznej situácii, ku ktorej medzičasom došlo

v dôsledku zmeny postoja obvineného J. W..

19

U obvinených M. R. a R. M., ktorí taktiež začali spolupracovať s orgánmi činnými

v trestnom konaní, pritom najvyšší súd starostlivo zvažoval dôvodnosť ich ďalšej väzby. Vo

všeobecnosti totiž platí, že priznanie sa k trestnej činnosti a spolupráca s orgánmi činnými

v trestnom konaní znižuje pravdepodobnosť, že sa obvinený bude správať spôsobom

zakladajúcim u neho väzobný dôvod. Avšak vzhľadom na aktuálne výpovede obvineného J.

W., podľa ktorých sa aj títo obvinení mali podieľať na trestnej činnosti zločineckej skupiny

„Takáčovci“ vo väčšej miere, než ako sú momentálne trestne stíhaní, a na potrebu preverenia

týchto tvrdení, zohľadniac zároveň vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce u nich tzv.

kolúznu a preventívnu väzbu, dospel najvyšší súd k záveru, že v tomto štádiu konania je aj

u týchto obvinených ďalšie trvanie väzby nevyhnutné. Bude pritom úlohou prokurátora, aby

v závislosti od ďalšieho vývoja dôkaznej situácie skúmal, či dôvody väzby u týchto (ale

i ostatných obvinených) nepominuli a bez meškania na to adekvátne procesne reagoval (§ 79

ods. 1, ods. 2 ).

Sťažnostný súd napokon posudzoval, či nemožno väzbu u jednotlivých obvinených

nahradiť. U všetkých pritom skúmal možnosť jej nahradenia dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Pokiaľ ide o obvinených T. F., J. W. a R. M. treba v prvom rade uviesť, že títo sú

aktuálne dôvodne trestne stíhaní aj pre obzvlášť závažný zločin a najvyšší súd nezistil žiadne

výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce nahradenie ich väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Požiadavka existencie takýchto výnimočných okolností na

prepustenie z väzby pritom vyplýva z vyššej miery rizika, že osoby stíhané za závažnú trestnú

činnosť by v prípade ich prepustenia mohli pôsobiť na svedkov, znalcov či spoluobvinených s

úmyslom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie či pokračovať v

trestnej činnosti (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.

septembra 2015, sp. zn. ).

U obvinených R. B., M. R., V. K., L. D. a M. K. bráni v tejto fáze konania nahradeniu

ich väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka jednak závažnosť a povaha trestnej

činnosti, pre ktorú sú stíhaní, a tiež intenzita väzobných dôvodov vyplývajúca z už vyššie

uvedených skutočností.

20

Najvyšší súd preto u žiadneho z obvinených nenahradil väzbu dohľadom probačného

a mediačného úradníka, pričom v súlade so svojou ustálenou praxou samostatným výrokom

o tom rozhodol iba u tých obvinených, ktorí o takéto nahradenie väzby výslovne požiadali.

Uvedené sa zároveň v celom rozsahu vzťahuje aj na záruku, ktorú za ďalšie správanie

obvineného M. K. ponúkol starosta obce V. Ú. Ing. F. G., písomné sľuby obvinených R. B.,

R. M., L. D. a M. K., ako aj peňažné záruky ponúknuté R. B. a R. M.. U obvineného L. D.

pritom treba zvýrazniť jeho kriminálnu minulosť svedčiacu o sklone páchať trestnú činnosť

a u obvineného R. B. výrazný nepomer medzi faktom, že má byť dlhodobo nezamestnaný,

a značnou finančnou čiastkou, ktorá bola pri domovej prehliadke u neho nájdená, na čo

poukazuje aj prokurátor.

Pokiaľ ide o splnenie podmienok na predĺženie lehoty trvania väzby, je potrebné

predovšetkým uviesť, že vzhľadom na rozsah trestnej činnosti, ktorá je predmetom konania,

jej charakter, počet obvinených a svedkov, ide nepochybne o vec obťažnú, vyšetrovanie ktorej

nebolo možné v základnej sedemmesačnej lehote väzby v prípravnom konaní skončiť.

Ani najvyšší súd pritom neznamenal vo vyšetrovaní prieťahy, pričom postup

v ňom je podmienený aj priebežným vyhodnocovaním pomerne rozsiahlych výpovedí

jednotlivých svedkov a obvinených. V tomto smere tak nie je možné námietkam obvinených

prisvedčiť.

Vzhľadom na vyššie konštatované dôvody väzby je zároveň opodstatneným tvrdenie,

že prepustením obvinených na slobodu bude dosiahnutie účelu trestného konania,

ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov,

prinajmenšom podstate sťažené.

Pokiaľ ide o lehotu ďalšieho trvania väzby, jej predĺženie len o tri mesiace,

ako to urobil prvostupňový súd, je neprimerane krátke. Ako bolo už opakovane uvedené

vyššie, obvinený J. W. počnúc výsluchom konaným 26. októbra 2016 zmenil svoj doterajší

postoj a vo svojich výpovediach uvádza celý rad nových skutočností, ktoré bude vzhľadom na

už zmienený účel trestného konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánov činných

v trestnom konaní konať z úradnej povinnosti tak, aby bol zistený skutkový stav veci,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie

(, ) nevyhnutné v ďalšom konaní preveriť. V prípade ich potvrdenie

pritom možno u jednotlivých obvinených reálne očakávať rozšírenie obvinenia, čo si zákonite

21

vyžiada ďalšie procesné úkony. Okrem toho je nutné rátať aj s časom potrebným

na preštudovanie vyšetrovacieho spisu a pre prípad podania obžaloby, prípadne opätovného

návrhu na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní treba zohľadniť aj spätne počítanú

lehotu na ich podanie (pozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2012). So zreteľom na tieto okolnosti

dospel najvyšší súd k záveru, že prokurátorom navrhované predĺženie lehoty väzby o sedem

mesiacov je plne opodstatnené.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sťažnosti obvinených T. F., R. M., L. D.

a M. K., ktorými sa domáhali prepustenia na slobodu sú nedôvodné, preto ich zamietol a len

na podklade sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného

súdu v celom rozsahu a sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 22. novembra 2016

JUDr. Libor D u ľ a v . r .

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. František Mozner

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Lucia Gočálová