Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)5a7/399409.44b1eb.pdf
PDF · 202.03 KB
No categories available
2Tost/40/2016
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 40/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Libora
Duľu a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti
obvinenému T. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2016 v
Bratislave o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a obvinených T. F., R. M., L. D. a M. K. proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu z 9. novembra 2016, sp. zn. 3Tp/7/2016, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. uznesenie Špecializovaného trestného súdu
z 9. novembra 2016, sp. zn. 3Tp/7/2016, sa z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti obvinených R. B., M. R., R. M., L. D. a M. K.
o prepustenie z väzby sa z a m i e t a j ú.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ponuka starostu obce V. Ú.
Ing. F. G. na prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného M. K.
sa n e p r i j í m a.
IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomné sľuby obvinených R. B., R. M., L. D. a M.
K. sa n e p r i j í m a j ú.
V. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzba obvinených R. B. a R. M. sa dohľadom
probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.
VI. Podľa § 80 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. por. peňažné záruky ponúknuté obvinenými R.
B. a R. M. sa n e p r i j í m a j ú.
VII. Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehota väzby u obvinených T. F.,
R. B., J. W., M. R., R. M., V. K., L. D. a M. K. sa p r e d l ž u j e o sedem mesiacov,
teda do 2. júla 2017.
VIII. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených T. F., R. M., L. D. a M. K.
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd uznesením z 9. novembra 2016, sp. zn. 3Tp/7/2016,
rozhodol:
I. podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o prepustení obvinených M. R. a R. B. z väzby na slobodu.
II. podľa § 79 ods. 2 Tr. por. o prepustení obvineného V. K. z väzby
na slobodu.
III. podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí žiadostí obvinených L. D.,
M. K. a R. M. o prepustenie z väzby na slobodu.
IV. podľa § 79 ods. 2 Tr. por. o zmene dôvodov väzby u obvinených M. K., L. D., J. W.
a R. M. tak, že u nich trvajú len dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V. podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že neprijíma prevzatie záruky za správanie
obvineného M. K. starostom obce V. Ú. Ing. F. G..
VI. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. o neprijatí písomných sľubov obvinených M. K.
a L. D..
VII. podľa § 81 ods. 1 Tr. por. o neprijatí peňažnej záruky za obvineného R. M..
VIII. podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o neuložení dohľadu probačného a mediačného
úradníka nad obvinenými T. F., J. W., M. K., L. D. a R. M..
IX. podľa § 76 ods. 3 Tr. por. o predĺžení lehoty trvania väzby za existencie jej dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. u obvineného T. F. do 2. marca 2017.
X. podľa § 76 ods. 3 Tr. por. o predĺžení lehoty trvania väzby za existencie jej dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených J. W., M. K., L. D. a R. M. do 2. marca
2017.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podali proti nemu sťažnosti obvinení T. F., R.
M...., L. D. a M. K. a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“), ktorý jej rozsah vymedzil tak, že u obvineného
T. F. smeruje proti rozhodnutiu o dĺžke trvania väzby, u obvineného J. W. proti rozhodnutiu
o zmene dôvodov väzby a dĺžke jej trvania, u obvineného M. R. proti jeho prepusteniu
z väzby a nerozhodnutiu o jej predĺžení, u obvineného R. M. proti rozhodnutiu o zmene
dôvodov väzby a dĺžke jej trvania, u obvineného V. K. proti jeho prepusteniu z väzby
a nerozhodnutiu o jej predĺžení, u obvinených L. D. a M. K. proti rozhodnutiu o zmene
dôvodov väzby a dĺžke trvania väzby a u obvineného R. B. proti jeho prepusteniu z väzby
a nerozhodnutiu o jej predĺžení.
Obvinený T. F. v dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti namieta, že sudca pre
prípravné konanie v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil dôvodnosť existencie formálnych
podmienok väzby z pohľadu naplnenia konkrétnych skutočností uvedených
v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom odkázal na predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho
súdu z 19. októbra 2016. Z tohto pohľadu je napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľa
arbitrárne, nakoľko u spoluobvinených K., D., W., M. menil dôvody väzby s tým, že u nich
trvajú „len“ dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Vyslovil pritom názor, že ak odpadol
kolúzny dôvod väzby u spoluobvinených, tak v takom prípade odpadol aj u neho. S poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2016, sp. zn. 4Tost
36/2016, tvrdí, že na výsluchy svedkov M. a S. sa nemôže prihliadať, keďže po vznesení
obvinenia neboli vypočutí v procesnom postavení obvinených a na ďalší deň boli vylúčení na
samostatné konanie a následne boli, resp. budú vypočutí opätovne v procesnom postavení
svedkov. Má za to, že takýto postup nie je súladný s Trestným poriadkom, keďže v zmysle
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takýto postup – vylúčenie na samostatné
konanie je možné zvoliť len celkom výnimočne, zvlášť v prípadoch, keď ide o trestné stíhanie
proti viacerým obvineným pre jeden a ten istý skutok s rovnakou právnou kvalifikáciou.
Podľa obvineného dochádza v takýchto prípadoch k absurdným situáciám, keď obvinený,
ktorému toto materiálne postavenie nezaniklo a ktorého vec bola vylúčená na samostatné
konanie, vypovedá pre ten istý skutok proti ostatným spoluobvineným v ich konaní ako
svedok. Takýto postup nezodpovedá podľa tohto sťažovateľa zásadám objektívneho
a nestranného postupu orgánov činných v trestnom konaní a cieľu náležite zistiť reálny stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.
Obvinený T. F. ďalej namieta, že predĺženie lehoty väzby je neprimerané, pričom
poukazuje na to, že podľa § 209 ods. 2 Tr. por. vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je
potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia a v súčasnej dobe uplynulo už
vyše šesť mesiacov. Napadnutému uzneseniu tiež vytýka, že nereaguje na ním
(prostredníctvom obhajcu) uplatnenú námietku, že u konajúceho vyšetrovateľa kpt. Ď.
sú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti s tým, že ak ako zaujatý vykonával procesné
úkony v tejto veci, tak tieto sú neprocesné, nakoľko nešlo o neodkladné a neopakovateľné
úkony a na tieto sa nemôže prihliadať a musia byť zopakované. Zároveň poukazuje
na porušenie práva na obhajobu tým spôsobom, že obhajcom nie je po ukončení úkonu
(výsluchu) odovzdaný rovnopis zápisnice, a aj na to, že s odvolaním sa na kolúzny dôvod
väzby mu ani raz nebola povolená návšteva príbuzných. Takýto postup považuje
za nedôvodný a nezákonný, ktorého jediným cieľom je vytvárať neprimeraný tlak
na jeho osobu. Na základe týchto dôvodov obvinený žiada, aby nadriadený súd zrušil
napadnuté uznesenie a prepustil ho na slobodu.
Obvinený R. M.... v odôvodnení podanej sťažnosti predovšetkým vyslovil súhlas
s napadnutým rozhodnutím v časti týkajúcej sa odpadnutia dôvodov väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tejto súvislosti sťažovateľ s poukazom na výpoveď obvineného
J. W. a opakované nedostavovanie sa svedka R. M. k výsluchom tvrdí, že výpoveď tohto
svedka je dôvodne spochybnená. Pokiaľ ide o výpoveď svedka N. M., sťažovateľ odvolávajúc
sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra 2016, sp. zn. 4Tost
36/2016, vyslovil názor, že táto nie je procesne použiteľná, nakoľko tento nebol v tejto
trestnej veci vypočutý ako obvinený, pričom túto vadu konania nie je podľa sťažovateľa
možné dodatočne zhojiť jeho následnými výpoveďami ako svedka. Je teda zrejmé, že bola
vykonaná podstatná väčšina dôkazov, pričom ani jeden zo svedkov, resp. obvinených
neuviedol, že by bol akýmkoľvek spôsobom ním ovplyvňovaný, resp. že by inak maril
objasňovanie skutočností a preto dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. už
neobstojí.
Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený R. M.
predovšetkým zdôraznil, že doposiaľ nebol trestne stíhaný a ani právoplatne odsúdený za
akýkoľvek trestný čin, viedol riadny život, nemal a ani nemá záujem páchať akúkoľvek
trestnú činnosť a najmä s ohľadom na jeho dve maloleté deti, na ktorých výchove
a zabezpečení ich životných potrieb sa riadne podieľa a aj chce naďalej podieľať. Zároveň
poukázal na to, že z uznesenia, ako aj z doterajšieho dokazovania vyplýva, že v jeho prípade
sa malo jednať o obdobie od roku 2006 do roku 2008, pričom doposiaľ neboli predložené
žiadne dôkazy o tom, že by mal v trestnej činnosti pokračovať. Pod pojmom
„bude pokračovať v trestnej činnosti“ pritom nie je možné rozumieť len všeobecné
nebezpečenstvo. V tejto súvislosti tiež namieta, že v návrhu prokurátora na predĺženie väzby
a ani v napadnutom uznesení nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby
u neho čo i len čiastočne odôvodňovala. Zároveň uviedol, že z konštantnej judikatúry
Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli
v čase rozhodovania o vzatí do väzby postačujúce na vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej
dobe nedostatočnými na jej ďalšie trvanie a bez pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti,
ktorá by odôvodňovala obavu, že by obvinený mal aj po prepustení z väzby na slobodu
páchať trestnú činnosť, by zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania. V nadväznosti
na to sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade k dôvodom väzby, ktoré boli ustálené pri jeho vzatí
do väzby, nepristúpila žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie jeho väzby.
Napokon obvinený R. M. namieta, že Špecializovaný trestný súd
sa nezaoberal a náležitým spôsobom nevysporiadal s nahradením väzby jeho písomným
sľubom, o ktorom nerozhodol. Pokiaľ ide o ponuku peňažnej záruky a nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka, napadnutému uzneseniu vytýka absenciu
dôvodov, v dôsledku čoho ho považuje v týchto častiach za absolútne nepreskúmateľné.
V podstate z týchto dôvodov sťažovateľ žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu.
Obvinený L. D. v doplnení podanej sťažnosti uviedol, že táto sa týka
výroku III. o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby, výroku VI. o neprijatí písomného
sľubu, výroku VIII. o neuložení dohľadu probačného a mediačného úradníka a výroku X.
o predĺžení lehoty trvania väzby do 2. marca 2017, pričom sa netýka výroku IV. o zmene
dôvodov väzby. Nestotožňuje sa pritom so záverom prvostupňového súdu o existencii
dôvodov preventívnej väzby a napadnuté výroky považuje za nesprávne. V tejto súvislosti
poukázal na to, že z výpovede svedka M. z 20. júna 2016, ktorá je podľa neho procesne
nepoužiteľná (rovnako ako výpoveď svedka S.), vyplýva, že sa s ním stretával takmer denne
od 15 rokov približne do polovice roku 2012. Podľa sťažovateľa pritom zo žiadneho
procesného úkonu nevyplýva, že by sa mal stýkať s členmi skupiny Takáčovcov, o páchaní
trestnej činnosti nehovoriac. Záver o tom, že stále trvá obava z pokračovania v trestnej
činnosti, resp. z dokonania trestných činov, je teda celkom neopodstatnený nevyplýva
z obsahu vyšetrovacieho spisu. Osobitne poukázal na to, že po prepustení z väzby
má zaručenú prácu v spoločnosti D., a. s. a počas celého trvania väzby mu nebolo vznesené
obvinenie pre inú trestnú činnosť. Ďalej dal obvinený do pozornosti jeho žiadosť
o prepustenie z väzby a jeho vyjadrenie na neverejnom zasadnutí, na ktoré odkázal,
a tiež viaceré námietky zaujatosti podané proti vyšetrovateľovi, pre ktoré bol podľa neho
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Napokon namieta, že vyšetrovateľ
nepostupuje pri vyšetrovaní s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tvrdiac, že pri náležitom
postupe by bolo možné skončiť vyšetrovanie v základnej sedem mesačnej lehote trvania
väzby. Má tak za to, že dôvod na predĺženie väzby nie je daný. Z týchto dôvodov žiada,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie, nariadil jeho prepustenie
z väzby na slobodu a návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby zamietol.
Obvinený M. K. v dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti namieta predovšetkým
dôvodnosť jeho trestného stíhania, keď spochybňuje výpovede svedkov N. M. a N. S.,
ktorých vyjadrenia považuje za nepravdivé a vykonštruované. Pokiaľ ide o výpoveď
obvineného J. W. poukazuje na to, že ten síce uviedol, že bol činný pre skupinu Takáčovcov,
neuviedol však ako konkrétne, pričom sa obmedzil iba na všeobecnú formuláciu, že páchali
ekonomickú kriminalitu. Zároveň upozornil na to, že počas trvania väzby mu vyšetrovateľ
nedovolil ani jednu návštevu príbuzných, čo pokladá za závažné porušenie jeho ľudských
práv. Vzhľadom na doteraz vykonané úkony a ním tvrdenú nedôvodnosť trestného stíhania
má sťažovateľ za to, že nemá prečo a koho ovplyvňovať. Súčasne tvrdí, že v napadnutom
uznesení nie sú uvedené žiadne konkrétne objektívne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.
por. V tejto súvislosti zdôraznil, že nebezpečenstvo z takéhoto konania musí byť tak naliehavé
a aktuálne, že v záujme ochrany spoločnosti je potrebné obvineného izolovať. S poukazom
na § 80 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. a čl. 17 ods. 2 ústavy tiež uviedol, že väzba má vždy
formu predbežného opatrenia pre realizáciu riadneho a spravodlivého procesu a nie prevažne
povahu preventívnu a už vôbec nie povahu satisfakčnú, či dokonca represívnu ako trest.
Pretože ide o dočasné obmedzenie osobnej slobody, musí podľa obvineného existovať
nevyhnutnosť uvalenia väzby a držania v nej len pre určitý legitímny účel a len pre určitý čas.
V nadväznosti na to považuje napadnuté uznesenie za správne v časti konštatujúcej
odpadnutie dôvodov kolúznej väzby, nesúhlasí ale s tým, že sú u neho naďalej dané dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V podstate z týchto obvinený M. K. žiada,
aby súd preskúmal napadnuté uznesenie, toto zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.
Alternatívne navrhol prijať jeho sľub a priloženú záruku, prípadne uložiť primerané
povinnosti a obmedzenia.
Prokurátor v dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti s poukazom na konkrétne
časti výpovedí obvineného J. W. (najmä z 26. októbra 2016 a z 10. novembra 2016, zápisnicu
o ktorej v prílohe zároveň predložil) a svedka N. M. k jednotlivým obvineným uviedol:
Obvinený R. B. sa mal podľa prokurátora spoločne s obvineným H. S. zaoberať
vyberaním výpalného z podnikov S. C. a H. v B., pričom táto činnosť nebola časovo
ohraničená. Má pritom ísť o jedného z najstarších členov zločineckej skupiny „Takáčovci“,
ktorý mal v minulosti pôsobiť ako ochranca popredného člena skupiny I. S. prezývaného
„B.“. Tento obvinený má mať dostatočné finančné prostriedky, ktoré majú pochádzať
z lúpežného prepadnutia V. B., a. s. v N. po osobe P. K. prezývaného „D.“. V tejto súvislosti
prokurátor osobitne poukázal na to, že počas domovej prehliadky boli u tohto obvineného
zaistené finančné prostriedky v celkovej výške 64.435,- eur, pričom upriamil pozornosť na to,
že sociálna poisťovňa nemá od roku 1998 o menovanom žiaden záznam a sám obvinený sa pri
výsluchu vyjadril, že je nezamestnaný a za posledné dva roky zamestnaný nebol. Z tohto
podľa prokurátora plynie, že obvinený R. B. si od roku 1998 do roku 2016, kedy bol zadržaný
zabezpečoval finančné prostriedky práve páchaním trestnej činnosti, keďže iný jeho zdroj
príjmov, zohľadniac výpovede obvineného J. W. a svedka N. M., nie je známy a teda možno
usudzovať,
že prepustením na slobodu by mohlo dôjsť k pokračovaniu v trestnej činnosti. Okrem toho
poukázal prokurátor na to, že tento obvinený, ktorý je obžalovaný za vraždu M. S., mal počas
výkonu väzby v uvedenej veci kontaktovať H. S. a poveriť ho uschovaním – premiestnením
strelných zbraní, ktoré neboli zaistené pri domovej prehliadke a ktoré mal mať obvinený R. B.
skryté za chladničkou. Dôvodným je teda podľa prokurátora podozrenie, že tento obvinený sa
už v minulosti dopustil konania kolúznej povahy. Vo vzťahu k tejto veci prokurátor tiež
uviedol, že obvinený J. W. mal byť vo väzbe prostredníctvom obhajcov kontaktovaný zo
strany Ľ. K., prezývaného „K.“ alebo „R.“ s tým, že ten sa postará o všetky výdavky súvisiace
s obvinenými J. W., R. B. a T. F.. Uvedené zodpovedá tvrdeniam svedkov N. M. a N. S., že
počas ich väzobného stíhania boli ovplyvňovaný prostredníctvom obhajcov platených
skupinou, ktorí im aj odovzdávali odkazy. Z toho podľa prokurátora vyplýva dôvodná obava,
že v prípade prepustenia obvineného R. B. na slobodu, by sa tento mohol dopustiť kolúzneho
konania a to najmä vo vzťahu k svedkom, ktorí doposiaľ neboli vypočutí a ktorí mali platiť
tzv. výpalné za podniky H. a S. C..
Obvineného V. K. označil obvinený J. W. za člena skupiny a nielen za osobu činnú
pre skupinu, s tým, že v tejto pozícii ho registroval od roku 2005,
teda aj počas jeho aktívneho pôsobenia v zložkách Policajného zboru. Zároveň zdôraznil,
že tento obvinený, ako osoba znalá problematiky vyšetrovania a dokazovania, po dohode
s obvineným T. F., mal podať krivú výpoveď vo veci ublíženia na zdraví,
ktorého sa dopustil obvinený T. F. vo vzťahu k druhovi jeho matky. Okrem toho
sa mal zúčastniť bitky osoby „M..“ – švagra L. B. patriaceho do skupiny „Sýkorovcov“, ktorý
chcel prevziať tetovacie štúdio, ktoré bolo pod ochranou „Takáčovcov“ a patrilo M. V..
Prokurátor ďalej poukázal na to, že obvinený J. W. potvrdil, že obvinený V. K. zabezpečoval
pre skupinu informácie z policajného prostredia, pričom sa konkrétne vyjadril aj k osobám,
ktoré tieto informácie zabezpečovali. Keďže výsluch menovaného nebol ukončený a je ešte
potrebné konkrétne popísať aké informácie a kým boli zabezpečené, je prokurátor toho
názoru, že prepustením obvineného V. K. na slobodu môže byť vykonanie dokazovania
v tomto smere značne sťažené. Reálnosť týchto tvrdení podporuje podľa prokurátora aj
skutočnosť, že tento obvinený mal zabezpečiť trestné stíhanie poškodeného G. H., pričom šlo
o fiktívny skutok. Zdôraznil tiež, že z výpovedí obvineného J. vyplývajú ďalšie konkrétne
skutočnosti, ktoré bude potrebné preveriť a zistiť, či sa skutky, ktoré doposiaľ neboli
realizované, skutočne stali. Činnosť a získavanie informácií v prospech skupiny
zo strany obvineného V. K. potvrdzuje podľa prokurátora aj skutočnosť,
že v trestnej veci hrubého nátlaku voči poškodenému P. F. mali obvinený J. W. a ďalšie osoby
vedomosť o použití informačno-technických prostriedkov na stretnutí poškodeného s
obvinenými a že poprední členovia zločineckej skupiny „Takáčovci“ boli obvineným V. K.
varovaní o ich plánovanom zadržaní. Vo vzťahu ku kolúznym dôvodom väzby poukázal
prokurátor aj na to, že po vykonaní domovej prehliadky u D. A. Š., ktorý mal páchať
ekonomickú trestnú činnosť práve v spolupráci s osobami zo skupiny T. F., obvinený V. K.
spoločne s obvineným T. F. prehľadávali dom menovaného. Vychádzajúc z uvedeného
prokurátor uzatvára, že obvinený V. K. mal minimálne od roku 2008 páchať trestnú činnosť
ako člen skupiny „Takáčovcov“, pričom aj zo záznamu o kontrole korešpondencie
je zrejmé, že naďalej udržiava intenzívny vzťah minimálne s M. S. a teda je podľa
prokurátora dôvodným predpoklad, že v prípade jeho prepustenia na slobodu bude na túto
osobu pôsobiť minimálne vo vzťahu k dvom skutkom. Keďže v dôsledku vznesenia obvinenia
stráca menovaný oprávnenie na výkon prevádzkovateľa SBS, čo tvorilo zdroj jeho príjmov, je
podľa prokurátora rovnako odôvodnený predpoklad, že si bude zabezpečovať finančné
prostriedky práve trestnou činnosťou. Dôvody väzby u tohto obvineného tak podľa
prokurátora neoslabli, práve naopak vzhľadom na novozistené skutočnosti zosilneli.
Obvinený M.... R. sa síce priznal k členstvu v skupine „Takáčovcov“, s ohľadom na
výsluchy obvineného J. W. realizované bezprostredne pred podaním návrhu na predĺženie
lehoty trvania väzby prokurátor konštatuje, že aj keď obvinený M.... R. prejavil snahu
spolupracovať s OČTK, nevyjadruje sa vo svojom výsluchu ku všetkým skutočnostiam
a skutkom, na ktorých sa mal zúčastniť a ku ktorým vypovedá obvinený J. W.. K týmto
skutočnostiam, ktoré prokurátor zároveň konkretizuje, bude potrebné obvineného M. R.
vypočuť. Argument obvineného, že prerušil styky so skupinou okolo obvineného T. F., podľa
prokurátora neobstojí, keďže z výsluchov sv. N. M., ktoré boli neskôr potvrdené výsluchom
obvineného J. W., jasne vyplýva, že obvinený M.... R. udržiaval styky s členmi skupiny do
takej miery, že vedomý si trestného stíhania svedka N. M. a s najväčšou pravdepodobnosťou
aj skutočnosti, že ide o kolúznu väzbu, zabezpečoval kontakt tejto osoby s členmi skupiny ako
aj s ním samým prostredníctvom príslušníka ZVJS a po obdŕžaní korešpondencie deklarujúcej
úmysel svedka spolupracovať s OČTK túto informáciu bezodkladne oznámil obvineným V.
K. a T. F.. Nešlo pritom o jediný prípad kolúzneho konania tohto obvineného, keďže takéhoto
konania sa mal dopustiť už v prípade trestného stíhania obvineného T. F., kedy mal krivo
vypovedať. Pritom je podľa prokurátora potrebné vziať do úvahy, že výsluchmi obvineného J.
W. realizovanými bezprostredne pred podaním návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby boli
zistené nové skutočnosti smerujúce voči obvinenému M. R. a je teda možné sa domnievať, že
jeho prepustením na slobodu by mohlo dôjsť ovplyvneniu svedkov, ktorí doteraz vypočutí
neboli a ich totožnosť nebola známa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa doposiaľ nepodarilo
zabezpečiť dôkazy voči ostatným členom zločineckej skupiny „Takáčovci“, existuje podľa
prokurátora tiež dôvodná obava, že po prepustení na slobodu bude tento obvinený pokračovať
v trestnej činnosti.
Skutočnosť, že R. M. začal vypovedať, nemôže byť v tomto štádiu konania podľa
prokurátora dôvodom na oslabenie kolúzneho dôvodu väzby, keďže uvedené nastalo až po
výsluchu obvineného J. W., ktorý potvrdil účasť R. M. na páchaní ekonomickej trestnej
činnosti v rokoch 2005 – 2013 (poistné podvody), ako aj jeho účasť na pravidelných
stretnutiach v nákupnom centre PALACE na Zlatých Pieskoch spolu s ďalšími členmi vetvy
obvineného T. F.. Nemôže pritom obstáť argument obvineného, že jeho konanie bolo
motivované strachom z obvineného J. W., keďže išlo trestnú činnosť páchanú dlhodobo,
vedome, s cieľom dosiahnuť profit, čo vyplýva aj z výsluchu poškodeného R. M., ktorý sa
vyjadril, že potom čo splatil tzv. pokutu vo výške 200.000,- Sk, bol obvineným R. M. nútený
k ďalšiemu plneniu majetkovej povahy. Priznanie tohto obvineného budí podľa prokurátora
dojem, že sa priznáva k trestnej činnosti, ktorá je orgánom činným v trestnom konaní známa,
a to s úmyslom oslabiť dôvodnosť jeho väzobného stíhania. Vzhľadom na novozistenú trestnú
činnosť má prokurátor za to, že dôvody kolúznej väzby u tohto obvineného naďalej trvajú.
U obvineného L. D. prokurátor zdôraznil, že podľa výpovedí obvineného J. W., ktorý
potvrdil tvrdenia svedka N. M., sa mal tento obvinený okrem násilnej trestnej činnosti, pre
ktorú mu bolo vznesené obvinenie pod bodom 2, dopustiť aj ďalšej násilnej trestnej činnosti
vo vzťahu poškodenému O. J., a zároveň sa mal účastniť aj na páchaní rozsiahlej ekonomickej
trestnej činnosti. Osobitne pritom poukázal na to, že obvinený L. D. sa mal vyhrážať
obvineným T. F., H. S. a J. W., že celú činnosť, ktorú vykonáva udá na polícii, na čo mu
následne bola vyplácaná pravidelná mesačná odmena vo výške 500,- eur.
Tým sa podľa prokurátora dopustil kolúzneho konania. S ohľadom na to, ak aj na skutočnosť,
že vzhľadom na zadovážené dôkazy je dôvodné predpokladať preverovanie aj ďalšej trestnej
činnosti tohto obvineného, ktorá vyplynula z výsluchov obvineného J. W.,
má prokurátor za to, že dôvody kolúznej väzby nezoslabli, ale zosilneli.
Obvinený M. K. mal páchať okrem trestnej činnosti uvedenej v uznesení o vznesení
obvinenia aj rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť. Vo vzťahu k dôvodnosti kolúznej väzby
u tohto obvineného poukazuje prokurátor najmä na výsluch svedkyne A. B., ktorá popisuje,
že tento obvinený vedomý si kolúzneho dôvodu väzby obchádzal kontrolu korešpondencie zo
strany vyšetrovateľa a zasielal listy tretím osobám prostredníctvom spoluväzňov. Taktiež mal
v priebehu kolúznej väzby kontaktovať prostredníctvom ďalších osôb potencionálnych
svedkov, ktorí majú vedomosť o páchaní ekonomickej trestnej činnosti, za ktorú mu doposiaľ
nebolo vznesené obvinenie, a pod prísľubom finančnej odmeny ich žiadať, aby voči nemu
nevypovedali. Ďalej poukázal prokurátor na to, že obvinený sa mal aktívne zapájať
a ovplyvňovať vyšetrovanie v trestnej veci poškodeného L. B..
U obvineného J. W. prokurátor obdobne ako u obvineného M. R. uviedol, že bude
potrebné preveriť, či ním uvádzané skutočnosti sú pravdivé, nakoľko uviedol veľa nových,
doposiaľ neznámych skutočností. Osobitne pritom poukázal na to, že obvinený popísal
činnosť jednotlivých členov zločineckej skupiny aj s ohľadom na ovplyvňovanie trestného
konania, ku ktorému malo dochádzať, a je tu dôvodná obava, že aj z jeho strany, napriek
spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, by mohlo dôjsť k tzv. kolúznemu správaniu,
či už na základe dobrovoľnosti alebo nátlaku na jeho osobu. Obvinený pritom v minulosti
kolúzne konal.
Pokiaľ ide o predĺženie lehoty trvania väzby, zotrval prokurátor na argumentácii
uvedenej v jeho návrhu a poukázal na V. množstvo doposiaľ plánových úkonov,
ktoré bude prípadne nutné doplniť o ďalšie úkony, ktoré môžu vyplynúť z priebehu
vyšetrovania. Zdôraznil pritom, že v prípade ukončenia vyšetrovania bude potrebné umožniť
všetkým oprávneným osobám dostatočný čas na preštudovanie vyšetrovacieho spisu,
ktorý je rozsiahli a už v súčasnej dobe obsahuje 15 zväzkov, s tým, že potom bude potrebné
predložiť spis prokurátorovi tak, aby ten mohol podať prípadnú obžalobu v lehote podľa
§ 76 ods. 2 Tr. por. Z tohto dôvodu považuje predĺženie lehoty väzby do 2. marca 2017
za nepostačujúce.
V podstate z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnuté uznesenie a zamietol žiadosti obvinených M. R., R. B.
o prepustenie na slobodu a ponechal ich, rovnako ako aj ostatných obvinených, vo väzbe
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., a lehotu väzby u všetkých
obvinených predĺžil do 2. júla 2017.
K dôvodom sťažnosti prokurátora, ktoré boli doručené jednotlivým obvineným
a ich obhajcom 15. a 16. novembra 2016, sa do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky písomne vyjadrili obvinení V. K., L. D. a R. B..
Obvinený V. K. v tomto vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol,
že u neho nie sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.,
pretože neboli produkované žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa snažil
o ovplyvňovanie trestného stíhania alebo svedkov, resp. spoluobvinených. Doposiaľ
vykonané dôkazy v prípravnom konaní nenasvedčujú tomu, že by sa mal dopúšťať aj inej
trestnej činnosti, nebolo mu vznesené obvinenie pre inú trestnú činnosť a nevyplývajú
ani žiadne konkrétne skutočnosti, že by mal v trestnej činnosti pokračovať. Jeho prepustením
nehrozí, že by bolo zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania
a preto dôvody jeho väzby pominuli. Navrhol tak sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú
zamietnuť.
Obvinený L. D. k sťažnosti prokurátora uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že nie je v kontakte so žiadnou osobu, ktorá mala byť členom zločineckej skupiny,
približne 5 rokov. Všetky skutočnosti, na ktoré poukazuje prokurátor
sa neviažu na súčasný stav a nijako nepodporujú závery o tom, že by mala existovať dôvodná
obava z toho, že by sa v súčasnosti správal kolúzne. Rovnako je to podľa obvineného
aj s dôvodmi preventívnej väzby. Osobitne pritom poukazuje na to, že ekonomická trestná
činnosť, ktorú spomína prokurátor, je stíhaná samostatne pod ČVS: PPZ-14/NKA-PZ-BA-
2012 od roku 2012 a nikdy nebola vo vzťahu k nemu stíhaná väzobne. Je preto podľa neho
nelogické, aby prokurátor v tomto konaní argumentoval tým, že údajná trestná činnosť,
pri ktorej neboli splnené podmienky na väzobné stíhanie, by mala odôvodniť ďalšie trvanie
väzby v inej trestnej veci. Zároveň nie je možné podľa tohto obvineného tvrdiť,
že ide o novoobjavenú trestnú činnosť. Ďalej namieta, že prokurátor neuvádza žiaden dôvod,
pre ktorý mu doposiaľ nebolo vznesené obvinenie pre ďalšiu násilnú trestnú činnosť,
na ktorú poukazuje.
Obvinený R. B. považuje sťažnosť prokurátora za nedôvodnú a účelovú, v ktorej
predkladá skreslené a nepravdivé skutočnosti, ktorými sa snaží navodiť dôvodnosť ďalšieho
trvania jeho väzby a prehliada, že pre jeho väzobné stíhanie nie sú splnené základné zákonné
a to tak materiálne ako aj formálne podmienky. Pritom poukazuje na to,
že do dnešného dňa im nebolo doručené rozhodnutie o námietke uplatnenej voči
vyšetrovateľovi, pričom tvrdí, že vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa vyšetrovateľa,
nie je možné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za zákonný procesný úkon,
nakoľko naň nemožno v zmysle § 31 Tr. por. prihliadať. Aj on tvrdí, že na zápisnice
o výsluchoch osôb N. M. (25. mája 2016) a N. S. (8. apríl 2016), nemožno prihliadať, keďže
boli spísané ešte pred vznesením obvinenia týmto osobám, a výpovede svedka (správne
obvineného) J. W. z 26. októbra 2016 a svedka N. M. z 24. októbra 2016 sú podľa neho
neprocesné, lebo neboli vykonané v prostredí kontradiktórneho konania, keďže obhajcom
nebolo umožnené klásť týmto osobám otázky. Prokurátor v sťažnosti podľa tohto obvineného
účelovo poukazuje na ničím nepodložené a neoverené informácie, ktoré mali byť získané
vyššie uvedenými výsluchmi. Za absurdné a neprípustné považuje vyjadrenie prokurátora
ohľadom jeho inej trestnej veci, v ktorej bol z väzby prepustený, a trestné stíhanie sa vedie
voči nemu na slobode. Skutočnosť, že nepôsobil ako člen skupiny tzv. Takáčovcov
potvrdzujú podľa neho výpovede svedka N. S. a obvineného M. R., pričom svedkovia
a niektorí obvinení N. Š., R. M., L. B., Š. M., V. B., K. Š., P. K., G. H.,
S. H.. F. M., G. P., R. B., J. O. a A. B. sa k nemu nevedeli žiadnym spôsobom vyjadriť
a vôbec ho nepoznali ani podľa mena ani podľa prezývky. Prokurátor okrem toho opomína, že
väzba nemá byť samoúčelná, práve naopak, je krajným prostriedkom zásahu do
individuálnych základných práv a slobôd. Taktiež poukazuje na to,
že podľa rozpisu plánovaných úkonov prípravného konania sa jeho osoby má dotýkať
iba jeden a to rekognícia. Pritom tvrdí, že počas prvých 7 mesiacov trvania väzby neboli
vo vzťahu k jeho osobe produkované žiadne relevantné dôkazy a to napriek tomu, že boli
vypočuté desiatky svedkov. Za daných okolností by bolo podľa obvineného z hľadiska
ďalšieho vedenia prípravného konania nezákonné a neprípustné, aby bol naďalej obmedzený
na osobnej slobode len kvôli jednému procesnému úkonu, ku ktorému sa vie dostaviť.
Napokon namieta, že vyšetrovateľ doposiaľ nepredvolal žiadnu z deviatich osôb,
ktoré navrhol vypočuť. Navrhuje preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd
preskúmal na podklade uvedených, včas a oprávnenými osobami podaných sťažností v súlade
s § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia
podali sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že dôvodnou
je iba sťažnosť prokurátora a to v podstate z dôvodov v nej uvedených, ktoré si najvyšší súd
z V. časti osvojil.
Sťažnostný súd v prvom rade skúmal, či v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu
predchádzalo, boli dodržané lehoty, zachovanie ktorých je základným predpokladom
rozhodnutia o predĺžení lehoty trvania väzby.
Z obsahu predloženého spisového materiálu pritom zistil, že obvinení T. F.,
R. B., J. W., M.... R., R. M...., V. K., L. D. a M. K. boli vzatí do väzby z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. uznesením Špecializovaného trestného súdu zo 4. mája 2016,
sp. zn. 3Tp/7/2016, s tým, že väzba začala u nich plynúť 2. mája 2016. Návrh prokurátora
na predĺženie lehoty trvania väzby u menovaných o sedem mesiacov, t. j. do 2. júla 2017
bol Špecializovanému trestnému súdu doručený 2. novembra 2016. Z uvedeného je zrejmé,
že tento návrh bol súdu doručený skôr, než dvadsať pracovných dní pred uplynutím základnej
sedemmesačnej lehoty väzby v prípravnom konaní a Špecializovaný trestný súd sťažnosťou
napadnutým uznesením rozhodol o väzbe obvinených tiež pred jej uplynutím. Zároveň
je potrebné uviesť, že vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal výsluch obvinených
v prítomnosti ich obhajcov.
Po zistení, že boli splnené všetky formálno-procesné podmienky na rozhodnutie
o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených a u obvinených R. B., M.
R., R. M., L. D. a M. K. aj na rozhodnutie o ich žiadostiach o prepustenie z väzby, vrátane
žiadostí o jej nahradenie [§ 72 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2, § 76 ods. 2 až 3 Tr. por.],
najvyšší súd ďalej skúmal, či sú zároveň dané materiálne podmienky pre ďalšie obmedzenie
osobnej slobody obvinených väzbou; v prvom rade to, či doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky
konkrétnych trestných činov a či je stále dané podozrenie, že tieto mali spáchať obvinení
Vzhľadom na opakujúce sa námietky obvinených T. F., V. K., L. D., M. K. a R. B.
spochybňujúce dôvodnosť ich trestného stíhania, považuje najvyšší súd za nutné na tomto
mieste znovu najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že pri rozhodovaní o väzbe súdy
nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu
trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba
je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto dôvodného
podozrenie pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti alebo informácie, ktorými by bolo
možné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla
dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu
byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia, alebo i k podaniu
obžaloby, čo je predmetom až ďalšej fázy trestného konania (porovnaj napr. rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krejčíř proti Českej republike z 26. marca 2009,
odsek 75). Z toho zároveň vyplýva, že v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou
platnosťou a to ani pokiaľ ide o zákonnosť ich získania. Takéto hodnotenie je totiž vyhradené
až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré v prípade postavenia obvineného pred súd nasleduje
potom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie.
Pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby je však vždy nutné skúmať, či s postupom konania
nedochádza k oslabovaniu pôvodného podozrenia odôvodňujúceho vzatie obvineného do
väzby.
V kontexte uvedeného je podľa najvyššieho súdu podstatným zistenie, že zďaleka
to nie sú iba výpovede svedkov N. M. a N. S., ktoré dnes odôvodňujú trestné stíhanie
obvinených. Výpovede týchto svedkov totiž vo viacerých smeroch podporujú jednak
výpovede svedkov R. M., D. A. Š., K. Š., P. Š., P. F., M. V., M. Š., G. H., F. Š., Ing. M. Č. a
N. K. (pôvodne spoluobvineného, konanie proti ktorému bolo vylúčené na samostatné
konanie) a tiež výpovede obvinených R. M., M. R. a J. W..
Najmä posledne menovaný vo svojich ostatných výpovediach veľmi podrobne popisuje účasť
jednotlivých obvinených na trestnej činnosti, ktorú mali páchať v rámci zločineckej skupiny
„Takáčovci“, pričom z V. časti nielen potvrdzuje doterajšie výpovede svedka N. M., no tieto
zároveň podstatným spôsobom dopĺňa.
Z tohto vyplýva, že pôvodné podozrenie založené najmä na výpovediach svedkov N.
M. a N. S. sa vo vzťahu k žiadnemu z obvinených nielenže neoslabilo, ale naopak postupom
vyšetrovania sa zintenzívnilo.
Pokiaľ ide o námietky obvinených spochybňujúce procesnú použiteľnosť výpovedí
svedkov N. M. a N. S. treba uviesť, že hoci im bolo v tejto veci 21. júna 2016 vznesené
obvinenie, momentálne je ich možné v preskúmavanej veci vypočuť iba v procesnom
postavení svedka, keďže konanie proti nim bolo vzápätí (ešte 22. júna 2016) vylúčené zo
spoločného konania. Preto aj keby títo boli pred ich vylúčením na samostatné konanie
vypočutí ako obvinení, práve tieto ich výpovede by neboli vzhľadom na ich aktuálne procesné
postavenie v tejto veci procesne použiteľné. Zároveň je nutné zdôrazniť, že spoločné konanie
nie je obligatórne, keďže podľa § 18 ods. 1 Tr. por. o všetkých trestných činoch toho istého
obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať
spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej dobe. Pritom
podľa § 18 ods. 5 Tr. por. platí, že ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým
obvineným sa nepoužije, ak okolnosti prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať
len u niektorého z nich konanie o dohode o vine a treste. Rovnaký postup je potom namieste
aj v prípadoch, ak postoj niektorého z obvinených dovoľuje vo vzťahu k nemu uplatniť
niektorý z inštitútov týkajúcich sa tzv. spolupracujúcich obvinených (napr. prerušiť trestné
stíhanie podľa § 228 ods. 3 Tr. por., podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho
obvineného podľa § 218 Tr. por. alebo zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 3 Tr. por.).
Čo sa týka výhrad obvinených voči spôsobu vedenia výsluchov vyšetrovateľom
a z nich vyvodzovaný záver o procesnej nepoužiteľnosti takto získaných výpovedí,
najvyšší súd uvádza, že pre naplnenie požiadavky kontradiktórnosti stačí, ak má obvinený
priamo alebo prostredníctvom obhajcu aspoň raz v priebehu konania možnosť klásť svedkom
alebo spoluobvineným otázky. Navyše v tejto fáze trestného stíhania podlieha postup
vyšetrovateľa prioritne prieskumu zo strany prokurátora (§ 210) a súd je pri rozhodovaní
o väzbe v tomto smere v zásade oprávnený (a povinný) reagovať len na prieťahy
vo vyšetrovaní. Súdu rovnako neprináleží posudzovať (ne)zaujatosť vyšetrovateľa,
pričom z pohľadu dôsledkov, ktoré zákon spája s vylúčením, a síce, že úkon, ktorý vykonala
vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou
neodkladného a neopakovateľného úkonu (§ 31 ods. 4, veta druhá Tr. por.), je v tejto veci
podstatným, že o vznesených námietkach voči vyšetrovateľovi nebolo doposiaľ právoplatne
rozhodnuté, čo vyplýva nielen z predloženého spisu, ale i zo sťažností obvinených.
Z týchto dôvodov nepovažuje najvyšší súd námietky obvinených,
ktorými spochybňujú dôvodnosť ich trestného stíhania v tejto veci, za opodstatnené.
Po zistení, že u všetkých obvinených naďalej pretrváva dôvodné podozrenie,
že mali spáchať skutky, pre ktoré sú trestne stíhaní, podrobil najvyšší súd prieskumu záver
Špecializovaného trestného súdu o existencii, resp. neexistencii dôvodov väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. u jednotlivých obvinených.
Pokiaľ ide o dôvody tzv. kolúznej väzby je potrebné predovšetkým poukázať na to,
že z výpovedí vyššie uvedených svedkov a obvinených okrem iného plynie, že časť príjmov
pochádzajúcich z násilnej a ekonomickej trestnej činnosti, ktorú mali jednotliví obvinení
v rámci zločineckej skupiny „Takáčovci“ páchať, sa má odkladať a používať v prípade
trestného stíhania jej členov, resp. ďalších osôb pre ňu činných. Konkrétne na úhradu
nákladov spojených so zabezpečením obhajcov, prípadne na úhradu nákladov
na ich skrývanie sa, na úplatky alebo ako finančná podpora poskytovaná počas väzby
obvineným, ich príbuzným a blízkym osobám. Táto finančná podpora však má byť
podmienená ich lojalitou, t. zn. tým, že buď nebudú vypovedať a usvedčovať ďalšie osoby
alebo budú vypovedať vopred dohodnutým spôsobom. Členovia skupiny pritom majú mať
pre prípad ich väzobného trestného stíhania vopred dohodnutý spôsob komunikácie, pričom
informácie majú medzi nimi sprostredkúvať práve prostredníctvom zločineckej skupiny
zabezpečení obhajcovia, ktorí majú súčasne ovplyvňovať osoby, ktoré takto zastupujú,
aby nevypovedali a neusvedčili ďalšie osoby.
Jednotlivé prípady, v ktorých mali obvinení ovplyvňovať prebiehajúce vyšetrovanie,
včítane snahy ovplyvniť výpovede svedka N. M. v tejto veci, veľmi podrobne a otvorene
(s označením konkrétnych osôb z prostredia polície, prokuratúry a súdov,
ktorých prostredníctvom sa tak malo diať) popisuje vo svojich výpovediach najmä obvinený
J. W., pričom najvyšší súdu poukazuje v tomto smere na dôvody sťažnosti prokurátora,
v ktorých sú tieto časti výpovedí presne špecifikované. Nielen z výpovedí tohto obvineného
pritom vyplýva, že obvinený T. F. mal už v minulosti spoločne s obvineným V. K., ktorý ako
bývalý príslušník Policajného zboru dôverne pozná policajné prostredie a ktorého úlohou
malo byť získavanie informácií, aby boli obvinení vždy niekoľko krokov pred políciou,
ovplyvňovať vyšetrovanie vo viacerých veciach. Vo vzťahu k obvinenému M. R. je potrebné
uviesť, že napriek jeho tvrdeniu, že už niekoľko rokov nie je v kontakte s obvinenými, resp.
ďalšími členmi zločineckej skupiny, mal to byť práve on, kto po vzatí svedka N. M. do väzby
v roku 2015 mal prostredníctvom príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť
kontakt s týmto svedkom, pričom mal mať aj prístup k jeho listu adresovanému orgánom
činným v trestnom konaní, v ktorom im ponúkol spoluprácu. U obvineného M. K. treba
zvýrazniť, že podľa svedkyne A. B. mal tento napriek tzv. kolúznej väzbe nedovolene
komunikovať so spoluväzňami a prostredníctvom nich posielať listy,
resp. odovzdávať odkazy.
V neposlednom rade nemožno prehliadať ani to, že podstata násilnej trestnej činnosti,
ktorú mali obvinení v rámci zločineckej skupiny páchať, mala spočívať vo vydieraní
poškodených, ktoré malo byť spojené či už s priamym násilím smerujúcim voči nim alebo
ich majetku, resp. s hrozbou takéhoto násilia. Dôvodnou je preto obava, že obvinení
zastrašovanie, ktoré mali predtým využívať pri páchaní trestnej činnosti, použijú aj na to,
aby zmarili objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Uvedené sa zvlášť týka
obvinených R. B., ktorý okrem toho, že mal prostredníctvom ďalších členov zločineckej
skupiny používať násilie ako prostriedok na vymoženie jeho pohľadávok,
mal zároveň vyberať výpalné, L. D., ktorý mal byť určený na „špinavú robotu“, a R. M., ktorý
mal byť používaný na podpaľovanie motorových vozidiel. Zreteľa hodnou je v tomto smere aj
obvineným J. W., ktorý začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, vyslovená
obava z toho, čoho sú členovia zločineckej skupiny „Takáčovci“ schopní.
Podľa presvedčenia najvyššieho súdu práve toto sú také konkrétne skutočnosti
vyplývajúce z konania jednotlivých obvinených v rámci zločineckej skupiny „Takáčovci“,
z účasti v ktorej sú dôvodne podozriví, ktoré vyvolávajú dôvodnú obavu, že v prípade
prepustenia na slobodu budú pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Reálnosť tejto obavy je pritom
v tomto štádiu konania daná potrebou preveriť aktuálne tvrdenia obvineného J. W., podľa
ktorých má byť rozsah trestnej činnosti páchanej zločineckou skupinou „Takáčovci“ a miera
zapojenia jednotlivých obvinených do nej podstatne väčší, než ako sú dnes stíhaní.
S vyššie uvedenými dôvodmi tzv. kolúznej väzby potom úzko súvisia aj dôvody
tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže finančné prostriedky,
ktoré majú byť používané na ovplyvňovanie vyšetrovania, majú pochádzať práve z trestnej
činnosti, pričom podľa svedka N. M. a obvineného J. W. im tieto mali byť poskytované aj
v roku 2016. Táto konkrétna skutočnosť vyplývajúca z doposiaľ vykonaného dokazovania,
prihliadajúc zároveň na dobu, po ktorú mala byť trestná činnosť, pre ktorú sú obvinení stíhaní,
páchaná, vyvoláva reálnu obavu, že v prípade ich prepustenia
na slobodu budú pokračovať v trestnej činnosti, aby naďalej zabezpečovali uvedené finančné
prostriedky a to osobitne so zreteľom na to, že za členstvo, resp. činnosť pre zločineckú
skupinu „Takáčovci“ bolo v preskúmavanej veci pôvodne vznesené obvinenie šestnástim
osobám. V tejto súvislosti je nutné zohľadniť aj to, že hoci časť ekonomickej trestnej činnosti,
ktorá mala byť v rámci zločineckej skupiny páchaná, bola vyšetrovaná už od roku 2012,
jednotliví obvinení v nej mali podľa doteraz zabezpečených dôkazov pokračovať minimálne
do roku 2014. U obvineného T. F. navyše nemožno prehliadnuť, že v tejto veci stíhanú trestnú
činnosť mal páchať v skúšobnej dobe jeho predchádzajúcich podmienečných odsúdení
a u obvineného L. D. jeho sklon k páchaniu trestnej činnosti,
o ktorom svedčí päť záznamov v registri trestov.
Vychádzajúc z uvedeného dospel najvyšší súd k názoru, že záver Špecializovaného
trestného súdu o tom, že u obvinených M. R., R. B. a V. K. zanikli dôvody väzby
a u obvinených M. K., L. D., J. W. a R. M. pominuli dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/
Tr. por. je v tomto štádiu konania predčasný.
Pokiaľ v súvislosti s prepustením obvinených M. R., R. B. a V. K. poukázal
prvostupňový súd na predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu z 19. októbra 2016, sp. zn.
3Tost 41/2016, ktorým bol z väzby prepustený Ing. V. M., treba uviesť, že táto jeho
argumentácia prehliada zásadný zvrat v dôkaznej situácii, ku ktorej medzičasom došlo
v dôsledku zmeny postoja obvineného J. W..
U obvinených M. R. a R. M., ktorí taktiež začali spolupracovať s orgánmi činnými
v trestnom konaní, pritom najvyšší súd starostlivo zvažoval dôvodnosť ich ďalšej väzby. Vo
všeobecnosti totiž platí, že priznanie sa k trestnej činnosti a spolupráca s orgánmi činnými
v trestnom konaní znižuje pravdepodobnosť, že sa obvinený bude správať spôsobom
zakladajúcim u neho väzobný dôvod. Avšak vzhľadom na aktuálne výpovede obvineného J.
W., podľa ktorých sa aj títo obvinení mali podieľať na trestnej činnosti zločineckej skupiny
„Takáčovci“ vo väčšej miere, než ako sú momentálne trestne stíhaní, a na potrebu preverenia
týchto tvrdení, zohľadniac zároveň vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce u nich tzv.
kolúznu a preventívnu väzbu, dospel najvyšší súd k záveru, že v tomto štádiu konania je aj
u týchto obvinených ďalšie trvanie väzby nevyhnutné. Bude pritom úlohou prokurátora, aby
v závislosti od ďalšieho vývoja dôkaznej situácie skúmal, či dôvody väzby u týchto (ale
i ostatných obvinených) nepominuli a bez meškania na to adekvátne procesne reagoval (§ 79
ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Sťažnostný súd napokon posudzoval, či nemožno väzbu u jednotlivých obvinených
nahradiť. U všetkých pritom skúmal možnosť jej nahradenia dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Pokiaľ ide o obvinených T. F., J. W. a R. M. treba v prvom rade uviesť, že títo sú
aktuálne dôvodne trestne stíhaní aj pre obzvlášť závažný zločin a najvyšší súd nezistil žiadne
výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce nahradenie ich väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Požiadavka existencie takýchto výnimočných okolností na
prepustenie z väzby pritom vyplýva z vyššej miery rizika, že osoby stíhané za závažnú trestnú
činnosť by v prípade ich prepustenia mohli pôsobiť na svedkov, znalcov či spoluobvinených s
úmyslom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie či pokračovať v
trestnej činnosti (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.
septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 431/2015).
U obvinených R. B., M. R., V. K., L. D. a M. K. bráni v tejto fáze konania nahradeniu
ich väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka jednak závažnosť a povaha trestnej
činnosti, pre ktorú sú stíhaní, a tiež intenzita väzobných dôvodov vyplývajúca z už vyššie
uvedených skutočností.
Najvyšší súd preto u žiadneho z obvinených nenahradil väzbu dohľadom probačného
a mediačného úradníka, pričom v súlade so svojou ustálenou praxou samostatným výrokom
o tom rozhodol iba u tých obvinených, ktorí o takéto nahradenie väzby výslovne požiadali.
Uvedené sa zároveň v celom rozsahu vzťahuje aj na záruku, ktorú za ďalšie správanie
obvineného M. K. ponúkol starosta obce V. Ú. Ing. F. G., písomné sľuby obvinených R. B.,
R. M., L. D. a M. K., ako aj peňažné záruky ponúknuté R. B. a R. M.. U obvineného L. D.
pritom treba zvýrazniť jeho kriminálnu minulosť svedčiacu o sklone páchať trestnú činnosť
a u obvineného R. B. výrazný nepomer medzi faktom, že má byť dlhodobo nezamestnaný,
a značnou finančnou čiastkou, ktorá bola pri domovej prehliadke u neho nájdená, na čo
poukazuje aj prokurátor.
Pokiaľ ide o splnenie podmienok na predĺženie lehoty trvania väzby, je potrebné
predovšetkým uviesť, že vzhľadom na rozsah trestnej činnosti, ktorá je predmetom konania,
jej charakter, počet obvinených a svedkov, ide nepochybne o vec obťažnú, vyšetrovanie ktorej
nebolo možné v základnej sedemmesačnej lehote väzby v prípravnom konaní skončiť.
Ani najvyšší súd pritom neznamenal vo vyšetrovaní prieťahy, pričom postup
v ňom je podmienený aj priebežným vyhodnocovaním pomerne rozsiahlych výpovedí
jednotlivých svedkov a obvinených. V tomto smere tak nie je možné námietkam obvinených
prisvedčiť.
Vzhľadom na vyššie konštatované dôvody väzby je zároveň opodstatneným tvrdenie,
že prepustením obvinených na slobodu bude dosiahnutie účelu trestného konania,
ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov,
prinajmenšom podstate sťažené.
Pokiaľ ide o lehotu ďalšieho trvania väzby, jej predĺženie len o tri mesiace,
ako to urobil prvostupňový súd, je neprimerane krátke. Ako bolo už opakovane uvedené
vyššie, obvinený J. W. počnúc výsluchom konaným 26. októbra 2016 zmenil svoj doterajší
postoj a vo svojich výpovediach uvádza celý rad nových skutočností, ktoré bude vzhľadom na
už zmienený účel trestného konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánov činných
v trestnom konaní konať z úradnej povinnosti tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie
(§ 2 ods. 6, ods. 10 Tr. por.) nevyhnutné v ďalšom konaní preveriť. V prípade ich potvrdenie
pritom možno u jednotlivých obvinených reálne očakávať rozšírenie obvinenia, čo si zákonite
vyžiada ďalšie procesné úkony. Okrem toho je nutné rátať aj s časom potrebným
na preštudovanie vyšetrovacieho spisu a pre prípad podania obžaloby, prípadne opätovného
návrhu na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní treba zohľadniť aj spätne počítanú
lehotu na ich podanie (pozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2012). So zreteľom na tieto okolnosti
dospel najvyšší súd k záveru, že prokurátorom navrhované predĺženie lehoty väzby o sedem
mesiacov je plne opodstatnené.
Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sťažnosti obvinených T. F., R. M., L. D.
a M. K., ktorými sa domáhali prepustenia na slobodu sú nedôvodné, preto ich zamietol a len
na podklade sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného
súdu v celom rozsahu a sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 22. novembra 2016
JUDr. Libor D u ľ a v . r .
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. František Mozner
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Lucia Gočálová