Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/173/2016

Identifikačné číslo spisu: 7212215290 Dátum vydania rozhodnutia: 19.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7212215290.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. Y., bývajúceho v F., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o, so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Leo Vojčík, proti žalovanej KOSIT, a.s., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 98, IČO: 36 205 214, zastúpenej Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15. apríla 2016 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1/ Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. apríla 2016 sp.zn. zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4. septembra 2013 č.k. -226 vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovanou 7. mája 2012 listom zo 4. mája 2012 a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal na dôvody zrušenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2014 sp.zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4. septembra 2013 č.k. -226 vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením z 26. marca 2015 sp.zn. a na ním vyslovený právny záver vo vzťahu k splneniu formálnych náležitostí výpovede z pracovného pomeru doručenej žalovanou žalobcovi. Odvolací súd, vychádzajúc z právneho záveru dovolacieho súdu, sa už nezaoberal formálnymi nedostatkami predmetnej výpovede, a predmetom jeho preskúmavania v odvolacom konaní sa stali len ďalšie odvolacie dôvody namietané žalobcom v ním podanom odvolaní. Dospel k záveru, že z hľadiska rozsahu a spôsobu vykonania dôkazov, ako aj ich hodnotenia na zistenie skutkového stavu veci dokazovanie nebolo súdom prvej inštancie vykonané podľa a nasl. Výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 135 , pretože súd prvej inštancie neúplne

zistil skutkový stav veci z hľadiska spôsobilosti preukázať právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci a v ďalšom podrobne uviedol o aké konkrétne skutočnosti išlo. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa odobratia mu jeho práva, na pojednávaní 4. septembra 2011, vyjadriť sa k meritu veci a tým k skutkovému zisteniu veci, pričom poukázal na obsah zápisnice z pojednávania. Záver súdu prvej inštancie o platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa považoval za predčasný bez náležitého zistenia skutkového stavu a jeho právne posúdenie veci za nezodpovedajúce Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní dôsledne vyhodnotiť vykonané dôkazy, prípadne ich doplniť takým spôsobom, aby boli z nich vyvodené konkrétne skutkové zistenia k jednotlivým vytýkaným skutkovým záverom a zákonným predpokladom naplnenia dania výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi podľa v kontexte . 2/ Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala vadu konania podľa , t.j. res iudicata, pretože odvolací súd v rozsahu príslušenstva - trov konania - rozhodol vo veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, a to výrokom jeho vlastného rozsudku z 30. apríla 2014 sp.zn. , ktorý nebol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2015 sp.zn. dotknutý. Namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a odvolaciemu súdu vytýkala, že sa zaoberal neuplatnenými a nešpecifikovanými odvolacími námietkami žalobcu. Dokazovanie, ktoré nariadil vykonať súdu prvej inštancie, nepovažovala za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko súd musí rozhodnúť vecne aj bez tohto dokazovania, a to tak, že netvrdená, resp. nepreukázaná skutočnosť nie je daná. Pre absenciu vysvetlenia nevyhnutnosti dokazovania sa odvolací dopustil arbitrárnosti posudzovania veci, čím jej odňal možnosť konať pred súdom podľa Na záver uviedla, že prípustnosť dovolania uplatňuje podľa , a a dôvody dovolania podľa , a 3/ Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Poukázal na predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že námietky týkajúce sa vady konania podľa sú neopodstatnené. Za nedôvodné považoval aj ďalšie dovolacie námietky, pričom mal za to, že na konanie v danej veci dopadá , pretože okrem konania vo veci samej (určenia neplatnosti výpovede) prebieha medzi žalobcom a žalovanou konanie o náhradu mzdy. Toto konanie je svojím výrokom, v ktorom sa žalobca domáha náhrady mzdy, priamo závislé na konaní vo veci samej - o neplatnosť výpovede. Preto platí, že odvolací s úd nebol viazaný rozsahom odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu je teda plne v medziach citovaných ustanovení, preto nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej . 4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( , ďalej len „“) po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná ( v spojení s ) na Okresnom súde Košice II 23. júna 2016 skúmal jeho prípustnosť podľa („ďalej len “) účinného do 30. júna 2016 ( ). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 5/ V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti (zrušujúcemu) uzneseniu odvolacieho súdu, ale nesmeruje proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených v a 6/ Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do 30. júna 2016 ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné napadnúť iba z dôvodov relevantných podľa (pozri judikát R 34/1995). Vady konania podľa ustanovenia , , v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno. 7/ S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či konanie na odvolacom súde je postihnuté žalovanou tvrdenými vadami podľa , a 8/ Podľa , a dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (písm. d/), ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (písm. f/), ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (písm. g/). 9/ V danej veci Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. septembra 2013 č.k. -226 žalobu

(na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a určenie, že poškodenie zdravia žalobcu je chorobou z povolania) zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. apríla 2014 sp.zn. rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zmenil tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi 7. mája 2012 je neplatná. Súčasne zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci, že poškodenie zdravia žalobcu zaraditeľné do položky č. XX je chorobou z povolania a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. marca 2015 sp.zn. rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi 7. mája 2012 je neplatná. Krajský súd v Košiciach následne uznesením z 15. apríla 2016 sp.zn. rozsudok (okresného súdu) vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci určenia neplatnosti výpovede a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10/ Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí v danej veci nebolo ešte vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru (právoplatne), a to aj vrátane náhrady trov konania v tejto veci rozhodnuté. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že podľa (účinného od 1. júla 2016) ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 11/ Námietku vady konania v zmysle nepovažuje dovolací súd za dôvodnú. Ako vyplýva z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tento s a vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (v zmysle , , a aj v zmysle ) a konštatoval, že ich naplnenie nebolo v konaní preukázané. Teda tým, že sa odvolací súd vysporiadal s námietkami žalobcu v zmysle ním citovaných ustanovení nepostupoval v rozpore s a neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom ( ). 12/ Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k dokazovaniu treba uviesť, že rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrila výlučne súdu, a nie stranám ( účinný do 30. júna 2016). Ak súd niektorý dôkaz nevykonal, mohlo to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). V zmysle ustanovenia (účinného do 30. júna 2016) dôvodom dovolania nemohlo byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Preto sa dovolaním nebolo možné úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 13/ Dovolací súd nezistil ani existenciu vady konania v zmysle , ktorú napokon ani sama žalovaná nešpecifikovala. 14/ Žalovaná tvrdila, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 15/ Keďže však žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle (účinného do 30. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní ( účinný do 30. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( účinný do 30. júna 2016). Vady tejto povahy bolo možné úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní a o tento prípad v danej veci nešlo. Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladala. 16/ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej proti uzneseniu krajského súdu, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol ( písm.

c/ ).

17/ Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania neodôvodňuje ( veta druhá ). 18/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.