Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/9/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela

na neverejnom zasadnutí konanom 29. marca 2017 v Bratislave v trestnej veci

proti obvinenému T. F. a spol., pre zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné, o sťažnosti

obvineného T. F. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, sp. zn. , z 8. marca 2017 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného T. F. sa z a m i

e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením,

sp. zn. , z 8. marca 2017 rozhodol tak, že podľa zamietol

žiadosť obvineného T. F. a prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne vyslovil,

že podľa neukladá dohľad probačného a mediačného

úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obvinený. V sťažnosti uviedol,

že sa nestotožňuje s tvrdením sudcu, že nedošlo k zmenám dôvodu väzby. Sudca

podľa jeho názoru postupoval svojvoľne a arbitrárne, pretože neuviedol dôvody,

pre ktoré bral argumentáciu jeho obhajcu za skutkovo a právne nepodstatnú,

a teda v napadnutom uznesení nevysvetlil opodstatnenosť väzobného dôvodu podľa § 71

2

ods. 1 písm. b/, písm. c/ . Namieta, že navrhol výsluchy svedkov,

ktorí mali odovzdávať - platiť tzv. výpalné za podniky H. a S. C.,

ktoré sa do dnešného dňa nevykonali. V namietanom uznesení nebola zodpovedaná

ani otázka, prečo nebol vypočutý svedok K., prezývaný K.. Bolo vypočutých iba pár svedkov,

ktorých výsluchy navrhol samotný prokurátor a nie sú plánované ďalšie dôležité úkony

vrátane výsluchov svedkov. Namieta fakt, že bol obvinený zo skutkov,

ktoré sa stali v rokoch 2006, 2008 a 2011, preto mal dosť času správať sa kolúzne. Väčšina

spoluobvinených je stíhaná na slobode. Napáda argumentáciu sudcu, že bol nezamestnaný

a trestnou činnosťou si zaobstarával prostriedky na svoju obživu. Tu obvinený poukazuje

na fakt, že od roku 1993 bol riadne zamestnaný, čo dokladuje aj výpisom zo sociálnej

poisťovne. Spoluobvinený W., ktorý je stíhaný za viac skutkov ako on, bol dňa

22. decembra 2016 rozhodnutím prokurátora prepustený z väzby na slobodu. On je vo väzbe

už 10 mesiacov a vyšetrovateľ mu doposiaľ nepovolil ani jednu návštevu, vrátane príbuzných,

čím si chcú od neho takýmto spôsobom vynútiť priznanie. Obvinený poukazuje na fakt,

že 13. februára 2017 bola v procesnom postavení svedka vypočutá svedkyňa JUDr. K. A.,

z ktorej výpovede vyplýva, že je zároveň obhajkyňa spoluobvineného J. W.. Nakoľko jej

nebolo plnomocenstvo vypovedané a J. W. bol ustanovený nový obhajca Mgr. Č., výsluchy

obvineného W. za účasti Mgr. Č. neboli vykonané zákonným spôsobom, nakoľko mal v tom

čase zvolenú obhajkyňu JUDr. A., ktorá bola oprávená sa zúčastniť týchto úkonov a prípadne

klásť otázky, preto považuje tieto výsluchy za nezákonné a nepoužiteľné pre rozhodnutie vo

veci. V závere navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil

vo všetkých výrokoch a jeho prepustil na slobodu, alternatívne nahradil väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1

správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako i správnosť konania,

ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sudca Špecializovaného trestného

súdu rozhodol uznesením, sp. zn. zo 4. mája 2016 (č. l. 106-125) o vzatí

obvineného T. F. do väzby z dôvodu , s tým,

že lehota väzby začala plynúť 2. mája 2016 o 5.00 hod. a menovaný

ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Dňa 25. mája 2016 rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. (č. l. 207-219)

3

o zamietnutí sťažnosti obvineného T. F. proti vyššie označenému uzneseniu sudcu

Špecializovaného trestného súdu.

Dňa 11. októbra 2016 sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol uznesením

sp. zn. o ponechaní obvineného T. F. vo väzbe (č. l. 574 - 577).

Dňa 19. októbra 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením,

sp. zn. o zamietnutí sťažnosti obvineného voči tomuto uzneseniu

(č. l. 594 – 597).

Dňa 9. novembra 2016 sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol uznesením

sp. zn. o predĺžení väzby obvineného T. F. do 2. marca 2017

(č. l. 709 - 717). Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ako aj prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť. Dňa 22. novembra 2016

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením, sp. zn. o zrušení

napadnutého uznesenia a zároveň rozhodol o predĺžení väzby obvineného T. F. o sedem

mesiacov, teda do 2. júla 2017 (č. l. 960 - 970).

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že o väzbe obvineného T. F.

bolo doposiaľ rozhodované priebežne, plynulo a urýchlene v súlade s ,

, ods. 2, ods. 5 a , ods. 3, ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obvinený v sťažnosti argumentoval spôsobom zodpovedajúcim odôvodneniu

odvolania či dovolania, keď hodnotil niektoré vykonané dôkazy ako nezákonné a procesne

nespôsobilé, namietol nesprávnosť Špecializovaného trestného súdu pri neodôvodnení

rozhodnutia o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania, ako aj to, že neexistuje

materiálna podmienka väzby – dôvodné a opodstatnené podozrenie zo spáchania trestnej

činnosti.

K tomu najvyšší súd poznamenáva: V konkrétnej veci, ale i všeobecne platí,

že pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine páchateľa a preto sa dôkazy

nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci meritórneho rozhodovania na hlavnom

pojednávaní. Nevyžaduje sa tu požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané,

4

napĺňajú znaky konkrétnych trestných činov a zároveň existuje dôvodné podozrenie,

že na týchto sa podieľal i obvinený.

Pre rozhodnutie o väzbe (z hľadiska materiálnych podmienok väzby) sa vyžaduje

existencia dôvodného trestného stíhania – condicio sine qua non reprezentovaného

dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou a existencia

niektorého z dôvodov väzby, čo je v prípade obvineného T. F. aj v súčasnom štádiu konania

naplnené.

Obvinený T. F. je osoba s kriminálnou minulosťou (3-krát súdne trestaný).

Jeho sklon k páchaniu trestnej činnosti nie je ojedinelý, čo dokazujú aj výpovede J. W., N. M.,

M. R. a N. K., že skutočne existovala skupina ,,T.“, v ktorej na čele jednej podvetvy mal byť

práve T. F.. Taktiež je potrebné uviesť, že obvinený je súčasne stíhaný pre zločin krivej

výpovede, pričom tohto sa mal dopustiť takým spôsobom, že na jeho pokyn mali v trestnej

veci, kde bol obvinený podozrivý, krivo vypovedať K., K., W. a R.. Preto je veľká

pravdepodobnosť, že ak by bol prepustený z väzby na slobodu, bude ovplyvňovať svedkov

ako aj opätovne sa bude dopúšťať trestnej činnosti. Preto je u obvineného daný dôvod väzby

podľa ,

Všetky vyššie uvedené okolnosti nielenže dokumentujú a preukazujú existenciu

väzobných dôvodov, ale zároveň umožňujú vysloviť najvyššiemu súdu záver, že ani jeden

z procesných prostriedkov nahrádzajúcich väzbu, ktorých aplikovanie navrhoval obvinený T.

F. ( ), resp. na ktorý musí súd z úradnej povinnosti prihliadať (

ods. 1 písm. c/ – ) by nesplnil svoj účel (zabrániť obvinenému

v pôsobení na svedkov, zabrániť mu v pokračovaní v trestnej činnosti a zabezpečiť plynulý

priebeh ďalšieho konania), pretože miera rizika zmarenia súdneho procesu, pôsobenia na

svedkov a pokračovania v trestnej činnosti presahuje akceptovateľnú hranicu dôvery súdu

v kladné vlastnosti osobnosti obvineného. Okrem vyššie uvedeného

na použitie ustanovenia sa pri obzvlášť závažných zločinoch

vyžaduje existencia výnimočných okolností prípadu.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

písm. a/ alebo c/ môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

5

c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným

alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitného predpisu.

Podľa tretia veta ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a/ až písm. c/ alebo písm. e/,

alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku

alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že procesné prostriedky, ktorými možno

nahradiť väzbu, možno v prípade stíhania páchateľa obzvlášť závažného zločinu použiť

len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Podľa názoru najvyššieho súdu znenie , v rámci

ktorého je prípustné nahradiť väzbu pri obzvlášť závažnom zločine len v prípade existencie

výnimočných okolností prípadu, je súladné s čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého každý, kto je zatknutý

alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c/ tohto článku, musí

byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon

súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas

konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví

na pojednávanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. z 8. októbra 2004

vysvetlil, že pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru,

treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, že má autonómny obsah, ktorý je nezávislý

od terminológie používanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek

prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej

slobody.

Podmienenie použitia týchto miernejších prostriedkov nahradenia väzby výnimočnými

okolnosťami prípadu v zmysle upresňuje Dohovoru na účely

6

postupu vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje

nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin),

ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho

ponechania na slobode na základe už použitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3,

), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom,

čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba).

Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých

okolností prípadu.

Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,

jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú

v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému

jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.).

V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe

(napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu,

tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac

významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností

pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,

charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe,

judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť

toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho

vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku ustálila

konštantná judikatúra napríklad to, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu

v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou

konfliktnou situáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie

(primerane Rt 111/1999).

Podmienku výnimočných okolností prípadu možno považovať za splnenú aj vtedy,

keď prevažujú skutočnosti z kategórie tzv. poľahčujúcich okolností (napr. obvinený

mal spáchať čin pri odvracaní útoku alebo iného nebezpečenstva alebo konať za okolností,

ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu – t. j. v prípadoch

7

tzv. excesu z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu; alebo obvinený mal spáchať čin

pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil; k činu mal

byť vyprovokovaný surovým násilným konaním poškodeného a pod.). V každom prípade

musí ísť teda o súhrn takých skutočností, ktoré sa v danej kvalite a kvantite u stíhaného

obzvlášť závažného zločinu bežne nevyskytujú a výrazne znižujú stupeň závažnosti stíhaného

trestného činu. Len takéto okolnosti môžu nadobudnúť charakter výnimočných okolností

prípadu.

Nadriadený súd poznamenáva, že prepustenie obvineného z väzby

alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným

podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81

) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom

obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd

zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou

v ustanoveniach až c/

V danom prípade najvyšší súd nezistil z predloženého spisu také okolnosti,

ktoré by mohli byť považované za výnimočné v zmysle ustanovení § 80 ods. 2 tretia veta

, a preto aj v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

za správne.

Pokiaľ obvinený T. F. v sťažnosti namietal, že špecializovaný trestný súd

sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentmi v žiadosti, tu je na mieste uviesť, že súdne

rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo stručné, prehľadné, zrozumiteľné

a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať také argumenty, ktoré sú významné

pre rozhodnutie a ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia.

V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu.

Z rozhodnutia špecializovaného trestného súdu i tohto rozhodnutia najvyššieho súdu možno,

podľa názoru najvyššieho súdu, zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo

rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obvineného T. F. o prepustenie z väzby na slobodu.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý

proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná,

8

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší

žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia stavu veci

a ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (,

, , ).

So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, že sťažnosť obvineného T.

F. zamietol postupom podľa

ako nedôvodnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. marca 2017

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová