Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-143-2021.pdf
PDF · 116.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/143/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. C. I., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, Y., Česká republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: Ing. I. I., nar. X.X.XXXX, J. Q. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Advokátska kancelária KARMAN, PÁCHNIK, Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 37 909 843, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/44/2020-76 zo dňa 19. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súp. č. XXX s príslušenstvom pozostávajúcim z plota, vonkajších úprav, t.j. prípojky vody, prípojky kanalizácie, prípojky elektriny, prípojky plynu, spevnených plôch a žumpy a k drobným stavbám, t. j. dielni a skladu, nachádzajúcich sa na parcele registra „C“ KN č. 1463
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a parcele registra „C“ KN č. 1463 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, evidovaných Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pre okres V., obec X. L. J., katastrálne územie X. L. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a vyporiadanie vykonal tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že je povinný vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach sumu 7.983,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že existenciu podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam mal preukázanú aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX, čím mal zároveň preukázané, že stranami tohto sporového konania sú všetci podieloví spoluvlastníci tvoriaci nerozlučné spoločenstvo. Žalovaný spočiatku nevyjadril nesúhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva, nesúhlasil však s navrhovaným spôsobom vyporiadania, navrhujúc iný spôsob, ktorý mal zohľadniť skoršiu ústnu dohodu podielových spoluvlastníkov, vrátane predchodkyne žalobcu, ktorá svoj podiel na žalobcu previedla darovacou zmluvou. Neskôr žiadal žalobu zamietnuť, pretože zároveň nesúhlasil s tým, aby v prípade prikázania veci do jeho výlučného vlastníctva bol povinný vyplatiť žalobcu podľa jeho návrhu zohľadňujúceho zápis na LV, ktorý však ústnej dohode tvrdenej žalovaným nezodpovedá. Avšak akúkoľvek žalovaným tvrdenú dohodu pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy, keďže predmetom vyporiadania mali byť nehnuteľnosti, bolo nevyhnutné považovať za absolútne neplatnú. Bolo preto potom možné akceptovať vôľu predchodkyne žalobcu previesť podiel v nehnuteľnostiach na žalobcu. Platnosť darovacej zmluvy napadnutá nebola. Preto pri výške podielu vychádzal z údajov zapísaných na LV. K predmetu vyporiadania poukázal na to, že žalobca pri jeho vymedzení vychádzal z darovacej zmluvy. Predmet daru bol v nej dostatočne konkrétnym spôsobom vymedzený. Napokon, uvedenému zodpovedá i výška náhrady pre žalovaného, keďže znalec ocenil popri rodinnom dome a parcele,
na ktorej je postavený, aj drobné stavby: dielňu a sklad, ďalej prípojky: vody, kanalizácie, elektriny a plynu a napokon i spevnené plochy a žumpu. Žalovaný spochybňoval dielňu a sklad, hoci ich sám dal znaleckým posudkom č. 206/2019 oceniť. Pokiaľ aj poukazoval na to, že v prípade dielne a skladu ide o samostatné veci, netvrdil a nepreukázal, prečo by nemali byť predmetom vyporiadania, keďže sa nesporne na parcele, ktorá je predmetom vyporiadania, nachádzajú a keďže ich predchodcovia žalobcu a žalovaného spolu s rodinným domom, ktorý je tiež predmetom vyporiadania, vlastnili a užívali. Teda žalovaný nielen o ich existencii, ale aj o existencii podielového spoluvlastníctva k nim, vedel. Žalobca sa predsa necítil byť výlučným vlastníkom týchto drobných/vedľajších stavieb a svoje výlučné vlastníctvo k ním netvrdil ani žalovaný. Preto vychádzal z obsahu darovacej zmluvy a je názoru, že možno vyporiadať aj tieto veci, ktoré nie sú na liste vlastníctva zapísané. Žalovaný súd nepresvedčil, že by drobné/ vedľajšie stavby, ktoré žalobca označil spolu s inou časťou predmetu vyporiadania za príslušenstvo, do podielového spoluvlastníctva nepatrili. K spôsobu vyporiadania uviedol, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti uvedenej na liste vlastníctva, preto prihliadal na výšku podielov, ale aj na užívací stav a účelné využitie veci. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti by nebolo technicky dobré možné a vôbec hospodárne reálne rozdeľovať nehnuteľnosti podľa výšky podielov strán. Za účelné by však bolo prikázanie veci žalovanému, čomu zodpovedala i žalobcom uvádzaná alternatíva, avšak žalovaný za daných podmienok s výplatou žalobcu v požadovanom rozsahu nesúhlasil. Nevzniesol dôkazný návrh, dokonca vyjadril nevôľu akýmkoľvek spôsobom za tým účelom svoju solventnosť preukazovať. Preto nehnuteľnosti prikázal žalobcovi. Pre postoj žalovaného inak rozhodnúť ani nemohol. Vo vzťahu k náhrade za ustupujúci podiel žalovaného poukázal, že žalovaný nepredložil iný listinný dôkaz, na ktorý vo vyjadrení k žalobe poukazoval. Predložil len návrh kúpnej zmluvy s návrhom na vyporiadanie, v ktorom sám uvádzal hodnotu predmetu vyporiadania 47.400,- eur odkazujúc na znalecký posudok č. 206/2019, ktorého časť bola napokon predložená na pojednávaní až právnym zástupcom žalobcu. Vychádzajúc z oboch znaleckých posudkov a zo všeobecných hodnôt z ich záverov, rozdiel je naozaj len nepatrný. Na účely obstarania ďalšieho dôkazu bolo možné potom pochybovať i o jeho hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti. Na záver uviedol, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a keď nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa brániace zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, žalobe vyhovel. O trovách rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), keď úspech v konaní mal žalobca, nakoľko rozhodnutie je súladné s jeho žalobným návrhom a vychádza z ním predložených listinných dôkazov. Žalobca preukázal, že pred podaním žaloby žalovaného vyzval k mimosúdnemu vyriešeniu ich spoluvlastníckeho vzťahu, na čo žalovaný nereagoval, odkazujúc na skoršiu ústnu dohodu, ktorá podľa jeho názoru žalobcom navrhovanému spôsobu vyporiadania nezodpovedala.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v ktorej súvislosti poukázal na judikát R 48/1965. Napriek tomu, že mal súd k dispozícii informáciu o tom, že žalobca nechce dom natrvalo získať a užívať ho, ale že tento chce predať, rozhodol o tom, že nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Opäť poukazoval na dohodu na prelome rokov 2019 a 2020 medzi ním, žalobcom a ich matkou, obsahom ktorej bolo, že matka prevedie na žalovaného jej spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, pričom žalovanému zároveň vznikne povinnosť zaplatiť žalobcovi polovicu hodnoty prevádzaných spoluvlastníckych podielov, čo podľa znaleckého posudku predstavovalo 20.145,- eur. Logika takéhoto spôsobu vyrovnávania spočíva len v tom, že zohľadňuje zákonné dedičské podiely. Až z výzvy právneho zástupcu žalobcu sa dozvedel, že malo dôjsť k bezodplatnému prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov z matky na žalobcu, čo bol pre neho šok a skutočnosť, ktorá je v úplnom rozpore s dovtedajšími dohodami a procesmi, konkrétne teda s dohodou uvedenou vyššie. Na uvedené poukazoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a považuje postup žalobcu v rozpore s uvedenou ústnou dohodou a jej duchom za postup v rozpore s dobrými mravmi. Na to, aby mohol súd pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, musí mať dostatočne preukázané, že toto nebolo možné zrušiť a vyporiadať predchádzajúcou dohodou. Pokiaľ žalobca túto podmienku preukazoval predložením výzvy, na ktorú nemal reagovať, podľa jeho názoru vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali tomuto konaniu, nesvedčí len prosté neodpovedanie na výzvu žalobcu v ním stanovenej lehote dostatočne o skutočnosti, nemožnosti dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Práve z dôvodu úplnej zmeny filozofie vyporiadania, ako aj bezodplatného prevodu všetkých podielov matky na žalobcu a tiež vzhľadom na komplikácie spôsobené koronou, reagoval na výzvu až listom zo dňa 3.8.2020, v ktorom navrhol spôsob rešpektujúci ich pôvodnú dohodu. Ešte pred doručením žaloby sa snažil vyvolať rokovanie so žalobcom, pričom tento už prostredníctvom svojho právneho zástupcu jeho
pokus odmietol s tým, že už bola podaná žaloba. Podľa jeho názoru žalobca dostatočne neosvedčil skutočnosť nemožnosti dohody v požadovanej kvalite. Žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV, ako aj drobných stavieb a vonkajších úprav, o ktorých tvrdí, že je ich podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/6-ín, pričom týmto sa mal stať na podklade darovacej zmluvy. Tieto tvrdené skutočnosti dokladá žalobca výpisom z LV. Uvedenú skutočnosť však rozporoval a aj rozporuje, pretože na priloženom LV je evidovaná iba KNC parc. č. 1463 a rodinný dom č.s. XXX a na LV nie je evidované príslušenstvo. Podľa jeho názoru dielňa, plot, vonkajšie úpravy ako prípojky, spevnené plochy a žumpa, nie sú príslušenstvom v právnom slova zmysle, ale ide o samostatné stavby. Keďže žalobca k ním dostatočným spôsobom neosvedčil svoje vlastnícke právo, nemal súd dostatočný zákonný podklad na vyporiadanie príslušenstva k nemu. To, že je tzv. príslušenstvo uvedené v darovacej zmluve z 5.2.2020 bez ďalšieho ešte neznamená, že žalobca sa stal jeho vlastníkom v ním tvrdenom spoluvlastníckom podiele. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žaloba bude zamietnutá a žalobca bude zaviazaný na znášanie trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení ku skutočnosti, že nemá záujem užívať nehnuteľnosť uviedol, že uvedené bolo reálnym odrazom jeho súčasného nastavenia, kedy žije v Českej republike a nie je schopný sa starať o rodičovskú nehnuteľnosť a pre vzdialenosť jeho bydliska je to pochopiteľné. Preto hľadal a hľadá spôsoby, ako zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalšiemu znehodnocovaniu spornej nehnuteľnosti. V rámci podanej žaloby, aj v ďalšom konaní, navrhoval aj možnosť, že by nehnuteľnosť prebral žalovaný, samozrejme s výplatou príslušnej sumy podľa znaleckého posudku a výšky podielov zapísaných na LV. Súd prvej inštancie k spôsobu vyporiadania uviedol náležité dôvody v bode 14. napadnutého rozsudku. Z jeho strany je legitímne, že viac nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným a zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval s iným v podielovom spoluvlastníctve, sa premietla aj do rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 47/2008). K faktu, že žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť, vyplýva, že naďalej chce byť v stave podielového spoluvlastníctva so žalobcom. Uvedený postup žalovaného však je v rozpore so základnými zásadami a ide aj proti bohatej a ustálenej judikatúre súdov. Navyše žalovaný neponúka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Žalobca mal opakovanú snahu sa so žalovaným dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak v rámci vzájomnej komunikácie vždy vyvstával problém, ktorý bol sporný aj počas súdneho konania, a to existencia dohody o výške spoluvlastníckych podielov, ktorá by išla „contra tabulas“, teda je v rozpore so zápisom na LV. Zatiaľ, čo žalovaný takúto dohodu tvrdí, žalobca ju odmieta. Navyše, prípadná dohoda, ktorú tvrdí žalovaný, nemala písomnú formu a keďže sa mala týkať nehnuteľností, bola by neplatným právnym úkonom. Keďže dohodu tvrdil počas celého konania žalovaný, zaťažovalo ho v tejto časti dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na komentár Civilného sporového poriadku, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/285/2008. Možno teda zhrnúť, že dohoda medzi stranami sporu bola objektívne nemožná z dôvodu rozdielneho pohľadu na žalovaným tvrdenú dohodu o rozdelení spoluvlastníckych podielov. Preto akékoľvek ďalšie jednania medzi sporovými stranami boli zjavne neúspešné a má za to, že snaha o ďalšie mimosúdne jednania zo strany žalovaného, by bola len snahou o naťahovanie času, resp. o zachovanie status quo, čo je v zhode aj s rozsudočným návrhom žalovaného, avšak v rozpore so zásadami Občianskeho zákonníka a ustálenej judikatúry súdov. Žalovaný počas celého konania pred súdom existenciu takejto dohody, ktorá by odôvodňovala vyporiadanie „contra tabulas“ neosvedčil a v uvedenej otázke neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o príslušenstvo poukázal na ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na komentár Občianskeho zákonníka I., II. vydaní, 2019, s.831-834: A.L?WY, v ktorom je konštatované, že pojmové znaky príslušenstva sú, že príslušenstvo je samostatnou vecou, príslušenstvo musí vždy vlastnícky patriť vlastníkovi hlavnej veci, príslušenstvo musí byť vlastníkom hlavnej veci určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a príslušenstvo nestráca svoju povahu fyzickým oddelením od hlavnej veci. Veci majúce povahu príslušenstva hlavnej veci sú samostatnými vecami. Možno ich prevádzať bez súčasného prevodu vlastníctva k hlavnej veci. Príslušenstvo môže byť prirodzené alebo umelé. Ďalej poukázal na to, že slovenská odborná literatúra, ale ani rozhodovacia prax súdov, nezaujala k otázke jednoznačné stanovisko, keď prof. Lazar na margo prevodu hlavnej veci a osudu príslušenstva uviedol: „právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa v zásade vzťahujú aj na príslušenstvo“. Svoboda k tomu dodáva, pokiaľ by mohli vzniknúť pri zmluvnom prevode hlavnej veci pochybnosti ohľadne jej príslušenstva, treba aj príslušenstvo veci v zmluve výslovne uviesť. Prof. Vojčík zasa uvádza: „samostatná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci, sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na jej príslušenstvo“. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho sa hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo. Ak k tomu
nedôjde, nemožno vychádzať z toho, že právnym úkonom prišlo aj k prevodu vlastníctva k príslušenstvu. Nakoľko v darovacej zmluve je expressis verbis opísané aj príslušenstvo, má za to, že matka žalobcu mala vôľu na neho previesť aj príslušenstvo. Tvrdenie, že príslušenstvo nie je zapísané na LV, a preto nie je možné ho vysporiadať, neobstojí. Práve fakt, že matka žalobcu uviedla príslušenstvo aj v darovacej zmluve, je dôkazom toho, že žalobca je vlastníkom aj príslušenstva, a toto je potrebné vysporiadať spolu s nehnuteľnosťou samou. Tvrdenie, že časti príslušenstva sú samostatnými stavbami, je neopodstatnené, nakoľko, ak by tomu tak bolo, boli by práveže tieto tzv. stavby zapísané na LV ako samostatné majetkové podstaty tak, aby s nimi bolo možné samostatne disponovať a takto len sledujú osud hlavnej veci. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal odvolanie v rozsahu § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K návrhu žalovaného, aby bola žaloba zamietnutá, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré by mala byť žaloba zamietnutá. Iba samotné tvrdenie, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva môže dôjsť aj mimosúdnou dohodou, na uvedený návrh nepostačuje. Napokon, počas celého konania, bolo preukázané, že k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi ani pred podaním žaloby nedošlo a nedošlo k tomu ani v priebehu tohto súdneho konania. Nikto nemôže byť nútený, aby v spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov ustanovených v § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva nemožno považovať tvrdenie žalovaného, že zrušenie je možné dosiahnuť aj mimosúdnou dohodou, navyše ktorú v konaní ani nepreukázal. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci také skutkové okolností neboli zistené a sporovými stranami ani tvrdené.
6. Žalovaný v odvolaní namietal spôsob vyporiadania s poukazom na to, že žalobca sa mal pred súdom prvej inštancie vyjadriť, že uvedenú nehnuteľnosť nemieni užívať, ale chce ju následne predať, preto takýto spôsob vyporiadania nie je možný, a to s poukazom na judikát R 48/1965. Oboznámením sa s týmto judikátom je nutné konštatovať, že skutočne najvyšší súd vyslovil, že ak sa domáha podielový spoluvlastník zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k rodinnému domu prikázaním do jeho výlučného vlastníctva, nie však preto, aby dom natrvalo získal, ale preto, aby mohol celý predať, nemožno návrhu na prikázanie veci vyhovieť, ani keď navrhujúcim spoluvlastníkom je štát. Uvedené je však vytrhnuté z kontextu celého rozhodnutia, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že druhý podielový spoluvlastník v tom čase nevlastnil iný rodinný dom a predmetný dom, ktorý bol predmetom vyporiadania, mal záujem užívať. Naproti tomu druhý podielový spoluvlastník žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom z dôvodu, aby tento mohol predať na vtedajšiu užívateľku rodinného domu, čím by tak došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu aj žalovaného na inú osobu (tretiu osobu) proti jeho vôli. Išlo by o vážny zásah do osobného vlastníctva žalovaného, ktorý sa mieni do domu sám nasťahovať a užívať ho a udržiavať. Odvolací súd tu prijal záver, že záujem na ochrane vlastníctva žalovaného tu prevažuje nad záujmom, aby bol rodinný dom predaný terajšej užívateľke a nie je v rozpore s hľadiskom účelného využitia domu v súlade so záujmami spoločnosti.
7. Z uvedeného je nutné konštatovať, že sa jednalo o iný skutkový stav, ako je v preskúmavanej veci a daný judikát preto nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je upravený v ust. § 142 ods. 1 OZ. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/8/2008 vyslovil: „ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy účastníkov; do vlastníctva prikáže veci iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta OZ zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadať v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.“
8. V preskúmavanej veci bolo zrejmé, že žalovaný nejavil záujem o nehnuteľnosti v prípade, že bude uznávaná výška podielu žalobcu v zmysle listu vlastníctva a za tým účelom sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyjadril, že nemá záujem o nehnuteľnosti a z týchto dôvodov ani nebude preukazovať svoju solventnosť. Žalobca, hoci sa vyjadril, že následne mieni nehnuteľnosti predať, nakoľko pre vzdialenosť jeho bydliska tieto nemôže užívať ani sa o ne starať, jednak navrhol, že v prípade záujmu žalovaného súhlasí, aby tieto mu boli prikázané do výlučného vlastníctva a aby jemu bola vyplatená primeraná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel a v opačnom prípade súhlasí, aby boli nehnuteľností prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaný vyplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný o nehnuteľnosti pred súdom neprejavil záujem. Z uvedeného je nutné jedine konštatovať, že súd prvej inštancie pri spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva správne postupoval, keď prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a ktorý z podielových spoluvlastníkov má záujem získať nehnuteľnosť. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán, čo sa nejedná o daný prípad, keď žalobca je spoluvlastníkom v podiele 5/6-ín a žalovaný v podiele 1/6-iny. V danom prípade správne súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné prihliadať k žalovaným tvrdenej dohode medzi ním, žalobcom a ich matkou, ktorá mala byť uzavretá neformálne pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalobcu, nakoľko uvedená tvrdená neformálna zmluva nebola dokončená do perfektnej formy, na základe ktorej by mohlo byť zapísané vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Pokiaľ matka sporových strán darovacou zmluvou vyjadrila vôľu previesť vlastníctvo na žalobcu, bola to jej slobodná vôľa nakladať so svojim vlastníctvom a platnosť uvedenej zmluvy nebola ničím spochybnená.
7. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov k predmetu konania. V preskúmavanej veci žalobca označil ako predmet konania nehnuteľnosti, a to rodinný dom s.č. XXX a pozemok CKN parc. č. 1463, evidované na LV č. XXX pre k.ú. X. L. J., ako aj príslušenstvo pozostávajúce z plota, vonkajších úprav, t.j. prípojky vody, prípojky kanalizácie, prípojky elektriny, prípojky plynu, spevnených plôch a žumpy a k drobným stavbám, t.j. dielni a skladu nachádzajúcich sa na parc. č. CKN 1463. Takto označené príslušenstvo žalobcom nie je evidované na LV.
8. Žalovaný k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX získal podiel v dedičskom konaní - Osvedčenie o dedičstve 5D 219/2012 ako to vyplýva z listu vlastníctva a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa jednalo o dedičstvo po otcovi, avšak nie je zrejmé, či v tomto dedičskom konaní žalovaný získal spoluvlastnícky podiel aj k žalobcom v žalobe označenému príslušenstvu. Žalobca získal svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2019 od matky, evidovanej pod č. V 147/2020, ktorej predmetom darovania boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a príslušenstvo, označené ako vedľajšie stavby - hospodárska budova a garáž. Ostatné príslušenstvo označené žalobcom ako predmet konania nebolo v danej darovacej zmluve špecifikované. Právna predchodkyňa žalobcu (matka sporových strán) podľa vyjadrenia strán mala nadobudnúť podiel vo výške 2/6-ín rovnako v dedičskom konaní, ako aj žalovaný (5D 219/2012). Zo súdom prvej inštancie doposiaľ zisteného skutkového stavu nie je možné ustáliť, či žalovaný je podielovým spoluvlastníkom aj k príslušenstvu, ktoré bolo predmetom tohto konania a zároveň, či žalobca nadobudol podielové
spoluvlastníctvo k celému označenému príslušenstvu, ako je uvedené vo výroku tohto napadnutého rozsudku.
9. Pokiaľ ide o príslušenstvo veci, odvolací súd poukazuje na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo 18/2011 z 30.08.2012, že : „Súčasťou veci podľa § 120 OZ je všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci (§ 121 OZ) majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle, a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením príklepu.“
10. V danej veci súd prvej inštancie vec náležite neskúmal či žalobcom označené „príslušenstvo“ je súčasťou alebo príslušenstvom nehnuteľností označených na liste vlastníctva, či boli predmetom dedičského konania, v ktorom žalovaný nadobudol podiel 1/6-ny k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva, či žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel ku všetkým ním označených vecí v žalobe, a teda či sporové strany tvoria nerozlučné spoločenstvo vo forme podielového spoluvlastníctva k celému predmetu konania, ako ho žalobca označil v žalobe. V tomto smere nevykonal ani žiadne dokazovanie, okrem oboznámenia sa s listom vlastníctva a obsahom darovacej zmluvy. Pokiaľ ide o vodovodné a kanalizačné prípojky nachádzajúce sa na pozemku v podielovom spoluvlastníctve, otázku vlastníctva k ním je potrebné posúdiť podľa § 4 ods. 6 zák.č. 442/2002 Z.z. a rozvod elektriny a prípojku plynu v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. (napr. § 39 ods. 7 a § 72). Pokiaľ sa jedná o plot, spevnené plochy, žumpa, dielňa a sklad je nutné ich posúdiť v zmysle či sa jedná o stavby a v tom zmysle či tvoria súčasť hlavnej veci alebo príslušenstvo.
11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nemal náležite preukázané podielové spoluvlastníctvo sporových strán k celému predmetu konania tak, ako ho označil žalobca v žalobe. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude náležite zistiť vlastníctvo (spoluvlastníctvo a výšku podielov) k celému predmetu konania, vysporiadať sa s hlavnou vecou, súčasťou veci ako aj príslušenstvom v zmysle vyššie uvedeného a vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie náležite odôvodniť.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)