Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 55 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (69)a9f/385529.87648c.pdf
PDF · 153.69 KB
No categories available
6Cdo/18/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 18/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Lesostavu Zvolen, a.s.,
so sídlom vo Zvolene, Lučenecká cesta 5, IČO: 31 642 110, v dovolacom konaní zastúpeného
advokátskou kanceláriou Ulianko & partners s.r.o. so sídlom vo Zvolene Nám. SNP 41, za
ktorú koná Mgr. Michal Holčík, advokát, proti ţalovanému Lesostavu stred Zvolen, s.r.o.,
so sídlom vo Zvolene, Pribinova 825/32 IČO: 36 053 643, o zaplatenie 10 665,20 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 262/2004, o dovolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.decembra 2009 sp. zn.
12 Co 259/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. decembra 2009 sp. zn.
12 Co 259/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 22. apríla 2009 č.k. 12 C 262/2004-209 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10 665,20 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne
z uvedenej sumy od 6. decembra 2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume
5197,10 Eur. Vychádzal zhodne so záveru znaleckého posudku znalkyne Ing. Dany
Kováčovej zo zistenia, ţe spevnené plochy, odstavné plochy, inţinierske siete, prístupové
cesty, vodovod, studne, oplotenie, zemné rozvody elektriny, septik sú výsledkom stavebnej
konštrukcie postavenej stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a teda sú v zmysle
Stavebného zákona samostatné veci – stavby (na zriadenie kaţdej z nich bolo potrebné
vydanie samostatného stavebného povolenia) a ţe ide o veci pevne spojené so zemou, ktoré
nie je moţné odstrániť bez toho, aby neboli znehodnotené. Okrem toho za základ svojho
rozhodnutia vzal zistenie, ţe tieto stavby, včítane sadových úprav v období od februára 2003
do novembra 2003 uţíval výlučne ţalovaný. Dospel k záveru, ţe uvedené stavby inventúrne
vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, nie sú súčasťou pozemku,
na ktorom sú umiestnené a ktorý vlastnícky patrí ţalovanému tak, ako to nesprávne tvrdil
ţalovaný a ţe ich vlastníkom bol v rozhodnom období ţalobca. Tým, ţe ich v rozhodnom
období ţalovaný uţíval bez súhlasu ţalobcu, hoci nebol ich vlastníkom, uţíval ich bez
právneho dôvodu. Keďţe za ich uţívanie neplatil nájomné, získal na úkor ţalobcu
bezdôvodné obohatenie v ţalovanej sume, ktoré je povinný ţalobcovi vydať (§ 451 ods. 1
OZ). Ţalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 10. decembra 2009 sp. zn.
12 Co 259/2009 na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu
zamietol a rozhodol o trovách celého konania. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa, nesúhlasil však s právnym posúdením veci. Uviedol, ţe
ţalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z titulu uţívania stavieb bez právneho
titulu. Jeho nárok bolo potrebné povaţovať za občianskoprávny a preto nebolo moţné
pre oblasť súkromného práva bez ďalšieho aplikovať ustanovenia osobitného zákona
patriaceho do oblasti verejného práva, ktorým Stavebný zákon nepochybne je, ale bolo
potrebné na vec pouţiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, ţe všetky veci, vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný
majetok, ktoré podľa Stavebného zákona sú charakterizované z hľadiska stavebno-
technického ako stavby, včítane sadových úprav, treba v zmysle § 120 ods. 1 OZ povaţovať
za súčasť veci (pozemku), ktoré nie sú spôsobilé byť samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Ak ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku, prešli
na neho ako na nadobúdateľa spolu s pozemkom aj jeho súčasti, ktoré nemuseli byť výslovne
uvedené v listine svedčiacej o zákonnom nadobudnutí vlastníctva veci hlavnej. Uţívaním
týchto vecí ţalovaným, nemohla preto ţalobcovi vzniknúť akákoľvek ujma, t.j. ani majetková
ujma vo forme získania bezdôvodného obohatenia. Rozsudok súdu preto v zmysle § 220
O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. K včasnosti odvolania uviedol, ţe ţalovaný podal
odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Zákonná lehota na odvolanie totiţ začala ţalovanému
plynúť 10. júla 2009 a uplynula 24. júla 2009. Keďţe ţalovaný podal odvolanie 22. júla 2009,
podal ho včas. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhoval
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. jeho rozsudok
zmeniť tak, ţe sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje a ţiadal priznať náhradu trov
celého konania. Uviedol, ţe odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť pred súdom
konať a ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odňatie
moţnosti videl v tom, ţe odvolací súd neodôvodnil náleţite tú časť rozsudku, v ktorej dospel
k záveru, ţe ţalovaný podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky riadil,
ktoré skutočnosti vzal za smerodajné a prečo a vôbec sa nevyjadril k prvému doručovaniu
rozsudku okresného súdu. V tejto časti sa preto nedozvedel o príčinách rozhodnutia a nebolo
mu umoţnené primerane reagovať na nedostatky tohto rozhodnutia, pripadne namietať jeho
skutkové a právne závery. Napokon však v odvolaní uviedol, ţe odvolací súd nesprávne
posúdil začiatok plynutia lehoty na odvolanie, keď nezohľadnil, ţe v danom prípade došlo
k účinnému náhradnému doručeniu rozsudku ţalovanému dňa 6. júla 2009. Lehota
na odvolanie začala preto plynúť 7. júla 2009 a uplynula 21. júla 2009. Keďţe ţalovaný podal
odvolanie 22. júla 2009 podal ho oneskorene, po zákonom stanovenej 15- dňovej lehote.
Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe konajúci súd doručoval ţalovanému všetky
písomnosti na bývalú adresu jeho sídla. K meritu veci uviedol, ţe nesúhlasí s právnym
názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sú „investičné celky“ súčasťou pozemku ako veci
hlavnej. Naďalej trval na tom, ţe ide o samostatné veci (stavby), čo bolo jednoznačne
konštatované aj v znaleckom posudku znalkyne Ing. Kováčovej, ktoré boli príslušenstvom nie
pozemku, ale bývalej „obaľovačky“. Právny názor odvolacieho súdu neobstojí aj z dôvodu, ţe
súčasť veci predpokladá, ţe nemôţe byť oddelená od veci hlavnej bez toho, aby sa tým vec
znehodnotila. Znehodnotením sa rozumie celkové zníţenie funkčnosti veci (porušenie
funkčnosti veci, ţe sa odníme veci hospodársky účel, na ktorý je vec určená). Nie je preto
zrejmé, z akých dôvodov by studňa, septik, spevnená plocha alebo oplotenie mali patriť
k pozemku a nemohli byť oddelené bez toho, aby sa pozemok znehodnotil. Pokiaľ odvolací
súd posúdil predmetné stavby ako súčasť veci (pozemku), jednoznačne pochybil a nesprávne
vec právne posúdil.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd základnú podmienku
odvolacieho konania a to včasnosť podania odvolania, posúdil správne. Okresný súd mu totiţ
zásielku doručoval na adresu Zvolen, Pribinova 825/32, hoci na tejto adrese nesídlil
od 8. decembra 2007. Jeho postup preto nebol správny. Rovnako nesprávne, v rozpore
s Poštovým poriadkom postupovala aj pošta, ktorá skrátila úloţnú dobu zásielky. Odvolací
súd aj v merite veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil.
Navrhol preto dovolanie ţalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Ţalobca napadol dovolaním rozsudok krajského súdu z dôvodu, ţe krajský súd
nesprávne posúdil jednu z podmienok prípustnosti odvolania a to včasnosť ţalovaným
podaného odvolania (v tejto časti namietal aj nedostatok dôvodov rozsudku) a z dôvodu, ţe
odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď všetky
„investičné celky“ (jednotlivé stavby), včítane sadových úprav, povaţoval v rozpore s § 120
ods. 1, 2 OZ za súčasť pozemku, na ktorom sa nachádzajú.
I. K námietke ţalobcu týkajúcej sa prípustnosti odvolania treba uviesť, ţe
okresný súd písomnosť, ktorej obsahom bol rozsudok, doručoval ţalovanému 10. júna 2009
na adresu Zvolen, Pribinova 825/32, pričom ţalovaný túto písomnosť v odbernej lehote
neprevzal. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, ţe
ţalovaný mal sídlo na tejto adrese do 7. decembra 2007 a ţe v čase doručovania písomnosti
mal sídlo vo Zvolene, T. Vansovej 1571. Predpokladom naplnenia účinkov náhradného
doručenia písomnosti právnickej osobe v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak nie je
moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri
alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa
povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie, je (okrem iného)
nemoţnosť doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná. Keďţe ţalovanému v základnom konaní
nebola doručovaná ţiadna písomnosť na aktuálnu adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom
registri (súd mu doručoval písomnosti vţdy na adresu Zvolen, Pribinova 825/32), nemôţe byť
splnený uvedený zákonný predpoklad náhradného doručenia písomnosti vyplývajúci
z ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p. V konaní nebolo totiţ vôbec zistené, ţe by ţalovanému
nebolo moţné písomnosť doručiť na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri,
v tomto prípade na adresu Zvolen, T. Vansovej 1571. Odvolací súd preto správne neprihliadol
v rámci posúdenia jednej z podmienok prípustnosti odvolania na prvý pokus o doručenie
rozsudku ţalovanému a správne povaţoval rozsudok súdu prvého stupňa za účinne doručený
aţ dňom 9. júla 2009, kedy ţalovaný písomnosť obsahujúcu rozsudok aj fakticky prevzal.
Následne dospel k správnemu záveru, ţe ak ţalovaný podal odvolanie osobne na okresný súd
22. júla 2009, podal ho v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote. Námietka ţalobcu, ţe
odvolací súd prejednal odvolanie ţalovaného, hoci bolo podané po uplynutí zákonom stanovej
lehoty, je preto nenáleţitá.
II. K námietke ţalobcu spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd nesprávne právne vec
posúdil v otázke výkladu § 120 OZ, dovolací súd uvádza, ţe súčasťou veci podľa tohto
zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleţí a nemôţe byť oddelené bez
toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď
hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúţi síce pôvodnému účelu, ale
menej kvalitne alebo mu uţ nemôţe slúţiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou
v právnom zmysle; zdieľa právny reţim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť
na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôţe byť spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného
znamená, ţe súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode
takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj pri nadobúdaní vlastníckeho práva
rozhodnutím štátneho orgánu, resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr. udelením príklepu,
okrem, ak z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe sa rozhodnutie na súčasť veci nevzťahuje.
Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna prax
však povaţuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené,
predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné
vychádzať z toho, ţe od 1.11.2002 uţ naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú
umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich
vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti),
spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty.
Súdna prax však za súčasť pozemku nepovaţuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa,
septik a oplotenie (súdna prax ich vţdy povaţovala za príslušenstvo veci), ani cesty
a rozvody elektriny.
V posudzovanej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe stavby inventúrne
vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, a to spevnené plochy,
spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy sú súčasťou
pozemku, na ktorom sú umiestnené. Za správny treba povaţovať aj jeho záver, ţe
na ţalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj
jeho vyššie vymenované súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej
o nadobudnutí vlastníctva k pozemku a ţe uţívaním týchto vecí ţalovaným, od okamihu
nadobudnutia vlastníctva k nim, nemohla ţalobcovi vzniknúť ţiadna majetková ujma. Potiaľ
moţno s rozhodnutím odvolacieho súdu súhlasiť.
V prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty parc. č. X., zemných rozvodov
elektriny, odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené
vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba povaţovať v zmysle § 121 OZ za
príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruţí,
septik, ak nejde o nádrţ z umelej hmoty alebo ţeleznú nádrţ) ide o veci nehnuteľné. Veci
tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej
veci v právnom zmysle a teda môţu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov.
V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným
predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle
účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak
takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne),
príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak
dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp.
ak sa hlavná vec nadobúda na draţbe udelením príklepu.
V danej veci ţalovaný nadobudol pozemok parc. č. X. do vlastníctva na základe
príklepu udeleného súdnym exekútorom Bc. Jánom Debnárom v konaní vedenom
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. Er 904/2002 v rámci exekúcie predajom nehnuteľnosti
(§ 134 a nasl. Exekučného poriadku). Odvolací súd, riadiac sa nesprávnym právnym názorom,
vec neskúmal z hľadiska, či uvedené vedľajšie stavby sa nachádzajú na pozemku par.
č. X., a ak áno, či aj v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti vykonanej formou draţby
k tomu, aby príslušenstvo (stavby) prešlo spolu s hlavnou vecou (pozemok), ktorá je
predmetom draţby, na inú osobu, je potrebné, aby toto príslušenstvo bolo predmetom draţby.
V tomto smere nevykonal ani ţiadne dokazovanie, najmä oboznámením listinných dôkazov,
ktoré sú obsahom exekučného spisu (upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľnosti, draţobná vyhláška, znalecký posudok č. 201/2002 zo 6.12.2002 vypracovaný
znalcom Ing. Imrichom Lasabom, zápisnica o udelení príklepu pri draţbe nehnuteľnosti
z 23.1.2003, uznesenie OS Zvolen zo 14.5.2003 č.k. Er 904/2002-105).
Pokiaľ ide o pozemnú komunikáciu („objazdovú“ cestu) a zemné rozvody elektriny,
v oboch prípadoch ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava sa
nachádza v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), resp.
v zákone č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý bol v rozhodnom čase účinný (od 1. septembra 2012 nadobudol
účinnosť zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach).
V prípade inţinierskych sietí na parc. č. X. uvedených v Popise sporných prvkov
podľa súpisu HIM pod inventúrnym číslom majetku 7064, treba uviesť, ţe z rozhodnutia
odvolacieho súdu nie je zrejmé, čo konkrétne sa rozumie pod týmito inţinierskymi sieťami
(či ide o prípojky vodovodu, kanalizácie, elektriny a pod.). Ak ide o vodovodné a kanalizačné
prípojky nachádzajúce sa na pozemku vlastnícky patriacom ţalovanému, bude potrebné
otázku vlastníctva k nim posúdiť uţ podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, ak k nadobudnutiu pozemku ţalovaným, na ktorom sú umiestnené,
došlo po 1.novembri 2002.
Vzhľadom na to, ţe odvolací súd neskúmal vec z právne významných hľadísk ani
pri týchto poloţkách, je jeho záver o neopodstatnenosti ţaloby predčasný a teda nesprávny.
V danej veci nebolo moţné zistiť, aký rozsah plnenia ţalobca uplatňuje za uţívanie
jednotlivých vecí. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu preto
v celom rozsahu zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie
konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd
záväzný ( § 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová