Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/18/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Lesostavu Zvolen, a.s.,

so sídlom vo Zvolene, Lučenecká cesta 5, IČO: 31 642 110, v dovolacom konaní zastúpeného

advokátskou kanceláriou Ulianko & partners s.r.o. so sídlom vo Zvolene Nám. SNP 41, za

ktorú koná Mgr. Michal Holčík, advokát, proti ţalovanému Lesostavu stred Zvolen, s.r.o.,

so sídlom vo Zvolene, Pribinova 825/32 IČO: 36 053 643, o zaplatenie 10 665,20 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.decembra 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. decembra 2009 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 22. apríla 2009 č.k. -209 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10 665,20 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne

z uvedenej sumy od 6. decembra 2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume

5197,10 Eur. Vychádzal zhodne so záveru znaleckého posudku znalkyne Ing. Dany

Kováčovej zo zistenia, ţe spevnené plochy, odstavné plochy, inţinierske siete, prístupové

cesty, vodovod, studne, oplotenie, zemné rozvody elektriny, septik sú výsledkom stavebnej

konštrukcie postavenej stavebnými prácami zo stavebných výrobkov a teda sú v zmysle

Stavebného zákona samostatné veci – stavby (na zriadenie kaţdej z nich bolo potrebné

vydanie samostatného stavebného povolenia) a ţe ide o veci pevne spojené so zemou, ktoré

nie je moţné odstrániť bez toho, aby neboli znehodnotené. Okrem toho za základ svojho

rozhodnutia vzal zistenie, ţe tieto stavby, včítane sadových úprav v období od februára 2003

do novembra 2003 uţíval výlučne ţalovaný. Dospel k záveru, ţe uvedené stavby inventúrne

2

vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, nie sú súčasťou pozemku,

na ktorom sú umiestnené a ktorý vlastnícky patrí ţalovanému tak, ako to nesprávne tvrdil

ţalovaný a ţe ich vlastníkom bol v rozhodnom období ţalobca. Tým, ţe ich v rozhodnom

období ţalovaný uţíval bez súhlasu ţalobcu, hoci nebol ich vlastníkom, uţíval ich bez

právneho dôvodu. Keďţe za ich uţívanie neplatil nájomné, získal na úkor ţalobcu

bezdôvodné obohatenie v ţalovanej sume, ktoré je povinný ţalobcovi vydať (§ 451 ods. 1

). Ţalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 10. decembra 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol a rozhodol o trovách celého konania. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými

zisteniami súdu prvého stupňa, nesúhlasil však s právnym posúdením veci. Uviedol, ţe

ţalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z titulu uţívania stavieb bez právneho

titulu. Jeho nárok bolo potrebné povaţovať za občianskoprávny a preto nebolo moţné

pre oblasť súkromného práva bez ďalšieho aplikovať ustanovenia osobitného zákona

patriaceho do oblasti verejného práva, ktorým Stavebný zákon nepochybne je, ale bolo

potrebné na vec pouţiť ustanovenia . Na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, ţe všetky veci, vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný

majetok, ktoré podľa Stavebného zákona sú charakterizované z hľadiska stavebno-

technického ako stavby, včítane sadových úprav, treba v zmysle povaţovať

za súčasť veci (pozemku), ktoré nie sú spôsobilé byť samostatným predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Ak ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku, prešli

na neho ako na nadobúdateľa spolu s pozemkom aj jeho súčasti, ktoré nemuseli byť výslovne

uvedené v listine svedčiacej o zákonnom nadobudnutí vlastníctva veci hlavnej. Uţívaním

týchto vecí ţalovaným, nemohla preto ţalobcovi vzniknúť akákoľvek ujma, t.j. ani majetková

ujma vo forme získania bezdôvodného obohatenia. Rozsudok súdu preto v zmysle § 220

zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. K včasnosti odvolania uviedol, ţe ţalovaný podal

odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Zákonná lehota na odvolanie totiţ začala ţalovanému

plynúť 10. júla 2009 a uplynula 24. júla 2009. Keďţe ţalovaný podal odvolanie 22. júla 2009,

podal ho včas. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhoval

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. jeho rozsudok

zmeniť tak, ţe sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje a ţiadal priznať náhradu trov

celého konania. Uviedol, ţe odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť pred súdom

konať a ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odňatie

moţnosti videl v tom, ţe odvolací súd neodôvodnil náleţite tú časť rozsudku, v ktorej dospel

k záveru, ţe ţalovaný podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Z odôvodnenia jeho

rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky riadil,

ktoré skutočnosti vzal za smerodajné a prečo a vôbec sa nevyjadril k prvému doručovaniu

rozsudku okresného súdu. V tejto časti sa preto nedozvedel o príčinách rozhodnutia a nebolo

mu umoţnené primerane reagovať na nedostatky tohto rozhodnutia, pripadne namietať jeho

skutkové a právne závery. Napokon však v odvolaní uviedol, ţe odvolací súd nesprávne

posúdil začiatok plynutia lehoty na odvolanie, keď nezohľadnil, ţe v danom prípade došlo

k účinnému náhradnému doručeniu rozsudku ţalovanému dňa 6. júla 2009. Lehota

na odvolanie začala preto plynúť 7. júla 2009 a uplynula 21. júla 2009. Keďţe ţalovaný podal

odvolanie 22. júla 2009 podal ho oneskorene, po zákonom stanovenej 15- dňovej lehote.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe konajúci súd doručoval ţalovanému všetky

písomnosti na bývalú adresu jeho sídla. K meritu veci uviedol, ţe nesúhlasí s právnym

názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sú „investičné celky“ súčasťou pozemku ako veci

hlavnej. Naďalej trval na tom, ţe ide o samostatné veci (stavby), čo bolo jednoznačne

konštatované aj v znaleckom posudku znalkyne Ing. Kováčovej, ktoré boli príslušenstvom nie

pozemku, ale bývalej „obaľovačky“. Právny názor odvolacieho súdu neobstojí aj z dôvodu, ţe

súčasť veci predpokladá, ţe nemôţe byť oddelená od veci hlavnej bez toho, aby sa tým vec

znehodnotila. Znehodnotením sa rozumie celkové zníţenie funkčnosti veci (porušenie

funkčnosti veci, ţe sa odníme veci hospodársky účel, na ktorý je vec určená). Nie je preto

zrejmé, z akých dôvodov by studňa, septik, spevnená plocha alebo oplotenie mali patriť

k pozemku a nemohli byť oddelené bez toho, aby sa pozemok znehodnotil. Pokiaľ odvolací

súd posúdil predmetné stavby ako súčasť veci (pozemku), jednoznačne pochybil a nesprávne

vec právne posúdil.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd základnú podmienku

odvolacieho konania a to včasnosť podania odvolania, posúdil správne. Okresný súd mu totiţ

zásielku doručoval na adresu Zvolen, Pribinova 825/32, hoci na tejto adrese nesídlil

od 8. decembra 2007. Jeho postup preto nebol správny. Rovnako nesprávne, v rozpore

s Poštovým poriadkom postupovala aj pošta, ktorá skrátila úloţnú dobu zásielky. Odvolací

súd aj v merite veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnil.

Navrhol preto dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Ţalobca napadol dovolaním rozsudok krajského súdu z dôvodu, ţe krajský súd

nesprávne posúdil jednu z podmienok prípustnosti odvolania a to včasnosť ţalovaným

podaného odvolania (v tejto časti namietal aj nedostatok dôvodov rozsudku) a z dôvodu, ţe

odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď všetky

„investičné celky“ (jednotlivé stavby), včítane sadových úprav, povaţoval v rozpore s § 120

ods. 1, 2 za súčasť pozemku, na ktorom sa nachádzajú.

I. K námietke ţalobcu týkajúcej sa prípustnosti odvolania treba uviesť, ţe

okresný súd písomnosť, ktorej obsahom bol rozsudok, doručoval ţalovanému 10. júna 2009

na adresu Zvolen, Pribinova 825/32, pričom ţalovaný túto písomnosť v odbernej lehote

neprevzal. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, ţe

ţalovaný mal sídlo na tejto adrese do 7. decembra 2007 a ţe v čase doručovania písomnosti

mal sídlo vo Zvolene, T. Vansovej 1571. Predpokladom naplnenia účinkov náhradného

doručenia písomnosti právnickej osobe v zmysle , podľa ktorého ak nie je

moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri

alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa

povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak

ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie, je (okrem iného)

nemoţnosť doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom

registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná. Keďţe ţalovanému v základnom konaní

nebola doručovaná ţiadna písomnosť na aktuálnu adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom

registri (súd mu doručoval písomnosti vţdy na adresu Zvolen, Pribinova 825/32), nemôţe byť

splnený uvedený zákonný predpoklad náhradného doručenia písomnosti vyplývajúci

z ustanovenia V konaní nebolo totiţ vôbec zistené, ţe by ţalovanému

nebolo moţné písomnosť doručiť na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri,

v tomto prípade na adresu Zvolen, T. Vansovej 1571. Odvolací súd preto správne neprihliadol

v rámci posúdenia jednej z podmienok prípustnosti odvolania na prvý pokus o doručenie

rozsudku ţalovanému a správne povaţoval rozsudok súdu prvého stupňa za účinne doručený

aţ dňom 9. júla 2009, kedy ţalovaný písomnosť obsahujúcu rozsudok aj fakticky prevzal.

Následne dospel k správnemu záveru, ţe ak ţalovaný podal odvolanie osobne na okresný súd

22. júla 2009, podal ho v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote. Námietka ţalobcu, ţe

odvolací súd prejednal odvolanie ţalovaného, hoci bolo podané po uplynutí zákonom stanovej

lehoty, je preto nenáleţitá.

II. K námietke ţalobcu spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd nesprávne právne vec

posúdil v otázke výkladu , dovolací súd uvádza, ţe súčasťou veci podľa tohto

zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleţí a nemôţe byť oddelené bez

toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď

hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúţi síce pôvodnému účelu, ale

menej kvalitne alebo mu uţ nemôţe slúţiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou

v právnom zmysle; zdieľa právny reţim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť

na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôţe byť spôsobilým predmetom

občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného

znamená, ţe súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode

takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj pri nadobúdaní vlastníckeho práva

rozhodnutím štátneho orgánu, resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr. udelením príklepu,

okrem, ak z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe sa rozhodnutie na súčasť veci nevzťahuje.

Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa súčasťou pozemku. Súdna prax

však povaţuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené,

predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné

vychádzať z toho, ţe od 1.11.2002 uţ naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú

umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich

vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti),

spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty.

Súdna prax však za súčasť pozemku nepovaţuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa,

6

septik a oplotenie (súdna prax ich vţdy povaţovala za príslušenstvo veci), ani cesty

a rozvody elektriny.

V posudzovanej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe stavby inventúrne

vedené v účtovníctve ţalobcu ako hmotný investičný majetok, a to spevnené plochy,

spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy sú súčasťou

pozemku, na ktorom sú umiestnené. Za správny treba povaţovať aj jeho záver, ţe

na ţalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj

jeho vyššie vymenované súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej

o nadobudnutí vlastníctva k pozemku a ţe uţívaním týchto vecí ţalovaným, od okamihu

nadobudnutia vlastníctva k nim, nemohla ţalobcovi vzniknúť ţiadna majetková ujma. Potiaľ

moţno s rozhodnutím odvolacieho súdu súhlasiť.

V prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty parc. č. X., zemných rozvodov

elektriny, odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené

vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba povaţovať v zmysle za

príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruţí,

septik, ak nejde o nádrţ z umelej hmoty alebo ţeleznú nádrţ) ide o veci nehnuteľné. Veci

tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej

veci v právnom zmysle a teda môţu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov.

V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným

predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle

účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak

takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne),

príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak

dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp.

ak sa hlavná vec nadobúda na draţbe udelením príklepu.

V danej veci ţalovaný nadobudol pozemok parc. č. X. do vlastníctva na základe

príklepu udeleného súdnym exekútorom Bc. Jánom Debnárom v konaní vedenom

na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. Er 904/2002 v rámci exekúcie predajom nehnuteľnosti

(§ 134 a nasl. Exekučného poriadku). Odvolací súd, riadiac sa nesprávnym právnym názorom,

vec neskúmal z hľadiska, či uvedené vedľajšie stavby sa nachádzajú na pozemku par.

č. X., a ak áno, či aj v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti vykonanej formou draţby

k tomu, aby príslušenstvo (stavby) prešlo spolu s hlavnou vecou (pozemok), ktorá je

predmetom draţby, na inú osobu, je potrebné, aby toto príslušenstvo bolo predmetom draţby.

V tomto smere nevykonal ani ţiadne dokazovanie, najmä oboznámením listinných dôkazov,

ktoré sú obsahom exekučného spisu (upovedomenie o začatí exekúcie predajom

nehnuteľnosti, draţobná vyhláška, znalecký posudok č. 201/2002 zo 6.12.2002 vypracovaný

znalcom Ing. Imrichom Lasabom, zápisnica o udelení príklepu pri draţbe nehnuteľnosti

z 23.1.2003, uznesenie OS Zvolen zo 14.5.2003 č.k. -105).

Pokiaľ ide o pozemnú komunikáciu („objazdovú“ cestu) a zemné rozvody elektriny,

v oboch prípadoch ide o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorých právna úprava sa

nachádza v o pozemných komunikáciách (cestný zákon), resp.

v o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorý bol v rozhodnom čase účinný (od 1. septembra 2012 nadobudol

účinnosť o regulácii v sieťových odvetviach).

V prípade inţinierskych sietí na parc. č. X. uvedených v Popise sporných prvkov

podľa súpisu HIM pod inventúrnym číslom majetku 7064, treba uviesť, ţe z rozhodnutia

odvolacieho súdu nie je zrejmé, čo konkrétne sa rozumie pod týmito inţinierskymi sieťami

(či ide o prípojky vodovodu, kanalizácie, elektriny a pod.). Ak ide o vodovodné a kanalizačné

prípojky nachádzajúce sa na pozemku vlastnícky patriacom ţalovanému, bude potrebné

otázku vlastníctva k nim posúdiť uţ podľa o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách, ak k nadobudnutiu pozemku ţalovaným, na ktorom sú umiestnené,

došlo po 1.novembri 2002.

Vzhľadom na to, ţe odvolací súd neskúmal vec z právne významných hľadísk ani

pri týchto poloţkách, je jeho záver o neopodstatnenosti ţaloby predčasný a teda nesprávny.

V danej veci nebolo moţné zistiť, aký rozsah plnenia ţalobca uplatňuje za uţívanie

jednotlivých vecí. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu preto

v celom rozsahu zrušil podľa ustanovenia a vec mu vrátil na ďalšie

konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd

záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová