Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)e1f/372852.7e3e42.pdf
PDF · 147.23 KB
No categories available
5Cdo/8/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone
Mesiarkinovej, v právnej veci navrhovateľa : P. D., bývajúci v P., v dovolacom konaní
zastúpený Mgr. R. F., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P., proti odporcom :
1/ S. P. F., B. a 2/ D. B., bývajúca v B., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. B. M.,
advokátkou Advokátskej kancelárie R. L., s.r.o. so sídlom v B., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp.zn. 3 C 49/2003, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 20. septembra 2007 sp.zn. 4 Co 241/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov dovolacieho
konania v sume 167,- €, do rúk jej zástupkyne JUDr. B. M., advokátky Advokátskej
kancelárie R. L., s.r.o. so sídlom v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pozemku v katastrálnom území O., parc.č. X. - zastavaná plocha
2 2 2
vo výmere X. m, zapísaného na liste vlastníctva č. X. „v častiach s výmerou X. ma X. m“.
Spoluvlastníctvo navrhol najskôr vyporiadať tak, že súd prikáže pozemok za primeranú
náhradu do jeho výlučného vlastníctva, potom tak, že sa do jeho výlučného vlastníctva
prikáže za primeranú náhradu novovytvorený pozemok parc.č. X. – zastavaná plocha
2
vo výmere X. ma do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne 2/ novovytvorený
2
pozemok parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m. Uviedol, že zrušenie
spoluvlastníctva účastníkov predmetného pozemku „je efektívne z hľadiska jeho doterajšieho,
ako aj budúceho užívania“.
Okresný súd Považská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. mája 2006 č.k.
3 C 49/03-136 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadal ho tak, že
do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal „novovytvorenú parc.č. K. X. zastavaná
2
plocha (dvor) vo výmere X. m, vytvorenú z K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená
geometrickým plánom Ing. F. S. zo dňa 15.2.2005 pod č. X., overeného Správou katastra P.
B. dňa 5.5.2005“ a do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 2/, každému
v polovici, prikázal „novovytvorenú parc.č. K. X./2 zastavaná plocha (spoločný vchod)
2
vo výmere X. m, vytvorenú k K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená
geometrickým plánom Ing. F. S. zo dňa 15.2.2005 pod č. X., overeného Správou katastra P.
B. dňa 5.5.2005“. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/, „ako náhradu
spoluvlastníckeho podielu M. J. - L., t.č. v správe odporcu 1/“, sumu 9 550,- Sk a odporkyni
2/ náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 10 906,- Sk, to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi vo vzťahu
k odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu jeho trov v sume 22 528,- Sk a na účet súdu náhradu trov štátu
v sume 2 500,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Trenčíne (dovolací súd), na základe odvolania odporkyne 2/, rozsudkom
z 20. septembra 2007 sp.zn. 4 Co 241/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
„zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k parcele č. X. k.ú. O. v častiach zastavané
2 2
plochy vo výmere X. ma zastavané plochy vo výmere X. m, zapísané na LV č. X. Správy
katastra P. B. a vyporiadava tak, že parc.č. X. k.ú. O. v častiach zastavané plochy vo výmere
2 2
X. ma zastavané plochy vo výmere X. m, zapísané na LV č. X., prikazuje do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľa v 1/3 - ine a podielového spoluvlastníctva odporkyne 2/
v 2/3 - inách.“ Navrhovateľovi a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu
za spoluvlastnícky podiel v sume po 4 775,- Sk, všetko do troch dní. Navrhovateľovi
a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume po 1 250,- Sk.
Odporcovi 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a o trovách konania
medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ rozhodol tak, že žiadny z nich nemá právo na ich
náhradu.
Odvolací súd, po preskúmaní veci a po doplnení dokazovania posudkom znalca,
opätovným výsluchom odporkyne 2/ a ohliadkou na mieste samom, dospel k záveru, že súd
prvého stupňa síce správne zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, nesprávne ho však
vyporiadal. Vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov a ohliadky miesta samého aj
odvolací súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie pozemku parc.č. X. podľa výšky
spoluvlastníckych podielov nie je možné. Uviedol, že vzhľadom na uvedené prichádzalo
do úvahy vyporiadanie spoluvlastníctva ďalším zákonom ustanoveným spôsobom, prikázaním
nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pri ktorom
spôsobe vyporiadania musí súd prihliadať najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov
a účelné využitie veci. Navrhovateľ a aj odporkyňa 2/ majú záujem užívať spornú parcelu ako
prístupovú cestu k svojím nehnuteľnostiam. Odporca 1/ spornú parcelu vôbec neužíva, nemá
záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že
spornú parcelu v zadnej časti užíva v súčasnosti len navrhovateľ, nie je ešte dôvodom, aby
bola nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Z hľadiska účelného využitia
pozemku, s prihliadnutím na jeho umiestnenie, šírku a polohu, bol odvolací súd toho názoru,
že navrhovateľ a odporkyňa 2/ sú odkázaní na jeho užívanie v rovnakej miere. Pri hodnotení
„intenzity“ záujmov navrhovateľa a odporkyne 2/ účelne využívať spornú nehnuteľnosť
dospel k záveru, že pre oboch z nich má nehnuteľnosť rovnaký význam – a to zachovanie
2
prístupu na svoje nehnuteľnosti. Prikázaním novovytvorenej parcele č. X. o výmere X. m
do výlučného vlastníctva navrhovateľa by bola odporkyňa 2/, ako väčšinová podielová
spoluvlastníčka, značne znevýhodnená, pretože by mala obmedzený prístup k svojím
nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva odvolací súd tiež
prihliadol na to, že priľahlé nehnuteľnosti navrhovateľa a odporkyne 2/ (pozemky parc.č. X.,
X., X.) sú pomerne úzke. Šírka pozemku parc.č. X., patriacej odporkyni 2/, je približne X. m
a v prípade vyporiadania spoluvlastníctva spôsobom vykonaným súdom prvého stupňa by
mala obmedzený prístup k svojím nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku parc.č. X. a vyporiadal ho tak, že
spoluvlastnícky podiel odporcu 1/ prikázal za náhradu do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a odporkyne 2/, obom v rovnakom pomere, t.j. po 1/6 - ine. Na základe tohto
spôsobu vyporiadania sa navrhovateľ stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v 1/3 - ine a odporkyňa 2/ v podiele 2/3 - ín. Ustálil, že iba takýmto vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva budú mať navrhovateľ a odporkyňa 2/ zachovaný rovnaký
prístup k svojím nehnuteľnostiam.
Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že „sú
namieste viaceré dovolacie dôvody“. Uviedol, že odvolací súd posúdil zistený skutkový stav
právne nesprávne a navyše v rozpore s vykonaným dokazovaním, bez splnenia procesných
predpokladov pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie odvolacieho súdu je
v rozpore so stanoviskom účastníkov k spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva
a „podielové spoluvlastníctvo vyporiadal vytvorením nového podielového spoluvlastníctva.“
Také rozhodnutie nijak nerieši rozpor medzi účastníkmi pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti,
práve naopak, spor prehlbuje.
Odporca 1/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odporkyňa 2/ navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretože ním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu je správny. Podľa odporkyne navrhovateľ nesleduje nič iné, ako
rozšírenie svojich pozemkov o parc.č. X., čím by mu vznikol jeden súvislý veľký pozemok
a z tohto dôvodu úmyselne zavádza súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a dospel k záveru,
že dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Vzhľadom na niektoré dovolacie námietky navrhovateľa („postup odvolacieho súdu je
v rozpore s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., ako aj so základnými princípmi a postupmi
procesného vedenia konania, ktoré malo byť vedené tak, aby podkladom rozhodnutia súdu
bolo vykonané dokazovanie“) považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že dovolanie
nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu
len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie
skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného
dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže
vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 2, 3, 4 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008, teraz § 213
ods. 3, 4, 5 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol
preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už
len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,
pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad
ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé
z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní (§ 243a ods. 2, druhá veta O.s.p.).
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.,
a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom
nesprávne obsadeným).
Navrhovateľ vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v dovolaní výslovne nenamietal
a v dovolacom konaní žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ
nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.,
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených
v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho
súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že
súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného
skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2
O.s.p. v znení do 15.októbra 2008 a pod.
V dovolacom konaní nevyšli najavo ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.
Pokiaľ azda navrhovateľ tým, že vytýka odvolaciemu súdu, že nevykonal dôkazy
opätovným výsluchom svedkov Ing. J. H., Ing. S. H., Mgr. R. F. (navrhovateľom zvolený
zástupca – poznámka dovolacieho súdu), navrhovateľa a odporcu 1/, hoci „v zmysle aktuálnej
judikatúry NS SR a právnej teórie je v prípade zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolací
súd povinný opakovane vykonať všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci prvostupňového
konania“, chcel naznačiť, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté takouto inou vadou
konania, je potrebné uviesť, že nie na každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo
zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné „otrocky“ aplikovať ním naznačenú
„aktuálnu judikatúru NS SR a právnu teóriu“ o nutnosti opakovania alebo doplnenia
dokazovania. Odvolací súd (ak ustaľuje iný skutkový stav než súd nižšieho stupňa) zopakuje
alebo doplní len tie dôkazy, ktoré sú významné pre rozhodnutie o veci. Výpovede svedkov
Ing. J. H. a Ing. S. H., ktorí vypovedali pred súdom prvého stupňa 1. decembra 2005, neboli
pre rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníka (odvolací súd iba
v tomto smere zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa) ničím významné; menovaní
vypovedali iba o tom, že sporný pozemok bol využívaný ako prístup na okolité pozemky.
Účastníci a ich zástupcovia, teda aj Mgr. R. F., predniesli svoje návrhy a pripomienky aj
pred odvolacím súdom.
Pre rozhodnutie o veci samej bolo rozhodujúce posúdenie deliteľnosti spornej
nehnuteľnosti, veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov a účelného využitia spoločnej
veci, o čom relevantné dôkazy mohli poskytnúť znalec, listiny a ohliadka, ktoré dôkazy
odvolací súd vykonal, resp. zopakoval.
Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že konanie odvolacieho súdu
nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý navrhovateľ v dovolaní uplatňuje,
vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami
navrhovateľom nenamietanými. Dospel k záveru, že obsah dovolania navrhovateľa nie je
spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska
dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov
(§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j.
autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto
smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch
strán (iudicium duplex).
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému
zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy účastníkov;
do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým
uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim, predpokladom teda je,
že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť
primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému
(niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142
ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka od účinnosti novely vykonanej zákonom
č. 526/2002 Z.z. zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov
a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa
vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné,
na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko
účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových
strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto
a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem
uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie
kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom.
Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie
spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve (ostatne
uvedené kritérium ale v predmetnej veci neprichádza do úvahy).
Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie
právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu
významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými.
Navrhovateľ ani odporkyňa 2/ nesúhlasili s tým, aby sporná vec bola prikázaná
do výlučného vlastníctva druhej strany sporu. Navrhovateľ súhlasil s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktorým bolo spoluvlastníctvo vyporiadané tak, že do jeho výlučného
vlastníctva bola prikázaná „novovytvorená parc.č. K. X. zastavaná plocha (dvor) vo výmere
2
X. m, vytvorenú z K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená geometrickým plánom
Ing. F. S. zo dňa 15.2.2005 pod č. X., overeného Správou katastra P. B. dňa 5.5.2005“
a do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne 2/, každému v polovici, prikázaná
2
„novovytvorená parc.č. K. X. zastavaná plocha (spoločný vchod) vo výmere X. m, vytvorenú
k K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená geometrickým plánom Ing. F. S. zo dňa
15. 2. 2005 pod č. X., overeného Správou katastra P. B. dňa 5.5.2005“. Navrhovateľovi ide
nepochybne o to, aby sa na základe vyporiadania stal výlučným vlastníkom novovytvorenej
2
parc.č. K. X. - zastavaná plocha (dvor) vo výmere X. m, tak ako to rozhodol súd prvého
stupňa. Rozdielnosť záverov súdov nižších stupňov sa teda týka iba spôsobu vyporiadania
k tejto časti sporného pozemku.
Odvolaciemu súdu nie je možné dôvodne vytýkať, že na zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko „účelné využitie veci“, patrí k normám
s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo
právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne,
rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie
okolnosti, prípadne že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade
nemožno považovať za podstatné či významné, keďže tieto okolnosti nie sú súčasťou
hypotézy právnej normy vymedzenej súdom v súlade so zákonom, z ktorej súd pri právnom
posúdení veci vychádzal.
Podľa dovolacieho súdu nemožno preto dôvodne brojiť proti záveru odvolacieho súdu
(ktorý hypotézu ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzil správne), že
vzhľadom na okolnosti prípadu pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov, okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov, bolo významné kritérium účelného
využitia veci.
Hoci záver o tom, že predmet spoluvlastníctva, po jeho vyporiadaní, bude účelne
využitý iba tak, že bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne
2/, je záverom skutkovým, ktorý dovolací súd zásadne nepreskúmava, považuje dovolací súd
za potrebné uviesť, že tu niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by bolo možné spochybniť záver
odvolacieho súdu, že z hľadiska účelného využitia pozemku, s prihliadnutím na jeho
umiestnenie, šírku a polohu, navrhovateľ a odporkyňa 2/ sú v rovnakej miere odkázaní
na jeho užívanie a že pri hodnotení „intenzity“ záujmov navrhovateľa a odporkyne 2/ účelne
využívať spornú nehnuteľnosť dospel k záveru, že pre oboch z nich má nehnuteľnosť rovnaký
význam – a to zachovanie prístupu na svoje nehnuteľnosti. Treba súhlasiť s jeho záverom, že
2
prikázaním novovytvorenej parcely č. X. o výmere X. mdo výlučného vlastníctva
navrhovateľa by bola odporkyňa 2/, ako väčšinová podielová spoluvlastníčka, značne
znevýhodnená, mala by obmedzený prístup k svojím nehnuteľnostiam, na druhej strane, by
bol značne zvýhodnený navrhovateľ, nakoľko by získal ucelený pozemok, ako aj s tým, že
nebolo možné neprihliadnuť na to, že nehnuteľnosti navrhovateľa a odporkyne 2/ (pozemky
parc.č. X., X., X.) sú pomerne úzke (šírka pozemku parc.č. X., patriacej odporkyni 2/, je
približne X. m) a v prípade vyporiadania spoluvlastníctva spôsobom vykonaným súdom
prvého stupňa by mala odporkyňa 2/ obmedzený prístup k svojím nehnuteľnostiam.
K tomu dovolací súd dodáva, že v takomto prípade by nebolo možné zabezpečiť
prístup odporkyne 2/ ani zriadením vecného bremena, pretože súd môže zriadiť vecné
bremeno len pri zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní rozdelením veci, čo v hornej časti
pozemku neprichádza do úvahy.
Medzi účastníkmi nebola uzavretá platná dohoda o zrušení a vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva. Nie je preto opodstatnená námietka navrhovateľa, že „odvolací
súd riešil otázku, ktorá bola medzi účastníkmi vyriešená a s ktorou súhlasili“.
Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvodná ani
dovolacieho námietka navrhovateľa, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj
správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu,
rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté
vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. rozsudkom zamietol.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie
povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume 5 140,80,- Sk za tri úkony právnej služby
(§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá
spočíva v odmene advokátky za tri právne služby, ktoré poskytla odporkyni 2/ prevzatí veci
a vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovanej zo 7. januára 2008 a jeho doplnenia
z 21. januára 2008 (§ 14 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil
podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 41,49 €, čo s trojnásobkom náhrady výdavkov
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 6,30 € a DPH počítaného
z odmeny, predstavuje spolu 167 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková