Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/8/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone

Mesiarkinovej, v právnej veci navrhovateľa : P. D., bývajúci v P., v dovolacom konaní

zastúpený Mgr. R. F., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P., proti odporcom :

1/ S. P. F., B. a 2/ D. B., bývajúca v B., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. B. M.,

advokátkou Advokátskej kancelárie R. L., s.r.o. so sídlom v B., o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Považská Bystrica

pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 20. septembra 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov dovolacieho

konania v sume 167,- €, do rúk jej zástupkyne JUDr. B. M., advokátky Advokátskej

kancelárie R. L., s.r.o. so sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva pozemku v katastrálnom území O., parc.č. X. - zastavaná plocha

2 2 2

vo výmere X. m, zapísaného na liste vlastníctva č. X. „v častiach s výmerou X. ma X. m“.

Spoluvlastníctvo navrhol najskôr vyporiadať tak, že súd prikáže pozemok za primeranú

náhradu do jeho výlučného vlastníctva, potom tak, že sa do jeho výlučného vlastníctva

prikáže za primeranú náhradu novovytvorený pozemok parc.č. X. – zastavaná plocha

2

vo výmere X. ma do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne 2/ novovytvorený

2

pozemok parc.č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m. Uviedol, že zrušenie

spoluvlastníctva účastníkov predmetného pozemku „je efektívne z hľadiska jeho doterajšieho,

ako aj budúceho užívania“.

Okresný súd Považská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. mája 2006 č.k.

-136 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadal ho tak, že

do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal „novovytvorenú parc.č. K. X. zastavaná

2

plocha (dvor) vo výmere X. m, vytvorenú z K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená

geometrickým plánom Ing. F. S. zo dňa 15.2.2005 pod č. X., overeného Správou katastra P.

B. dňa 5.5.2005“ a do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 2/, každému

v polovici, prikázal „novovytvorenú parc.č. K. X./2 zastavaná plocha (spoločný vchod)

2

vo výmere X. m, vytvorenú k K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená

geometrickým plánom Ing. F. S. zo dňa 15.2.2005 pod č. X., overeného Správou katastra P.

B. dňa 5.5.2005“. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/, „ako náhradu

spoluvlastníckeho podielu M. J. - L., t.č. v správe odporcu 1/“, sumu 9 550,- Sk a odporkyni

2/ náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 10 906,- Sk, to všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi vo vzťahu

k odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu jeho trov v sume 22 528,- Sk a na účet súdu náhradu trov štátu

v sume 2 500,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne (dovolací súd), na základe odvolania odporkyne 2/, rozsudkom

z 20. septembra 2007 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

„zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k parcele č. X. k.ú. O. v častiach zastavané

2 2

plochy vo výmere X. ma zastavané plochy vo výmere X. m, zapísané na LV č. X. Správy

katastra P. B. a vyporiadava tak, že parc.č. X. k.ú. O. v častiach zastavané plochy vo výmere

2 2

X. ma zastavané plochy vo výmere X. m, zapísané na LV č. X., prikazuje do podielového

spoluvlastníctva navrhovateľa v 1/3 - ine a podielového spoluvlastníctva odporkyne 2/

v 2/3 - inách.“ Navrhovateľovi a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu

za spoluvlastnícky podiel v sume po 4 775,- Sk, všetko do troch dní. Navrhovateľovi

a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume po 1 250,- Sk.

Odporcovi 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a o trovách konania

medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ rozhodol tak, že žiadny z nich nemá právo na ich

náhradu.

Odvolací súd, po preskúmaní veci a po doplnení dokazovania posudkom znalca,

opätovným výsluchom odporkyne 2/ a ohliadkou na mieste samom, dospel k záveru, že súd

prvého stupňa síce správne zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, nesprávne ho však

vyporiadal. Vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov a ohliadky miesta samého aj

odvolací súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie pozemku parc.č. X. podľa výšky

spoluvlastníckych podielov nie je možné. Uviedol, že vzhľadom na uvedené prichádzalo

do úvahy vyporiadanie spoluvlastníctva ďalším zákonom ustanoveným spôsobom, prikázaním

nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pri ktorom

spôsobe vyporiadania musí súd prihliadať najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov

a účelné využitie veci. Navrhovateľ a aj odporkyňa 2/ majú záujem užívať spornú parcelu ako

prístupovú cestu k svojím nehnuteľnostiam. Odporca 1/ spornú parcelu vôbec neužíva, nemá

záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že

spornú parcelu v zadnej časti užíva v súčasnosti len navrhovateľ, nie je ešte dôvodom, aby

bola nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Z hľadiska účelného využitia

pozemku, s prihliadnutím na jeho umiestnenie, šírku a polohu, bol odvolací súd toho názoru,

že navrhovateľ a odporkyňa 2/ sú odkázaní na jeho užívanie v rovnakej miere. Pri hodnotení

„intenzity“ záujmov navrhovateľa a odporkyne 2/ účelne využívať spornú nehnuteľnosť

dospel k záveru, že pre oboch z nich má nehnuteľnosť rovnaký význam – a to zachovanie

2

prístupu na svoje nehnuteľnosti. Prikázaním novovytvorenej parcele č. X. o výmere X. m

do výlučného vlastníctva navrhovateľa by bola odporkyňa 2/, ako väčšinová podielová

spoluvlastníčka, značne znevýhodnená, pretože by mala obmedzený prístup k svojím

nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva odvolací súd tiež

prihliadol na to, že priľahlé nehnuteľnosti navrhovateľa a odporkyne 2/ (pozemky parc.č. X.,

X., X.) sú pomerne úzke. Šírka pozemku parc.č. X., patriacej odporkyni 2/, je približne X. m

a v prípade vyporiadania spoluvlastníctva spôsobom vykonaným súdom prvého stupňa by

mala obmedzený prístup k svojím nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku parc.č. X. a vyporiadal ho tak, že

spoluvlastnícky podiel odporcu 1/ prikázal za náhradu do podielového spoluvlastníctva

navrhovateľa a odporkyne 2/, obom v rovnakom pomere, t.j. po 1/6 - ine. Na základe tohto

spôsobu vyporiadania sa navrhovateľ stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

v 1/3 - ine a odporkyňa 2/ v podiele 2/3 - ín. Ustálil, že iba takýmto vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva budú mať navrhovateľ a odporkyňa 2/ zachovaný rovnaký

prístup k svojím nehnuteľnostiam.

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že „sú

namieste viaceré dovolacie dôvody“. Uviedol, že odvolací súd posúdil zistený skutkový stav

právne nesprávne a navyše v rozpore s vykonaným dokazovaním, bez splnenia procesných

predpokladov pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie odvolacieho súdu je

v rozpore so stanoviskom účastníkov k spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva

a „podielové spoluvlastníctvo vyporiadal vytvorením nového podielového spoluvlastníctva.“

Také rozhodnutie nijak nerieši rozpor medzi účastníkmi pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti,

práve naopak, spor prehlbuje.

Odporca 1/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odporkyňa 2/ navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretože ním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu je správny. Podľa odporkyne navrhovateľ nesleduje nič iné, ako

rozšírenie svojich pozemkov o parc.č. X., čím by mu vznikol jeden súvislý veľký pozemok

a z tohto dôvodu úmyselne zavádza súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu ( ) a dospel k záveru,

že dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Vzhľadom na niektoré dovolacie námietky navrhovateľa („postup odvolacieho súdu je

v rozpore s ustanovením , ako aj so základnými princípmi a postupmi

procesného vedenia konania, ktoré malo byť vedené tak, aby podkladom rozhodnutia súdu

bolo vykonané dokazovanie“) považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že dovolanie

nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu

len výslovne uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych

( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie

skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie (, , v znení do 15. októbra 2008, teraz

ods. 3, 4, 5 ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol

preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už

len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,

pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad

ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní (, druhá veta ).

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v ,

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným).

Navrhovateľ vady konania v zmysle v dovolaní výslovne nenamietal

a v dovolacom konaní žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že

súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného

skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2

v znení do 15.októbra 2008 a pod.

V dovolacom konaní nevyšli najavo ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/

Pokiaľ azda navrhovateľ tým, že vytýka odvolaciemu súdu, že nevykonal dôkazy

opätovným výsluchom svedkov Ing. J. H., Ing. S. H., Mgr. R. F. (navrhovateľom zvolený

zástupca – poznámka dovolacieho súdu), navrhovateľa a odporcu 1/, hoci „v zmysle aktuálnej

judikatúry NS SR a právnej teórie je v prípade zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolací

súd povinný opakovane vykonať všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci prvostupňového

konania“, chcel naznačiť, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté takouto inou vadou

konania, je potrebné uviesť, že nie na každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo

zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné „otrocky“ aplikovať ním naznačenú

„aktuálnu judikatúru NS SR a právnu teóriu“ o nutnosti opakovania alebo doplnenia

dokazovania. Odvolací súd (ak ustaľuje iný skutkový stav než súd nižšieho stupňa) zopakuje

alebo doplní len tie dôkazy, ktoré sú významné pre rozhodnutie o veci. Výpovede svedkov

Ing. J. H. a Ing. S. H., ktorí vypovedali pred súdom prvého stupňa 1. decembra 2005, neboli

pre rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníka (odvolací súd iba

v tomto smere zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa) ničím významné; menovaní

vypovedali iba o tom, že sporný pozemok bol využívaný ako prístup na okolité pozemky.

Účastníci a ich zástupcovia, teda aj Mgr. R. F., predniesli svoje návrhy a pripomienky aj

pred odvolacím súdom.

Pre rozhodnutie o veci samej bolo rozhodujúce posúdenie deliteľnosti spornej

nehnuteľnosti, veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov a účelného využitia spoločnej

veci, o čom relevantné dôkazy mohli poskytnúť znalec, listiny a ohliadka, ktoré dôkazy

odvolací súd vykonal, resp. zopakoval.

Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že konanie odvolacieho súdu

nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý navrhovateľ v dovolaní uplatňuje,

vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami

navrhovateľom nenamietanými. Dospel k záveru, že obsah dovolania navrhovateľa nie je

spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska

dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov

( ).

Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j.

autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov

vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto

smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch

strán (iudicium duplex).

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému

zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy účastníkov;

do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým

uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim, predpokladom teda je,

že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť

primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému

(niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142

ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely vykonanej zákonom

č. zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov

a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa

vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné,

na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko

účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových

strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto

a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem

uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie

kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom.

Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie

spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve (ostatne

uvedené kritérium ale v predmetnej veci neprichádza do úvahy).

Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet

spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie

právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu

významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými.

Navrhovateľ ani odporkyňa 2/ nesúhlasili s tým, aby sporná vec bola prikázaná

do výlučného vlastníctva druhej strany sporu. Navrhovateľ súhlasil s rozhodnutím súdu

prvého stupňa, ktorým bolo spoluvlastníctvo vyporiadané tak, že do jeho výlučného

vlastníctva bola prikázaná „novovytvorená parc.č. K. X. zastavaná plocha (dvor) vo výmere

2

X. m, vytvorenú z K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená geometrickým plánom

Ing. F. S. zo dňa 15.2.2005 pod č. X., overeného Správou katastra P. B. dňa 5.5.2005“

a do podielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne 2/, každému v polovici, prikázaná

2

„novovytvorená parc.č. K. X. zastavaná plocha (spoločný vchod) vo výmere X. m, vytvorenú

k K. parcely X. v k.ú. O. tak, ako je táto zakreslená geometrickým plánom Ing. F. S. zo dňa

15. 2. 2005 pod č. X., overeného Správou katastra P. B. dňa 5.5.2005“. Navrhovateľovi ide

nepochybne o to, aby sa na základe vyporiadania stal výlučným vlastníkom novovytvorenej

2

parc.č. K. X. - zastavaná plocha (dvor) vo výmere X. m, tak ako to rozhodol súd prvého

stupňa. Rozdielnosť záverov súdov nižších stupňov sa teda týka iba spôsobu vyporiadania

k tejto časti sporného pozemku.

Odvolaciemu súdu nie je možné dôvodne vytýkať, že na zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval ustanovenia .

Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko „účelné využitie veci“, patrí k normám

s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo

právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom

jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred

neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne,

rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie

okolnosti, prípadne že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade

nemožno považovať za podstatné či významné, keďže tieto okolnosti nie sú súčasťou

hypotézy právnej normy vymedzenej súdom v súlade so zákonom, z ktorej súd pri právnom

posúdení veci vychádzal.

Podľa dovolacieho súdu nemožno preto dôvodne brojiť proti záveru odvolacieho súdu

(ktorý hypotézu ustanovenia vymedzil správne), že

vzhľadom na okolnosti prípadu pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva

účastníkov, okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov, bolo významné kritérium účelného

využitia veci.

Hoci záver o tom, že predmet spoluvlastníctva, po jeho vyporiadaní, bude účelne

využitý iba tak, že bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne

2/, je záverom skutkovým, ktorý dovolací súd zásadne nepreskúmava, považuje dovolací súd

za potrebné uviesť, že tu niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by bolo možné spochybniť záver

odvolacieho súdu, že z hľadiska účelného využitia pozemku, s prihliadnutím na jeho

umiestnenie, šírku a polohu, navrhovateľ a odporkyňa 2/ sú v rovnakej miere odkázaní

na jeho užívanie a že pri hodnotení „intenzity“ záujmov navrhovateľa a odporkyne 2/ účelne

využívať spornú nehnuteľnosť dospel k záveru, že pre oboch z nich má nehnuteľnosť rovnaký

význam – a to zachovanie prístupu na svoje nehnuteľnosti. Treba súhlasiť s jeho záverom, že

2

prikázaním novovytvorenej parcely č. X. o výmere X. mdo výlučného vlastníctva

navrhovateľa by bola odporkyňa 2/, ako väčšinová podielová spoluvlastníčka, značne

znevýhodnená, mala by obmedzený prístup k svojím nehnuteľnostiam, na druhej strane, by

bol značne zvýhodnený navrhovateľ, nakoľko by získal ucelený pozemok, ako aj s tým, že

nebolo možné neprihliadnuť na to, že nehnuteľnosti navrhovateľa a odporkyne 2/ (pozemky

parc.č. X., X., X.) sú pomerne úzke (šírka pozemku parc.č. X., patriacej odporkyni 2/, je

približne X. m) a v prípade vyporiadania spoluvlastníctva spôsobom vykonaným súdom

prvého stupňa by mala odporkyňa 2/ obmedzený prístup k svojím nehnuteľnostiam.

K tomu dovolací súd dodáva, že v takomto prípade by nebolo možné zabezpečiť

prístup odporkyne 2/ ani zriadením vecného bremena, pretože súd môže zriadiť vecné

bremeno len pri zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní rozdelením veci, čo v hornej časti

pozemku neprichádza do úvahy.

Medzi účastníkmi nebola uzavretá platná dohoda o zrušení a vyporiadaní ich

podielového spoluvlastníctva. Nie je preto opodstatnená námietka navrhovateľa, že „odvolací

súd riešil otázku, ktorá bola medzi účastníkmi vyriešená a s ktorou súhlasili“.

Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvodná ani

dovolacieho námietka navrhovateľa, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj

správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté

vadou uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej

podľa v znení rozsudkom zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie

povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume 5 140,80,- Sk za tri úkony právnej služby

( v spojení s ). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá

spočíva v odmene advokátky za tri právne služby, ktoré poskytla odporkyni 2/ prevzatí veci

a vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovanej zo 7. januára 2008 a jeho doplnenia

z 21. januára 2008 ( a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 41,49 €, čo s trojnásobkom náhrady výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 6,30 € a DPH počítaného

z odmeny, predstavuje spolu 167 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková