Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/47/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. M., bývajúceho v P.,

proti odporcom 1/ M. M., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. M. T., advokátkou so sídlom

v S., 2/ A. Z., bývajúcej v M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní

odporcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. septembra 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13. septembra

2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom z 29. júla 2004 č. k. -181

zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.

2

území J., parcela č. X. o výmere X. m– zastavaná plocha s domom súp. č. X., vedených na

2

LV č. X., parcela č. X. o výmere X. m– záhrady, parcela č. X.

2 2

o výmere X. m– zastavané plochy, parcela č. X. o výmere X. m– zastavané plochy

2

a parcela č. X. o výmere X. m- záhrady, vedených na LV č. X.. Nehnuteľnosti prikázal do

výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ 32 857,-

Sk a odporkyni 2/ 16 428,- Sk do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok

(odporcovi 1/ 906,- Sk, odporkyni 2/ 453,- Sk) a trovy štátu (odporcovi 1/ 6 308,- Sk

a odporkyni 2/ 3 154,- Sk) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov

konania účastníkov rozhodne samostatným uznesením. Uznesením z 27. septembra 2004 č.k.

-188 uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania

(odporcovi 1/ 1 436,- Sk a odporkyni 2/ 718,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že medzi účastníkmi k dohode o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo napriek

pokusom navrhovateľa. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde

k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o jeho zrušenie

a vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť

k zotrvaniu v spoluvlastníckom vzťahu, ktorý mu z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

V danej veci, ako je zrejmé zo záverov znaleckého dokazovania, nemá opodstatnenie reálna

deľba nehnuteľností. Prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, keď vychádzal

z veľkosti spoluvlastníckych podielov (podiely navrhovateľa sú výrazne väčšie oproti

podielom odporcov) a skutočnosti, že navrhovateľ nemá vyriešenú bytovú otázku. Odporcom

určil primeranú náhradu zodpovedajúcu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov (odporca 1/

2/20 – dom a pozemok pod ním a 2/10 ostatné parcely, odporkyňa 2/ 1/20 – dom a pozemok

pod ním a 1/10 ostatné parcely). Vzhľadom k tomu, že spoluvlastníčkou parcely č. X./1 –

2

záhrada o výmere X. m- je aj mal. M. Z., ktorá nebola účastníčkou konania, nebolo možné

rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj k tejto parcele, preto

v tejto časti návrh zamietol. O súdnom poplatku rozhodol podľa

Zb. o súdnych poplatkoch, trovách štátu podľa a trovách konania podľa

v spojení s

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 3. novembra 2005 sp. zn. ,

239 na odvolanie odporcu 1/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením

o náhrade trov konania účastníkov tak, že podielové spoluvlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil

povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu odporcovi 1/ 32 040,- Sk

a odporkyni 2/ 16 020,- Sk do 10 dní. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny

poplatok (odporcovi 1/ 801,- Sk, odporkyni 2/ 400,- Sk), trovy štátu na účet súdu prvého

stupňa (odporcovi 1/ 6 308,- Sk, odporkyni 2/ 3 154,- Sk) a na účet krajského súdu

(odporcovi 1/ 2 083,- Sk, odporkyni 2/ 1 041,- Sk) a navrhovateľovi náhradu trov konania

(odporcovi 1/ 1 436,- Sk, odporkyni 2/ 718,- Sk) do 3 dní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2007 sp. zn.

289 na dovolanie odporcu 1/ rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu procesnej vady v zmysle Tým, že odvolací súd napriek

žiadosti o odročenie pojednávania vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu 1/,

odňal mu možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v Trenčíne v poradí druhým rozsudkom z 13. septembra 2007 sp. zn.

–367 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s uznesením

z 27. 9. 2004 č. k. -188 zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území J., k rodinnému domu súp. č. X.

2

postavenom na parcele č. X., parcela č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m, zapísaných na

2

LV č. X., parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere

2 2

X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere X. ma parcela č. X. – záhrada o výmere

2

X. mzapísaných na LV č. X. zrušil a vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti v celosti

prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil povinnosť zaplatiť na

vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu - odporcovi 1/ 32 668,- Sk a odporkyni 2/ 16 334 Sk

do 10 dní. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok (odporcovi 1/ 815,- Sk,

odporkyni 2/ 407,- Sk), trovy štátu na účet okresného súdu (odporcovi 1/ 6 308,- Sk,

odporkyni 2/ 3 154,- Sk), na účet krajského súdu (odporcovi 1/ 2 083,- Sk, odporkyni 2/

1 041,- Sk) a navrhovateľovi náhradu trov konania (odporcovi 1/ 1 436,- Sk, odporkyni 2/

718,- Sk) do 3 dní. Uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého dokazovania o nedeliteľnosti

nehnuteľnosti – rodinného domu prichádzal do úvahy druhý spôsob zrušenia podielového

spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v zmysle

prikázaním za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva navrhovateľa, resp. odporcu 1/,

ktorí o prikázanie prejavili záujem. Ustanovenie § 142 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho

zákonníka zakotvuje najmä tri kritériá, na ktoré treba prihliadnuť pri prikázaní veci, a to

veľkosť spoluvlastníckeho podielu, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Hľadisko účelnosti využitia veci

sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov. Možné je však prihliadnuť aj na iné

skutočnosti, ktoré nie sú uvedené v zákone. Po zrušení podielového spoluvlastníctva pri

prikázaní veci do výlučného vlastníctva navrhovateľa prihliadol najmä na prvé kritérium, že

navrhovateľ je väčšinovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nemá vyriešenú

bytovú otázku, preukázal solventnosť na vyplatenie spoluvlastníckych podielov ostatným

spoluvlastníkom, platí všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľností. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že rodinný dom postavil navrhovateľ so svojimi rodičmi, ktorí

svoj podiel previedli na navrhovateľa a jeho manželku kúpnou zmluvou z 25. 8. 1977.

Odporcovia nadobudli nehnuteľnosti v dedičskom konaní po A. M. (svojej matke) podľa

zákonných dedičských podielov. Pokiaľ ide o druhé kritérium – účelné využitie veci - toto sa

v danej veci neuplatní z dôvodu, že nejde o rovnosť spoluvlastníckych podielov. A v konaní

nebolo preukázané (právoplatným rozhodnutím), že by nezhody medzi navrhovateľom

a odporcom 1/ prerástli do trestnej roviny niektorého z nich. Námietky odporcu 1/ spočívajúce

v nepreukázaní odkázanosti navrhovateľa na bývanie v rodinnom dome nepovažoval za

dôvodné, i keď na začiatku konania bola u navrhovateľa iná situácia. Z Liptovského Mikuláša

sa odsťahoval a prechodne býval v D., v súčasnosti má trvalý pobyt v P. a má záujem

prihlásiť sa na trvalý pobyt v J., k čomu nedošlo pre nezhody s odporcom 1/. Ani ďalšie

námietky týkajúce sa rozsahu podielového spoluvlastníctva nepovažoval za dôvodné. O výške

náhrady, ktorú navrhovateľ zaplatí na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov, rozhodol

v súlade so znaleckým posudkom. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 7 ods. 8,

o súdnych poplatkoch, trovách štátu podľa

a trovách konania podľa v spojení s a

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie odporca 1/ z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ). Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal kritériom účelného využitia

veci v zmysle , z ktorého ustanovenia nevyplýva

skutočnosť, že by sa toto kritérium použilo len v prípade rovnako veľkých spoluvlastníckych

podielov. Podľa jeho názoru je kritérium účelného využitia veci rovnocenným kritériom ako

veľkosť podielov. V rodinnom dome býva (je mu umožnený vstup len do jednej miestnosti)

a navrhovateľ uhrádza len daň 370,- Sk ročne, pričom on uhrádza poplatok za odvoz smeti

200,- Sk ročne, osobne sa stará o sady, stromy a trávnik, ktoré sa na nehnuteľnostiach

nachádzajú. Navrhovateľ sa z trvalého pobytu v J. odhlásil ešte v roku 2003 a viac

sa neprihlásil, ani sa o to nepokúsil. Naopak v roku 2005 sa odsťahoval k pani S.,

s ktorou žije v druhovskom pomere a trvalý pobyt v P. si špekulatívne nahlásil

po pojednávaní 3. 11. 2005, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V žiadnom prípade mu nejde

o účelné využitie nehnuteľnosti, ale o jej predaj, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil

takúto ponuku prostredníctvom realitnej kancelárie z mája 2008. Zdôraznil, že na bývanie

v predmetnom rodinnom dome je odkázaný (býva tu 40 rokov), na rozdiel od navrhovateľa,

ktorý má bytovú otázku vyriešenú, stále má záujem o navrhovateľov podiel na

nehnuteľnostiach, je schopný mu vyplatiť zaň primeranú finančnú náhradu. Tiež, že

s odporkyňou 2/ sú vlastníkom okolitých pozemkov a navrhovateľ mal problémy so susedmi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na správanie sa odporcu 1/ voči nemu

a žiadal o spravodlivé rozhodnutie. Odporkyňa 2/ sa v plnom rozsahu stotožnila s dovolaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané osobou oprávnenou ( ) a smerovalo proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu podľa a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (

ods. 1 ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b) konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne

použiť, alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Predmetom konania v prejednávanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi účastníkmi konania.

Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,

dohoda musí byť písomná.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne

využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom.

Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa

podielov.

, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával

v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov,

v ktorej títo dojednávajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom

spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba

skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania : a) reálne rozdelenie podľa výšky

spoluvlastníckych podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti

predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie

spoločnej veci nie je možné, c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do

úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní

nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať

poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového

spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov,

pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu

môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo iba táto časť zodpovedá výške

spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil

v ideálnom pomere z veci.

Keďže v danej veci k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo medzi účastníkmi dohodou, navrhovateľ podal na

súd návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie. Vykonaným dokazovaním (znaleckým posudkom)

bolo preukázané, že nie je možné reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností (rodinného

domu) a o prikázanie veci do výlučného vlastníctva žiadal navrhovateľ i odporca 1/.

Z výslovného znenia citovaného ustanovenia

vyplýva, že obsahuje dve určujúce kritériá, ku ktorým je nutné pri vyporiadaní

spoluvlastníctva prihliadať a to veľkosť podielu a účelné využitie veci, ako rovnocenné

kritériá a že kritérium účelného využitia veci je určujúcim kritériom aj v prípade nemožnosti

rozdelenia veci (okrem násilného správania niektorého spoluvlastníka). Nevyplýva však

z neho, že by sa na kritérium účelného využitia veci malo prihliadať iba v prípade rovnako

veľkých spoluvlastníckych podielov, ku ktorému nesprávnemu právnemu posúdeniu dospel

krajský súd, v dôsledku ktorého nebol dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre záver

o tom, ktorému z účastníkov budú predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného

vlastníctva.

Treba uviesť, že kritérium účelného využitia veci bolo súdnou praxou už konkretizované.

U obytných domov (ako je to v danej veci) sa skúma bytová potreba spoluvlastníkov,

prihliada sa k tomu, kto dom doteraz obýval, kto ho zvelaďoval, opravoval, prípadne do neho

investoval, kto je schopný sa starať naďalej o jeho riadnu údržbu ( R 54/1973 ).

Ustanovenie , predovšetkým v dovetku „prihliadne

pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť“, patrí k normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom

a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám

vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností.

Preto v rámci posudzovania účelného využitia veci možno zohľadniť i celú radu ďalších

rozhodných skutočností pre záver o tom, ktorému z účastníkov (ktorí to žiadajú) bude vec

prikázaná do vlastníctva vrátane tej, či ju možno prikázať do vlastníctva tomu z účastníkov,

ktorý ju chce predať, samozrejme za predpokladu ich riadneho zdôvodnenia.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním odporcu 1/ vytýkané nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( prvá veta, veta druhá ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(243d ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: