Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)22c/373468.be346c.pdf
PDF · 107.84 KB
No categories available
2Cdo/47/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 47/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. M., bývajúceho v P.,
proti odporcom 1/ M. M., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. M. T., advokátkou so sídlom
v S., 2/ A. Z., bývajúcej v M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4 C 825/2001, o dovolaní
odporcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. septembra 2007 sp. zn.
4 Co 79/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13. septembra
2007 sp. zn. 4 Co 79/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom z 29. júla 2004 č. k. 4 C 825/01-181
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
2
území J., parcela č. X. o výmere X. m– zastavaná plocha s domom súp. č. X., vedených na
2
LV č. X., parcela č. X. o výmere X. m– záhrady, parcela č. X.
2 2
o výmere X. m– zastavané plochy, parcela č. X. o výmere X. m– zastavané plochy
2
a parcela č. X. o výmere X. m- záhrady, vedených na LV č. X.. Nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ 32 857,-
Sk a odporkyni 2/ 16 428,- Sk do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
(odporcovi 1/ 906,- Sk, odporkyni 2/ 453,- Sk) a trovy štátu (odporcovi 1/ 6 308,- Sk
a odporkyni 2/ 3 154,- Sk) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov
konania účastníkov rozhodne samostatným uznesením. Uznesením z 27. septembra 2004 č.k.
4 C 825/01-188 uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
(odporcovi 1/ 1 436,- Sk a odporkyni 2/ 718,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že medzi účastníkmi k dohode o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo napriek
pokusom navrhovateľa. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde
k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o jeho zrušenie
a vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť
k zotrvaniu v spoluvlastníckom vzťahu, ktorý mu z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
V danej veci, ako je zrejmé zo záverov znaleckého dokazovania, nemá opodstatnenie reálna
deľba nehnuteľností. Prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, keď vychádzal
z veľkosti spoluvlastníckych podielov (podiely navrhovateľa sú výrazne väčšie oproti
podielom odporcov) a skutočnosti, že navrhovateľ nemá vyriešenú bytovú otázku. Odporcom
určil primeranú náhradu zodpovedajúcu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov (odporca 1/
2/20 – dom a pozemok pod ním a 2/10 ostatné parcely, odporkyňa 2/ 1/20 – dom a pozemok
pod ním a 1/10 ostatné parcely). Vzhľadom k tomu, že spoluvlastníčkou parcely č. X./1 –
2
záhrada o výmere X. m- je aj mal. M. Z., ktorá nebola účastníčkou konania, nebolo možné
rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj k tejto parcele, preto
v tejto časti návrh zamietol. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch, trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a trovách konania podľa
§ 146 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 150 O. s. p.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 3. novembra 2005 sp. zn. 4 Co 296/04, 4 Co 297/04-
239 na odvolanie odporcu 1/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením
o náhrade trov konania účastníkov tak, že podielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil
povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu odporcovi 1/ 32 040,- Sk
a odporkyni 2/ 16 020,- Sk do 10 dní. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok (odporcovi 1/ 801,- Sk, odporkyni 2/ 400,- Sk), trovy štátu na účet súdu prvého
stupňa (odporcovi 1/ 6 308,- Sk, odporkyni 2/ 3 154,- Sk) a na účet krajského súdu
(odporcovi 1/ 2 083,- Sk, odporkyni 2/ 1 041,- Sk) a navrhovateľovi náhradu trov konania
(odporcovi 1/ 1 436,- Sk, odporkyni 2/ 718,- Sk) do 3 dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2007 sp. zn. 2 Cdo 171/2006-
289 na dovolanie odporcu 1/ rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Tým, že odvolací súd napriek
žiadosti o odročenie pojednávania vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu 1/,
odňal mu možnosť konať pred súdom.
Krajský súd v Trenčíne v poradí druhým rozsudkom z 13. septembra 2007 sp. zn.
4 Co 79/2007–367 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s uznesením
z 27. 9. 2004 č. k. 4 C 825/01-188 zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území J., k rodinnému domu súp. č. X.
2
postavenom na parcele č. X., parcela č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m, zapísaných na
2
LV č. X., parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere
2 2
X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere X. ma parcela č. X. – záhrada o výmere
2
X. mzapísaných na LV č. X. zrušil a vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti v celosti
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil povinnosť zaplatiť na
vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu - odporcovi 1/ 32 668,- Sk a odporkyni 2/ 16 334 Sk
do 10 dní. Odporcom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok (odporcovi 1/ 815,- Sk,
odporkyni 2/ 407,- Sk), trovy štátu na účet okresného súdu (odporcovi 1/ 6 308,- Sk,
odporkyni 2/ 3 154,- Sk), na účet krajského súdu (odporcovi 1/ 2 083,- Sk, odporkyni 2/
1 041,- Sk) a navrhovateľovi náhradu trov konania (odporcovi 1/ 1 436,- Sk, odporkyni 2/
718,- Sk) do 3 dní. Uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého dokazovania o nedeliteľnosti
nehnuteľnosti – rodinného domu prichádzal do úvahy druhý spôsob zrušenia podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prikázaním za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva navrhovateľa, resp. odporcu 1/,
ktorí o prikázanie prejavili záujem. Ustanovenie § 142 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho
zákonníka zakotvuje najmä tri kritériá, na ktoré treba prihliadnuť pri prikázaní veci, a to
veľkosť spoluvlastníckeho podielu, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Hľadisko účelnosti využitia veci
sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov. Možné je však prihliadnuť aj na iné
skutočnosti, ktoré nie sú uvedené v zákone. Po zrušení podielového spoluvlastníctva pri
prikázaní veci do výlučného vlastníctva navrhovateľa prihliadol najmä na prvé kritérium, že
navrhovateľ je väčšinovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nemá vyriešenú
bytovú otázku, preukázal solventnosť na vyplatenie spoluvlastníckych podielov ostatným
spoluvlastníkom, platí všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľností. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že rodinný dom postavil navrhovateľ so svojimi rodičmi, ktorí
svoj podiel previedli na navrhovateľa a jeho manželku kúpnou zmluvou z 25. 8. 1977.
Odporcovia nadobudli nehnuteľnosti v dedičskom konaní po A. M. (svojej matke) podľa
zákonných dedičských podielov. Pokiaľ ide o druhé kritérium – účelné využitie veci - toto sa
v danej veci neuplatní z dôvodu, že nejde o rovnosť spoluvlastníckych podielov. A v konaní
nebolo preukázané (právoplatným rozhodnutím), že by nezhody medzi navrhovateľom
a odporcom 1/ prerástli do trestnej roviny niektorého z nich. Námietky odporcu 1/ spočívajúce
v nepreukázaní odkázanosti navrhovateľa na bývanie v rodinnom dome nepovažoval za
dôvodné, i keď na začiatku konania bola u navrhovateľa iná situácia. Z Liptovského Mikuláša
sa odsťahoval a prechodne býval v D., v súčasnosti má trvalý pobyt v P. a má záujem
prihlásiť sa na trvalý pobyt v J., k čomu nedošlo pre nezhody s odporcom 1/. Ani ďalšie
námietky týkajúce sa rozsahu podielového spoluvlastníctva nepovažoval za dôvodné. O výške
náhrady, ktorú navrhovateľ zaplatí na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov, rozhodol
v súlade so znaleckým posudkom. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 7 ods. 8,
§ 17 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, trovách štátu podľa § 148 ods. 1
O. s. p. a trovách konania podľa § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie odporca 1/ z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu
na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal kritériom účelného využitia
veci v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého ustanovenia nevyplýva
skutočnosť, že by sa toto kritérium použilo len v prípade rovnako veľkých spoluvlastníckych
podielov. Podľa jeho názoru je kritérium účelného využitia veci rovnocenným kritériom ako
veľkosť podielov. V rodinnom dome býva (je mu umožnený vstup len do jednej miestnosti)
a navrhovateľ uhrádza len daň 370,- Sk ročne, pričom on uhrádza poplatok za odvoz smeti
200,- Sk ročne, osobne sa stará o sady, stromy a trávnik, ktoré sa na nehnuteľnostiach
nachádzajú. Navrhovateľ sa z trvalého pobytu v J. odhlásil ešte v roku 2003 a viac
sa neprihlásil, ani sa o to nepokúsil. Naopak v roku 2005 sa odsťahoval k pani S.,
s ktorou žije v druhovskom pomere a trvalý pobyt v P. si špekulatívne nahlásil
po pojednávaní 3. 11. 2005, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V žiadnom prípade mu nejde
o účelné využitie nehnuteľnosti, ale o jej predaj, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil
takúto ponuku prostredníctvom realitnej kancelárie z mája 2008. Zdôraznil, že na bývanie
v predmetnom rodinnom dome je odkázaný (býva tu 40 rokov), na rozdiel od navrhovateľa,
ktorý má bytovú otázku vyriešenú, stále má záujem o navrhovateľov podiel na
nehnuteľnostiach, je schopný mu vyplatiť zaň primeranú finančnú náhradu. Tiež, že
s odporkyňou 2/ sú vlastníkom okolitých pozemkov a navrhovateľ mal problémy so susedmi.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na správanie sa odporcu 1/ voči nemu
a žiadal o spravodlivé rozhodnutie. Odporkyňa 2/ sa v plnom rozsahu stotožnila s dovolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané osobou oprávnenou (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (§ 243b
ods. 1 O. s. p.).
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242
ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O. s. p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O. s. p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľ ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne
použiť, alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Predmetom konania v prejednávanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi účastníkmi konania.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne
využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov.
Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával
v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov,
v ktorej títo dojednávajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142.
Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba
skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania : a) reálne rozdelenie podľa výšky
spoluvlastníckych podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti
predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie
spoločnej veci nie je možné, c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do
úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní
nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.
V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov,
pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu
môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo iba táto časť zodpovedá výške
spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil
v ideálnom pomere z veci.
Keďže v danej veci k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo medzi účastníkmi dohodou, navrhovateľ podal na
súd návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie. Vykonaným dokazovaním (znaleckým posudkom)
bolo preukázané, že nie je možné reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností (rodinného
domu) a o prikázanie veci do výlučného vlastníctva žiadal navrhovateľ i odporca 1/.
Z výslovného znenia citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že obsahuje dve určujúce kritériá, ku ktorým je nutné pri vyporiadaní
spoluvlastníctva prihliadať a to veľkosť podielu a účelné využitie veci, ako rovnocenné
kritériá a že kritérium účelného využitia veci je určujúcim kritériom aj v prípade nemožnosti
rozdelenia veci (okrem násilného správania niektorého spoluvlastníka). Nevyplýva však
z neho, že by sa na kritérium účelného využitia veci malo prihliadať iba v prípade rovnako
veľkých spoluvlastníckych podielov, ku ktorému nesprávnemu právnemu posúdeniu dospel
krajský súd, v dôsledku ktorého nebol dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre záver
o tom, ktorému z účastníkov budú predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného
vlastníctva.
Treba uviesť, že kritérium účelného využitia veci bolo súdnou praxou už konkretizované.
U obytných domov (ako je to v danej veci) sa skúma bytová potreba spoluvlastníkov,
prihliada sa k tomu, kto dom doteraz obýval, kto ho zvelaďoval, opravoval, prípadne do neho
investoval, kto je schopný sa starať naďalej o jeho riadnu údržbu ( R 54/1973 ).
Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predovšetkým v dovetku „prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť“, patrí k normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom
a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám
vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností.
Preto v rámci posudzovania účelného využitia veci možno zohľadniť i celú radu ďalších
rozhodných skutočností pre záver o tom, ktorému z účastníkov (ktorí to žiadajú) bude vec
prikázaná do vlastníctva vrátane tej, či ju možno prikázať do vlastníctva tomu z účastníkov,
ktorý ju chce predať, samozrejme za predpokladu ich riadneho zdôvodnenia.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním odporcu 1/ vytýkané nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta, ods. 3 veta druhá O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: