Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XXX, J., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.013,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 53 z 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 53 z 28. septembra 2020 potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým (v poradí druhým) uznesením označeným v záhlaví, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , a nasl. , , o rozhodcovskom konaní. 3. Súd prvej inštancie uznesenie, ktorým rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v podstate odôvodnil tým, že podľa Exekučného poriadku skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je totiž ako exekučný titul v rozpore so zákonom (v zmysle Exekučného poriadku), ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Za tým účelom súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere č. 409300060 zo dňa 12.10.2010 a rozhodcovskú zmluvu z 12.10.2010. Zmluva o úvere, v rámci ktorej bola uzavretá i rozhodcovská zmluva, založila záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzavretí konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval ako dodávateľ ( ) a povinným, ktorý pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval ako spotrebiteľ ( ). Súd prvej inštancie preto uvedený vzťah posúdil ako záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je potrebné posudzovať podľa a nasl. a uzavrel, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy

považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. V danej veci formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t. j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, ako ani rozhodcovskej zmluvy, a preto nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekúcia je preto v danej veci neprípustná, čím je naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo tým, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým účastníkov exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. uvedeného zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam veci súdom prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, pretože v čl. 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Z odvolacích dôvodov obsiahnutých v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.08.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07381/11 z 09.08.2011, vydaného v rozhodcovskom konaní. Súdny exekútor následne žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie ako

exekučnému súdu dňa 27.08.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie (v poradí druhým) odvolaním napadnutým uznesením.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 12.10.2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa veta prvá v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

13. Podľa ods. ods. 5 v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Odvolací súd po meritórnom prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd napokon na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej podľa veta posledná dopĺňa nasledovné.

15. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

16. Ustanovenia a nasl. sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

17. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa v znení účinnom od 01.01.2008. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu, teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia v znení účinnom od

01.11.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. V zmluve o úvere dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ani z tohto prehlásenia nemôžu v prejednávanej veci vyvstať pochybnosti o tom, či mal v danom záväzkovo-právnom vzťahu pri jeho vzniku postavenie spotrebiteľa alebo nie (od čoho sa potom odvíja záver o tom, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo nespotrebiteľskú). Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere by totiž musel byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie alebo predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ a podnikateľ), nepredložil v exekučnom konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak (teda nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že povinný nie je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, pretože v rámci neho konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda nevyvrátil nespotrebiteľský charakter zmluvy), pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na ňom. S poukazom na interpretačné ustanovenie je súd totiž povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti (a teda, že nemala postavenie spotrebiteľa), na oprávnenom (ako veriteľovi) a jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter, je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má.

19. Pre úplnosť je však potrebné na tomto mieste doplniť, že oprávnený v odvolaní ako odvolací dôvod neuplatnil nesprávne právne posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa v uvedenom zmluvnom záväzkovom právnom vzťahu, založenom zmluvou o úvere, čo v konečnom dôsledku vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ) na jednej strane vylučuje možnosť jeho odvolacieho prieskumu (v tom smere, že by na jeho vykonaní odvolací súd založil svoje rozhodnutie), na druhej strane to však nevylučuje doplnenie dôvodov správnosti aj tohto odvolaním nenapadnutého právneho posúdenia v prípade, ak odvolací súd, tak ako aj v tomto prípade, postupuje podľa .

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (bod 18. až 19. odôvodnenia) je potom nutné konštatovať, že povinný je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom podľa . Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Povinný je v prejednávanej veci spotrebiteľom podľa a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou , a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (ktorým je podľa aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere, o aký ide aj v prejednávanej veci).

21. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v spotrebiteľskom právnom vzťahu je treba ustanovenia spotrebiteľského práva aplikovať (nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorou bol právny vzťah založený, ale) aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia (napr. zabezpečujú plnenia záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy), teda v prejednávanej veci aj na právny úkon obsiahnutý v Rozhodcovskej zmluve, uzavretej medzi oprávneným a povinným v rovnaký deň ako zmluva o úvere - dňa 12.10.2010 (ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere zo dňa 12.10.2010) a právny úkon - dohodu o vyplnení zmenky, inkorporovanú do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (článok 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Dohoda o vyplnení zmenky bola v prejednávanej veci uzavretá ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného zo spotrebiteľskej zmluvy. V

rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok (predložený v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul) bol uplatnený nárok zo zmenky, vyplnenej na základe Dohody o vyplnení zmenky. Zmenka však bola len zabezpečovacím inštitútom záväzku povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere z 12.10.2010. Z týchto dôvodov je potom nutné v exekučnom konaní pri skúmaní právomoci rozhodcovského súdu (t. j. pri skúmaní, či rozhodcovský súd konal a rozhodcovský rozsudok vydal na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy) potrebné posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (aj) podľa noriem spotrebiteľského práva (a to primárne práve podľa týchto noriem - ). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu záväzkového vzťahu, ktorými dochádza k dohode o spôsobe riešenia z neho vzniknutých sporov a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie.

22. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

23. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára 2013 sp. zn. , podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 21. marca 2012 ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 . Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

25. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

26. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. , publikovanom ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

27. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 07381/11 z 09.08.2011 (č. l. 7) zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy (č. l. 48). Podkladom na vydanie exekučného titulu bola zmenka, zabezpečujúca pohľadávku oprávneného vzniknutú zo zmluvy o úvere č. 409300060 z 12.10.2010.

28. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere zo dňa 12.10.2010 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 12.10.2010. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

29. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa , tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 12.10.2010, keď neprijateľnou podmienkou je podľa akákoľvek zmluvná podmienka, bez ohľadu na jej formu a znenie, obsiahnutá v zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej zmluve alebo v samostatnej zmluve, ktorá je závislá na samotnej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva - bod 21. odôvodnenia - teda v prejednávanej veci je bez právneho významu, že samotná zmluvná podmienka o riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere je obsahom samostatného právneho úkonu - rozhodcovskej zmluvy, obsiahnutej v samostatnej listine) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa v znení účinnom od 01.01.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.

30. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa

upravené v (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah oprávneným predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je naviac všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v spore zo zmluvy o úvere na všeobecný súd (čím by bola naplnená rozväzovacia podmienka rozhodcovskej zmluvy), keďže táto možnosť oprávneného sa vzhľadom na uvedené skutočnosti javila ako výlučne formálna (a nie materiálna) a obmedzená iba tým a do doby, než podá veriteľ/oprávnený návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva (uzavretá v danej veci vo forme samostatnej zmluvy) je z uvedeného dôvodu (keď v prípade, ak si oprávnený zvolí spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, nemôže už spotrebiteľ tento výber ovplyvniť) takou, ktorou spotrebiteľa núti podrobiť sa riešeniu sporu v rozhodcovskom konaní.

31. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie , ktoré bolo do včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu ustanovenie ). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným , a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) .

32. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so zákonom podľa v spojení s , ale aj preto, že sa prieči dobrým mravom ( ). Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným vybraný rozhodcovský súd, predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na podpis povinnému, zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva.

33. V tomto prípade predmetná rozhodcovská zmluva je samostatná zmluva uzatvorená podľa o rozhodcovskom konaní, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V prejednávanej veci ide o formu osobitnej zmluvy a nie rozhodcovskej doložky. V tomto smere odvolací súd dáva do

pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom znení ako je obsah rozhodcovskej zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

34. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

35. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v zmysle jeho výkladu vyplývajúceho z judikatúry NS SR) z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle už uvedeného výkladu spočíval v tom, že tento exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie (a prejednanie sporu) nemal právomoc, keďže medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, v dôsledku čoho je takýto exekučný titul materiálne nevykonateľný. Materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu bráni vedeniu exekúcie na jeho podklade. Na uvedené skutočnosti je pritom súd v spotrebiteľských veciach povinný v súlade s účelom spotrebiteľského práva prihliadnuť ex offo.

36. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

38. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy aplikácia o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), keďže tento sa vzťahuje len na ukončenie tých exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017, v ktorých už prebieha exekúcia na základe vydaného poverenia súdnemu exekútorovi (, , , ). O taký prípad nejde v prejednávanej veci, v ktorej prebieha exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. aprílom 2017, avšak neprešlo do fázy vykonávania exekúcie (nebolo v ňom vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a o to viac mu preto toto ani nebolo a nemohlo byť doručované).

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

40. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( Exekučného poriadku v znení v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného

k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -15 z 12. apríla 2018).