Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/124/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: CONTINENTAL CAR s.r.o., so sídlom Závodná 28, 821 06 Bratislava, IČO: 43 806 694, právne zastúpený: TORA Legal, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 478/19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 866 326, konajúca prostredníctvom Mgr. Alexandrou Čižmárikovou, konateľkou a advokátkou, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101118054/2018 zo dňa 07.06.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstvo Slovenskej republiky Číslo: 101118054/2018 zo dňa 07.06.2018, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou došlou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 07.08.2018 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 101118054/2018 vydaného dňa 07.06.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

- Daňového úradu Bratislava (ďalej tiež aj správca dane) Číslo: 100430313/2018 zo dňa 22.02.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, začal na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 27.10.2016 u žalobcu vykonávať kontrolu oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH) za obdobie 2. štvrťrok 2016. Administratívny spis okrem iných písomností obsahuje aj doklady predložené žalobcom (faktúry, Rámcovú zmluvu o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016, Zmluvu o nájme rodinného domu, dodatok k nej z augusta 2016), zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 28.11.2016, 20.12.2016, 08.02.2017, 07.03.2017, 16.03.2017, 21.04.2017, 27.04.2017, 30.05.2017, 06.06.2017, 09.06.2017, 07.08.2017, 11.09.2017, 17.10.2017, úradný záznam o miestnom zisťovaní zo dňa 02.12.2016, 01.02.2017, 30.03.2017, znalecký posudok č. 16/2014 zo dňa 18.02.2014, Protokol č. 102222128/2017 zo dňa 20.10.2017 (Protokol), výzva žalobcovi na vyjadrenie sa k Protokolu, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.11.2017 k Protokolu, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.02.2018.

3. Daňový úrad Bratislava svojím rozhodnutím Číslo: 100430313/2018 zo dňa 22.02.2018 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty (DPH) a zároveň znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016 zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XXX,XX €.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania (zo dňa 16.09.2016), vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 101118054/2018 zo dňa 07.06.2018 tak, že v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v úvode opísal zistený skutkový stav, podľa ktorého Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa DPH (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102222128/2017 zo dňa 20.10.2017, ktorý bol platiteľovi doručený dňa 23.10.2017.

6. Nadmerný odpočet vznikol z dôvodu uplatnenia si práva na odpočítanie dane z faktúry č. DF 41613 zo dňa 06.06.2016 vystavenej spol. Y. s. r. o., Bratislava, za reklamnú činnosť a z faktúry č. DF 41614 zo dňa 06.06.2016 vystavenej spol. J. M. s. r. o., Bratislava, za nákup zariadenia na vybavenie novootvorenej prevádzky.

7. Správca dane preveroval reálne uskutočnenie predmetných zdaňovacích obchodov u dodávateľov žalobcu formou dožiadaní, zápisníc z ústnych pojednávam, výpovedí. Z celého konania je zrejmé a správcom dane preukázané, že predmetný zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako to deklaroval žalobca.

8. Žalobca si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období nadmerný odpočet DPH v sume 24.685,25 EUR. Nadmerný odpočet v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2016 vznikol z dôvodu uplatnenia si práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti:

- Y. s. r. o., č. f. DF 41613 zo dňa 06.06.2016, ZD XX.XXX,- €, DPH XX.XXX,- €, cena s DPH XXX.XXX,- € na základe Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016 za propagačnú a reklamnú kampaň v mesiaci máj, jún 2016.

- J. M. s. r. o., č. f. DF 41614 zo dňa 06.06.2016, ZD XX.XXX,- €, DPH X.XXX,XX €, cena s DPH XX.XXX,XX € za nákup tovarov a technológií na otvorenie novej prevádzky Aqualina - klub baby plávania.

9. Žalovaný uviedol, že správca dane ohľadom preverovania zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre č. DF 41613 vystavenej daňovým subjektom Y. s. r. o., zistil nasledovné skutočnosti:

10. Správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s konateľom kontrolovaného daňového subjektu (žalobca) za účelom preverovania uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie štvrťrok 2016. Na predmetnom ústnom pojednávaní dňa 14.09.2016 konateľ žalobcu uviedol, že nadmerný odpočet vznikol z dôvodu nákupu služieb súvisiacich s marketingovou spoluprácou so spol. Y. s.r.o., na základe faktúry č. 2016305 (DF 41613). Súpis marketingových činností, ktoré vykonala reklamná spol. Y. s.r.o. spolu s reklamnými výstupmi, prisľúbil doložiť. Reklamné požiadavky zadával spol. Y. s.r.o. osobne, meno konateľa spol. Y. s.r.o. si nepamätá, v mobile mal uložené tel. číslo Rasťo Y.. Súpis marketingových činností a ani reklamné výstupy správcovi dane nepredložil.

11. Nadmerný odpočet vznikol žalobcovi z dôvodu uplatnenia si práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi Y. s.r.o. a J. M. s.r.o., ktorí v danom čase mali konateľa p. T.. Dňa 19.10.2016 sa stal právnym nástupcom v oboch spoločnostiach maďarský občan pán S. H. bytom v Maďarsku, ktorý bol nekontaktný a so správcom dane nekomunikoval a nespolupracoval. Správca dane mal podozrenie, že dodávatelia žalobcu subjektu boli účelovo predané Maďarskému občanovi.

12. Správca dane nemohol preveriť predmetnú faktúru vyhotovenú spol. Y. s.r.o., za reklamnú a propagačnú kampaň v mesiaci máj a jún 2016, ako aj všetky ďalšie skutočnosti súvisiace s reklamnou činnosťou, pretože ako náhle začali daňové kontroly u odberateľov p. T., tak došlo k zmene konateľa a spoločníka, ktorý bol nekontaktný.

13. Spol. Y. s.r.o., v období, keď konateľom v spoločnosti bol p. T., vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť. Spol. Y. s.r.o., posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie október 2016 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nepodala.

14. Na ústnom pojednávaní zo dňa 14.09.2016 správca dane prijal opatrenie, ktorým žiadal žalobcu, aby do dňa 22.09.2016 predložiť súpis marketingových činností, vykonaných spol. Y. s.r.o., spolu s reklamnými výstupmi, avšak žalobca prijaté opatrenie nesplnil.

15. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu predmetná propagačná a reklamná kampaň pozostávala z propagácie spoločnosti prostredníctvom loga AQUALINA - klub baby plávania uverejneného v diári „Rok podľa Dary 2017“, propagácie diáru na sociálnych sieťach H. C., predajom predmetného diáru na Slovenskom a Českom trhu.

16. Správca dane zistil, že na sociálnych sieťach H. C. prvá zmienka o predmetnom diári bola z 06.10.2016, kde speváčka uvádza, že diár je na svete a jeho predaj na Slovensku odštartuje 10.10.2016 na autogramiáde v Bratislavskom kníhkupectve PANTA RHEI na Poštovej ulici. Faktúra č. 41613 bola vystavená dňa 06.06.2016, dátum dodania služby dňa 06.06.2016, predmet fakturácie je propagačná a reklamná kampaň v mesiaci máj a jún 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, ktorá sa reálne realizovala až v mesiaci október 2016. Správca dane mal za to, že fakturácia propagačnej a reklamnej kampane v mesiacoch máj a jún 2016 nemala opodstatnenie, nakoľko sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo až v októbri 2016, t. j. v 3. štvrťroku 2016. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o tom, akú reklamnú činnosť spol. Y. s.r.o. pre neho v mesiacoch máj a jún 2016 realizovala.

17. Rámcová zmluva o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016 uzatvorená medzi Objednávateľom

- žalobca a Poskytovateľom Y. s.r.o. v bode 3.1. uvádzala, že poskytovateľ je povinný zabezpečiť realizáciu marketingových plnení podľa Článku bod 1.1. tejto Zmluvy vždy výlučne na základe preukázateľnej objednávky Objednávateľa a to v rozsahu a za podmienok určených touto Zmluvou a Objednávateľom alebo na základe Objednávateľom preukázateľne akceptovanej cenovej ponuky predloženej poskytovateľom podľa Článku 3 bod 3.4. tejto Zmluvy. Žalobca objednávku ani cenovú ponuku v zmysle uvedeného nepredložil.

18. Žalobca nepredložil správcovi dane na základe Výzvy zo dňa 07.09.2017 záverečnú správu obsahujúcu kompletnú dokumentáciu marketingového plnenia podľa bodu 2.4. Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci, čím nepreukázal dodanie reklamnej služby tak, ako bolo uvedené na faktúre č. 41613 podľa predmetnej Rámcovej zmluvy. 19. V zmysle o reklame , bod 1, písm. a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Podľa uvedenej definície reklamy, správca dane konštatoval, že logo AQUALINA klub baby plávania neprezentuje žalobcu - spol. CONTINENTAL CAR s.r.o., nakoľko potenciálny zákazník sa ani z webovej a ani facebookovej stránky Aqualina nedozvie, že prevádzkovateľom a zabezpečovateľom kurzov baby plávania je spol. Continental Car s.r.o.. Zároveň ani v obchodných a storno podmienkach kurzov baby plávania nebola odvolávka na žiadnu obchodnú spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom a zabezpečovateľom týchto kurzov.

20. Spol. Y. s.r.o., odkúpila od H. C. reklamnú plochu na prezentáciu loga Y. s.r.o., a ďalších obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary 2017 v zmysle faktúry č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016, vo výške 5.000,- €. Spol. Y. s.r.o., uvedený priestor v diári rozpredala 18 spoločnostiam. Správca dane okrem kontrolovaného daňového subjektu (žalobca) preveril štyroch obchodných partnerov prezentujúcich svoje logá v diári a zistil, že spol. Y. s.r.o. im rozpredala reklamný priestor v nasledovných hodnotách: F. Z. s.r.o. - 36.000,00 € J. Z. a.s., - 96.000,00 € N. T., s.r.o. - bezplatne M. s. r. o. - 30.000,00 € CONTINENTAL CAR s.r.o. - 100.800,00 €.

21. Správca dane na základe týchto skutočností konštatoval, že daňový subjekt Y. s.r.o., si neúmerne nadhodnotil reklamnú službu. Spol. Y. s.r.o., zakúpila reklamný priestor v hodnote 5.000,- € a podľa

zistení správcu dane predmetný priestor rozpredala piatim prevereným spoločnostiam za neúmerne vysokú cenu 262.800,- €. Ak by v priemere ďalším 13 obchodným spoločnostiam rozpredala priestor za cca 52.000,- €, tak by spol. Y. s.r.o., na reklamnej činnosti získala cca 950.000,- €. Spol. Y. s.r.o., okrem zakúpenia reklamného priestoru v predmetnom diári žiadnu inú pridanú hodnotu nepreukázala.

22. Fakturovaná cena za predmetnú reklamnú kampaň bola neúmerne vysoká a nemala ekonomické opodstatnenie okrem uplatnenia si nadmerného odpočtu. Protihodnota, ktorú spol. Y. s.r.o., fakturovala za ňou nazvané „reklamné služby“ bola cenou neúmerne vysokou, a to bez akejkoľvek preukázanej pridanej hodnoty, kde navýšenie ceny bolo asi 200 násobné. Spoločnosť žiadnym spôsobom žiadnu svoju pridanú hodnotu nepreukázala, ale momentom začatia kontrol u spoločnosti, pre ktoré fakturovala, sa stala nedostupnou, prepísanou na nového konateľa a spoločníka - maďarského občana.

23. Správca dane konštatoval, že reklamná činnosť, ktorá mala byť uskutočnená a bola fakturovaná spol. Y. s.r.o., pre svojich obchodných partnerov, ktorých logá boli prezentované v diári Rok Podľa Dary 2017 vykazovala znaky sponzoringu, nakoľko vo všeobecnosti sa sponzoringom rozumie peňažná, alebo iná forma podpory poskytnutá s cieľom sponzora o publicitu, o rastúcu známosť firmy alebo značky, pričom zvýšenie predaja je druhoradé, naopak reklamné služby sú rozsudkom C-68/92 - Komisie EU proti Francúzsku zadefinované ako šírenie informácie za účelom informovania zákazníka o existencii a kvalitách jednotlivých služieb alebo výrobkov s cieľom šíriť ich predaj. Pričom ide najčastejšie o informácie šírené v tlači, alebo hovorenej podobe, prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie.

24. I napriek tomu, že predmetná propagačno reklamná činnosť sa javila ako sponzoring, správca dane konštatoval, že faktúra č. 41613 od dodávateľa Y. s.r.o., bola vystavená pre žalobcu za účelom získania daňovej výhody vo forme neoprávneného zvýšenia nákladov a zároveň neoprávneného uplatnenia odpočítania DPH, na ktorú by v prípade poskytnutia sponzorského príspevku nemal nárok.

25. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že faktúra č. 41613 zo dňa 06.06.2016 za propagačnú a reklamnú kampaň v mesiaci máj, jún 2016 bola spol. Y. s.r.o., pre žalobcu vystavená za účelom získania finančnej výhody vo forme nadmerného odpočtu, dôkazom čoho je neúmerne vysoká fakturovaná cena bez ekonomického opodstatnenia, nízka pridaná hodnota zo strany dodávateľa Y. s.r.o. Ďalším dôkazom, ktorý preukazoval účel získania finančnej výhody, bola aj tá skutočnosť, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane skôr, ako došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Najskôr musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci a až následne k vystaveniu faktúry.

26. Správca dane právo na odpočítanie dane z faktúry č. 41613 zo dňa 06.06.2016 ZD XX.XXX,- €, DPH XX.XXX,- €, cena s DPH XXX.XXX,- €, vystavenej daňovým subjektom Y. s.r.o., pre daňový subjekt žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016 za propagačnú a reklamnú kampaň v mesiaci máj, jún 2016 neuznáva podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len , resp. zákon o DPH), nakoľko zdaniteľné plnenie deklarované na predmetnej faktúre sa uskutočnilo účelovo bez ekonomického opodstatnenia za účelom dosiahnutia daňovej výhody.

27. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

28. Správca dane na základe preverovania zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre č. DF 41614 vystavenej daňovým subjektom J. M. s.r.o., v priebehu daňovej kontroly zistil nasledovné skutočnosti:

29. Správca dane zistil, že dňa 14.09.2016, sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom žalobcu za účelom preverovania nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016. Nadmerný odpočet vznikol žalobcovi z dôvodu uplatnenia si práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi Y. s.r.o. a J. M. s.r.o., ktorí v danom čase mali rovnakého konateľa p. T.. Dňa 19.10.2016 sa stal právnym nástupcom v oboch spoločnostiach maďarský občan pán S. H., bytom Maďarská republika, ktorý bol nekontaktný a so správcom dane nekomunikoval, a nespolupracoval. Správca dane mal podozrenie, že spoločnosti - dodávatelia žalobcu boli účelovo predané Maďarskému občanovi.

30. Správca dane nemohol preveriť predmetnú faktúru vyhotovenú spol. J. M. s.r.o., ako aj všetky ďalšie skutočnosti súvisiace s dodaním tovaru, pretože ako náhle začali daňové kontroly u odberateľov p. T., tak došlo k zmene konateľa a spoločníka, ktorý bol nekontaktný.

31. Spol. J. M. s.r.o., v období, keď konateľom v spoločnostiach bol p. T., vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť. Spol. J. M. s.r.o., posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie október 2016 a daňové priznáme k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nepodala.

32. Správca dane miestnymi zisťovaniami zistil, že tovary, tak ako boli deklarované na predmetnej faktúre, sa nenachádzali na prevádzke Aqualina - klub baby plávania.

33. Na faktúre č. DF 41614 bolo uvedené dodanie „Sauna vonkajšia 6m x 5m x 1,8m, elektrická piecka, digitálne ovládanie prevedenie mahagón drevo“ a v skutočnosti na predmetnej prevádzke bola sauna pristavená k miestnosti s bazénom v inom farebnom prevedení s vonkajšími rozmermi 1,8m x 2,5m x 2,4m. V skutočnosti sa nachádzal murovaný bazén o rozmeroch 6m x 1,5m x 2,5m = 22,5 m3 (viď. Znalecký posudok č. 16/2014) a na faktúre č. DF 41614 bolo uvedené dodáme „Bazén vnútorný 80m2 s výbavou“.

34. Na predmetnej prevádzke sa nenachádzali tovary uvádzané na faktúre Č. DF 41614: „sušička AEG 8020“ a „práčka Honor 10 kg“.

35. Položka z predmetnej faktúry „kamerový systém beta 3 plus, 5 kamier kabeláž“ sa nezhodovala s kamerový systém nachádzajúcim sa na predmetnej prevádzke, na základe fotodokumentácie vyhotovenej na miestnom zisťovaní dňa 07.06,2017 sa jednalo o kamerový systém model ET-Cí- 1360.

36. Správca dane porovnávaním Znaleckého posudku č. 16/2014 a vyjadreniami konateľa žalobcu zistil nasledovné nezrovnalosti:

- na miestnom zisťovaní č. 100193988/2017 dňa 03.02.2017 konateľ tvrdil, že parkety v množstve 120 m2 boli zakúpené za účelom výmeny pôvodného linolea, ale podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 sa v izbách a na chodbe nachádzali veľkoplošné parkety;

- položka „ohrevný kotol“ a „regulácia bazéna“ boli uvádzané na predmetnej faktúre bez bližšieho popisu a špecifikácie a podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 sa v rodinnom dome už nachádzali, čo dokazuje aj priložená fotodokumentácia;

- podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 sa v rodinnom dome nachádzali 4 ks vstavaných skríň, na otázku správcu dane, kde sa ďalšie nakúpené rolldor vstavené skrine v zmysle predmetnej faktúre v množstve 4 ks nachádzajú, konateľ odpovedal, že rolldor skrine sa nachádzajú v odpočívacej miestnosti a oddeľujú hraciu miestnosť od prebaľovacej časti. V skutočnosti správca dane zistil, že sa jedná o predeľujúcu stenu pozostávajúcu zo 4 kusov rolldor dverí zavesených na posuvnej lište, nie o rolldor skrine.

37. Vyjadrenia konateľa žalobcu boli v rozpore s vyjadreniami svedka Petrova (bývalý konateľ spol. GH Trading s.r.o.) v nasledovných prípadoch:

- konateľ žalobcu tvrdil, že pod položkou „Bazén vnútorný 80m2 s výbavou“ bola dodaná fólia v množstve 80m2 a svedok T. tvrdil, že bolo dodaný bazén - bazénové teleso, ktorý dopravil odberateľovi vlastným autom na prívesnom vozíku;

- konateľ žalobcu tvrdil, že všetky stavebné práce súvisiace s dodaním tovaru vykonal daňový subjekt J. M. s.r.o. a boli zahrnuté v cene tovaru, svedok T. tvrdil, že dodal iba tovar bez stavebných a montážnych prác.

38. Správca dane považoval tvrdenia konateľa za nedôveryhodné a zavádzajúce, nakoľko svoje vyjadrenia neustále v priebehu daňovej kontroly menil a podľa potreby upravoval a boli nedôveryhodné. Raz tvrdil, že stavebné práce vykonal dodávateľ s dodaním tovaru, potom tvrdil, že stavebné práce vykonal svojpomocne; raz vymieňal parkety za pôvodné linoleum, potom parkety vymieňal za pôvodné parkety, lebo mu nevyhovoval dizajn; nakúpenú saunu prefarbil z tmavého farebného prevedenia mahagón na svetlý odtieň, skrine asi bolo treba zrezať, tvrdil, že elektrospotrebiče od spol. J. M. s.r.o. boli umiestnené na prevádzke a správca dane zistil, že na prevádzke boli elektrospotrebiče od spol. ANDREA Shop, s.r.o. Správca dane miestnym zisťovaním zistil, že tovar, tak ako bol deklarovaný na

faktúre č. DF 41614 vystavenej daňovým subjektom J. M. s.r.o., sa nenachádzal na prevádzke, z toho vyplýva, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo a právo na odpočítanie žalobcovi nevzniklo.

39. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovarov - zariadenia do novovznikajúcej prevádzky Aqualina - klub baby plávania, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie tovarov ako napr. záručné listy, doklady o zapojení technických zariadení do prevádzky atď.

40. Na základe hore uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že sa zdaniteľné plnenie v zmysle faktúry č. DF 41614 vystavenej spol. GH Trading s.r.o., ZD XX.XXX,- €., DPH X.XXX,XX €, cena s DPH XX.XXX,XX € neuskutočnilo. Žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal vierohodným spôsobom dodanie a reálnu existenciu tovaru uvedenú na predmetnej faktúre.

41. Vzhľadom na tieto skutočnosti správca dane žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle faktúry č. DF 41614 zo dňa 06.06.2016 vo výške DPH X.XXX,XX € vystavenej spol. J. M. s.r.o., neuznal, nakoľko neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Práve z dôvodu, že počas kontroly nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru, nevznikla spol. J. M. s.r.o., povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia zákona o DPH, ale v zmysle ustanovenia , t. j. iba z titulu vystavenia daňového dokladu s daňou z pridanej hodnoty.

43. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s námietkami, ku ktorým žalovaný uviedol: že po oboznámení, sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárali dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia.

44. K bodu 1) porušenie zásad daňového konania, ústavného práva žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). V zmysle cit. zákona v daňovom konaní postupoval so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane hľadal dôkazy v prospech daňového subjektu, aby sa potvrdili jeho tvrdenia a ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane. Správca dane neporušil žiadne ústavné práva žalobcu. Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle ustanovení daňového poriadku.

45. Správca dane neporušil ustanovenia § 68 daňového poriadku. Keďže žalobca nedohodol so správcom dane deň prerokovania pripomienok, správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku určil deň prerokovania pripomienok v Predvolaní č. 100088767/2018 zo dňa 10.01.2018. V stanovený termín boli na ústnom pojednávaní prerokované pripomienky o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100410110/2018 zo dňa 20.02.2018, ktorú správca dane považoval za poslednú a vydal do 15 dní napadnuté rozhodnutie.

46. Na základe zistení z daňovej kontroly sa nepreukázalo reálne uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a spol. Y. s.r.o. a J. M. s.r.o.

47. K bodu 2) porušenie zásad správy daní žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie nie je predpojaté ani nezrozumiteľné. V rozhodnutí správcu dane boli presne a jednoznačne opísané skutočnosti, na základe ktorých nedošlo zo strany správcu dane k priznaniu žalobcom uplatnenému nároku.

48. K tvrdeniu žalobcu, že o vine a treste rozhoduje v každom prípade súd, nebolo namieste, aby daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí vyslovovali hodnotiace úsudky, ktoré naštrbujú ich objektivitu žalovaný uviedol, že v zmysle sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých - sa rozhodovalo. Správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste žalobcu, ale v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia uviedol vyhodnotenie vykonaných dôkazov, t. j. je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, alebo nie. Preto žalovaný konštatoval, že ak správca dane pri vyvodení záverov poukázal na rozsudok ESD (Halifax C- 255/02), resp. ich aplikoval, nepostupoval v rozpore s právnymi predpismi.

49. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že správca dane nelogicky kopíroval a duplicitne opakoval celé odstavce vo svojom rozhodnutí, nakoľko od strany 15-19 popisuje zistené skutočnosti z preverovania zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre č. DF 41613 zo dňa 06.06.2016 vystavenej spol. Y., s.r.o. za reklamnú činnosť. Od strany 19 do 20 popisuje zistené skutočnosti z preverovania zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre č. DF 41614 zo dňa 06.06.2016 vystavenej spol. J. M. s.r.o., za nákup zariadenia na vybavenie novootvorenej prevádzky.

50. K bodu 3) ďalšie vyjadrenia k rozhodnutiu reklamná činnosť dodávateľ - Y. s.r.o., žalovaný uviedol, že žalobca reklamné požiadavky zadával spol. Y. s.r.o., osobne, meno konateľa spol. Y. s.r.o., si nepamätal, v mobile mal uložené tel. číslo C. Y.. Súpis marketingových činností ani reklamné výstupy správcovi dane nepredložil.

51. Správca dane preveroval dodanie reklamnej činnosti u dodávateľa daňového subjektu Y. s.r.o. prostredníctvom jej bývalého konateľa p. T.. Dňa 20.12.2016 sa dostavil na ústne pojednávanie svedok p. T., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávam č. 104512288/2016 zo dňa 20.12.2016. Na otázku správcu dane, ako bola zrealizovaná propagačná a reklamná kampaň uvedená vo faktúre č. DF 41613 zo dňa 06.06.2016 ZD XX.XXX,- €, DPH XX.XXX,- €, cena s DPH XXX.XXX,- € vystavenej daňovým subjektom Y. s.r.o., pre kontrolovanú spoločnosť, na základe Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016, svedok p. T., uviedol nasledovné tvrdenia:

52. Propagačná a reklamná kampaň spočívala konkrétne v propagácii spol. CONTINENTAL CAR s.r.o., prostredníctvom loga AQUALINA v diári Rok podľa DARY 2017. Spol. CONTINENTAL CAR s.r.o., predala spol. Y., s.r.o., reklamný priestor na produkte diár Rok podľa Dary 2017. Tento priestor spol. Y. s.r.o. kúpila od H. C., Česká republika v zmysle Zmluvy o reklame. Predmetný diár bol údajne propagovaný na sociálnych sieťach Dary aj na krstoch diáru Rok podľa Dary 2017 prebiehajúcich v Čechách aj na Slovensku. Podľa vyjadrenia svedka p. T. je diár verejne dostupný a predáva sa cez internet (www.gorila.sk) aj v kníhkupectvách (Panta Rhei) a tu každý človek, ktorý si predmetný diár vezme do ruky bude vidieť logo AQUALINA. Svedok T. predložil správcovi dane návrh zmluvy a e- mailovú komunikáciu súvisiacu s uzatvorením predmetnej zmluvy s H. C., originál dokladov daňového subjektu Y. s.r.o. nemal k dispozícii, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi S. H., trvalé bytom Maďarsko.

53. Z uvedeného vyplýva, že ani spol. Y. s.r.o. nevedela na základe dokladov preukázať reálne uskutočnenie poskytnutia reklamy, tak ako je to deklarované v predmetnej faktúre. Svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov nie je dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia daňového subjektu.

54. Správca dane preveroval cez medzinárodnú výmenu informácií realizáciu reklamy Rok podľa DARY 2017 medzi spol. Y. s.r.o. a H. C..

55. Daňový úrad Bratislava obdržal dňa 13.06.2017 odpoveď na vydanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Český správca dane v odpovedi potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Obchodnú spoluprácu sprostredkoval priateľ H. C. pán T. U., ktorý s Y. s.r.o., už predtým spolupracoval. Predmetná Zmluva o reklame bola uzatvorená dňa 26.04.2017 medzi H. C. a p. T. (bývalý konateľ Y. s.r.o.), premetom bola prezentácia loga Y. s.r.o. a jeho obchodných partnerov v diári „Rok podľa Dary 2017“. H. C. uzavrela zmluvu iba s Y. s.r.o., ktorý ďalej rozpredal reklamnú plochu v diári svojim

obchodným partnerom, ktorých logá sú v diári umiestnené. H. C. vystavila spol. Y. s.r.o. faktúru č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016, za propagáciu značky prostredníctvom diára ROK PODĽA DARY vo výške 5.000,- €. Faktúra bola uhradená bezhotovostným prevodom na bežný účet H. C. dňa 29.04.2016. Diár Rok podľa Dary 2017 v slovenskej aj českej verzii vytlačila spoločnosť Presco Group a.s., ktorá ho bude tlačiť aj nasledujúcich rokoch s tým, že reklamný priestor bude odpredaný priamo tejto spoločnosti. Uvedené preukazuje obchodnú spoluprácu len medzi spol. Y. s.r.o. a H. C. a nie medzi žalobcom a spol. Y. s.r.o.

56. V zmysle o reklame , bod 1, písm. a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Podľa uvedenej definície reklamy, žalovaný konštatoval, že logo AQUALINA klub baby plávania neprezentuje spol. CONTINENTAL CAR s.r.o., nakoľko potenciálny zákazník sa ani z webovej a ani facebookovej stránky Aqualina nedozvie, že prevádzkovateľom a zabezpečovateľom kurzov baby plávania je spol. Continental Car s.r.o.. Zároveň ani v obchodných a storno podmienkach kurzov baby plávania nie je odvolávka na žiadnu obchodnú spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom a zabezpečovateľom týchto kurzov.

57. Na ústnom pojednávam zo dňa 14.09.2016 správca dane prijal opatrenie, ktorým žiadal žalobcu, aby do dňa 22.09.2016 predložiť súpis marketingových činností, vykonaných spol. Y. s.r.o. spolu s reklamnými výstupmi, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. /BaJá. Žalobca prijaté opatrenie nesplnil.

58. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu predmetná propagačná a reklamná kampaň pozostávala z propagácie spoločnosti prostredníctvom loga AQUALINA - klub baby plávania uverejneného v diári „Rok podľa Dary 2017“, propagácie diára na sociálnych sieťach H. C., predajom predmetného diáru na Slovenskom a Českom trhu. Správca dane, zistil, že na sociálnych sieťach H. C. prvá zmienka o predmetnom diári je z 06.10.2016, kde speváčka uviedla, že diár je na svete a jeho predaj na Slovensku odštartuje 10.10.2016 na autogramiáde v Bratislavskom kníhkupectve PANTA RHEI na Poštovej ulici. Faktúra č. 41613 bola vystavená dňa 06.06.2016, dátum dodania služby dňa 06.06.2016, predmet fakturácie je propagačná a reklamná kampaň v mesiaci máj a jún 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, ktorá sa reálne realizovala až v mesiaci október 2016. Správca dane mal za to, že fakturácia propagačnej a reklamnej kampane v mesiacoch máj a jún 2016 nemala opodstatnenie, nakoľko sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo až v októbri 2016, t. j. v 3. štvrťroku 2016. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o tom, akú reklamnú činnosť spol. Y. s.r.o. pre žalobcu v mesiacoch máj a jún 2016 realizovala.

59. Žalobca nepredložil správcovi dane na základe Výzvy zo dňa 07.09.2017 záverečnú správu obsahujúcu kompletnú dokumentáciu marketingového plnenia podľa bodu 2.4. Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci, čím nepreukázal dodanie reklamnej služby tak, ako je uvedené na faktúre č. 41613 podľa predmetnej Rámcovej zmluvy.

60. Zámerná účelovosť vystavenia faktúry č. DF 41613 zo dňa 06.06.2016 preukazujú nasledovné zistenia správcu dane: Spol. Y. s.r.o. momentom začatia kontrol v spoločnosti, pre ktoré fakturovala, sa stala nedostupnou, nespolupracujúcou, prepísanou na nového konateľa a spoločníka - maďarského občana.

61. Správca dane nemohol preveriť predmetnú faktúru vyhotovenú spol. Y. s.r.o. za reklamnú a propagačnú kampaň v mesiaci máj a jún 2016, ako aj všetky ďalšie skutočnosti súvisiace s reklamnou činnosťou, pretože ako náhle začali daňové kontroly u odberateľov p. T., tak došlo k zmene konateľa a spoločníka, ktorý bol nekontaktný.

62. Spol. Y. s.r.o. v období, keď konateľom v spoločnostiach bol p. T., vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť. Spol. Y. s.r.o. posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie október 2016 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nepodala.

63. Rámcová zmluva o marketingovej spolupráci zo dňa uzatvorená medzi Objednávateľom

- žalobcom a Poskytovateľom Y. s.r.o. v bode 3.1. uvádzala, že poskytovateľ je povinný zabezpečiť realizáciu marketingových plnení podľa Článku bod 1.1. tejto Zmluvy vždy výlučne na základe

preukázateľnej objednávky Objednávateľa a to v rozsahu a za podmienok určených touto Zmluvou a Objednávateľom alebo na základe Objednávateľom preukázateľne akceptovanej cenovej ponuky predloženej poskytovateľom podľa Článku 3 bod 3.4. tejto Zmluvy. Žalobca objednávku ani cenovú ponuku v zmysle uvedeného nepredložil.

64. Spol. Y. s.r.o. odkúpila od H. C. reklamnú plochu na prezentáciu loga Y. s.r.o. a ďalších obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary 2017 v zmysle faktúry č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016, vo výške 5.000,- €. Spol. Y. s.r.o. uvedený priestor v diári rozpredala 18 spoločnostiam. Správca dane okrem kontrolovaného daňového subjektu preveril štyroch obchodných partnerov prezentujúcich svoje logá v diári a zistil, že spol. Y. s.r.o. im rozpredala reklamný priestor v nasledovných hodnotách: F. Z. s.r.o. - 36.000,00 €, J. Z. a.s., - 96.000,00 €, N. T., s.r.o. - bezplatné M. s. r. o. - 30.000,00 €, CONTINENTAL CAR s.r.o. - 100.800,00 €.

65. Žalovaný na základe týchto skutočností konštatoval, že daňový subjekt Y. s.r.o. si neúmerne nadhodnotil cenu reklamnej služby. Spol. Y. s.r.o. si zakúpila reklamný priestor v hodnote 5.000,- € a podľa zistení správcu dane predmetný priestor rozpredala piatim prevereným spoločnostiam za neúmerne vysokú cenu 262.800,- €. Ak by v priemere ďalším 13stim obchodným spoločnostiam rozpredala priestor za cca 52.000,- €, tak by spol. Y. s.r.o. na reklamnej činnosti získala cca 950.000,- €. Spol. Y. s.r.o., okrem zakúpenia priestoru v predmetnom diári žiadnu inú pridanú hodnotu nepreukázala.

66. Fakturovaná cena za predmetnú reklamnú kampaň je neúmerne vysoká a nemá ekonomické opodstatnenie okrem uplatnenia si nadmerného odpočtu. Protihodnota, ktorú spol. Y. s.r.o. fakturovala za ňou nazvané „reklamné služby“ je cenou neúmerne vysokou a to bez akejkoľvek preukázanej pridanej hodnoty, kde navýšenie ceny je asi 200 násobné.

67. K bodu 3) ďalšie vyjadrenia k rozhodnutiu Aqualina - klub baby plávania - dodávateľ J. M. s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dňa 03.02.2017 miestne zisťovanie (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100193988/2017) u žalobcu, za prítomnosti konateľa v prevádzke Aqualina - klub baby plávania, Alžbetin dvor - Miloslavov. Účelom miestneho zisťovania bolo preverenie dodania tovaru deklarovaného na faktúre č. DF41614 zo dňa 06.06.2016, ZD XX.XXX,- €, DPH X.XXX,XX €, cena s DPH XX.XXX,XX € vystavenej daňovým subjektom J. M. s.r.o., ktorá bola uhradená v mesiaci jún 2016 troma čiastkovými platbami. Žalovaný uviedol, že ani na základe úhrad nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako deklaroval žalobca (kontrolnými zisteniami správcom dane bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov nedošlo; túto skutočnosť neprelomí ani platba).

68. Preverovaním správca dane zistil, že predmetné tovary a služby nakúpené od dodávateľa J. M. s.r.o. sa nenachádzali v objekte Alžbetin Dvor - Miloslavov, resp. práce neboli dodané tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach.

69. Ani konateľ dodávateľa daňového subjektu p. T. nevedel dôveryhodne popísať a dokladmi podložiť, ako prebiehal predmetný zdaniteľný obchod. Svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov nie je dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia daňového subjektu.

70. Správca dane miestnymi zisťovaniami zistil, že tovary, tak ako boli deklarované na predmetnej faktúre, sa nenachádzajú na prevádzke Aqualina - klub baby plávania.

71. Na faktúre č. DF 41614 bolo uvedené dodanie „Sauna vonkajšia 6m x 5m x 1,8m, elektrická piecka, digitálne ovládanie prevedenie mahagón drevo“ a v skutočnosti na predmetnej prevádzke bola sauna pristavená k miestnosti s bazénom v inom farebnom prevedení s vonkajšími rozmermi 1,8m x 2,5m x 2,4m. V skutočnosti sa nachádzal murovaný bazén o rozmeroch 6m x 1,5m x 2,5m = 22,5 m3 (Znalecký posudok č. 16/2014) a na faktúre č. DF 41614 bolo uvedené dodanie „Bazén vnútorný 80m2 s výbavou“. Na predmetnej prevádzke sa nenachádzali tovary uvádzané na faktúre č. DF 41614 : „sušička AEG 8020“ a „práčka Honor 10 kg“. Položka z predmetnej faktúry „kamerový systém beta 3 plus, 5 kamier, kabeláž“ sa nezhodovala s kamerový systém nachádzajúcim sa na predmetnej prevádzke, na základe

fotodokumentácie vyhotovenej na miestnom zisťovaní dňa 07.06.2017 sa jedná o kamerový systém model ET-CI- 1360.

72. Správca dane porovnávaním Znaleckého posudku č. 16/2014 a vyjadreniami konateľa žalobcu zistil nasledovné nezrovnalosti: ? na miestnom zisťovaní č. 100193988/2017 dňa 03.02.2017 konateľ tvrdil, že parkety v množstve 120 m2 boli zakúpené za účelom výmeny pôvodného linolea, ale podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 sa v izbách a na chodbe nachádzali veľkoplošné parkety; ? položka „ohrevný kotol“ a „regulácia bazéna“ boli uvádzané na predmetnej faktúre bez bližšieho popisu a špecifikácie a podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 sa v rodinnom dome už nachádzali, čo dokazuje aj priložená fotodokumentácia; ? podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 sa v rodinnom dome nachádzali 4 ks vstavaných skríň, na otázku správcu dane, kde sa ďalšie nakúpené rolldor vstavené skrine v zmysle predmetnej faktúre v množstve 4 ks nachádzajú, konateľ odpovedal, že rolldor skrine sa nachádzajú v odpočívacej miestnosti a oddeľujú hraciu miestnosť od prebaľovacej časti. V skutočnosti správca dane zistil, že sa jedná o predeľujúcu stenu pozostávajúcu zo 4 kusov rolldor dverí zavesených na posuvnej lište, nie o rolldor skrine.

73. Vyjadrenia konateľa žalobcu boli v rozpore s vyjadreniami svedka p. T. (bývalý konateľ spoločnosti J. M. s.r.o.) v nasledovných prípadoch: ? konateľ žalobcu tvrdil, že pod položkou „Bazén vnútorný 80m2 s výbavou“ bola dodaná fólia v množstve 80m2 a svedok p. Petrova tvrdil, že bolo dodaný bazén - bazénové teleso, ktorý dopravil odberateľovi vlastným autom na prívesnom vozíku; ? konateľ žalobcu tvrdil, že všetky stavebné práce súvisiace s dodaním tovaru vykonal daňový subjekt GH Trading s.r.o. a boli zahrnuté v cene tovaru (viď. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100236386/2017), svedok p. Petrov tvrdil, že dodal iba tovar bez stavebných a montážnych prác.

74. Žalovaný považoval tvrdenia konateľa za nedôveryhodné a zavádzajúce, nakoľko svoje vyjadrenia neustále v priebehu daňovej kontroly menil a podľa potreby upravoval a boli nedôveryhodné. Raz tvrdil, že stavebné práce vykonal dodávateľ s dodaním tovaru, potom tvrdil, že stavebné práce vykonal svojpomocne; raz vymieňal parkety za pôvodné linoleum, potom parkety vymieňal za pôvodné parkety, lebo mu nevyhovoval dizajn; nakúpenú saunu prefarbil z tmavého farebného prevedenia mahagón na svetlý odtieň, skrine asi bolo treba zrezať, tvrdil, že elektrospotrebiče od spol. J. M. s.r.o. boli umiestnené na prevádzke a správca dane zistil, že na prevádzke boli elektrospotrebiče od spol. ANDREA Shop, s.r.o. Správca dane miestnym zisťovaním zistil, že tovar tak ako bol deklarovaný na faktúre č. DF 41614, vystavenej daňovým subjektom J. M. s.r.o., sa nenachádzal na prevádzke z toho vyplýva, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo a právo na odpočítanie daňovému subjektu nevzniklo.

75. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovarov - zariadenia do novovznikajúcej prevádzky Aqualina - klub baby plávania, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie tovarov ako napr. záručné listy, doklady o zapojení technických zariadení do prevádzky.

76. Z uvedeného jednoznačne vyplývalo, že tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní boli zavádzajúce (daňový subjekt uvádza všeobecné dôvody bez podloženia konkrétnych dôkazov a odvoláva sa len na výpoveď p. T.) a v nadväznosti na zistenia správcu dane uvedené v napadnutom rozhodnutí.

77. K bodu právny stav, prejudiciálne otázky, Súdny dvor EÚ, žalovaný uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt.

78. Z ustanovenia vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a

povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom.

79. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru, a preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného vykonania dodávky tovaru. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie; ani za dobromyseľnosti platiteľa.

80. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru resp. služieb. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako vzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zákona o DPH. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

81. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľom. Daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúry podľa a , ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet DPH.

82. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

83. Žalovaný uviedol, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Pojem faktúra znamená, že týmto dokladom sa žiada odplata. Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa zákona o DPH. Preto je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania.

84. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa a a v o DPH je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku.

85. Žalovaný uviedol, že správa daní predstavuje celý rad rôznych úkonov a rozličných činností zameraných na správne zistenie dane. Správca dane nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle o správe dani (daňový poriadok) a hľadal dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu (žalobcu).

86. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, a preto musel byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako to deklarovali ním predložené faktúry. V zmysle ustanovenia , je preto dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené

skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. .

87. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. z 23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. -17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, resp. oslobodenie od dane, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od DPH uznaný ako oprávnený.

88. Skutočnosť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR . Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením v odvolaní žalobcu, že žalobcovi bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o správnosti svojich daňových údajov, teda, že došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na dotknutých faktúrach.

89. Správcovi dane vznikli počas výkonu daňovej kontroly pochybnosti o dodávke tovaru. Vznikli pochybnosti, že obchod neprebehoval tak, ako bol deklarovaný, teda medzi osobami uvedenými na faktúre. Dôkazná povinnosť bola teda na strane žalobcu, aby tieto pochybnosti vyvrátil, on musel dokázať, že tovar odovzdal tomu, koho označil na faktúre, on musel predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil.

90. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorou poukázal na postup správcu dane, ktorý podľa jeho názoru na neho neúnosne preniesol dôkazné bremeno, naopak mal za to, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok na odpočítanie DPH. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci.

91. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech žalobcu skutočnosť, že zdaniteľné obchod boli skutočne uskutočnené tak ako je to deklarované spornými faktúrami a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. v ktorom sa uvádza, cit.: „Nemožno zabúdať, že daňové konanie sa neriadi vyhľadávacou zásadou, ale je to daňovník, kto v prípade nezrovnalostí alebo pochybností nesie dôkazné bremeno". V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že sám žalobca nevyužil svoje právo, keď aj napriek tomu, že prevzal výzvy na predloženie dôkazov, v lehote určenej správcom dane požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil.

92. Žalobca nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktoré vykonáva. Ak takéto vedomosti daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v o správe daní (daňový poriadok) oprávnené. Uvedenú skutočnosť ustálil aj v rozsudku Najvyšší súd SR sp. zn. .

93. Žalovaný zdôraznil, že podmienky uvedené v zákone o DPH, konkrétne v § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže

nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné ani odpustiť a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, ani za dobromyseľnosti platiteľa. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH nevzniklo. S poukazom na dodržanie Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, podľa ktorej právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre neboli zo strany daňového subjektu dodržané uvedené podmienky a preto právo na odpočítanie DPH nebolo žalobcom preukázané.

94. K skutočnostiam ohľadom prenosu dôkazného bremena a neuskutočneniu zdaniteľných obchodov žalovaný považoval žalobcom v tejto časti odvolania citované rozsudky za bezpredmetné, nakoľko sa nevzťahovali na prejednávanú vec.

95. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ust. , a , keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením cit. v predmetnom zdaňovacom období. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení , dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žaloba.

96. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné a mal za to, že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré zároveň vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s obsahom spisu.

97. V úvode žaloby žalobca opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, pričom poukázal na to, že dňa 14.09.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom žalobcu za účelom preverenia výkonu ekonomickej činnosti v zmysle zákon o DPH, na ktorom konateľ žalobcu v súvislosti s uplatnením si nadmerného odpočtu DPH uviedol, že nadmerný odpočet pochádza z nákupu služieb súvisiacich s marketingovou spoluprácou so spol. Y. s.r.o., na základe faktúry č. 2016305 (DF 41613). Konateľ zadával reklamné požiadavky spol. Y. s.r.o. osobne. Pri ústnom pojednávaní (miestnom zisťovaní) odovzdal konateľ žalobcu správcovi dane evidenciu prijatých faktúr za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016, prijaté faktúry s interným č. DF 41614 - č. DF 41601 a Rámcovú zmluvu o marketingovej spolupráci uzatvorenú medzi žalobcom a spol. MACANO s.r.o. zo dňa 24.04.2016.

98. Z administratívneho spisu vedeného správcom dane vyplývalo, že tento vykonal následne u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za kontrolované obdobie, ktorá začala dňa 21.11.2016 (deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 27.10.2016).

99. Správca dane ustálil, že žalobcovi vznikol nadmerný odpočet v kontrolovanom období na základe uplatnenia si jeho práva na odpočet DPH z nasledovných faktúr:

- faktúry č. 2016305 (DF 41613) zo dňa 06.06.2016, ZD XX.XXX,- €. DPH XX.XXX,- €, cena s DPH XXX.XXX,- € (ďalej len „faktúra č. DF 41613“) vystavenej spol. Y. s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016 za propagačnú a reklamnú kampaň v mesiaci máj a jún 2016 (ďalej aj ako „Služba“);

- faktúry č. 0606201674 (DF 41614) zo dňa 06.06.2016, ZD XX.XXX,- €, DPH X.XXX,XX €, cena s DPH XX.XXX,XX € (ďalej len „faktúra č. DF 41614“) vystavenej spol. J. M. s.r.o., za nákup zariadenia na vybavenie novootvorenej prevádzky (ďalej aj ako „Tovar”).

100. Zhrnutie priebehu daňovej kontroly vo vzťahu k preverovaniu zdaniteľných plnení uvedených na faktúre č. DF 41613. Dňa 28.11.2016 sa dostavil konateľ žalobcu a predložil správcovi dane doklady k daňovej kontrole. Na ústnom pojednávaní sa konateľ žalobcu vyjadril, že spoločnosť sa zaoberá predajom a prenájmom

nových, ojazdených tuzemských aj zahraničných áut a v kontrolovanom období sa začala zaoberať kurzami plávania s batoľatami na prevádzke AQUALINA - klub baby plávania, Alžbetin dvor-Miloslavov (ďalej len „prevádzka AQUALINA“). Žalobca zamestnával jedného zamestnanca na trvalý pracovný pomer s licenciou na plávanie s batoľatami. Účtovníctvo bolo vedené externou spoločnosťou E. E. s.r.o., konateľ: Y. F.. Ekonomickú činnosť vykonával žalobca prostredníctvom konateľa. Žalobca uviedol, že nadmerný odpočet vznikol z dôvodu nákupu nových technológií na otvorenie prevádzky AQUALINA a nadobudnutia služieb súvisiacich s marketingovou spoluprácou s Y. s.r.o., ktorá spočívala v propagácii novootvorenej prevádzky AQUALINA prostredníctvom diáru H. C. a súvisiacej propagácie tohto diáru na sociálnych sieťach (facebook, instagram H. C.), bilboardoch, akcie v kníhkupectve Panta Rhei. Žalobca uviedol, že logo AQUALINA vyrobil akademický maliar R. Q. bezodplatne. Žalobca na tomto pojednávaní predložil: evidenciu DPH, evidenciu prijatých faktúr za kontrolované obdobie, prijaté faktúry č. DF41614 - č. DF41601, Rámcovú zmluvu o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016 medzi Y. s.r.o. a žalobcom (ďalej len „Rámcová zmluva s Y. s.r.o.“), bankové výpisy za mesiac apríl, máj, jún 2016. Správca dane si vyžiadal Zmluvu na prenájom nehnuteľnosti, v ktorej mal žalobca prevádzku AQUALINA, ktorú však podľa úradného záznamu mal už k dispozícii. Žalobca zároveň uviedol, že nedisponuje inými listinami okrem vyššie uvedených na preukázanie zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. DF č. 41613.

101. Na základe predvolania zo dňa 02.12.2016 sa na výsluch na deň 20.12.2016 dostavil na ústne pojednávanie svedok p. T., ktorý bol konateľom Y. s.r.o., v období od 04.04.2012-18.10.2016. Žalobca nebol o tejto skutočnosti písomne upovedomený. List zo dňa 05.12.2016 Vec: „Upovedomenie o vypočutí svedka“ bol v skutočnosti nelogicky doručovaný spol. Y. s.r.o., ktorá ho prevzala 08.12.2016. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 20.12.2016 bola zaznamenaná výpoveď svedka p. T., ktorý k realizácii propagačnej a reklamnej kampane, ktorá bola predmetom faktúry č. DF 41613 vystavenej Y. s.r.o. žalobcovi, uviedol, že propagačná a reklamačná kampaň spočívala konkrétne v propagácii žalobcu prostredníctvom loga prevádzky AQUALINA v diári Rok podľa Dary 2017. Tento priestor kúpila spol. Y. s.r.o. od H. C., Česká republika na základe Zmluvy o reklame uzatvorenej medzi H. C. a Y. s.r.o. dňa 26.04.2017 (ďalej len „Zmluva o reklame“). Predmetný diár bol propagovaný na sociálnych sieťach H. C. aj na krstoch diáru Rok podľa Dary 2017 prebiehajúcich v Českej republike a na Slovensku. Diár bol verejne dostupný a predávaný cez internet (www.gorila.sk) aj v kníhkupectvách (Panta Rhei) a v súčasnej dobe bolo predaných viac ako 20 000 výtlačkov. Pán Petrov predložil správcovi dane návrh zmluvy o reklame medzi Y. s.r.o. a H. C., prierez e-mailovej komunikácie súvisiacej s uzatvorením predmetnej zmluvy s H. C., faktúru č. 160027, potvrdenie o úhrade k faktúre č. 160027, diár Rok podľa Dary 2017, elaborát slúžiaci pre partnerov.

102. Správca dane preveroval opodstatnenosť propagačnej a reklamnej kampane aj v ďalších spoločnostiach, ktoré mali v diári Rok podľa Dary 2017 zverejnené svoje obchodné logá: J. Z., a.s., so sídlom Bratislava, N. T., s.r.o., so sídlom Bratislava, M. s. r. o., so sídlom Bratislava, F. Z., s.r.o. so sídlom Bratislava.

103. Aj u vyššie uvedených subjektov vykonal správca dane šetriace úkony a zistil, že: ?.?J. Z., a.s. eviduje vo svojom účtovníctve 2 faktúry vystavené spol. Y. s.r.o. za reklamnú kampaň „H. C. - diár - Rok podľa Dary“ (faktúra č. 2016187 zo dňa 28.04.2016 v sume 48.000,- € a faktúra č. 2016620 zo dňa 30.09.2016 v sume 48.000,- €), pričom reklamné služby boli objednané na základe písomnej objednávky a na základe Rámcovej zmluvy zo dňa 01.04.2016. Reklamu si objednali za účelom propagácie mena spoločnosti; ? logo spol. N. T., s.r.o. bolo uvedené v diári Rok podľa Dary 2017 v rámci dobrých obchodných vzťahov bezplatne a nebola spol. Y. s.r.o. vystavená žiadna faktúra; ? logo spol. M. s. r. o. bolo v diári Rok podľa Dary 2017 umiestnené za účelom propagácie mena spoločnosti a zviditeľnenia spoločnosti cez známu osobnosť, potenciálny zákazník sa na základe loga dozvie s akým tovarom sa spoločnosť zaoberá. Y. s.r.o. vystavila spol. M. s. r. o. za predmetné reklamné služby 5 faktúr v zdaňovacích obdobiach jún, august, september, október 2016 na základe písomnej objednávky a Zmluvy o reklame a marketingu zo dňa 30.05.2016. Celková dohodnutá suma bola 30.000,- € s DPH (každá z faktúr bola vystavená v sume 6.000,- €). ? logo spol. F. Z., s.r.o. bolo uvedené v diári Rok podľa Dary 2017, z dôvodu prezentácie spoločnosti a za účelom zvýšenia atraktivity značky, logo prezentované v predmetnom diári bolo pokračovaním kampane, ktorá prebiehala od marca 2016 a samotné umiestnenie loga malo za cieľ zvýšiť atraktivitu značky spojením s tými najlepšími. Y. s.r.o. vystavila spoločnosti faktúru č. 2016277 zo dňa 31.05.2016 na základe zmluvy o reklame a marketingu zo dňa 20.05.2016 a cenovej ponuky zo dňa 05.05.2016

za predaj reklamného priestoru na propagáciu spoločnosti v diári Rok podľa Dary 2017 v sume celkom 36.000,- €.

104. V odpovedi českého správcu dane zo dňa 13.06.2017 na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 22.02.2017 za účelom preverenia dodania služby uvedenej na faktúre č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016 v celkovej hodnote 5.000,- € za propagáciu značky v zmysle Zmluvy o reklame vystavenej H. C. pre spol. Y. s.r.o., tento potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Obchodnú spoluprácu sprostredkoval priateľ H. C. T. U. (umelecké meno C.), ktorý s Y. s.r.o. už predtým spolupracoval (spolupráca je napríklad zrejmá napr. z faktúry na reklamné plnenie pre spol. J. Z. - reklamná kampaň C. - Krstný otec, ktoré je súčasťou administratívneho spisu) a Zmluva o reklame bola uzatvorená medzi H. C. a Y. s.r.o. dňa 26.04.2017 a jej predmetom bola prezentácia loga Y. s.r.o. a jeho obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary 2017. Y. s.r.o. následne ponúkla a predala reklamnú plochu v diári svojim obchodným partnerom, ktorých logá boli v diári umiestnené. H. C. vystavila Y. s.r.o. faktúru zo dňa 26.04.2016 v celkovej hodnote 5.000,- €, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na bežný účet H. C. dňa 29.04.2016. Diár Rok podľa Dary 2017 v slovenskej aj českej verzii vytlačila spol. Presco Group a.s.

105. Správca dane mal napriek uvedenému pochybnosti o reálnosti dodanej Služby na faktúre č. DF 41613, a preto zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov a správca dane žiadal vysvetliť z čoho pozostávala propagačná a reklamná kampaň deklarovaná danou faktúrou. Zároveň mal žalobca konkretizovať, ktoré z marketingových plnení podľa bodu 1.1. Rámcovej zmluvy s Y. s.r.o. sa uskutočnili a boli vyfakturované predmetnou faktúrou a preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ako aj predložiť záverečnú správu obsahujúcu kompletnú dokumentáciu marketingového plnenia podľa bodu 2.4. Rámcovej zmluvy s Y. s.r.o.. Žalobca bol vyzvaný na predloženie, ako konkrétna uvedená reklamná kampaň podporila predaj spoločnosti žalobcu, ako aj na predloženie dôkazov ako žalobca v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH v kontrolovanom období použil nakúpené služby na základe faktúry č. DF 41613 na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, resp. akým spôsobom došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa § 8 a § 9 zákona o DPH.

106. Na vyššie uvedenú výzvu odpovedal žalobca dňa 21.09.2017 svojím podaním Vyjadrenie sa k žiadosti daňového úradu, v ktorom uviedol, že propagačná a reklamná kampaň deklarovaná faktúrou č. DF 41613 pozostávala z propagácie žalobcu v súvislosti s uvedením novej prevádzky AQUALINA žalobcu na trh. Službu propagácie dobrého mena žalobcu na českom a slovenskom trhu v rámci propagačno-reklamnej kampane zabezpečovala Y. s.r.o. Propagácia prebiehala na sociálnej sieti v trvaní 4 týždne na instagramovom profile Y. s.r.o., ktorý bol v spojení s ďalšími známymi osobnosťami slovenského a českého šoubiznisu.

107. Týmto Y. s.r.o. robila propagáciu prostredníctvom internetu a propagovala a šírila tak dobré meno žalobcu prostredníctvom loga AQUALINA - klub baby plávania. Y. s.r.o., zabezpečila reklamu v diári Rok podľa Dary 2017 formou zverejnenia loga v tomto diári, ktorý v prvotných výtlačkoch dosiahol počet 20 000 kusov, ktoré následne boli vypredané a dotlačené ďalšie výtlačky tohto diáru pre Slovensko a Českú republiku. Propagácia žalobcu prebiehala aj formou prezentácie loga a spoločnosti AQUALINA - klub baby plávania počas oficiálneho krstu diáru pod názvom Život podľa Dary na rok 2017, ktorý prebiehal v kníhkupectvách Panta Rhei v Bratislave. Propagácia prebiehala aj prostredníctvom sociálnych sietí H. C., ktorá mala v tom čase 470 000 užívateľov a sledovateľov. Žalobca poukázal na už predložené dôkazy: Rámcová zmluva s Y. s.r.o., faktúra č. DF 41613, doklady o úhrade bankovým prevodom (vid' kontrolný výkaz správcu dane). Žalobca prevádzkuje prevádzku AQUALINA, ktorá patrí pod spoločnosť žalobcu (viď obchodný register - kurzy plávania dojčiat, batoliat). Dňa 07.06.2016 bolo logo AQUALINA - klub baby plávania spolu s ďalšími potrebnými náležitosťami spustenie na prevádzky tohto druhu predložené Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

108. Zhrnutie priebehu daňovej kontroly vo vzťahu k preverovaniu zdaniteľných plnení uvedených na faktúre č. DF 41614. Na základe telefonického dohovoru vykonal správca dane dňa 03.02.2017 miestne zisťovanie za prítomnosti konateľa žalobcu v prevádzke AQUALINA, účelom ktorého bolo preverenie dodania Tovaru deklarovaného na faktúre č. DF 41614. Správca dane zistil nasledovné skutočnosti: za spoločenskou miestnosťou sa nachádzal bazén so 4 tryskami o rozmeroch 7m x 2,6m x 1,8m, z miestnosti viedli dvere do sauny o rozmeroch 1,8m x 2,5 m x 2,4 m a do miestnosti, kde sa nachádza čistiaci bubon, regulácia

tepla, soľnička, čidlo PH, UV filter, Filter BBNA, Ohrevný kotol, regulácia bazéna. Sušička sa nachádzala v kúpeľni a práčka vo WC. Na prevádzke sa nachádzali parkety, aj skrinky na oblečenie, aj skrinky pod umývadlom, aj prebaľovacie pulty, aj rolldorové panely v počte 4 kusy. Kamerový systém bol zabudovaný v objekte. Jedinou otázkou správcu dane bolo, či prenajímateľ odsúhlasil príslušné stavebné úpravy.

109. Dňa 08.02.2017 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie s konateľom žalobcu, na ktorom mal predložiť doklady dohodnuté na miestnom zisťovaní zo dňa 03.02.2017. Napriek tomu, že pri obhliadke prevádzkových priestorov dňa 03.02.2017 zamestnankyne správcu dane otázky nemali, dňa 08.02.2017, žiadali konateľa žalobcu o ďalšie doplňujúce informácie, ktoré sa priamo netýkali doložených dokladov, ale týkali sa Zmluvy o nájme rodinného domu, ktorú mal správca dane k dispozícii ešte v roku 2016. V zápisnici konateľ žalobcu ozrejmil, že J. M. s.r.o., mu dodal v zmysle faktúry č. DF 41614 nie bazén, ale bazénovú fóliu v množstve 80m2, predmetné množstvo bolo potrebné, nakoľko sa fólia na niektoré miesta bazéna (schody, rohy, okraje) lepila 2x. Všetky stavebné práce súvisiace s dodaním tovaru uvedeným na predmetnej faktúre vykonal J. M. s.r.o. a boli zahrnuté v cene tovaru. Za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti si žalobca prenajal rodinný dom v Miloslavove a po podpísaní zmluvy začal konateľ vybavovať všetky potrebné povolenia a dodatočne zistil, že dom je určený na bývanie a nie na podnikanie, a preto uzavrel s prenajímateľom dodatok k zmluve o nájme rodinného domu v auguste 2016. Prenajímateľ o aktivitách žalobcu vedel už pri uzatváraní zmluvy a ústne s nimi súhlasil. Už v mesiaci máj 2016 (skôr než bol podpísaný dodatok k Zmluve o nájme rodinného domu) boli vykonávané úpravy domu pre účel podnikania - kurzy plávania dojčiat, batoliat.

110. Dňa 07.03.2017 správca dane vykonal výsluch svedka p. T. - konateľa spol. J. M. s.r.o. v období od 04.04.2012 do 18.10.2016. Konateľ žalobcu nebol na tomto pojednávaní prítomný. Svedok T. uviedol, že žalobcovi zabezpečil dodanie tovaru bez stavebných prác, pričom prepravu tovaru zabezpečoval osobne svojím úžitkovým vozidlom Opel Movano F. XXX K. a prepravné náklady si neúčtoval. Tovar okrem elektroniky (sušička, práčka, kamerový systém) zakúpil v Baumaxe na Bajkalskej ulici, Bratislava a odovzdal žalobcovi na prevádzke AQUALINA. Elektronika bola zakúpená od predajcu www.alza.sk, kde mala J. M. s.r.o. založené konto. Rozdiely v rozmeroch bazéna vnútorného a sauny vonkajšej vznikli pri prepisovaní z dodacích listov, nakoľko J. M. s.r.o. v danom období nakúpila viacero obdobných materiálov a tovarov za výhodné ceny z Baumaxu, nakoľko Baumax likvidoval svoju prevádzku. J. M. s.r.o. dodala tovar v jednotlivých komponentoch a baleniach, ktoré boli určené na montáž.

111. Dňa 16.03.2017 správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom U. L.. Konateľ žalobcu bol upovedomený o vypočutí svedka a na predmetné pojednávanie sa dostavil. Svedok L. uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej prevádzkoval žalobca prevádzku AQUALINA. Ďalej uviedol, že predmet nájmu bol pôvodne určený na bývanie a po zmene účelu nájmu bol zmenený účel predmetu nájmu na podnikanie - kurzy plávania dojčiat, batoliat. Žalobcovi udelil súhlas na akékoľvek prerábanie a stavebné úpravy v potrebnom rozsahu na podnikanie žalobcu s tým, že po skončení nájmu dá žalobca všetko do pôvodného stavu, alebo sa prevezme predmet nájmu bez toho, aby sa za to musel prenajímateľ niečo uhrádzať. Svedok L. potvrdil, že v bazéne sa vymieňala povrchová úprava, lepila sa fólia, dokupovali sa technológie. Sauna sa pôvodne v dome nenachádzala, žalobca si ju zabezpečil sám, podlahy si vymenil žalobca podľa svojej predstavy, kamerový systém taktiež nebol pôvodne v dome a zabudoval si ho nájomca sám. Elektrospotrebiče (sušička, práčka) a ostatné vybavenie bolo majetkom žalobcu.

112. Dňa 21.04.2017 sa mal k správcovi dane dostaviť konateľ žalobcu, pričom správca dane preveroval umiestnenie jednotlivých tovarov - sušičky AEG 8020 a práčky Honor 10kg uvedených na faktúre č. DF41614, ako aj tovarov z iných faktúr - (sušička AEG 78385 AH3 uvedená na faktúre č. 41602 zo dňa 02.05.2016 a práčka HOOVER DWT 413 AHS/1 uvedená na faktúre č. 41605 zo dňa 27.04.2016, obe od dodávateľov ANDREA SHOP, s.r.o.). Konateľ žalobcu uviedol, že po dva kusy práčky a sušičky zakúpil z kapacitných dôvodov (uteráky, plachty, plienky...) a uviedol, že jednu práčku ma umiestnenú doma na Závodnej 9 v Bratislave, keďže v prevádzke majú len jeden odtok. Na rozpory vo výpovedi svedka T. (ktorého sa nezúčastnil) trval na svojom predchádzajúcom vysvetlení, že mu bola dodaná bazénová fólia s komplet príslušenstvom na bazén. Na otázku správcu dane, či vie vysvetliť rozpor medzi tvrdením svedka T., ktorý uviedol, že spol. J. M. s.r.o. nezabezpečovala stavebné práce a tvrdením konateľa žalobcu, že stavebné práce vykonala spol. J. M. s.r.o. a ich cena bola zahrnutá v cene tovaru, konateľ žalobcu ozrejmil, že pod stavebnými prácami myslel murárske a stavebné práce, nemyslel tým rekonštrukciu bazéna, kladenie parkiet, montáž skríň, sprevádzkovanie sauny, zapojenie elektriny, ktoré

konateľ vykonal svojpomocne so svojou rodinou a priateľmi, pričom tieto práce sa uskutočnili bezplatne. Konateľ žalobcu ozrejmil správcovi dane, že sauna bola svojpomocne premaľovaná tak, aby sa hodila do interiéru (na dodacom liste k faktúre DF č. 41614 je uvedené prevedenie mahagón drevo). Postavenie sauny a zabudovanie do interiéru, vstup do bazéna a zapojenie elektriny mu vykonal jeho 20 ročný priateľ - stolár Š. V.. Na otázku správcu dane prečo zakúpil žalobca kamerový systém beta 3 plus, 5 kamier, kabeláž, keď podľa článku 1 bodu 4 Zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 19.04.2016 prevzal elektronické zabezpečovacie zariadenie, konateľ žalobcovi ozrejmil, že elektrickým zabezpečovacím zariadením sa rozumie alarm, nie však kamerový systém, ktorý sa rozhodol dokúpiť.

113. Správca dane následne požiadal U. Ú. F. ako aj znalca K.. Y. X. o predloženie znaleckého posudku č. 16/2014. Dňa 04.05.2017 mal správca dane obdržať od znalca K.. Y. X. znalecký posudok č. 16/2014 (uvedený znalecký posudok č. 16/2014 sa však pri nahliadaní právnym zástupcom žalobcu do administratívneho spisu, v tomto nenachádzal).

114. Správca dane opätovne vykonal dňa 07.06.2017 miestne zisťovanie v prevádzke AQUALINA, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní a zistil, že na prevádzke v garáži sa nachádza pokazená sušička AEG 76385 AH3 uvedená na faktúre č. 41602 zo dňa 27.04.2017 (správne má byť 2016) (ANDREA SHOP, s.r.o.), funkčná sušička AEGT58830 sa nachádzala v kúpeľni. V kúpeľni sa taktiež nachádzala práčka HOOVER DWT 413 AHS/1 uvedená na faktúre č. 41605 (ANDREA SHOP, s.r.o.), pričom práčka Honor 10kg uvedená na dodacom liste DF 41614 od dodávateľa J. M. sa nachádzala doma u konateľa. Konateľ žalobcu opätovne zodpovedal správcovi dane všetky jeho dopyty, v ktorých správca dane žiadal odpovede na otázky, ktoré súviseli s kúpou parkiet 120m2, pričom správca dane poukazoval, že v zmysle znaleckého posudku č. 16/2014 bolo uvedené, že na chodbách a izbách sa nachádzajú veľkoplošné parkety a nie linoleum ako tvrdil konateľ - konateľ žalobcu uviedol, že vzhľadom k tomu, že mu pôvodný dizajn parkiet nevyhovoval, parkety vymenil, čo potvrdil majiteľ; ďalej správca dane poukazoval na skutočnosť, že v zmysle znaleckého posudku č. 16/2014 sa nachádzali v predmete nájmu 4 vstavané skrine a konateľ si zakúpil 4 ks rolldor vstavaných skríň, pričom podľa správcu dane sú na prevádzke v skutočnosti 4 ks rolldor dverí pohybujúcich sa na lištách - konateľ žalobcu uviedol, že sa jedná o rolldor systém a vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o polotovar, ktorý bolo treba svojpomocne zhotoviť, skrine bolo treba zrezať tak, aby sa zmestili do interiéru. Správca dane sa taktiež dopytoval za akým účelom zakúpili položku ohrevný kotol podľa dodacieho listu faktúry č. DF 41614, keď podľa znaleckého posudku č. 16/2014 sa ohrevný kotol v predmete nájmu nachádzal. Konateľ žalobcu ozrejmil správcovi dane, že kúpa ohrevného kotla bola nutná z dôvodu, že potrebovali výkonnejší kotol kvôli bazénu a pôvodný vrátil majiteľovi.

115. Napriek uvedenému rozsiahlemu šetreniu, výpovedi prenajímateľa, niekoľkonásobným miestnym obhliadkam správca dane mal stále pochybnosti o reálnosti tovarov dodaných na základe faktúry č. DF 41614 a zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 07.09.2017, aby predložil dôkazy (bez špecifikácie o aké dôkazy sa má jednať) preukazujúce pravdivosť jeho výpovedí. Dňa 21.09.2017 obdržal správca dane odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov, v ktorej konateľ žalobcu uviedol, že všetky práce týkajúce sa dodacieho listu k faktúre č. DF41614 sa vykonali svojpomocne a stavebné práce sa k položkám tejto faktúre nevykonávali. Žalobca opätovne uviedol, že pod pojmom stavebné práce si predstavoval murárske a výkopové práce pri stavaní domu. Žalobca odôvodnil potrebu bazénovej fólie vo veľkosti 80m2, tým, že pri lepení fólie vzniká nadmerný tlak a pri lepení zložitejších častí je potrebné fóliu prelepiť niekoľkokrát ako napríklad rohy bazéna, schody, dno.

116. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 102222128/2017 zo dňa 20.10.2017, pričom žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril.

117. Námietka žalobcu - napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pričom správca dane preveroval reálne uskutočnenie predmetných zdaňovacích obchodov u žalobcu, dodávateľov žalobcu, a to prostredníctvom početných dožiadaní, výpoveďami, miestnymi zisťovaniami. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré vykonával správca dane, ktoré v neúmernej miere zasahovalo do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemal správca dane za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení na základe predmetných faktúr č. DF 41613 a č. DF 41614. Žalovaný, po oboznámení s dôkazmi, ktoré vykonal správca dane, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

118. K oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z faktúry č. DF 41613:

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia vydanom správcom dane.

119. K argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí na strane 9 - 12 žalobca uviedol nasledovné: Žalobca, ako aj svedok p. T., niekoľkokrát v priebehu daňového konania uviedli, v čom spočívala propagačná a reklamná služba, ktorú dodala spol. Y. s.r.o. žalobcovi. Reklamná služba (faktúra č. DF 41613) spočívala v propagácii loga AQUALINA- klub baby plávania v diári Rok podľa Dary 2017 ako i na sociálnych sieťach. Svedok T. predložil emailovú komunikáciu s H. C. ako aj samotný Diár Rok podľa Dary (s logom žalobcu). Bolo nepochybné, že Diár Rok podľa Dary skutočne knižne vyšiel a bol propagovaný v širokej komunite tejto speváčky na sociálnych sieťach (medzi tzv. followermi) ako v kamenných obchodoch osobne speváčkou. Jeho predaj v kamennej sieti kníhkupectiev ako i prostredníctvom internetových predajní dosiahol viac ako 20 000 výtlačkov. H. C. vo svojej e-mailovej komunikácii s p. T. dňa 26.04.2016 taktiež uviedla, v čom spočíva podstata reklamných služieb a propagácie lôg spoločností. Bolo nepochybné, že logo žalobcu bolo súčasťou tohto diáru a záver, ktorý vyslovil správca dane v Protokole o tom, že pokiaľ H. C. propagovala medzi svojimi 470 000 sledovateľmi (followermi) Diár Rok podľa Dary nepropagovala tým žalobcu bol chybný a nelogický vzhľadom na počet predaných kusov s logom žalobcu, čo bezpochyby prispelo k nárastu povedomia verejnosti o prevádzke AQUALINA - klub baby plávania, obzvlášť ak ide nie o ojedinelé podnikanie a sledovateľmi tejto speváčky sú aj ženy s malými deťmi (teda cieľová skupina žalobcu), čo mu vytváralo určitú konkurenčnú výhodu. Samotný fakt, že speváčka propagovala svoj diár na sociálnych sieťach si overil aj správca dane. Samotná H. C. v emaily adresovanom spol. Y. s.r.o. už v apríli 2016 uviedla, že ide o „life stylový produkt určený najmä ženám“.

120. Žalovaný v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zmysle ustanovenia písm. a) o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.

121. Žalovaný na základe uvedenej definície však prevzal absurdný záver správcu dane, že logo AQUALINA-klub baby plávania neprezentuje spoločnosť žalobcu, pričom tento záver odôvodnil skutočnosťou, že z webovej ani facebookovej stránky AQUALINA-klub baby plávania sa potencionálny zákazník nedozvie, že prevádzkovateľom kurzov baby plávania je spoločnosť žalobcu. Tento absurdný záver však abstrahoval od faktu, že cieľom žalobcu bolo propagovať práve služby AQUALINA - klub baby plávania (ľahko pochopiteľný a veľmi adresný názov prevádzky), a tak vytvoriť konkurenčnú výhodu pre spoločnosť žalobcu, ktorá však prevádzkuje tento klub a má registrovanú kombinovanú ochrannú známku číslo 247577 (žiadosť o zápis ochrannej známky si spoločnosť podala síce dňa 24.08.2017, ale teda v roku, ktorého sa týka Diár Rok podľa Dary).

122. Žalobca zdôraznil nespochybniteľný fakt, že jedným z predmetom jeho činnosti podľa obchodného registra bola aj činnosť „kurzy plávania dojčiat, batoliat“, ktorému sa aj reálne venuje. Prezentácia loga AQUALINA teda - v súlade s vyššie citovaným ustanovením o reklame - jednoznačne prezentovala podnikateľskú činnosť spoločnosti žalobcu. Žalobca považoval za absurdnú argumentáciu žalovaného alebo správcu dane, podľa ktorej bola nevyhnutná akási odvolávka na obchodné meno spoločnosti žalobcu (CONTINENTAL CAR s.r.o.) a prepojenie s označením AQUALINA- klub baby plávania teda neprezentuje jeho spoločnosť. Logo, označenie, ochrannú známku AQUALINA vytvorila, používa a zaregistrovala si ho spoločnosť žalobcu, ktorej jedným z predmetov podnikateľskej činnosti je prevádzkovanie kurzov pre dojčatá a batoľatá. Akúkoľvek matku či otca novorodenca či batoľaťa v zásade a logicky nezaujíma skutočnosť, či AQUALINA prevádzkuje práve spoločnosť CONTINENTAL CAR s.r.o., ale samotná skutočnosť, že ide o špecifické kurzy plávania určené pre takto malé deti, čo v prípade, ak sa pre ne potenciálny zákazník rozhodne vytvára tržby pre žalobcu. Tvrdenie žalovaného o potrebe prepojenia loga AQUALINA na meno CONTINENTAL CAR s.r.o., za účelom prezentácie podnikateľskej činnosti žalobcu sa preto javí ako účelové, nadbytočné a išlo len o ničím nepodložený bezobsažný názor správcu dane, ktorý žalovaný iba prevzal, a ktorý nemá oporu ani v zákone o reklame, ani v žiadnom inom právnom predpise a nadôvažok ani logike.

123. Žalobca poukázal na nasledujúce zistenia správcu dane vyplývajúce z priebehu daňovej kontroly, ktoré preukazovali reálne dodanie Služby: v rámci medzinárodnej výmeny informácií, český správca

dane jednoznačne potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia - dodanie služby uvedenej na faktúre č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016 v celkovej hodnote 5.000,- € za propagáciu značky v zmysle Zmluvy o reklame vystavenej H. C. pre spol. Y. s.r.o. Zmluva o reklame bola uzatvorená medzi H. C. a MACANO s.r.o. dňa 26.04.2017 a jej predmetom bola prezentácia loga MACANO s.r.o. a jeho obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary 2017. Y. s.r.o. následne ponúkla a predala reklamnú plochu v diári svojim obchodným partnerom, ktorých logá boli v diári umiestnené. H. C. vystavila Y. s.r.o. faktúru FV20160027 zo dňa 26.04.2016 v celkovej hodnote 5.000,- €, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na bežný účet H. C. dňa 29.04.2016. Diár Rok podľa Dary 2017 v slovenskej aj českej verzii vytlačila spol. Presco Group a.s., ktorá ho bude tlačiť aj nasledujúce roky. Spol. Y. s.r.o. následne - ako svojmu obchodnému partnerovi - dodala Službu spočívajúcu v propagácii loga AQUALINA-klub baby plávania v diári Rok podľa Dary 2017 žalobcovi.

124. Aj z preverovania opodstatnenosti propagačnej a reklamnej kampane v spol. J. Z., a.s., N. T., s.r.o., F. Z., s.r.o., M. s. r. o. vyplývalo, že aj týmto spoločnostiam dodala spol. Y. s.r.o. - ako svojim obchodným partnerom - rovnakú reklamnú a propagačnú službu spočívajúcu v propagácii lôg týchto spoločností v diári Rok podľa Dary 2017, svedok p. T. (konateľ Y. s.r.o. v kontrolovanom období) vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2016 taktiež potvrdil uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia

- dodanie Služby, predložil dôkazy o reálnosti Služby návrh zmluvy a e-mailovú komunikáciu súvisiacu s uzatvorením predmetnej zmluvy s H. C., faktúru č. 160027, potvrdenie o úhrade k faktúre č. 160027, diár Rok podľa Dary 2017.

125. Napriek vyššie uvedeným dôkazom - odpoveď českého správcu dane (ktorý predložil Zmluvu o reklame, faktúru vystavenú H. C. spol. Y. s.r.o., bankové výpisy) výpovede obchodných partnerov Y. s.r.o. (ktorí taktiež predložili zmluvy preukazujúce zmluvný vzťah so spol. Y. s.r.o., faktúry vystavené spol. Y. s.r.o., bankové výpisy), výpoveď bývalého konateľa spol. Y. s.r.o. (ktorý predložil diár Rok podľa Dary 2017, e-mailovú komunikáciu s H. C. súvisiacu s propagáciou lôg spol. Y. s.r.o. a ich obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary 2017), žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne dôkazy o tom, akú reklamnú činnosť dodala spol. Y. s.r.o. pre žalobcu v mesiacoch máj a jún 2016, keď sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo až v októbri 2016.

126. Uvedená námietka žalovaného preukazuje jeho snahu nájsť spôsob, akým dosiahnuť neuznanie nadmerného odpočtu DPH z faktúry č. DF41613, ktorej predmet plnenia - Služba sa reálne uskutočnila. Žalobca k uvedenej námietke poukázal na nasledovné:

127. Diár Rok podľa Dary sa vydával v knižnej (tlačenej) podobe, čo znamenalo, že jeho tlači predchádzalo poskytnutie grafického vyobrazenia jeho loga AQUALINA-klub baby plávania žalobcom, ktorého zaslanie H. C. sprostredkoval p. T., a to e-mailovou správou zo dňa 06.06.2016 (súčasť administratívneho spisu) prostredníctvom služby O..G..Z.. V ten istý deň spol. Y. s.r.o. vystavila faktúru č. DF 41613 žalobcovi. Za deň dodania služby preto možno považovať deň 06.06.2016. Samotné vydanie diáru (ktoré sa z dôvodov na strane H. C. posunulo z plánovaného júna 2016 na október 2016) a jeho propagácia možno považovať už za výsledok Služby, ktorú žalobcovi spol. Y. s.r.o. dodala. Skutočnosť, že žalobca nepredložil súpis marketingových aktivít, ktorý údajne mal žiadať správca dane 14.09.2016 (sľúbil ho doložiť žalobca), a ktorá mal či mohol byť vyhotovený v zmysle zmluvných vzťahov medzi Y. s.r.o., mu nemôže byť na ťarchu v prípade jednoznačne preukázaného plnenia. Absencia takého „súpisu“ môže založiť iba zodpovednosť za porušenie zmluvy medzi zmluvnými stranami.

128. Dodanie samotnej služby (prezentácia formou loga) napokon ako také sporné nebolo. Správca dane a žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skôr argumentačne vysporiadali s nepriznaním nadmerného odpočtu z dôvodu „neopodstatnenosti dodanej Služby“, o nízkej pridanej hodnote zo strany Y. s.r.o., o neopodstatnenosti protihodnoty vyplatenej žalobcom spol. Y. s.r.o. za dodanú službu.

129. Žalobca poukázal na skutočnosť, že cieľom reklamných služieb je činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu a ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte, či službe, pričom v jeho podnikateľskom segmente nesporne existuje konkurencia a nesporne prevažujúcou klientelou vzhľadom na charakter služby boli práve ženy, ktorým bol diár predovšetkým určený. Žalovaný nie je odborníkom v oblasti marketingu, na to, aby hodnotil opodstatnenosť reklamných služieb, či ich hodnotu. Žalobca mal za to, že opodstatnenosť Služby dodanej Y. s.r.o., ktorá spočívala v propagácii podnikateľskej

činnosti žalobcu prostredníctvom známej osobnosti H. C., ktorej popularita je nepopierateľná nielen na slovenskom, ale aj českom trhu, ktorá navyše v súčasnej dobe prostredníctvom sociálnych sietí ovplyvňuje spotrebiteľské správanie svojich sledovateľov a fanúšikov, bola v daňovom konaní dostatočne preukázaná. Protihodnota za dodanie Služby je otázkou ponuky a dopytu na trhu a práve vzhľadom na popularitu známej osobnosti, ju žalobca považoval za adekvátnu a zodpovedajúcu dopytu na trhu a popularite H. C..

130. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. : V prípade preukazovania vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu s uskutočňovanými zdaniteľnými plneniami daňového subjektu sa priame dôkazy uplatňujú v obmedzenej miere. Miera ovplyvnenia ľudského správania sa reklamou nie je exaktne merateľná. Ako pomocné kritérium je potrebné preskúmať kauzu (bezprostredný hospodársky dôvod) vynaloženia nákladov na reklamu, ktorá má svoj právny základ v zásade zisťovania skutočného obsahu skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie dane ( ) Podľa o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa , o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Odvolací súd konštatuje, že reklama je činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte, vlastníctvo propagovaného produktu nie je v čase uskutočnenia reklamy rozhodujúce, pretože z propagácie produktu predajcom nepriamo v dôsledku synergického efektu profituje i výrobca. Napriek tomu, že žalobca sa zaoberá výrobou nealkoholických nápojov a jeho odberateľmi sú obchodné reťazce (s ktorými je v právnom vzťahu), je zrejmé, že jeho podnikateľská činnosť je závislá na konečnom spotrebiteľovi. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva zákaz pre žalobcu ako výrobcu, spoločne s obchodnými reťazcami ovplyvňovať trh, na ktorom pôsobia koneční spotrebitelia a vytvoriť tak synergický efekt ktorý sa u žalobcu prejaví iba nepriamo, dopytom obchodných reťazcov po určitom produkte, ktorý im žalobca dodáva. Rovnako takúto činnosť nemožno hodnotiť ako vytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Daňovému subjektu musí byť umožnené preukázať materiálny ekonomický dôvod takto uskutočňovanej reklamy a jeho prínos pre jeho podnikanie. Vzhľadom na uvedené sa s tvrdením žalovaného o nepreukázaní reálnosti a opodstatnenosti dodania Služby nestotožňujeme a máme za to, že reálnosť a racionálnosť zabezpečenia Služby pre podnikanie žalobcu, ktorá bola predmetom faktúry č. DF 41613, je, na základe vyššie uvedených vykonaných dôkazov, nespochybniteľná.

131. K oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z faktúry č. DF 41614: žalobca uviedol, že žalovaný aj v tomto prípade na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdaniteľné plnenie na podklade faktúry č. DF 41614 - dodanie Tovaru na prevádzku AQUALINA - sa reálne uskutočnilo a dokazovali to úkony správcu dane v priebehu daňovej kontroly.

132. Žalobca si za účelom prevádzkovania kurzov plávania pre dojčatá a batoľatá prenajal nehnuteľnosť

- rodinný dom, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Miloslavov, ktorej výlučným vlastníkom bol svedok p. L.. Žalobca mal v predmetnej nehnuteľnosti zriadenú prevádzku AQUALINA, v ktorej poskytoval kurzy plávania pre dojčatá a batoľatá. Tieto skutočnosti boli nepochybne preukázané predložením Zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 19.04.2016 spolu s Dodatkom č.1 k zmluve o nájme rodinného domu z augusta 2016 (ďalej len „Zmluva o nájme“), ako aj výpoveďou p. L. a v neposlednom rade miestnymi zisťovaniami správcu dane priamo na prevádzke AQUALINA v dňoch 03.02.2017 a 07.06.2017.

133. Žalovaný napriek niekoľkonásobnému vykonanému miestnemu zisťovaniu, ktoré zahŕňalo fotodokumentáciu ako aj meranie jednotlivých tovarov zakúpených podľa faktúry č. DF 41614, nemal za preukázané, že sa toto zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na predmetnej faktúre. Žalobca upriamil pozornosť na miestne zisťovanie, ktoré vykonal správca dane dňa 03.02.2017 za prítomnosti konateľa žalobcu v prevádzke AQUALINA, účelom ktorého bolo preverenie dodania Tovaru deklarovaného na faktúre č. DF 41614, výsledkom ktorého bolo (tak ako bolo konštatované v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 01.02.2017) potvrdenie reálnej existencie Tovaru uvedeného na faktúre č. DF 41614.

134. Správca dane však poukázal na nezrovnalosti v mierach a označeniach niektorých položiek uvedených na dodacom liste č. 0606201674 k faktúre č. DF 41614. K nezrovnalostiam, ktoré opísal správca dane v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 01.02.2017, sa žalobca niekoľkokrát vyjadril (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 08.02.2017; Vyjadrenie sa k žiadosti daňového úradu k výzve na predloženie dôkazov zo dňa 07.09.2017), v ktorých žalobca logicky, zrozumiteľne a dôveryhodne vysvetlil a ozrejmil pochybnosti a nezrovnalosti, ktoré správca dane namietal.

135. Žalobca odkázal na výsluch svedkov p. T. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07.03.2017) a p. L. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.03.2016 - správne malo byť 16.03.2017), ktoré spolu s vykonanými miestnymi zisťovaniami preukázali reálnosť dodania Tovaru, pričom svedok L. na ústnom pojednávaní 16.03.2017 potvrdil, že v bazéne sa lepila bazénová fólia, tvrdenia žalobcu boli počas daňovej kontroly konzistentné a logicky vysvetlil aj nezrovnalosti ohľadom výpovede svedka T. v otázke dodania bazénovej fólie (p. T. vypovedal na ústnom pojednávaní 07.03.2017, ktorého sa žalobca nezúčastnil a nemohol tak svedkovi klásť doplňujúce otázky), konzistentný bol žalobca aj vo svojich tvrdeniach, na ktorých trval, pričom trpezlivo odpovedal na otázky správcu dane, ktoré mu správca dane adresoval neustále nové a nové a strpel aj viacnásobné a nadbytočné miestne obhliadky.

136. Svedok T., na ústnom pojednávaní dňa 07.03.2017, uviedol, že Tovar okrem elektroniky (sušička, práčka, kamerový systém) zakúpil v Baumaxe na Bajkalskej ulici, Bratislava a odovzdal žalobcovi na prevádzke AQUALINA. Elektronika bola zakúpená od predajcu www.alza.sk, kde mala J. M. s.r.o. založené konto. Rozdiely v rozmeroch bazéna vnútorného a sauny vonkajšej vznikli pri prepisovaní z dodacích listov, nakoľko J. M. s.r.o. v danom období nakúpila viacero obdobných materiálov a tovarov za výhodné ceny z Baumaxu, nakoľko Baumax likvidoval svoju prevádzku. Svedok T. potvrdil, že do prevádzky dodal saunu a zároveň svedok L.X. uviedol, že sauna sa v prevádzke nenachádzala (ani zo Zmluvy o nájme nevyplýva, že by súčasťou predmetu nájmu bola akákoľvek sauna). Námietky správcu dane, že farebný odtieň prevedenia sauny (mahagón) nebol zhodný podľa ich názoru so skutočným farebným odtieňom (svetlé drevo), považoval žalobca za nadbytočné a irelevantné. Žalobca logickým argumentom odôvodnil zmenu farebného prevedenia (premaľovanie z dôvodu zladenia dizajnového prevedenia prevádzky), sauna sa navyše dodávala demontovaná a prispôsobovala sa interiéru rovnako ako rolldor systém.

137. Žalobca považoval za opäť bezobsažnú argumentáciu žalovaného na skutočnosť, že podľa Znaleckého posudku č. 16/2014 (teda z roku 2014) sa nachádzali v predmete nájmu parkety. Svedok L. vo svojej výpovedi uviedol, že dal žalobcovi súhlas na akékoľvek úpravy predmetu nájmu, v ktorej mal žalobca zriadenú prevádzku. Žalobca sa preto za účelom zjednotenia podlahových krytín (na niektorých miestach sa nachádzalo linoleum) a modernizácie dizajnu prevádzky rozhodol zakúpiť novú podlahovú krytinu - parkety, ktoré sa v prevádzke nespochybniteľne nachádzali.

138. Z miestneho zisťovania bolo taktiež preukázané, že položka 4ks rolldor vstavaná skriňa sa nachádzala fyzicky na prevádzke AQUALINA, pričom žalobca tieto upravil do požadovaného stavu tak, že skrine zrezal a ponechal z nich rolldor systém tak, aby tak vhodne predelil odpočívaciu miestnosť a oddelil tak priestor na hranie od časti miestnosti určenej na prebaľovanie bábätiek, existenciu týchto rolldor systémov napokon potvrdil aj správca dane.

139. Ako sám správca dane, v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.06.2017 uviedol, kamerový systém sa na prevádzke nachádzal. Žalobca mal za to, že nejestvuje nezrovnalosť medzi uvedením položky na faktúre „kamerový systém beta 3 plus, 5 kamier, kabeláž“ a zistením správcu dane, že na prevádzke sa nachádza kamerový systém ET-CI-1360. Tak ako je uvedené aj v Zmluve o nájme, a tak ako to potvrdil aj svedok L., žalobca prevzal predmet nájmu spolu s elektrickým zabezpečovacím zariadením - alarmom, kamerový systém sa však v predmete nájmu pôvodne nenachádzal.

140. Položka ohrevný kotol bola zakúpená za účelom zvýšenia výkonnosti kotla. Žalobca považoval za logické, že ohrevný kotol (ktorý mal byť v predmete nájmu podľa znaleckého posudku č. 16/2014), ktorý bol určený na vyhrievanie bazénu pre osobné účely (predmet nájmu bol pôvodne určený na bývanie), nebude svojimi technickými vlastnosťami a výhrevnou silou postačovať na prevádzku bazéna na účely prevádzkovania kurzov plávania dojčiat a batoliat. Správca dane nebol odborníkom v oblasti vykurovacích telies a ich výkonnosti, či dostatočnosti na prevádzku bazéna na účely podnikania žalobcu.

141. Z miestneho zisťovania dňa 03.02.2017 správca dane zistil, že v kúpeľni sa nachádzala sušička AEGT58830. Sušička AEG 8020 uvedená na dodacom liste DF 41614 sa na prevádzke AQUALINA podľa správcu dane nenachádzala, pričom sa správca dane vôbec nezaoberal tým, že môže ísť len o chybné označenie modelu.

142. Žalobca zakúpil aj práčku Honor 10kg, ktorú však vzhľadom na existenciu jedného odtoku musel konateľ žalobcu umiestniť u seba doma (na adrese A. X, XXX XX F.). Umiestnenie práčky Honor 10 kg však nič nemenilo na skutočnosti, že aj túto práčku využíval žalobca na účely svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane neoveril túto skutočnosť miestnym zisťovaním na adrese uvedenej žalobcom (pričom žalobca nemal ako inak túto skutočnosť preukázať), a bez ďalšieho mal za preukázané, že uvedený tovar nebol reálne dodaný.

143. K dodaniu ostatných Tovarov - skrinkám na oblečenie, skrinke pod umývadlo, či prebaľovacím pultom (ktoré sa rovnako v zmysle zápisnice zo dňa 03.02.2017 preukázateľne nachádzali) opomenul správca dane a žalovaný uviesť stanovisko.

144. Napriek tomu, že sa správca dane pri početných miestnych zisťovaniach na vlastné oči presvedčil, že sa vyššie uvedené položky (Tovar) z faktúry č. DF 41614 reálne nachádzajú v prevádzke AQUALINA, ako aj napriek výpovediam svedkov T. a L., vyslovil záver o neopodstatnenosti fakturovanej ceny za dodanie Tovaru (skratkovito na základe nezrovnalostí vo výpovedi bývalého konateľa J. M. s.r.o., ktorý si mal tieto dodania zrejme pamätať naspamäť a konateľa žalobcu, ktorý nezrovnalosti naopak vysvetlil, a to aj napriek tomu, že bol niekoľkokrát nesystematicky dopytovaný správcom dane k rôznym niekedy až absurdným detailom (linoleum a parkety) a mal za to, že reálna existencia a dodanie Tovaru neboli preukázané, zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo a právo na odpočítanie žalobcovi nevzniklo, keďže napriek reálnej existencii týchto Tovarov žalobca podľa žalovaného nepredložil „žiadne“ dôkazy preukazujúce ich dodanie, napr. záručné listy, či doklady o zapojení (teda listinné dôkazy, ktoré mu zákon neukladá predložiť ani správca dane ich nežiadal...). Uvedené tvrdenie správcu dane bolo v rozpore s dôkazmi vykonanými v priebehu daňového konania a ide nad rámec dôkaznej povinnosti žalobcu.

145. Postup správcu dane, jeho dopyty a vyjadrenia, ktorými namietal a spochybňoval konanie žalobcu pri zariaďovaní svojej novej prevádzky, neprimerane zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobcu a do jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že v predmete nájmu sa (podľa znaleckého posudku č. 16/2004, ktorý nebol súčasťou administratívneho spisu) nachádzalo vyššie spomínané zariadenie - parkety, bazén, vstavané skrine, ohrevný kotol - predsa nemohli predstavovať dôvod pre neuznanie reálneho dodania a opodstatnenosti zdaniteľného plnenia podľa faktúry č. DF 41614, ktoré sa svojim označením síce môže čiastočne zhodovať, ale v skutočnosti išlo o renováciu a úpravu dizajnu objektu pôvodne slúžiaceho na bývanie na podnikanie žalobcu. Žalobca, ako spoločnosť vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti prevádzkovania kurzov plávania pre dojčatá a batoľatá, bola oprávnená nakupovať tovary určené na zariadenie, vylepšenie, či modernizáciu svojej prevádzky, v ktorých vykonávala podnikateľskú činnosť. Okrem týchto položiek žalobca v kontrolovanom období nakúpil aj celú radu iného materiálneho zabezpečenia (textilného - plienky, uteráky, materiálneho - výbava bazéna, doplnky na kurzy plávania, krémy, šampóny), čo vyplývalo z ostatných faktúr doložených za sledované obdobie. Logickým dôsledkom bolo aj obstarávanie Tovaru v súvislosti s úpravami priestoru so súhlasom prenajímateľa.

146. Pokiaľ žalovaný uviedol, že považuje tvrdenia konateľa žalobcu za nedôveryhodné a zavádzajúce, nakoľko údajne žalobca svoje vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly menil a podľa potreby upravoval, toto tvrdenie bolo nepodložené a vytrhnuté z kontextu. Žalobca poukázal na to, že nie on údajne neustále menil svoje tvrdenia, ale správca dane nesystematickým postupom, opakovanými miestnymi zisťovaniami vždy s iným účelom a záverom, viacnásobnými ústnymi či písomnými dopytmi v súvislosti s vždy novými otázkami a dodatočnými požiadavkami neúmerne a neštandardne zaťažoval v tejto súvislosti žalobcu, pričom tento postup, ktorý sa javil ako šikanózny, namietal žalobca už vo svojom odvolaní voči Prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Zmätočné zápisnice z ústnych pojednávaní a miestnych zisťovaní, požadovanie dokladov, ktoré správca dane už mal k dispozícii, ignorovanie súvislostí a reálneho vybavenia prevádzky správcom dane boli toho len dôkazom.

147. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo možné konštatovať, že vykonaním dokazovaním sa jednoznačne preukázalo reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom faktúr č. DF 41613 a

č. DF 41614, avšak žalovaný na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca preto konštatoval, že Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov.

148. Žalobca k námietke, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný bez toho, aby sa náležite vysporiadal so všetkými jeho odvolacími dôvodmi, sa s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu stotožnil a právne posúdenie správcu dane považoval za správne.

149. Žalovaný sa s odvolacími dôvodmi žalobcu nevysporiadal a bez ďalšieho prevzal argumentáciu správcu dane, ktorá bola založená na ničím nepodložených tvrdeniach správcu dane o údajnom úmysle žalobcu získať daňovú výhodu vo forme neoprávneného zvýšenia nákladov a zároveň neoprávneného uplatnenia odpočítania DPH, nakoľko zdanlivé plnenia deklarované na predmetných faktúrach sa mali uskutočniť účelovo bez ekonomického opodstatnenia za účelom dosiahnutia daňovej výhody. Žalobca mal za to, že preverovacími úkonmi správca dane jednoznačne zistil reálnosť zdaniteľných plnení a opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočet DPH z faktúr č. DF 41613 a č. DF 41614. Z Protokolu, ako aj prvostupňového a napadnutého rozhodnutia však vyplývalo, že túto skutočnosť správca dane ani žalovaný nezohľadnil pri rozhodovaní o znížení nadmerného odpočtu DPH a rozhodol tak spôsobom, ktorý možno označiť za arbitrárny s prihliadnutím iba na argumentáciu správcu dane. Napadnuté rozhodnutie samotného žalovaného okrem citácie z rozhodnutia správcu dane, neobsahuje nijaké posúdenie, zhodnotenie skutkového stavu vo väzbe na obsah administratívneho spisu, odvolacie dôvody žalobcu (odôvodnenie je len prebraté z prvostupňového rozhodnutia správcu dane), a teda aj aplikácia a interpretácia právnych noriem bola len všeobecná, formálna.

150. K neúmernému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu tento uviedol: Žalobca tvrdil, že na základe vykonaných dôkazov preukázal reálnosť a opodstatnenosť dodania Služby podľa faktúry č. DF 41613 a dodania Tovaru podľa faktúry č. DF 41614, čím mu vzniklo právo na odpočet DPH z týchto faktúr, ktoré si aj uplatnil v súlade s ustanovením § 51 zákona o DPH.

151. V rámci svojej argumentácie poukázal žalobca na príslušnú ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ako najvyššia súdna autorita niekoľkokrát jednoznačne ustálil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a bezhraničné.

152. Vo vzťahu k prešetrovaniu opodstatnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z faktúry č. DF 41613 upriamil žalobca z nižšie uvedených súdnych rozhodnutí na nasledovné časti: · dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt (rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011); · z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu (rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011); · nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami (rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011).

153. Vo vzťahu k prešetrovaniu opodstatnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z faktúry DF 41614 upriamil žalobca z nižšie uvedených rozsudkov na nasledovné časti: · ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011); · daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto

nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok NSSR zo dňa 28.11.2012); · nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami (rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011).

154. Postup správcu dane bol v rozpore s citovanou ustálenou judikatúrou NS SR, Daňový poriadok neoprávňuje správcu dane v neúmernej a bezhraničnej miere prenášať dôkazné bremeno na daňový subjekt. Napriek tomu, v predmetnom prípade, si žalovaný vykladal povinnosť žalobcu znášať dôkazné bremeno extenzívnym spôsobom, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a na žalobcu preniesol daňové bremeno v nezákonnej miere. Na nezákonné konanie žalobca poukázal v nasledovných vyjadreniach žalovaného:

155. Žalovaný uviedol, že zámernú účelovosť vystavenia faktúry č. DF 41613 a faktúry č. DF41614 majú preukazovať zistenia správcu dane, podľa ktorých

- spol. Y. s.r.o. a J. M. s.r.o. sa momentom začatia kontrol v spoločnosti, stali nedostupnou, nespolupracujúcou, prepísanou na nového konateľa a spoločníka - maďarského občana. Správca dane uviedol, že dňa 19.10.2016 sa stal právnym nástupcom dodávateľov žalobcu spoločností Y. s.r.o. a J. M. s.r.o. maďarský občan S. H. bytom R. E. N. X, Q. XXXX, ktorý bol nekontaktný a so správcom dane nekomunikoval a nespolupracoval. Správca dane vyjadril podozrenie, že predmetní dodávatelia žalobcu boli účelovo predaní maďarskému občanovi.

- správca dane nemohol preveriť faktúru č. DF 41613 ako ani ďalšie skutočnosti súvisiace s reklamnou spoločnosťou, pretože hneď ako začali daňové kontroly u odberateľov p. T., tak došlo k zmene konateľa a spoločníka, ktorý bol nekontaktný;

- spol. Y. s.r.o. v období, keď bol konateľom v spoločnosti p. T., vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť, pričom spol. Y. s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nepodala;

- spol. J. M. s.r.o. v období, keď bol konateľom v spoločnosti T., vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť, pričom spol. J. M. s.r.o. s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 nepodala;

- žalobca nepredložil objednávku a cenovú ponuku v zmysle bodu 3.4. Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 26.04.2016 medzi žalobcom a Y. s.r.o., na základe ktorej Y. s.r.o. zabezpečí realizáciu marketingových plnení podľa bodu 1.1. predmetnej zmluvy;

- spol. Y. s.r.o. odkúpila od H. C. reklamnú plochu na prezentáciu loga Y. s.r.o. a jeho ďalších obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary v zmysle faktúry FV20160027 zo dňa 26.04.2016 vo výške 5.000,- €, pričom Y. s.r.o. rozpredalo tento reklamný priestor 18 spoločnostiam. Správca dane preveroval okrem žalobcu aj štyroch iných obchodných partnerov prezentujúcich svoje logá v diári a zistil, že spoločnosť týmto spoločnostiam a žalobcovi predala reklamný priestor v celkovej sume 262.800,- € (spol. F. Z., s.r.o.

- 36.000,- €; J. Z., a.s. - 96.000,- €; N. T., s.r.o. - bezplatne; M. s. r. o. - 30.000,- €). Zároveň správca dane uviedol, že ak by spol. Y. s.r.o. rozpredala priestor za cca 52.000,- € ďalším 13stim obchodným spoločnostiam, tak by získala na reklamnej činnosti cca 950.000,- €, pričom Y. s.r.o. okrem zakúpenia priestoru v predmetnom diári žiadnu inú pridanú hodnotu nepreukázala a

- fakturovaná suma za predmetnú reklamnú kampaň je neúmerne vysoká a nemá ekonomické opodstatnenie okrem uplatnenia si nadmerného odpočtu. Protihodnotu, ktorú spoločnosť Y. s.r.o. fakturovala za „reklamné služby“ je neúmerne vysoká a bez akejkoľvek pridanej hodnoty, pričom navýšenie ceny je asi 200 násobné.

156. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zisteniam správcu dane, ktoré malo preukazovať zámernú účelovosť vystavenia faktúry č. DF 41613 a č. DF41614, vyplývalo, že žalovaný tieto závery odvodil z konania spol. Y. s.r.o. a J. M. s.r.o. (nepodanie daňového priznania, vysoké obraty a nízka daňová povinnosť avšak pred obdobím, kedy spolupracovala so žalobcom, prevod obchodného podielu a neznámy hospodársky výsledok za rok 2016). Správca dane teoretizoval o možných ďalších predajoch reklamného priestoru za teoretickú sumu pre vymyslený počet obchodných partnerov. Napriek existencii reklamnej prezentácie žalobcu v Diári Rok podľa Dary 2017 nelogicky, skratkovito a absurdne uviedol, že keďže nejestvujú formálne listinné doklady o objednávke, žalobca nepredložil písomný súpis marketingových aktivít a nedošlo k reálnemu plneniu.

157. Žalovaný ani správca dane však nepredložili ani len teoreticky neuviedli žiadne objektívne dôkazy, o tom, že by žalobca vedel alebo mal vedieť o akomkoľvek možnom nezákonnom konaní spol. Y. s.r.o. alebo akejkoľvek inej spoločnosti. Uvedené „zistenia“ žalovaného a jeho tvrdenia o úmysle žalobcu získať daňovú výhodu neboli podložené žiadnymi objektívnymi a relevantnými dôkazmi a boli v rovine domnienok, úvah a špekulácií.

158. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že žalovaný ani nepopieral reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré sa počas rozsiahleho dokazovania niekoľkokrát potvrdilo a takmer výlučne sa v ňom žalovaný zaoberal konaním spol. Y. s.r.o. a J. M. s.r.o. (dodávatelia žalobcu), o ktorom žalovaný špekuloval ako o podozrivom a nezákonnom. Akékoľvek predošlé a následné konanie týchto dodávateľov, resp. ich štatutárnych orgánov však treba posudzovať oddelenie od okolností dodania Služieb a Tovarov žalobcovi, ktoré boli preukázané. Inými slovami, akékoľvek skutočnosti ohľadom prevodu obchodného podielu, nedostupnosti dokladov z účtovníctva týchto spoločností nemôžu byť na ťarchu žalobcovi. Navyše žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že bývalý konateľ jeho dodávateľov sa po oba razy na ústne pojednávanie dostavil a doklady (najmä komunikáciu v súvislosti s reklamou v diári Rok podľa Dary 2017), ktoré mal k dispozícii riadne predložil.

159. Ako žalobca uviedol počas ústneho pojednávania dňa 14.09.2016 objednávku na reklamné služby uskutočnil žalobca ústne, uvedené potvrdil aj svedok T. na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2016. V bode 1.1 Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 26.04.2016 sa výslovne neuvádzalo, že objednávku či cenovú ponuku by mal uskutočniť žalobca písomne.

160. V predmetnom ustanovení sa pojednáva o preukázateľnosti predmetných úkonov. Obe zmluvné strany predmetnej zmluvy výslovne uviedli a potvrdili, že plnenie prebehlo v súlade s požiadavkami stanovenými predmetnou zmluvou a ani jedna zo zmluvných strán nenamietala porušenie podmienok stanovených predmetnou zmluvou. Konanie správcu dane, ktorý napriek uvedenému, požadoval od žalobcu ďalšie dôkazy (výzvou na predloženie dôkazov č. 101910402/2017 zo dňa 07.09.2017), bolo v rozpore s uvedenou judikatúrou a preukazuje nezákonné prenášanie povinnosti znášať dôkazné bremeno správcom dane a žalovaným.

161. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 07.09.2017 správca dane požadoval od žalobcu predloženie ďalších dôkazov na preukázanie reálneho dodania Služby podľa faktúry č. DF41613 a Tovaru podľa faktúry č. DF41614, a to napriek početným výsluchom žalobcu a svedkov, pri ktorých uvedené osoby predložili početné listinné dôkazy a miestnym zisťovaniam. Aj toto konanie správcu dane, ktorý napriek uvedenému, požadoval od žalobcu ďalšie dôkazy (výzvou na predloženie dôkazov č. 101910402/2017 zo dňa 07.09.2017), bolo v rozpore s uvedenou judikatúrou a preukazuje nezákonné prenášanie povinnosti znášať dôkazné bremeno správcom dane a žalovaným.

162. Žalobca v rámci svojej argumentácie k uvedenému odkazuje aj na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) a cituje z rozsudku SD EÚ v spojených veciach Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Foigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Foigazgatósága (C-142/11)), v ktorom SD EÚ uviedol, že „Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. DPH sa totiž uplatňuje na všetky plnenia výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Keďže zamietnutie práva na odpočet dane v súlade s bodom 45 tohto rozsudku je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Naopak v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici, ako je uvedený v bodoch 37 až 40 tohto rozsudku, nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného

dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. 61.Daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a) a článok sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Rozsudok NS SR zo dňa 15.03.2011: „Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25.03.2005 (publ. Pod č. 599/2005, prístupné na www.nssoud.cz) podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásenia vyúčtovaní. Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd preto dospel k záveru, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí

byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.“ Rozsudok NSSR zo dňa 31.05.2011: „Správca dane nemôže prenechať na daňovom subjekte absolútne dôkazné bremeno, to znamená, že správca dane nemôže celé dokazovanie nechať na platiteľovi dane, dôkazné bremeno nezaťažuje platiteľa dane bezhranične.“ Rozsudok NSSR zo dňa 28.11.2012: „Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených ( ) avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. ... má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením , ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.“

163. Žalovaný postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, zákonom o DPH a citovanou rozhodovacou praxou NS SR a SD EÚ, keď nepreukázanie reálnosti a opodstatnenosti dodania Služby podľa faktúry č. DF41613 a dodania Tovaru podľa faktúry č. 41614 odôvodňoval neunesením dôkazného bremena žalobcu v súvislosti s preukazovaním skutočností týkajúcich sa dodávateľa žalobcu spol. Y. s.r.o. a J. M. s.r.o., čím neúmerným a nezákonným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na žalobcu.

164. Žaloba namietal skutočnosť, že v konaní orgánu verejnej správy bola taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal procesné pochybenia správcu dane, ktoré boli takými vadami konania pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Porušenie zásady zákonnosti pri správe dani:

165. Rozsiahle dokazovanie, ktoré vykonával správca dane, až v neúmernej miere zasahovalo do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správca dane neustále požadoval od žalobcu ako aj ďalších osôb (svedkov) ďalšie vysvetlenia a predloženie ďalších dôkazov (napr. Výzva na predloženie dôkazov č. 101910402/2017 zo dňa 07.09.2017) napriek tomu, že výsledky prešetrovania oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH svedčili v prospech žalobcu. Z celého priebehu dokazovania bolo zrejmé, že žalovaný neúmernou mierou zaťažoval žalobcu pri výkone daňovej kontroly, čím porušoval zásadu zákonnosti pri správe daní, pričom sám žalobca postupoval tak, ako mu ukladá § 45 ods. 2 Daňového poriadku a poskytoval správcovi dane maximálnu možnú súčinnosť.

166. Správca dane v Protokole deklaroval, že daňovú kontrolu vykonával za účelom zistenia reálnosti zdaniteľných obchodov, na základe ktorých si uplatnil žalobca právo na odpočítanie dane za kontrolované obdobie. Konanie správcu dane vykazovalo znaky účelovosti, zaujatosti a špekulatívnosti, pričom sa ako hlavný cieľ správcu dane nejavilo preverovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení na základe faktúr č. DF 41613 a č. DF 41614 (ktorých uskutočnenie sa nespochybniteľným spôsobom preukázalo), ale úmysel správcu dane nepriznať, resp. znížiť nadmerný odpočet žalobcu uplatneným daňovým priznaním na DPH za kontrolované obdobie a ukrátiť ho tak na jeho právach podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Žalobca považuje postup správcu dane počas priebehu daňovej kontroly za účelový, neopodstatnený, nezákonný, šikanózny a v rozpore so zásadami správy daní vyjadrenými v § 3 Daňového poriadku.

167. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku: „Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane“. Žalobca uviedol, že daňová kontrola bola ukončená na hranici jedného roka: začiatok: 21.11.2016, prerušenie: 14.06.2017-15.06.2017, koniec: 23.10.2017, no napriek tomu však správca dane nekonal bezodkladne a bez zbytočných prieťahov tak, ako mu ukladá § 3 ods. 2 Daňového poriadku a na Vyjadrenie žalobcu k protokolu doručenému správcovi dane dňa 09.11.2017, nijako nereagoval a ani nedohodol so žalobcom deň prerokovania pripomienok. Až na základe žiadosti žalobcu zo dňa 29.12.2017, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 05.01.2018, predvolal správca dane žalobcu na ústne pojednávanie na deň 20.02.2018. Na tomto ústnom pojednávaní sa prerokovávali pripomienky obsiahnuté vo Vyjadrení žalobcu k protokolu, t.j. až po vyše troch mesiacoch odo dňa doručenia Vyjadrenie žalobcu k protokolu, a to až na základe urgencie - žiadosti žalobcu, ktorou tento vyzval správcu dane k ukončeniu nečinnosti a určeniu dňa prerokovania pripomienok k Protokolu.

168. Žalobca mal za to, že hoci v ustanovení § 68 ods. 3 Daňového poriadku nie je explicitne stanovená lehota na dohodnutie prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, správca dane je povinný sa, v prípade absencie právnej úpravy v určitej otázke, riadiť všeobecnými zásadami pre správu daní, ktoré predstavujú právny základ a interpretačnú normu v otázkach tam, kde Daňový poriadok určitú otázku explicitne neupravuje. Správca dane mal preto v súlade § 3 ods. 2 Daňového poriadku určiť deň prerokovania bezodkladne, tak aby nespôsoboval zbytočné prieťahy v rámci daňového konania.

169. Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát konštatoval, že „základným účelom daňového konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je vybratie dane tak, aby v globálnom vyjadrení výsledkov všetkých daňových konaní pred všetkými orgánmi daňovej správy nedošlo k zníženiu daňových príjmov verejných rozpočtov. Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti ( o správe daní a poplatkov účinného v rozhodnom čase), ktorú možno považovať za „conditio sine qua non“, čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná a od ktorej sa nemožno odchýliť. Zásada zákonnosti je vyjadrením základného znaku právneho štátu formulovaného v ústave, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ). Zásada zákonnosti je v zákone o správe daní a poplatkov konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie

- in dubio mitius (Ústavný súd Českej republiky rozhodnutie sp. zn. ). V daňovom konaní však platí aj ďalšia dôležitá zásada, a to posudzovanie právnych úkonov alebo iných rozhodujúcich skutočností pre určenie dane podľa ich obsahu ( o správe daní a poplatkov účinného v rozhodnom čase). Každý právny úkon smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku určitých práv a povinností, a teda v zmysle uvedenej zásady treba prihliadať na skutočný obsah týchto práv a povinností a ich skutočnú realizáciu.“ ( ).

170. Námietka porušenie povinnosti správcu dane riadne viesť administratívny spis. Žalobca zároveň poukázal na viacero pochybení správcu dane pri vedení administratívneho spisu. Orgán verejnej správy je povinný viesť pri každom konaní tzv. administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním. Každý spis má svoje osobitné označenie (spisová značka), ktorým je možné daný spis identifikovať. Všetko, čo je pre dané správne konanie dôležité by malo byť obsahom administratívneho spisu. Administratívny spis by mal obsahovať všetky podklady a podstatné skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy využije pre vydanie rozhodnutia a

každý podklad, ktorý účastník konania považuje pre vydanie rozhodnutia za dôležitý, by mal byť v spise zaevidovaný. Obsah administratívneho spisu má odzrkadľovať, akým spôsobom dospel orgán verejnej správy k správnemu rozhodnutiu, aké podklady na rozhodnutie použil a prečo. Rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorým orgán verejnej správy doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia by mali byť uvedené dôvody, prečo správny orgán použil na vydanie rozhodnutia tie podklady, ktoré použil, ako ich dal do logických vzájomných súvislostí, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, ktoré sú v administratívnom spise uvedené, avšak ktoré na rozhodnutie nepoužil.

171. Podľa : „Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci.“

172. Z komentára k : Žalované orgány verejnej správy nie sú oprávnené sa v rámci procesnej obrany správať pasívne. Zákon im priamo ukladá povinnosť súčinnosti voči správnemu súdu, ktorá spočíva v povinnosti predložiť správnemu súdu riadne vedený administratívny spis - t.j. úplný spis, v ktorom sú jednotlivé čísla listu chronologicky usporiadané podľa spisového prehľadu, očíslované a žurnalizované do spisového celku. Spis by mal byť zviazaný a miesto zviazania by malo byť opatrené pečiatkou (plombou) orgánu verejnej správy.

173. Administratívny spis, ktorý je žalovaný povinný v zmysle predložiť správnemu súdu, má byť predstavovať úplný a žurnalizovaný originálny zväzok listín týkajúci sa veci vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Pri nahliadnutí do administratívneho spisu však žalobca zistil, že predložený administratívny spis uvedené náležitosti nespĺňal, lebo v ňom absentovali viaceré listiny. Z nahliadania v administratívnom spise, žalobca zistil, že podklady, na ktoré odkazuje správca dane v Prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí: • Znalecký posudok č. 16/2014; • dodací list č. 0606201674 k faktúre č. DF 41614; • doručenka k Napadnutému rozhodnutiu; sa pri nahliadaní do administratívnom spisu v tomto vôbec nenachádzali, hoci práve na uvedené dokumenty žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo veľkej miere odkazoval. Žalobca mal teda dôvodné pochybnosti o tom, či v administratívnom spise nechýbajú aj iné listiny.

174. Spis netvoril ani zväzok listín, keďže každá listina sa v spise nachádzala osobitne bez toho, aby boli jednotlivé listiny administratívnym orgánom zviazané a chronologicky usporiadané. Spôsob vedenia spisu teda neumožňoval zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom konaní, ako aj identifikovať, či napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie mali svoj základ v obsahu administratívneho spisu.

175. Žalobca tiež poukázal na zmätočné a chybné označovanie dátumov správcom dane pri vyhotovovaní zápisníc z jednotlivých šetriacich úkonov: • Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100193988/2017 vyhotovená dňa 01.02.2017 - pričom dátum vykonaného miestneho zisťovania na prevádzke AQUALINA je v predmetnej zápisnici uvedený dňom 03.02.2017; • Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100479569/2017 vyhotovená dňa 16.03.2016 (má byť správne rok 2017) - pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 07.03.2016 (iný dátum a rok by mal byť 2017) a v časti Priebeh ústneho pojednávania uviedol správca dane dátum 16.03.2017; • Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100675185/2017 vyhotovená dňa 21.04.2017 pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 24.04.2017 a v časti Priebeh ústneho pojednávania je uvedený dátum 24.02.2017; • Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101235151/2017 vyhotovená dňa 06.06.2017 pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 07.06.2017 a v časti Priebeh ústneho pojednávania je uvedený dátum 06.06.2017; • Zápisnica o vykonaní úkonu č. 102225401/2017 vyhotovená dňa 20.10.2017 - pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 23.10.2017 a v časti Priebeh ústneho pojednávania uviedol správca dane dátum 23.10.2017; • Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii bola zaslaná českému správcovi dane 22.02.2017, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané 9.6.2017 (kontrola prerušená od 14.6.2017),

odpoveď na žiadosť o MVI obdržal správca dane 13.6.2017, a aby bola zrejme kontrola prerušená logicky aspoň na jeden deň, rozhodnutím zo dňa 27.6.2017 oznámil správca dane žalobcovi, že dôvody prerušenia zanikli 15.6.2017.

176. Žalobca poukázal na nesystematické, nedôsledné konanie správcu dane, pri čom dôslednosť (aj) v označovaní dátumov spísania jednotlivých zápisníc o vykonaných úkonoch a dátumov, v ktorých boli vykonané jednotlivé šetriace úkony v priebehu správy daní, je nevyhnutným predpokladom na zákonný a správny postup správcu dane. Nesprávne a nedôsledné označovanie dátumov jednotlivých úkonov správcu dane mohlo mať vplyv na posúdenie dodržania rôznych lehôt a vedie k neprehľadnosti celého administratívneho spisu, zmätkom v časovej súslednosti úkonov v príprave a koncipovaní procesných úkonov žalobcu (vrátane tejto správnej žaloby). Takto nedôsledne vedený administratívny spis správcu dane nemôže byť zákonným podkladom, ktorý ma nájsť svoj odraz v rozhodnutiach správcu dane a niet divu, že žalovaný sa obmedzil na prebranie skutkových záverov správcu dane, keď preskúmanie a zotriedenie jednotlivých úkonov, chaotických dopytov a duplicitných miestnych zisťovaní by bolo zrejme časovo náročné. Takéto konanie správcu dane a následne i žalovaného spôsobilo zmätočnosť a neprehľadnosť v administratívnom spise, a tým ovplyvnilo samotnú zákonnosť postupu správcu dane v priebehu daňového konania a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Porušenie práva žalobcu zúčastniť sa ústneho pojednávania a klásť svedkovi otázky:

177. Daňový poriadok v citovanom ustanovení priznáva kontrolovanému daňovému subjektu právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Za účelom uplatnenia práva podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku je správca dane povinný upovedomiť daňový subjekt o plánovanom výsluchu svedka. Daňový subjekt má teda právo byť prizvaný na ústne pojednávanie, aby na tomto mohol svedkom a znalcom klásť otázky. Daňový subjekt má tiež právo uplatniť si na ňom svoje pripomienky a námietky, ktoré by mali byť v náležitej forme zachytené vo vyhotovenej zápisnici z ústneho pojednávania vyhotovenej daňovým orgánom.

178. Správca dane dňa predvolaním zo dňa 02.12.2016 predvolal svedka T. na ústne pojednávanie na deň 20.12.2016 (ďalej len „Výsluch“). O plánovanom Výsluchu mal správca dane upovedomiť aj žalobcu. Žalobca však o predmetnom pojednávaní nikdy nebol písomne upovedomený, z nahliadania v administratívnom spise žalobca zistil, že správca dane upovedomil o Výsluchu spol. Y. s.r.o., o čom svedčí aj doručenka, na ktorej adresát potvrdil príjem tejto písomnosti dňa 08.12.2016, ktorá je pripojená k upovedomeniu o vypočutí svedka zo dňa 05.12.2016. Správca dane tak o plánovanom Výsluchu upovedomil omylom spol. Y. s.r.o., avšak žalobca písomne upovedomený o plánovanom výsluchu nebol. Je zrejmé, že správca dane si svoje pochybenie uvedomil a snažil sa akýmsi spôsobom konvalidovať svoje konanie a dňa 19.12.2016 sa telefonicky skontaktoval s konateľom žalobcu, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 19.12.2016. Z úradného záznamu však nevyplýva, že by konateľ žalobcu bol poučený o svojom práve podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Vzhľadom na dátum uskutočnenia telefonátu je zrejmé, že žalobca sa vo veľmi krátkom časovom predstihu (deň pred plánovaným Výsluchom) dozvedel, že takýto výsluch sa bude konať. Predmetné telefonické oboznámenie žalobcu o plánovanom Výsluchu len jeden deň pred jeho uskutočnením nespĺňalo podmienku riadneho a včasného upovedomenia žalobcu o Výsluchu svedka. Uvedeným procesným postupom nebolo žalobcovi umožnené uplatniť si svoje právo podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Vzhľadom na pochybenie správcu dane v procese zabezpečenia účasti žalobcu na predmetnom Výsluchu, sa žalobca dňa 20.12.2016 Výsluchu nezúčastnil.

179. Žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keď správca dane neprihliadal na svedecké výpovede poskytnuté svedkami (T., L.), ani na doklady predložené žalobcom - Rámcová zmluva, Zmluva o nájme, výpisy z účtov, podklady k evidencii DPH, ani na odpoveď českého správcu dane (ktorý predložil Zmluvu o reklame, faktúru vystavenú H. C. spol. Y. s.r.o., bankové výpisy) výpovede obchodných partnerov Y. s.r.o. (ktorí taktiež predložili zmluvy preukazujúce zmluvný vzťah so spol. Y. s.r.o., faktúry vystavené spol. Y. s.r.o., bankové výpisy), výpoveď bývalého konateľa spol. Y. s.r.o. (ktorý predložil diár Rok podľa Dary 2017, e-mailovú komunikáciu s H. C. súvisiacu s propagáciou lôg spol. Y. s.r.o. a ich obchodných partnerov v diári Rok podľa Dary 2017 a pri vyhodnocovaní dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď jednotlivé dôkazy neposúdil vo vzájomnej súvislosti, neprihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, ale účelovo prihliadal len na tie skutočnosti, ktoré mali podľa úvahy správcu dane svedčiť v jeho neprospech. Závery žalovaného, ktoré vyslovil v napadnutom rozhodnutí, boli v rozpore s vyššie

uvedenými ustanoveniami Daňového poriadku, ako aj so zásadami logického myslenia a správneho uváženia, ako aj v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

180. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné zistiť, čo slúžilo ako skutkový podklad pre rozhodnutie žalovaného, preto mal žalobca za to, že takéto rozhodnutie bolo arbitrárne, a teda nepreskúmateľné. Možno však predpokladať, a to s ohľadom na priebeh a výsledok dokazovania, že k záveru o nereálnosti a neopodstatnenosti zdaniteľných plnení uvedených na faktúre č. DF 41613 a č. DF 41614, mohol žalovaný dospieť len v dôsledku nesprávnych skutkových zistení zistených v rozpore s vykonaním dokazovaním a nesprávnym právnym posúdením.

181. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca konštatoval, že v administratívnom konaní boli také vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť postupu správcu dane, a teda aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nimi boli: (i) porušenie zásady zákonnosti pri správe daní; (ii) porušenie povinnosti správcu dane riadne viesť administratívny spis; (iii) porušenie práva žalobcu zúčastniť sa ústneho pojednávania a klásť svedkovi otázky; (iv) arbitrárnosť Napadnutého rozhodnutia.

182. Replikou zo dňa 24.10.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a konštatoval, že tento v časti svojho vyjadrenia len mechanicky, nekriticky a nelogicky kopíroval celé odseky z napadnutého rozhodnutia a nijakým spôsobom sa nevysporiadal s jeho argumentáciou. Zároveň zotrval na svojej argumentácii v podanej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného.

183. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.10.2018 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť, keďže mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu.

184. V úvode svojho vyjadrenia žalovaný stručne opísal zistené skutočnosti správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Následne žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam vzneseným žalobcom, a to v rozsahu a obsahu takmer v totožnom znení ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí (prvostupňovom rozhodnutí), ktorého celé časti opísal a preto správny súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku - časť s označením Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov, bod 5 a nasledujúce.

185. K námietke o neúmernom zaťažovaní žalobcu pri dokazovaní v daňovom konaní žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle Daňového poriadku a vykonával úkony zabezpečujúce zistenie úplnosti skutkového stavu pre správne určenie dane.

186. Žalovaný k ďalším námietkam uviedol, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle V zmysle cit. zákona v daňovom konaní postupoval so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu (žalobcu) a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane hľadal dôkazy v prospech žalobcu, aby sa potvrdili jeho tvrdenia a ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane. Správca dane neporušil žiadne ústavné práva žalobcu. Správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle ustanovení daňového poriadku.

187. Správca dane neporušil ustanovenia § 68 daňového poriadku. Keďže žalobca nedohodol so správcom dane deň prerokovania pripomienok, správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku určil deň prerokovania pripomienok v predvolaní zo dňa 10.01.2018. V stanovený termín boli na ústnom pojednávaní prerokované pripomienky o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.02.2018, ktorú správca dane považoval za poslednú a vydal do 15 dní napadnuté rozhodnutie. V predmetnom prípade nedošlo k prekročeniu lehoty na výkon daňovej kontroly a tým neboli porušené práva žalobcu.

188. Na základe zistení z daňovej kontroly sa nepreukázalo reálne uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťami Y. s.r.o. a J. M. s.r.o.

189. K administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na povinnosť vedenia spisu predkladaného súdu v zmysle . Žalovaný podotkol, že: ? žalobcovi správca dane predložil spis daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016 a nie žurnalizovaný spis, ktorý v zmysle sa predkladá správnemu súdu. Žiadne ustanovenia zákona nepojednávajú akým spôsobom je povinný správca dane v priebehu kontroly spis viesť. Chýbajúce listiny, na ktoré žalobca poukazuje boli zaslané druhostupňovému orgánu.

190. K námietke žalobcu na zmätočné a chybné označovanie dátumov správcom dane pri vyhotovovaní zápisníc z jednotlivých šetriacich úkonov žalovaný uviedol:

- Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100193988/2017 vyhotovená dňa 01.02.2017 pričom dátum vykonaného miestneho zisťovania na prevádzke AQUALINA bol v predmetnej zápisnici uvedený dňom 03.02.2017; správca dane uviedol, že dátum 01.02.2017 je dátum evidencie listiny v informačnom systému správcu dane. Miestne zisťovanie sa reálne uskutočnilo dňa 03.02.2017. Predmetný organizačný úkon - zaevidovanie spisu skôr nemá vplyv na skutočnosti zistené správcom dane v priebehu miestneho zisťovania.

- Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100479569/2017 vyhotovená dňa 16.03.2016 (má byť správne rok 2017) - pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 07.03.2016 (iný dátum a rok by má byť 2017) a v časti Priebeh ústneho pojednávania uviedol správca dane dátum 16.03.2017; správca dane k uvedenému uviedol, že správca dane omylom pri písaní zápisnice uviedol nesprávne dátumy 16.03.2016 a 07.03.2016. Termín ústneho pojednávania na základe Predvolania č. 100321941/2017 zo dňa 20.02.2017 bol stanovený na deň 16.03.2017, kedy sa aj ústne pojednávanie uskutočnilo. Predmetný omyl pri písaní dátumov nemá žiaden vplyv na výsledok šetrenia správcu dane a taktiež na dodržanie lehôt, nakoľko neboli správcom dane na ústnom pojednávaní stanovené žiadne lehoty.

- Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100675185/2017 vyhotovená dňa 21.04.2017 pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 24.04.2017 a v časti Priebeh ústneho pojednávania je uvedený dátum 24.02.2017; správca dane uviedol, že dátum 21.04.2017 je dátum evidencie listiny v informačnom systému správcu dane. Dátum v texte , že dňa 24.02.2017 sa dostavil... je nesprávny správny má byť 24.04.2017. Ústne pojednávanie na základe vzájomnej dohody sa reálne uskutočnilo 24.04.2017. Predmetný organizačný úkon - zaevidovanie písomnosti skôr a ako aj omyl spôsobený pri písaní zápisnice nemá žiaden vplyv na zistené skutočnosti v priebehu ústneho pojednávania a ani na dodržanie lehôt, nakoľko neboli správcom dane stanovené žiadne lehoty.

- Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101235151/2017 vyhotovená dňa 06.06.2017 pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 07.06.2017 a v časti Priebeh ústneho pojednávania je uvedený dátum 06.06.2017; správca dane uviedol, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo po vzájomnej dohode na prevádzke kontrolovaného daňového subjektu dňa 06.06.2017. Pôvodne sa malo ústne pojednávanie uskutočniť 07.06.2017, správca dane zmenu dátumu nedopatrením neopravil. Predmetný omyl v dátumoch nemá žiaden vplyv na zistené skutočnosti správcu dane a ani na dodržanie lehôt, nakoľko neboli správcom dane stanovené žiadne lehoty.

- Zápisnica o vykonaní úkonu č. 102225401/2017 vyhotovená dňa 20.10.2017 - pričom v záhlaví je uvedené, že zápisnica bola spísaná dňa 23.10.2017 a v časti Priebeh ústneho pojednávania uviedol správca dane dátum 23.10.2017; správca dane uviedol, že dátum 20.10.2017 je dátum evidencie listiny v informačnom systému správcu dane. Predmetný organizačný úkon - zaevidovanie písomnosti skôr nemá vplyv pri odovzdávanie Protokolu a dokladov predložených ku kontrole.

- Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná českému správcovi dane 22.02.2017, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané 09.06.2017 (kontrola prerušená od 14.62017), odpoveď na žiadosť o MVI obdržal správca dane 13.06.2017, a aby bola zrejme kontrola prerušená logicky aspoň na jeden deň, rozhodnutím zo dňa 27.06.2017 oznámil správca dane žalobcovi, že dôvody prerušenia zanikli 15.6.2017, správca dane uviedol, že daňová kontrola bola prerušená od 14.06.2017 Rozhodnutím č. 101283929/2017 zo dňa 09.06.2017, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 12.06.2017. Dňa 13.06.2017 bola odpoveď na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií doručená na Daňový

úrad Bratislava. Predmetné rozhodnutie nemá právne účinky, nemá žiaden vplyv na výsledok daňovej kontroly.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

191. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

192. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

193. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

194. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

195. Podľa , správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

196. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

197. Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

198. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

199. Podľa , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

200. Podľa , daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

201. Podľa , daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ""), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

202. Podľa veta prvá , daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

203. Podľa , lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije . Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

204. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

205. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

206. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

207. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

208. Podľa , podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.

209. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu daňových orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.

210. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní.

211. K žalobným námietkam týkajúcich sa faktúry DF 41613 zo dňa 06.06.2016 vystavenej spol. Y. s. r. o., správny súd uvádza, že správcom dane, resp. žalovaným prijatý záver o účelovosti tejto vystavenej faktúry je z viacerých hľadísk neudržateľný, nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave vyplývajúcom z administratívneho spisu, pričom skutkový stav nie je zistený v dostatočnom rozsahu na takýto prijatý záver, ktorý je nepresvedčivo odôvodnený a arbitrárny.

212. Správny súd nemôže súhlasiť so záverom žalovaného, keď uviedol ako jeden z argumentov nepriznania nadmerného odpočtu žalobcovi skutočnosť, že po začatí daňového konania došlo k predaju spol. Y. s. r. o., pričom novým konateľom sa stal nekontaktný občan Maďarska a preto správca dane nemohol preveriť posudzovanú faktúru. Podľa správneho súdu takýto záver nie je na mieste, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že posudzované obdobie sa týkalo roku 2016 (druhý štvrťrok, resp. október), pričom v tom čase pôsobiaci konateľ tejto spoločnosti (svedok T.) bol v priebehu celého daňového konania správcovi dane známy, riadne dostupný, opakovane sa zúčastňoval nariadených výsluchov, na výzvu správcu dane predkladal doklady týkajúce sa posudzovaného obchodného vzťahu, podával vysvetlenia, meritórne odpovedal na položené otázky správcu dane a nijako sa nevyhýbal daňovému konaniu. Predaj dodávateľa - spol. Y. s. r. o., (resp. aj spol. J. M. s. r. o. - dodávka tovarov), koncom roku 2016 nemal nijaký negatívny vplyv na zisťovanie skutkového stavu veci v rozhodnom období - preverenie plnenia titulom danej faktúry týkajúcej sa reklamnej činnosti pre žalobcu týmto dodávateľom, nijako nesťažoval postup správcu dane v daňovom konaní a nijako naviac ho ani nezaťažoval. Potom tento dôvod nepriznania nadmerného odpočtu správny súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodný a účelový.

213. Ako ďalší dôvod pre nepriznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu bolo poukazovanie žalovaným (správcom dane) na vysoké obraty, nízku daňovú povinnosť spol. Y. s. r. o., (J. M. s. r. o.) v predchádzajúcom období, podanie posledného daňového priznania na DPH tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie október 2016 a nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016. Správnemu súdu unikla existencia náležitej správnej úvahy konajúcich daňových orgánov a akýkoľvek súvis týchto skutočností s posudzovaným obchodným vzťahom - dodávke reklamnej služby pre žalobcu (ako aj tovarov na prevádzku žalobcu - dodávateľom spol. J. M. s. r. o.) a preto takto formulovaný dôvod je treba pokladať za zjavne nedôvodný a účelový.

214. Podľa názoru správneho súdu neobstojí ani argument žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že v prípade plnenia titulom uzatvorenej Rámcovej zmluvy o marketingovej spolupráci zo dňa 24.04.2016 medzi účastníkmi tejto zmluvy (žalobca a spol. Y.) nebolo postupované tak, ako predpokladala táto zmluva - realizácia marketingových plnení na základe preukázateľnej objednávky žalobcu, na základe žalobcom preukázateľne akceptovanej cenovej ponuky predloženej poskytovateľom služby (spol. Y.) a potom plnenie faktúry bolo podľa žalovaného účelové - získanie daňovej výhody. Správny súd uvádza, že v daňovom konaní bolo zhodne konateľom žalobcu ako aj svedkom - konateľom spol. Y. s.r.o., potvrdené, že došlo k poskytnutiu dohodnutej služby - reklamy pre žalobcu, a to prezentácii jeho novej podnikateľskej aktivity - kurzov plávania pre deti v prevádzke Aqualine prostredníctvom diáru Rok podľa Dary 2017. Aj keď síce nebol dodržaný postup (písomná objednávka, cenová ponuka) predpokladaný Rámcovou zmluvou, k dodaniu dojednanej služby reklamy bezpochyby došlo a táto bola dodávateľom aj riadne poskytnutá a žalobcom uhradená. To, že nedošlo k formálnemu postupu podľa Rámcovej zmluvy, nebola predložená záverečná správa dokumentujúca marketingové plnenie, s ohľadom na ústne dojednané plnenie reklamnej služby konateľom žalobcu, čo bolo preukázateľne akceptované dodávateľom - spol. Y., ktorá reklamnú službu následne poskytla, bez ďalšieho nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci účelovosť predmetnej faktúry.

215. Záver žalovaného (aj správcu dane) v preskúmavaných rozhodnutiach o neúmernom nadhodnotení ceny reklamy pre žalobcu, resp. ostatné spoločnosti, ktorých logá boli v predmetnom diári prezentované nevyplýva z vykonaného dokazovania - nemá oporu v dôkazoch v administratívnom spise. V konaní bolo preukázané, že spol. Y. s.r.o., odkúpila od H. C. reklamnú plochu na prezentáciu jej obchodných partnerov a aj svojho loga v diári Rok podľa Dary 2017 v zmysle faktúry č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016, vo výške 5.000,- €. Následne spol. Y. s.r.o., uvedený reklamný priestor v diári rozpredala celkovo 18 spoločnostiam, pričom správca dane okrem žalobcu preveril ďalšie štyri spoločnosti, ktoré mali uzatvorené marketingové zmluvy a prezentovali svoje logá v diári (F. Z. L..C..I.. - 36.000,- €, J. Z. a.s., - 96.000,- €, N. T., s.r.o. - bezplatne, M. s. r. o. - 30.000,- € a žalobca - 100.800,- €). Prijatý záver žalovaného o tom, že v prípade, ak spol. Y. s. r. o., predmetný reklamný priestor rozpredala piatim v daňovom konaní preverovaným spoločnostiam za neúmerne vysokú cenu 262.800,- €, tak by

v priemere ďalším 13stim obchodným spoločnostiam rozpredala priestor za cca po 52.000,- € a potom by spol. Y. s.r.o., na reklamnej činnosti získala cca 950.000,- €, čo je neúmerne k ňou vynaloženým nákladom, celkom zjavne nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a je čisto hypotetický, nakoľko vo vzťahu k ostatným 13stim spoločnostiam, ktorých logá boli v diári prezentované, nebolo vykonané žiadne dokazovanie, t. j. nebolo zistené za akých cenových podmienok došlo k uverejneniu ich lôg v diári a potom takýto prijatý záver sa javí ako špekulatívny, nevyplývajúci z vykonaného dokazovania. Podľa správneho súdu zároveň skutočnosť, že podnikateľ (Y. s. r. o.) v rámci svojej podnikateľskej činnosti určitý tovar/službu (reklamný priestor) lacno zaobstará (kúpi) a následne vie draho predať, nemôže byť samo osebe dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu žalobcovi.

216. Taktiež záver žalovaného (aj správcu dane) o neúmerne vysokej cene poskytnutej služby - reklamy, nemajúcej žiadne ekonomické opodstatnenie okrem uplatnenia si nadmerného odpočtu, keďže protihodnota, ktorú spol. Y. s.r.o., fakturovala za ňou nazvané „reklamné služby“ bola cenou neúmerne vysokou a bez akejkoľvek preukázanej pridanej hodnoty, podľa názoru správneho súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko správca dane k tomuto záveru nevykonal žiadne dokazovanie a ním prijatý záver v napadnutom rozhodnutí je vyslovene arbitrárny. Ak chcel takýto záver žalovaný prijať mal povinnosť vykonať tomu zodpovedajúce dokazovanie, z ktorého by takýto záver vyplýval. V priebehu daňového konania však správca dane žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal, nezisťoval ceny reklamy za obdobné reklamné služby v danom čase, nezisťoval prečo v daňovom konaní preverované spoločnosti považovali ceny takýchto reklamných služieb (zverejnenie loga v diári) za primerané, z odôvodnenia napadnutého (aj prvostupňového) rozhodnutia nie je ani jasné, či aj týmto spoločnostiam, u ktorých bolo vykonané preverovanie a ktoré uhradili cenu reklamy spol. Y. v obdobných časových horizontoch, nebol priznaný uplatnený nadmerný odpočet (v prípade spol. J. Z. a.s., išlo o podobnú cenu - 96.000,- €). Logo AQUALINA klub baby plávania preukázateľne bolo uverejnené v produkte diár Rok podľa Dary 2017 a bolo na dohode účastníkov zmluvného vzťahu akú výšku odplaty si dohodnú za určitú reklamnú činnosť, pričom v danom prípade je zrejmé, že žalobca súhlasil s cenou reklamy, ktorú dodávateľovi aj zaplatil. Skutočnosť, či takto vynaložené finančné prostriedky budú mať pre jeho podnikateľskú aktivitu aj reálny prínos ide plne na jeho ťarchu. Zároveň podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 06.03.2018, , ) daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva na odpočet dane efektívnosťou poskytnutej reklamy. Pri posudzovaní vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu (vrátane efektívnosti) sa priame dôkazy uplatňujú v obmedzenej miere.

217. Podľa správneho súdu mimo logickej úvahy je aj záver žalovaného (správcu dane), že v danom prípade sa predmetná reklama netýkala žalobcu, nakoľko logo AQUALINA klub baby plávania neprezentuje žalobcu - spol. CONTINENTAL CAR s.r.o., (potenciálny zákazník sa ani z webovej a ani facebookovej stránky Aqualina nedozvie, že prevádzkovateľom a zabezpečovateľom kurzov baby plávania je spol. Continental Car s.r.o., v obchodných a storno podmienkach kurzov baby plávania nebola odvolávka na žiadnu obchodnú spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom a zabezpečovateľom týchto kurzov). Správny súd uvádza, že je všeobecne známe, že podnikateľ - obchodná spoločnosť, ktorá podniká pod určitým obchodným menom zapísanom v obchodnom registri, môže určitú svoju (ďalšiu) činnosť/výrobu/predaj produktov/poskytovanie služieb ponúkať pod iným názvom/označením ako je jeho obchodné meno zapísané v obchodnom registri. V danom prípade mal žalobca činnosť kurzy plávania riadne zapísanú v obchodnom registri počnúc septembrom 2016. V prípade, ak sa jedná o novú podnikateľskú aktivitu - prevádzku/činnosť, ktorú doposiaľ takýto podnikateľ nevykonával, je dôvodné predpokladať, že za tým účelom vyvinie snahu o jej zviditeľnenie a vynaloží aj finančné prostriedky na propagáciu (reklamu), ktorá bude prezentovať takúto jeho novú poskytovanú službu/ produkt. Samozrejme je na zvážení každého jedného podnikateľa, akú formu reklamy zvolí a akú vysokú finančnú čiastku je schopný/ochotný na reklamu vynaložiť. Dodávateľom poskytnutá služba žalobcovi

- reklama spočívajúca v propagácii loga Aqualine - klub baby plávania, celkom zjavne priamo súvisí s novou podnikateľskou činnosťou žalobcu spočívajúcej v organizovaní plaveckých kurzov pre malé deti, čím spĺňa zákonom o reklame kladené požiadavky (§ 2 ods. 1 písm. a/).

218. Správny súd nesúhlasí ani so záverom žalovaného o tom, že nemožnosť priznania nadmerného odpočtu vyplynula aj z toho, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane skôr ako došlo k samotnému uskutočneniu zdaniteľného plnenia. V danom prípade je potrebné vychádzať z predmetu plnenia poskytovanej služby reklamy, ktorá bola priamo odvyslá od knižného vydania diáru Rok podľa Dary 2017 a v ňom uvedenia loga žalobcu - Aqualine - klub baby plávania, ako aj následnej propagácie

tohto diáru v médiách, na sociálnych sieťach a kamenných predajniach. V takomto prípade, ako aj vyplynulo z vykonaného dokazovania obsiahnutom v administratívnom spise (emailová komunikácia spol. Y. s H. C. ako aj žalobcom) malo podľa pôvodných plánov prísť k vydaniu predmetného diáru skôr

- v mesiaci jún 2016, pričom nakoniec bol diár vydaný začiatkom októbra 2016, kedy sa aj spustil jeho predaj. Je dôvodné predpokladať, že v prípade takto zvolenej formy reklamy, je potrebné v dostatočnom časovom predstihu produkt, ktorý má na propagáciu slúžiť, vytvoriť, následne vytlačiť, distribuovať a dať do predaja. Pričom je zrejmé, že dohodnúť poskytnutie reklamnej činnosti musí tomuto procesu predchádzať tak, aby sa vytvoril priestor na zadanie prezentácie loga do samotnej tlače diára. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na časovú nadväznosť jednotlivých udalostí: uzatvorenie nájomnej zmluvy na priestor vykonávania kurzov plávania (19.04.2016, dodatok august 2016 - svedok L. majiteľ prenajatého rodinného domu vo svojej výpovedi uviedol, že už pri podpise nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že RD bude slúžiť na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti žalobcu avšak vybavenie všetkých povolení trvalo určitý čas, v administratívnom spise je jeho písomný súhlas zo dňa 05.05.2016 na výkon podnikania v RD), obstaranie tovarov (faktúra z 06.06.2016) a úprava priestorov potrebných na prevádzkovanie činnosti kurzov plávania, uzatvorenie Rámcovej zmluvy zo dňa 24.04.2016, odkúpenie reklamnej plochy v diári dodávateľom (Y.) - faktúra z 26.04.2016, emailová komunikácia spol. Y. s H. C. 06.06.2016 - zaslanie loga žalobcu, email dodávateľa žalobcovi z 17.09.2016 o posunutí termínu vydania diára, posudzovaná faktúra zo dňa 06.06.2016. Z týchto skutočností jednoznačne možno vyvodiť, že žalobca plánoval od mesiaca apríl 2016 (uzatvorenie nájomnej zmluvy na RD a Rámcovej zmluvy) spustiť prevádzku kurzov plávania, za ktorým účelom prenajal priestor - rodinný dom, ktorý k prevádzkovaniu tejto činnosti upravoval, následne sa vybavovala zmena užívania priestoru - rodinného domu (bývanie - podnikanie), pričom mal záujem túto činnosť spropagovať, na čo si zvolil spoluprácu so spol. Y., ktorá mu zabezpečila reklamu prostredníctvom propagácie loga poskytovanej činnosti v novootvorenej prevádzke žalobcu Aqualine - klub baby plávania v diári Rok podľa Dary. Spol. Y. s. r. o., získala reklamný priestor v diári v apríli 2016, pričom za dodanie dojednanej reklamnej služby zo strany spol. Y. žalobcovi je možné pokladať deň (06.06.2016) zaslania loga žalobcu, ktoré bolo následne v predmetnom diári uverejnené. V zmysle daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby a týmto dňom vzniká aj právo na odpočet dane, pričom podľa správneho súdu v danom prípade za tento deň je možné pokladať deň 06.06.2016, kedy došlo k zaslaniu loga prevádzky žalobcu dodávateľom spol. Y., a ktoré malo byť predmetom propagácie v diári Rok podľa Dary 2017 na jeho uverejnenie.

219. Vo vzťahu k druhému posudzovanému obchodu - existencii tovarov na prevádzke žalobcu v zmysle dodávky faktúry č. DF 41614 správny súd konštatuje, že aj v tomto prípade vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci a tiež z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane) pokladá za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

220. K námietkam ohľadom faktúry č. DF 41614 vystavenej spol. J. M. s. r. o., Bratislava, za nákup tovarov pre vybudovanie novootvorenej prevádzky žalobcu Aqualine - klub baby plávania, správny súd poukazuje na body 212. a 213. tohto rozsudku, keďže žalovaný (správca dane) aj pri tejto druhej faktúre dôvodil nepriznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu mimo iných aj takými istými skutočnosťami, ktoré správny súd opísal v bodoch 212. a 213. tohto rozsudku - v prípade prvej posudzovanej faktúry - dodávke reklamy.

221. Správny súd uvádza, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu správcu dane (výsluchy svedkov T. a L., opakovaných výsluchov konateľa žalobcu a viacero ohliadok priestorov prevádzky), je treba konštatovať, že dokazovanie nebolo uskutočnené v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci. Svedok L. pri svojom výsluchu konanom dňa 16.03.2017 potvrdil, že už pri podpise zmluvy o nájme rodinného domu v apríli 2016 bolo s nájomcom (žalobca) dohodnuté, že predmet nájmu - rodinný dom bude slúžiť na prevádzkovanie podnikania žalobcu. Zároveň tento svedok potvrdil, že dal súhlas žalobcovi na vykonanie stavebných úprav rodinného domu v potrebnom rozsahu, potvrdil dodávku sauny do objektu rodinného domu žalobcom, pokládku parkiet v dome, inštalovanie kamerového systému ako aj inštaláciu bazénovej fólie v bazéne. Konateľ žalobcu pri svojom výsluchu dňa 21.04.2017 podal vysvetlenie zmeny farebného prevedenia a rozmerov sauny (oproti faktúre), jej svojpomocným premaľovaním, pričom jej úpravu mal previesť jeho priateľ p. V.. Na výsluchoch dňa 06.06.2017 a 17.10.2017 odôvodnil výmenu kotla potrebou zvýšenia jeho výkonu vzhľadom na funkciu zvýšenej prevádzky bazéna pri uskutočňovaní kurzov baby plávania. Správca dane a ani žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach s týmito

tvrdeniami konateľa žalobcu a svedka L. nijako nevysporiadali, nezaoberali sa skutočnosťou, aký kotol je aktuálne v rodinnom dome namontovaný a či sa jedná o ten istý, resp. iný typ ako bol zobrazený v znaleckom posudku č. 16/2014 (kde je uvedená jeho fotografia avšak nie popis typu a modelu kotla). Taktiež v preskúmavaných rozhodnutiach nie je nijako vysvetlený rozpor medzi tvrdením svedka L. ohľadom montáže parkiet žalobcom. Skutočnosť, že v znaleckom posudku vypracovanom vo februári roku 2014 je uvedené, že v rodinnom dome sú namontované parkety (bez bližšej identifikácie ich farby, vzoru) nijako nevylučuje možnosť montáže nových parkiet v roku 2016 žalobcom tak, ako to tvrdil konateľ žalobcu (svojpomocne) a čo aj potvrdil svedok L.. Správca dane nevykonal žiadne šetrenie ohľadom montáže a premaľovania sauny, nevypočul ako svedka p. V., ktorý ju mal montovať a bez ďalšieho nepriznal nárok na odpočet jej dodania. Taktiež v prípade dodania - svojpomocného lepenia bazénovej fólie 80m2 (potvrdené svedkom L.) žalovaný poukazujúc na rozpor vo výpovediach svedka dodávateľa (p. T.) a konateľa žalobcu bez ďalšieho vyhodnotil, že nedošlo k jej dodaniu, resp. dodaniu telesa bazéna. Ďalšie pochybenie žalovaného a správcu dane správny súd vzhliadol v tom, že daňové orgány v daňovom konaní nezisťovali a ani v preskúmavaných rozhodnutiach sa nijako nevysporiadali s ostatnými položkami uvedenými na dodávateľskej faktúre - technické príslušenstvo bazéna, skrine na oblečenie, pod umývadlo, prebaľovací pult. V preskúmavaných rozhodnutiach tiež nie je nijako hodnoverne vysvetlené, prečo nepovažovali daňové orgány v prevádzke sa nachádzajúce 4 posuvné rolldorové dvere za vo faktúre uvedenú položku - rolldor a vyhodnotili tvrdenia konateľa žalobcu za nedôveryhodné a nepreukazujúce dodanie tohto vo faktúre uvedeného tovaru. Taktiež správnemu súdu chýba vysporiadanie sa s tvrdením konateľa žalobcu, že vo faktúre uvedené elektrospotrebiče (sušička, práčka) sa nachádzajú v jeho dome a slúžia na prevádzkovanie činnosti danej prevádzky z dôvodu absencie viacerých odtokov v prevádzke. Všetky tieto opísané skutočnosti podľa správneho súdu sú takého charakteru, že spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a v tomto smere vzneseným námietkam žalobcu je potrebné prisvedčiť.

222. Správny súd ostatné žalobcom vznesené námietky vyhodnotil ako nedôvodné. V administratívnom spise sa nachádza riadne zažurnalizovaný znalecký posudok č. 16/2014, na ktorý sa v preskúmavaných rozhodnutiach odvolávajú žalovaný a správca dane. Taktiež pri vedení administratívneho spisu správny súd nezistil žiadne namietané pochybenia. Z postupu správcu dane je možné vyvodiť jeho snahu o riadne prešetrenie skutkového stavu veci (opakované ohliadky prevádzky, výsluchy konateľa žalobcu) a takýto postup nie je možné vyhodnotiť ako porušenie daňového konania, ktoré by malo vplyv na zákonnosť postupu správcu dane a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

223. Správny súd súhlasí so žalovaným, že iba formálne vyhotovenie daňových dokladov (faktúra, príjmový, výdavkový doklad, objednávka a pod.), bez preukázania reálnosti dodania deklarovaného tovaru/služby je na úspešné uplatnenie nadmerného odpočtu nedostatočné. Zároveň dôkazná povinnosť preukázať dodanie tovaru/služby je primárne na daňovom subjekte, ktorý si nadmerný odpočet uplatňuje a tento musí uplatnený nárok hodnoverne preukázať.

224. V danom prípade však v prípade dodanie služby reklamy bolo preukázané výpoveďou konateľa žalobcu, svedka T. (konateľa dodávateľa), existencia diára Rok podľa Dary 2017 s uvedením loga novej prevádzky žalobcu, emailovej komunikácie, Rámcovej zmluvy, úhrady faktúry žalobcom, že k plneniu takejto reklamnej služby skutočne došlo a logo novej prevádzky žalobcu v diári bolo uverejnené.

225. Vo vzťahu k druhej faktúre - dodávky tovarov, správny súd má za to, že dodávka viacerých položiek tovarov uvedených na dodávateľskej faktúre sa pri ohliadke nachádzala v prevádzke žalobcu a žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa riadne nevysporiadal so svojím prijatým záverom a zároveň ani dostatočne nezistil skutkový stav veci.

226. Správny súd ohľadom námietok napadnutého rozhodnutia faktúry č. DF 41613 potom konštatuje, že tieto sú dôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v daňovom konaní nebol riadne zistený skutkový stav veci a zistený skutkový stav nemá oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise. Obdobný záver správny súd prijal aj vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ohľadom faktúry č. DF 41614 a aj v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nedostatočne odôvodnené a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci.

227. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovaného e potrebné zrušiť podľa , , a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vyhodnotiť všetky získané dôkazy a vydať nové rozhodnutie, ktoré presvedčivo odôvodní.

228. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci.

229. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).