Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/262/2018

Identifikačné číslo spisu: 7616214232 Dátum vydania rozhodnutia: 23.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7616214232.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y. X. bývajúcej v O., zastúpenej JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 11/6, proti žalovanému PRODUCTION ERES, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 40, IČO: 47249846, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2018 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 27. júna 2017 č.k. -84 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je v podiele 15/72 spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území W. zapísaných na liste vlastníctva č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, v podiele 1 spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území W. zapísaných na liste vlastníctva č. XX, XX, XXX a v podiele 1/12 spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území W. zapísaných na liste vlastníctva č. XX, všetkých bližšie špecifikovaných v žalobe (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Súčasne vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca (PUBLIC ERES, s.r.o. Košice) nenadobudol sporné nehnuteľnosti platne, a to z dôvodu porušenia predkupného práva pri ich nadobudnutí, resp. že pri ich nadobudnutí neboli dobromyseľní a tiež že by ich žalovaný, resp. jeho právny predchodca nadobudli od. Ing. Q. D., ktorý podľa žalobkyne nebol ich vlastníkom.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. júna 2018 sp.zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (, ) a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako i jeho právnym posúdením veci. Dodal, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely sporných nehnuteľností v dobrej viere ako súčasť prevádzaného poľnohospodárskeho podniku na základe zmluvy

o predaji podniku, keď ešte právny predchodca žalovaného nadobudol tieto spoluvlastnícke podiely taktiež v dobrej viere ( a nasl. ), a dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu žalobkyňa v konaní nepreukázala.

3. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie s tým, že dovolanie je prípustné podľa ustanovenia (ďalej len „“). Procesnú vadu konania v zmysle vyvodzovala z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach, nakoľko nebolo vykonané ňou navrhované dokazovanie a súdom vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, a tiež na nesprávnom právnom posúdení. Rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, keďže odvolací súd sa nevypriadal so všetkými jej odvolacími námietkami. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne žiadal dovolanie odmietnuť z dôvodu, že žalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namieta existenciu vady konania podľa .

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. Na stručné odôvodnenie ( ) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje žalobkyňa z , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie dovolacieho súdu, že k tvrdenej procesnej vade skutočne došlo (, , , , , ). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť dovolacej argumentácie žalobkyne o vade zmätočnosti.

7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, resp. rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ). 8. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie faktická činnosť alebo nečinnosť súdu (procedúra prejednania veci, resp. to, ako súd viedol konanie), ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a účastníkovi konania (strane sporu) znemožňuje realizáciu jeho procesných oprávnení a marí mu možnosť jeho aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a , , , , , , ). Keďže postupom súdu nie je samo rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť návrhu alebo žaloby (, , , , , , ), nie je ním ani časť rozhodnutia - odôvodnenie (obsah, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (, , , , ). Tieto právne náhľady najvyššieho súdu považuje za ústavne udržateľné aj ústavný súd (, , ).

9. Obsah dovolania ( ) naznačuje, že dovolateľka namieta nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku vedúce podľa nej až k nepreskúmateľnosti. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho

súdu (R 111/1998) ale zastávala názor, že vada spočívajúca v nepreskúmateľnoti rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania“ (nie zmätočnosť) zotrvalo aj stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko je naďalej aktuálne (, , , , , , ).

10. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. 10.1. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). 10.2. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle . Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite vysvetlil. 10.3. Najvyšší súd vzhľadom na to dospel k záveru, že skutkové alebo právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Obsah spisu neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

11. So zreteľom na dovolaciu argumentáciu žalobkyne, obsahom ( ) ktorej je, že súdy rozhodli bez náležitého zistenia skutočného stavu, nevykonali ňou navrhované dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, najvyšší súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nezakladá vadu konania v zmysle (, , , , , , ). Ústavný súd nedospel k záveru o ústavnoprávnej neudržateľnosti tohto názoru najvyššieho súdu ().

12. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť ňou podaného dovolania podľa ustanovenia aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie (napríklad v otázke dobromyseľnosti), dovolací súd uvádza, že už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Najvyšší súd zotrváva na tomto závere aj naďalej (R 24/2017 a , , , , , , ).

13. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd pripomína naďalej aktuálne konštatovanie ústavného súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania ( a tiež ).

14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade prípustnosť dovolania z nevyplýva, preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia odmietol.

15. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.