Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/1156/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A.. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. XXX/XX, XXX XX A. D. S., v konaní zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, proti povinnému: L.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. S. XX/XX, XXX XX R., v konaní zastúpený: JUDr. Michal Krnáč, LL.M., MBA advokát so sídlom advokátskej kancelárie Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, o uplatnenom nepeňažnom nároku, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Milošom Kabáčom, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, pod č. 370EX 401/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 30.04.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.08.2018 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu: Rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -334 zo dňa 09.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2015 vo výroku I. a dňa 01.08.2017 vo výroku II. a III., v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -381 zo dňa 25.05.2017. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 25.07.2015 vo výroku I. a dňa 05.08.2017 vo výroku II. (ďalej len „exekučný titul“). Nepeňažné plnenie bolo judikované vo výroku II. nasledovne: „Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku, požiadať Televíziu TA3 - spoločnosť C.E.N., s.r.o., Gagarinova 12, P.O.BOX 31, 820 15 Bratislava, IČO: 35 780 886, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS BratislavaI, oddiel Sro, vl. č. 21029/B o uverejnenie jeho ospravedlnenia žalobcovi vyššie uvedeného znenia a to do 10 (slovom: desať) dní od právoplatnosti rozsudku v reklamnom bloku v prime time (hlavnom vysielacom čase) formou oznamu - čitateľne zobrazeného písaného a zrozumiteľne čítaného textu v dĺžke minimálne 120 (slovom: stodvadsať) sekúnd a to 1 (slovom: jeden) krát v premiére a 1 (slovom: jeden) krát v repríze s časovým rozostupom minimálne 1 (slovom: jednej) až 2 (slovom: dvoch) hodín. V prípade, že si žalovaný nesplní uloženú povinnosť spojenú s požiadaním Televízie TA3 - spoločnosť C.E.N., s.r.o., Gagarinova 12, P.O.BOX 31, 820 15 Bratislava, IČO: 35 780 886, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel Sro, vl.č. 21029/B o uverejnenie jeho ospravedlnenia žalobcovi vyššie uvedeného textu v stanovenom termíne, žalobca je oprávnený na náklady žalovaného uverejniť ospravedlnenie žalovaného vyššie uvedeného znenia v reklamnom bloku v prime time (hlavnom vysielacom čase) formou oznamu - čitateľne zobrazeného písaného a zrozumiteľne čítaného

textu v dĺžke minimálne 120 (slovom: stodvadsať) sekúnd a to 1 (slovom: jeden) krát v premiére a 1 (slovom: jeden) krát v repríze s časovým rozostupom minimálne 1 (slovom: jednej) až 2 (slovom: dvoch) hodín v jednej televízii ľubovoľne vybranej žalobcom a uverejniť ospravedlnenie žalovaného vyššie uvedeného znenia textom, v reklamnom bloku jedného denníka ľubovoľne vybraného žalobcom po dobu 24 (slovom: dvadsaťštyri) hodín.“ Dňa 20.08.2018 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Milošovi Kabáčovi, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, ktorý ju vedie pod č. 370EX 401/18. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním podaní, ktoré tvoria obsah spisu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.

2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že si splnil povinnosť ,ktorá mu bola uložená exekučným titulom. Podľa názoru povinného požiadaním Televízie TA3 dňa 09.08.2017 o uverejnenie predmetného ospravedlnenia bola z jeho strany táto povinnosť splnená. Má za to, že mu nemôže byť pričítané na ťarchu to, že v konečnom dôsledku nedošlo zo strany televízie k zverejneniu ospravedlnenia. Požadovanie ďalších úkonov nad rámec uložených exekučným titulom by predstavoval nezákonný zásah do jeho práv. Na základe uvedeného navrhol exekúciu zastaviť a priznať mu náhradu trov konania.

2.2. Oprávnený v zaslanom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru nebola povinnosť uložená exekučným titulom dosiaľ zo strany povinného splnená. Z predložených dôkazov totižto vyplýva, že v žiadosti o uverejnenie ospravedlnenia povinný neuviedol podstatnú podmienku týkajúcu sa vysielacieho času (prime time alebo off time), v ktorom má byť ospravedlnenie uverejnené, tak ako mu to uložil súd. Uviedol, že povinný už nereagoval na upozornenia televízie o doplnení jeho žiadosti o uverejnenie ospravedlnenia.

2.3. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil podstatu konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a podmienky jeho priebehu. Uviedol, že v tomto konaní sa skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom dôkazné bremeno tvrdenia leží na povinnom s tým, že súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd skutkový stav posúdil tak, že zo strany povinného bolo preukázané, že dňa 09.08.2017 zaslal Televízii TA3 žiadosť o zverejnenie ospravedlnenia. Žiadosť obsahovala text ospravedlnenia a spôsob akým malo byť ospravedlnenie odvysielané. Spôsob bol špecifikovaný nasledovne: „Vyššie uvedené ospravedlnenie má byť uverejnené vo forme oznamu - čitateľne zobrazeného písaného a zrozumiteľne čítaného textu v dĺžke minimálne 120 (slovom: stodvadsať) sekúnd a to 1 (slovom: jeden) krát v premiére a 1 (slovom: jeden) krát v repríze s časovým rozostupom minimálne 1 (slovom: jednej) až 2 (slovom: dvoch) hodín.“ Z uvedeného vyplýva, že požiadavka povinného nebola dostatočná pre zverejnenie ospravedlnenia. Svedčí o tom aj dotaz zo strany Televízie TA3, kde bol povinný dopytovaný o zaslanie ďalších potrebných informácií pre vypracovanie cenovej ponuky na nákup vysielacieho času a či ospravedlnenie dodá povinný ako súbor alebo ho má Televízia TA3 vyhotoviť. Až po doručení týchto informácií a zaplatení príslušnej ceny mohlo dôjsť k odvysielaniu ospravedlnenia povinného. Súdu bolo preukázané, že povinný s Televíziou TA3 Ďalej nekomunikoval a že nedošlo k odvysielaniu ospravedlnenia v televízii. Dospel teda k záveru, že povinný si povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom vo výroku II. nesplnil. Argument povinného o tom, že postačovalo len požiadať Televíziu TA3 o zverejnenie ospravedlnenia, ktoré je predmetom exekúcie neakceptoval, pretože nebol splnený účel stanovený vo výroku II exekučného titulu. Účelom exekučného titulu bolo zverejnenie ospravedlnenia povinného vo verejne prístupnom médiu - Televízii TA3 tak, aby sa o ňom dozvedela aj široká verejnosť. Konanie povinného vyhodnotil ako špekulatívne. Navyše keď Televízia TA3 mala snahu o následnú komunikáciu pre to, aby mohlo dôjsť k odvysielaniu požadovaného ospravedlnenia, pričom povinný bol už následne nečinný. Navyše keď v žiadosti chýbala podstatná informácia o špecifikácii vysielacieho času. Súd na základe uvedeného vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. Keďže v konaní neboli preukázané dôvody pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, najmä skutočnosti ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 1, § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, ods. 2, § 61l ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť. V podanej sťažnosti povinný žiadal exekúciu zastaviť. Uvádza, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z nasledovných dôvodov: 1) poukazuje na gramatické znenie výroku exekučného titulu, formulácia znenia ktorého bola vo výlučnej dispozícii žalobcu v základnom konaní a podmieňovala

jeho budúcu vykonateľnosť, 2) odcitoval znenie výroku v exekučnom titule, z ktorého pre neho vyplýva len povinnosť požiadať Televíziu TA3 o uverejnenie ospravedlnenia oprávnenému. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu v napadnutom uznesení, o tom, že by si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula z exekučného titulu. Pripustil, že tvrdenie súdu o tom, že účelom exekučného titulu bolo aj samotné zverejnenie ospravedlnenia povinného oprávnenému v Televízii TA3, ale v danom prípade ho považuje za neopodstatnené, nakoľko zo znenia výroku táto povinnosť pre povinného nijakým spôsobom nevyplývala. Ďalej sa v sťažnosti zaoberá právnou teóriou vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá pozostáva z formálnej a materiálnej zložky. Uvádza, že súčasťou materiálnej vlastnosti vykonateľnosti exekučného titulu musí byť aj stanovenie rozsahu a obsahu judikovanej povinnosti. Pokiaľ má nedostatky, nemôže požívať právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že súd nemôže požadovať širšie plnenie, na aké bol povinný zaviazaný. Vo výroku exekučného titulu bolo judikované slovo „požiadať“, čo bolo podľa jeho názoru splnené. Povinný navyše uviedol, že s Televíziou TA3 ďalej komunikoval ústne, a že táto komunikácia sa týkala vysielacieho času, v ktorom sa malo ospravedlnenie odvysielať.

4. Oprávnený sa k sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 20.07.2019. Žiadal súd, aby sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že výrok rozhodnutia nemožno vysvetľovať len striktne/oddelene - bez vzájomných súvislostí, pretože takáto interpretácia výrokov by pri existencii viacerých výrokov postrádala logiku. Namieta, že došlo k ústnej komunikácii medzi povinným a Televíziou TA3 ohľadom stanovenia vysielacieho času, kedy malo byť ospravedlnenie uverejnené. Podľa jeho názoru z predloženého emailu nevyplýva splnenie povinnosti, ktorá by sa týkala určenia vysielacieho času. Naopak z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že táto požiadavka v žiadosti povinného o odvysielanie ospravedlnenia chýbala.

5. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. V zmysle , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

14. V zmysle (č. ) v platnom znení, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

15. V zmysle čl. 26 ods. 2 veta prvá , každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.

16. V zmysle , slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

17. V zmysle v platnom znení, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

18. V zmysle v platnom znení, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. V zmysle , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

20. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola právnym zástupcom povinného podaná dňa 23.05.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 10.05.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový a právny stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Preto sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.

22. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca považoval za potrebné uviesť aj ďalšiu argumentáciu ako bola uvedená v napadnutom uznesení s tým záverom, že exekúcia sa začala dôvodne, pretože povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, neuviedol okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by preukazovali, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

23. V sťažnostnom konaní z vyjadrení strán vyvstala ako sporná otázka, či došlo k správnej formulácii žiadosti o zverejnenie ospravedlnenia povinného v Televízii TA3 v časti, ktorá mala špecifikovať vysielací čas, kedy sa malo ospravedlnenie odvysielať. Oprávnený tvrdil, že žiadosť o uverejnenie ospravedlnenia neobsahovala tento údaj. V sťažnosti predloženú emailovú komunikáciu so zástupcom TA3 považoval za nepreukazujúcu ústnu dohodu o špecifikácii vysielacieho času. Povinný na svoju obranu ohľadom špecifikácie vysielacieho času zverejnenia ospravedlnenia uviedol, že táto bola uskutočnená ústne, po zaslaní žiadosti o doplňujúce informácie zo strany TA3 zo dňa 17.08.2017. Uvedenú ústnu dohodu povinný preukazoval v sťažnostnom konaní emailom zo dňa 22.05.2019, v ktorom chcel od TA3 zaslať overenie, či vo veci, v ktorej žiadal o zverejnenie ospravedlnenia uviedol, že žiadal o zverejnenie ospravedlnenia v hlavnom vysielacom čase prime time. TA3 odpovedal na túto požiadavku, že sa jedná o prime time a posiela príslušné nacenenie. Súd preskúmal predložené dôkazy a dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná špecifikácia vysielacieho času až v priebehu exekúcie, a to mailovou komunikáciou zo dňa 22.05.2019. Pôvodná žiadosť o uverejnenie ospravedlnenia povinného vo vysielaní TA3 zo dňa 09.08.2017 neobsahovala informáciu o vysielacom čase. Pričom tento údaj

bol obligatórne uložený výrokom exekučného titulu. Uvedené potvrdzuje mail z Televízie TA3 zo dňa 17.08.2017, v ktorom sa pracovník Televízie TA3 dožadoval informácie o zaslanie špecifikácie vysielacieho času a formy vyhotovenia požadovaného ospravedlnenia. Z podaní povinného je evidentné, že za splnenie výroku II. exekučného titulu považoval už samotné zaslanie žiadosti o uverejnenie ospravedlnenia v Televízii TA3. Až na námietku oprávneného v tomto konaní a po vydaní napadnutého rozhodnutia uviedol, že s televíziou komunikoval ústne, pričom predmetom komunikácie mala byť špecifikácia požadovaných informácií. Podľa názoru súdu je nelogické, že by povinný najprv uviedol, že pre neho je povinnosť viazaná na úkon „požiadania“ v zmysle jeho gramatickej interpretácie. A na druhej strane by dobrovoľne ďalej vyvíjal činnosť smerujúcu k reálnemu odvysielaniu ospravedlnenia. Z obsahu podaní totižto vyplýva, že úmyslom povinného bolo len o ospravedlnenie požiadať a tým vec považoval za skončenú. Súd emailovú komunikáciu z 22.05.2019 považuje za dôkaz, ktorý bol vyprodukovaný týmto konaním. Z jeho charakteru vyplýva, že k špecifikácii vysielacieho času došlo až touto komunikáciou. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že povinný neuniesol bremeno tvrdenia o tom, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie si splnil povinnosť, ktorá mu bola uložená v exekučnom titule a týkala sa špecifikácie vysielacieho času, v ktorom malo byť uverejnené požadované ospravedlnenie. Súdu bolo preukázané, že povinný požiadal Televíziu TA3 o uverejnenie ospravedlnenia, avšak toto ospravedlnenie nemalo exekučným titulom požadovaný rozsah.

24. Druhou spornou otázkou v tomto konaní bola špecifikácia výroku II exekučného titulu v časti jeho rozsahu. Podľa názoru povinného výrok II. jednoznačne stanovuje povinnému povinnosť „požiadať“ o uverejnenie ospravedlnenia oprávnenému. Výrok II. vykladá oddelene a s poukazom na jeho čisto gramatický výklad. Z uvedeného následne napája právne posúdenie ohľadom materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov, z ktorého vyplýva aj potreba riadnej špecifikácie rozsahu judikovanej povinnosti a charakteru posudzovania výrokov súdnych rozhodnutí.

25. Súd preštudovaním obsahu spisu dospel k záveru, že predmetom sporu v základnom konaní bolo konanie o zásahu do osobnostných práv oprávneného. Povinný svojim konaním, konkrétne na zvolanej verejnej tlačovej konferencii Slovenskej národnej strany konanej dňa 22.12.2005 v Bratislave na tému „Zverejnenie dôkazov, chronológie, a zložiek nasadených na sledovanie a diskreditáciu opozičného politika - A. M. Z.“ za účasti pozvaných zástupcov médií predniesol nepravdivé informácie o oprávnenom, s tým účelom, že mal v úmysle, aby tieto informácie boli rozšírené prostredníctvom médií čo najširšej verejnosti.

26. Jeho konanie bolo súdom posúdené ako konanie, ktoré zasahuje do osobnostných práv oprávneného. V dôsledku uvedeného mu bola uložená povinnosť povinného ospravedlniť sa oprávnenému priamo listom (výrok I. exekučného titulu), ospravedlniť sa oprávnenému prostredníctvom médií (výrok II. exekučného titulu) a zaplatiť oprávnenému náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (výrok III. exekučného titulu) za porušenie prezumpcie neviny žalobcu, ktorá zodpovedala rozsahu a intenzite zásahu do osobnostných práv oprávneného a ktorá sledovala nápravu správania povinného voči oprávnenému. Z odôvodnenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že z pohľadu súdu boli splnené predpoklady v zmysle , aby bolo oprávnenému poskytnuté primerané nepeňažné zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Pričom súd riešil formu ospravedlnenia prostredníctvom Televízie TA3 a nie aj Televízie Markíza (pozn. v tejto časti žalobu oprávneného zamietol). Súd v základnom konaní uviedol, že podstatou sporu a teda dôvodnosti priznania nároku oprávnenému na primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia bol stret slobody prejavu žalovaného (povinného v tomto konaní) s ochranou cti žalobcu (oprávneného v tomto konaní). Sloboda prejavu predstavuje významné právo, avšak táto sloboda je limitovateľná prostredníctvom limitačnej klauzuly (uvedenej v čl. 26 od. 4 ). Pokiaľ dôjde k stretu práva na slobodu prejavu a inými základnými právami je nutné ju vyvažovať s týmito inými základnými právami. V prípade ich stretu je nutné ich posudzovať tak, že stoja tieto práva vždy na rovnakej úrovni. Súd vykonal test proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu povinného a ústavnými garanciami práva na súkromie žalobcu, ktorá sa týkala práva na ochranu osobnosti. Výsledkom tohto testu bol záver, že vyjadrenia povinného prekročili medze slobody prejavu a že nimi došlo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu osobnosti oprávneného. Zásah povinného presiahol prípustnú intenzitu, ktorú nemožno v spoločnosti tolerovať. V časti, ktorá sa týkala ospravedlnenia povinného oprávnenému dospel k záveru, že vyjadrenia povinného boli objektívne spôsobilé privodiť oprávnenému ujmu, a z tohto dôvodu oprávnený má právo na zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia. Pričom ospravedlnenie by malo byť realizované v takom rozsahu, v akom došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti, a to preto aby ospravedlnenie bolo

prístupné takému počtu osôb, k akému sa dostali aj pôvodné vyjadrenia povinného. Podľa názoru odvolacieho súdu, na dosiahnutie tohto účelu úplne postačuje ospravedlnenie prostredníctvom Televízie TA3. Televízia TA3 je televízia s vysielaním na celom území Slovenskej republiky. Ak teda pôvodná správa bola zverejnená s dosahom na celé územie Slovenskej republiky, a teda všetkým jej obyvateľom, zverejnením ospravedlnenia Televíziou TA3, bude aj ospravedlnenie sprístupnené rovnakej mase ľudí. Uvedené detto platí aj pre možnosť oprávneného, v prípade nesplnenia povinnosti povinného, uverejniť ospravedlnenie na náklady povinného v ľubovoľnej televízii a denníku. (bod 50 Rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -381 zo dňa 25.05.2017)

27. Súd je po preštudovaní veci toho názoru, že v tejto intencii je následne nevyhnutné, aby sa pristúpilo k posudzovaniu výrokovej časti exekučného titulu. Výrok II. exekučného titulu znie nasledovne: „Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku, požiadať Televíziu TA3 - spoločnosť C.E.N., s.r.o., Gagarinova 12, P.O.BOX 31, 820 15 Bratislava, IČO: 35 780 886, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS BratislavaI, oddiel Sro, vl. č. 21029/B o uverejnenie jeho ospravedlnenia žalobcovi vyššie uvedeného znenia a to do 10 (slovom: desať) dní od právoplatnosti rozsudku v reklamnom bloku v prime time (hlavnom vysielacom čase) formou oznamu - čitateľne zobrazeného písaného a zrozumiteľne čítaného textu v dĺžke minimálne 120 (slovom: stodvadsať) sekúnd a to 1 (slovom: jeden) krát v premiére a 1 (slovom: jeden) krát v repríze s časovým rozostupom minimálne 1 (slovom: jednej) až 2 (slovom: dvoch) hodín. /koniec prvého odstavca/ V prípade, že si žalovaný nesplní uloženú povinnosť spojenú s požiadaním Televízie TA3 - spoločnosť C.E.N., s.r.o., Gagarinova 12, P.O.BOX 31, 820 15 Bratislava, IČO: 35 780 886, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel Sro, vl.č. 21029/B o uverejnenie jeho ospravedlnenia žalobcovi vyššie uvedeného textu v stanovenom termíne, žalobca je oprávnený na náklady žalovaného uverejniť ospravedlnenie žalovaného vyššie uvedeného znenia v reklamnom bloku v prime time (hlavnom vysielacom čase) formou oznamu - čitateľne zobrazeného písaného a zrozumiteľne čítaného textu v dĺžke minimálne 120 (slovom: stodvadsať) sekúnd a to 1 (slovom: jeden) krát v premiére a 1 (slovom: jeden) krát v repríze s časovým rozostupom minimálne 1 (slovom: jednej) až 2 (slovom: dvoch) hodín v jednej televízii ľubovoľne vybranej žalobcom a uverejniť ospravedlnenie žalovaného vyššie uvedeného znenia textom, v reklamnom bloku jedného denníka ľubovoľne vybraného žalobcom po dobu 24 (slovom: dvadsaťštyri) hodín. /koniec druhého odstavca/“ Z uvedeného vyplýva, že je nevyhnutné vykladať výrok II. exekučného titulu komplexne. Teda prvý a druhý odstavec vo vzájomnej súvislosti a v rozsahu ktorý korešponduje s odôvodnením exekučného titulu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou povinného o zúženom a v podstate oddelenom gramatickom výklade prvého odseku výroku II. exekučného titulu, kde uvádza, že jeho povinnosťou bolo len „požiadať“ Televíziu TA3 o uverejnenie ospravedlnenia oprávnenému. Uvedená povinnosť by totižto bola „slabá“ a nedostatočná vo vzťahu k vykonanému zásahu do osobnostných práv oprávneného. Z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ospravedlnenie má byť aj zverejnené, aby sa tak o ňom mohlo dozvedieť rovnaké množstvo ľudí, a teda aby bolo rovnakej intenzity v rovnakom rozsahu akou došlo k porušeniu základných práv oprávneného. Podporne je k danému záveru možné dôjsť aj interpretáciou druhého odstavca výroku II exekučného titulu, kde je už gramaticky uvedené, že ospravedlnenie sa má uverejniť. Podstatou bolo totižto ospravedlnenie uverejniť a nie len o uverejnenie požiadať. Súd uvádza, že súd v základnom konaní vzhľadom na celý charakter sporu mal v úmysle slovkom „požiadať“ reflektovať na stanovenú lehotu troch dní od právoplatnosti rozsudku. Preto interpretačne je potrebné toto slovo spojiť s lehotou na plnenie si úvodného úkonu, ktorý mal smerovať k odvysielaniu ospravedlnenia. Je totižto nesporné, že podstatou výroku II. exekučného titulu je odvysielať a teda zverejniť ospravedlnenie v celoštátnom médiu prostredníctvom Televízie TA3. Pričom z charakteru výberu média vyplýva, že uvedená činnosť nebude zadarmo, pretože ospravedlnenie malo byť uskutočnené v reklamnom bloku v prime time (hlavnom vysielacom čase). Rovnako je evidentné, že súd ako aj všetci zúčastnení vedeli že zverejnenie ospravedlnenia vyžaduje prípravu a z tohto dôvodu súd stanovil aj ďalšiu lehotu (10 dní) dokedy malo k odvysielaniu dôjsť. Ak by chcel súd aby povinný len požiadal televíziu o odvysielanie ospravedlnenia, ostatná časť výroku II. exekučného titulu by bola bezpredmetná.

28. Súd ešte musí zodpovedať na námietku povinného ohľadom zásady ne ultra petitum. Vzhľadom na analýzu skutkového stavu ako je uvedené vyššie súd dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu tejto zásady. Táto zásada sa totižto vzťahuje na autonómiu súkromnoprávnych vzťahov, kedy súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. (Komentár k C.H.Beck, r. 2016, str. 800) V konaní bolo preukázané, že oprávnený žiadal o uverejnenie ospravedlnenia v Televízii TA3 a nežiadal len podať

žiadosť Televízii TA3. Vzhľadom k uvedenému takúto interpretáciu zo strany povinného považuje súd za účelovú.

29. Posúdením formálnej a materiálnej stránky exekučného titulu ako aj obsahu práv a povinností zmluvných strán vyplýva, že tento môže byť akceptovaný ako exekučný titul. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone svojho práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

30. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

31. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže nebol zistený žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.04.2019 ako nedôvodnú zamietol.

32. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

33. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).