Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/103/2023

Identifikačné číslo spisu: 1117207610 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1117207610.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Limbach, Limbová 451/3, IČO: 31 342 841, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Pezinok, Malacká cesta 2/B, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu nemajetkovej ujmy 50.000 eur, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2022 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2022 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1 . Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo 17. februára 2020, č. k. -197 konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetné konanie bolo prerušené na základe žiadosti žalobcu a to uznesením zo 14. júna 2019 č. k. -190, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júla 2019. Nakoľko v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie v zmysle zastavil. O trovách rozhodol s poukazom na a .

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. marca 2022 sp. zn. odvolanie žalobcu (voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo 17. februára 2020, č. k. -197) odmietol a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bolo odvolaním napadnuté uznesenie doručované do elektronickej schránky a doručené uplynutím úložnej lehoty dňa 30. marca 2020, podľa doručenky na č.l. 200 spisu. Posledným dňom pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá začala plynúť dňa 1. mája 2020 (podľa a , , ), tak bol piatok 15. mája 2020. Odvolanie však bolo na súd prvej inštancie podané v elektronickej podobe až po jej uplynutí, dňa 14. decembra 2021, teda oneskorene. Doručenie napadnutého uznesenia, rovnako aj uznesenia o prerušení konania bolo podľa odvolacieho súdu v súlade s , a . Pokiaľ

žalobca namietal, že súd napadnuté uznesenie (aj uznesenie o prerušení konania z č.l. 190 spisu) nedoručil zvolenému zástupcovi žalobcu, odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že uvedenie adresy na doručovanie - B.. R.. C. E., M. X, XXX XX M. v žalobe, nebolo možné považovať za zvolenie si zástupcu na doručovanie v zmysle ustanovenia , nakoľko to z obsahu nevyplýva. Ďalšiu námietku, že išlo o uvedenie inej adresy, na ktorú mu mali byť doručované písomnosti, odvolací súd považoval za bezvýznamnú, nakoľko tak v čase doručovania napadnutého uznesenia (ako aj uznesenia o prerušení konania), išlo o rovnakú adresu, ako má žalobca zapísanú v obchodnom registri. Podstatným pre vyhodnotenie doručovania preto bolo, že súd pri doručovaní predmetných písomností do elektronickej schránky žalobcu realizoval svoju povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky, čím postupoval podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Odvolanie žalobcu preto ako oneskorene podané odmietol ( ) a rozhodol o nároku trov odvolacieho konania podľa v spojení s a .

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s poukazom na ustanovenie . V prvej časti dovolania poukázal na nesprávny procesný postup v pôvodnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , z ktorého bola vylúčená žaloba žalobcu na samostatné konanie (uznesením z 29.novembra 2016 č.k. - 332), ktoré pre nesprávne doručenie na adresu vyhradenú za účinnosti : B.. R.. C. E., M. X, M. (č.l. 2 spisu), resp. zvolenému zástupcovi žalobcu: G.. B.. C. E., s poukazom na jeho podanie z 27. apríla 2010 v konaní sp. zn. (č.l. 227 spisu). Vzhľadom na to, predmetné uznesenie v pôvodnom konaní nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pričom odvolací súd sa tým ex offo nezaoberal. Namietal, že pri odmietnutí jeho odvolania odvolací súd postupoval v rozpore so zákonom, ktoré je podľa jeho názoru arbitrárne, a tendenčne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na to, že uznesenie o prerušení konania (zo 14. júna 2019 č. k. -190) a uznesenie, ktorým súd konanie zastavil (zo 17. februára 2020, č. k. -197), súd prvej inštancie nedoručil splnomocnenému zástupcovi G.. B.. C. E., M. X, M., ale žalobcovi do elektronickej schránky, ktorá nebola funkčná. To, že žalobca splnomocnil uvedeného zástupcu na konanie, vyplýva zo samotnej žaloby (č.l. 2) spisu a z elektronického podania z 8. júna 2019, ktorým žalobca navrhol konanie prerušiť (č.l. 184). V prípade pochybností mal súd prvej inštancie splnomocneného zástupcu vyzvať na predloženie splnomocnenia na zastupovanie žalobcu. Preto navrhol, aby dovolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhla preto ako neprípustné odmietnuť podľa , eventuálne zamietnuť ako nedôvodné podľa .

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie bolo podané dôvodne. Pokiaľ ide o doplnenie dovolania, podané na pošte z 19. mája 2003, na uvedené dovolací súd pri svojom rozhodnutí neprihliadol, nakoľko bolo doručené po lehote na podanie dovolania v zmysle .

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

9 . Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia, rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. K námietke zmätočnosti a nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu treba úvodom uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia (). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 20. septembra 2022 sp. zn. vysvetlil, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v (m. m. ).“

14. Civilné sporové konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok z 21. októbra 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok z 9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok z 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR ( z 12. mája 2004, z 23. júna 2004, z 15. marca 2006, sp. zn. z 23. augusta 2006, sp. zn. zo 4. mája 2010, sp. zn. z 12. júna 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná

odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu.

15. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo ( Základných princípov ). K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je nielen predvídateľnosť práva, ale taktiež i legitímna predvídateľnosť postupov orgánov verejnej moci v súlade s právom a zákonom stanovenými požiadavkami. Táto predvídateľnosť postupov orgánov verejnej moci je vyjadrením maxima, na základe ktorého sa možno v demokratickom právnom štáte spoľahnúť na to, že vo svojej dôvere v platné právo nikto, t. j. fyzická či právnická osoba, nebude sklamaná. Len takto predvídateľné správanie napĺňa v praxi fungovanie materiálne chápaného demokratického právneho štátu a vylučuje priestor pre prípadnú svojvôľu. Obsah SR, v zmysle ktorého štátnu moc možno uplatniť len v prípadoch, medziach a spôsobmi, ktoré stanoví zákon, nemožno totiž chápať ako voľnú úvahu štátnych orgánov, či tak učinia alebo nie, ale naopak ako povinnosť uplatňovať túto moc (zákonom stanoveným spôsobom) tam, kde je to nevyhnutné, pretože podriadenie štátnej moci v obidvoch týchto smeroch zvrchovanosti zákona tvorí základ právneho štátu.

16. Zásada iura novit curia („súd pozná právo“) neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. decembra 2001). Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (). Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty ().

17. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia namietal nesprávne odmietnutie jeho odvolania odvolacím súdom ako oneskorene podané, nakoľko súd prvej inštancie pri doručovaní uznesenia o prerušení konania a zastavení konania nepostupoval správne, pokiaľ ich nedoručoval právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého žalobca označil v žalobe, a tiež v návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd sa touto námietkou nesprávneho právneho postupu súdu prvej inštancie nezaoberal, svoje rozhodnutie odôvodnil tendenčne a arbitrárne. Okrem toho uviedol, že pri doručovaní uznesenia o vylúčení žaloby žalobcu na samostatné konanie (teraz vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. ), došlo k rovnakému nesprávnemu postupu s čím sa odvolací súd mal zaoberať ex offo.

18. Z vyplýva, že odvolací súd odvolanie odmietne, ak bolo podané oneskorene. Odvolanie je podané oneskorene, ak márne uplynula zákonná lehota na jeho podanie ( ). Pre počítanie zákonnej 15-dňovej odvolacej lehoty platí , ktorý určuje začiatok jej plynutia a v spojení s aj jej koniec. Právna úprava doručovania obsiahnutá v vychádza z myšlienky procesnej zodpovednosti subjektov konania. zakotvuje pravidlá doručovania tak, aby sa garantovalo stranám právo na spravodlivý proces, pričom ich nerešpektovanie môže priniesť nevýhody práve tej strane, ktorá tieto pravidlá nerešpektuje. Procesná zodpovednosť strany sporu za adresu vedenú v príslušnom registri je jedným zo

zákonných pravidiel doručovania písomností.

19. Podľa súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

20. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

21. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

22. Podľa súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

23. Podľa , poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

24. Podľa veta prvá , strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

25. Podľa č. 13 ods. 1 strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

26. Podľa , ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

27. Odvolací súd odvolanie žalobcu, podané zo 14. decembra 2021, odmietol s poukazom na to, že proti uzneseniu o zastavení konania, ktoré doručil súd žalobcovi (č.l. 197), bolo podané oneskorene. K odvolacím námietkam žalobcu (uvedeným v bode 3. rozhodnutia odvolacieho súdu), v ktorých žalobca o.i. namietal aj nesprávne doručovanie uznesenia o prerušení konania (č.l. 190 spisu), ako aj napadnutého uznesenia o zastavení konania (č.l. 197 spisu) žalobcovi, namiesto jeho splnomocnenému zástupcovi (G.. B.. C. E., M. XX, M.), odvolací súd uviedol, že doručovanie bolo vykonané v súlade s , a . Mal za to, že uvedenie adresy na doručovanie v žalobe (B.. R.. C. E., M. X, M.), nie je možné považovať za zvolenie si zástupcu na doručovanie v zmysle . Ak žalobca namietal, že išlo o uvedenie inej adresy, na ktorú mali byť doručované predmetné rozhodnutia, bolo to podľa odvolacieho súdu bez významu, nakoľko išlo o rovnakú adresu, ako má žalobca zapísanú v obchodnom registri a súd pri doručovaní do elektronickej schránky žalobcu realizoval svoju povinnosť.

28. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pri svojom právnom závere o oneskorene podanom odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania (č.l. 197), ktorému predchádzalo uznesenie o prerušení konania (č.l. 190), v odôvodnení svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú, relevantnú odvolaciu námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, preto je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti) v rozhodnutí odvolacieho súdu. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je pritom vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Na námietku žalobcu, ohľadom nesprávneho úradného postupu súdu prvej inštancie pri doručovaní rozhodnutí, bol odvolací súd pri svojom právnom závere povinný prihliadnuť vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol o elektronickom podaní - návrhu na prerušenie konania, ktoré podal žalobca v zastúpení G.. B.. C. E., M. X, M., bez predloženia plnomocenstva na

jeho zastupovanie (č.l. 189 spisu). Odstránenie nedostatku plnomocenstva súdom prvej inštancie postupom podľa a v spojení s pritom zo spisu nevyplýva a ani to, že G.. B.. C. E. má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v v spojení s , je nepreskúmateľné, čo zakladá vadu konania podľa .

29. Dovolanie žalobcu za takejto situácie bolo nielen procesne prípustné ( ), ale tiež dôvodné ( ), lebo v ňom opodstatnene namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Dovolací súd sa nemohol zaoberať námietkou, že odvolací súd neprihliadol ex offo na nesprávny úradný postup v predchádzajúcom konaní, nakoľko ide o neprípustnú novotu ( ).

31. Najvyšší súd vzhľadom na vyslovené závery v súlade s a napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

32. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.