Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 336/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO 50 052 560, právne

zastúpenej advokátkou Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa a

v spojení s a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 12. februára 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla

2019 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava

IČO 50 052 560 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

podľa a (ďalej len „“)

v spojení s a 3 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 12. februára 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou

v konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

pre prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok a o určenie neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy s cieľom úhrady nesplatenej časti tohto spotrebiteľského úveru po jeho

splatnosti. V tomto konaní okresný súd vydal 15. októbra 2018 uznesenie, ktorým nariadil

neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosti tejto

dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie z dôvodov

podľa , , a , o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že ho potvrdil. V odôvodnení krajský súd

v podstatnom k odvolacím námietkam uvádza:

„5. Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, ako aj právnym

posúdením dôvodnosti uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä

jeho zákonných procesných podmienok súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

posúdil, a preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným

súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych

skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodné.

Neodkladným opatrením súd prvej inštancie neposudzoval právny vzťah ako celok, lebo

rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej. Z tohto

dôvodu odvolací súd v rámci posúdenia dôvodnosti odvolania žalovaným skúmal

a posudzoval len odvolacie námietky týkajúce sa dôvodnosti nariadenia neodkladného

opatrenia. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským,

a preto v zmysle ust. , o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len ) má spotrebiteľ vždy právo

na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda v zmluvnom vzťahu,

v ktorom vystupuje na strane spotrebiteľ a dodávateľ sa naliehavý právny záujem

predpokladá. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím

prostriedkom, a ak existuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak

nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje obídením

súdneho procesu realizovaním zrážok zo mzdy porušiť právo každého na ochranu majetku

zaručeného . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie vo veci

Valéria Marcinová/Pohotovosť s.r.o. Bratislava C-30/12, z ktorého vyplýva, že čl. 6

Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej

vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu nekalosť zmluvných

podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy

alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie

(neodkladné opatrenie podľa právnej úpravy vyplývajúcej z ) za účelom pozastavenia

vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. V danom prípade žalobkyňa 2/ preukázala

nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov týkajúcej sa pozastavenia realizácie zrážok zo mzdy

z dôvodu, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne 2/ na výkon zrážok zo mzdy.

Uvedené skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,

na ktoré v skutočnosti súd prvej inštancie správne poukázal.

7. Inštitút neodkladného opatrenia má len predbežnú povahu a je ho možné nariadiť

vtedy, ak nie sú dané podmienky pre rozhodnutie vo veci samej. Zákonnými predpokladmi

pre jeho nariadenie je nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov a obava, že by výkon

súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predpokladom pre jeho nariadenie je aspoň osvedčené

právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní

neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, tak ako to je pri riadnom

procesnom dokazovaní...“

4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že neodkladné opatrenie bolo vydané bez

splnenia zákonných podmienok na jeho vydanie aplikáciu práva Európskej únie, ktoré sa na

vec sťažovateľky nevzťahuje, namieta tiež prekročenie právomoci všeobecných súdov

a neprimeranú favorizáciu práv protistrany – spotrebiteľa. Vo veci konajúce súdy nevzali

do úvahy žiaden z dôkazov predložených sťažovateľkou a odmietli sa zaoberať jej

odvolacími námietkami, preto považuje napadnuté uznesenie krajského súdu sťažovateľka

za arbitrárne, z ústavného hľadiska neudržateľné a majúce za následok porušenie jej práva

na spravodlivý súdny proces. Sťažovateľka namieta i porušenie princípu rovnosti sporových

strán v konaní. Argumentuje takto:

«Zmluva bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje neprijateľné

podmienky. To, že formulárový text Zmluvy, ako aj Dohody, neobsahuje neprijateľnú

podmienku a že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú

platné, spoľahlivo ustálil Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.:

(vo veci iného žalobcu, pozn.)... Sťažovateľ zdôrazňuje, že Dohoda je úplne

identická... Sťažovateľ má za to, že údaje týkajúce sa poskytnutého úveru sú v súlade

s právnymi predpismi, keď zmluvný úrok, ako aj ostatné zmluvné plnenia sú dohodnuté

v súlade s právnymi predpismi, čo vyplýva zo Zmluvy.

Nakoľko v danom prípade dochádza ku kolízií dvoch protichodných práv, a to práva

Sťažovateľa na nerušené podnikanie, práva na plnenie, na návratnosť jeho investície

a súčasne práva Žalobcu v 2. rade na mzdu, mal Krajský súd v Prešove (rovnako tak aj

Okresný súd Vranov nad Topľou) kvalifikovane posúdiť ktorému z týchto dvoch práv dá

prednosť.

... ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu, musí nastať stav,

v ktorom existuje dôvodná potreba dočasnej regulácie právnych vzťahov medzi stranami

sporu, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie alebo je potreba dočasného

upravenia pomerov nutná z dôvodu hrozby realizovania pochybného práva;

(ii) a potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť vždy naliehavá a potreba tejto úpravy

musí byť preukázaná.

... v právnom štáte, nemožno takéto obmedzovanie práva Sťažovateľa podnikať

tolerovať a domnelá ochrana práva Žalobcu v 2.rade na mzdu nepožíva za daných okolností

(šikanóznosť Žaloby s cieľom vyhnúť sa plneniu) zákonnú ochranu...

... Ak výsledok hodnotenia navzájom konfliktných práv je taký, že intenzita zásahu

do práva Žalobcov, resp. Žalobcu v 2. rade na mzdu je nízka, avšak súčasne miera

uspokojiteľnosti práva Sťažovateľa na splatenie poskytnutého Úveru je vysoká, Sťažovateľ

má za to, že je namieste sa prikloniť k právu Sťažovateľa na riadne a včasné splatenie

poskytnutého Úveru a poskytnúť mu v zmysle článku 46 a nasl. SR náležitú súdnu

ochranu a Uznesenie a Napádané rozhodnutie zrušiť.

V prípade nariadenia neodkladného opatrenie je potrebné, aby sa prihliadalo

na primeranosť jeho nariadenia... Sťažovateľ poukazuje na to, že ako Okresný súd Vranov

nad Topľou, tak ani Krajský súd v Prešove žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo je

nariadenie neodkladného opatrenia primeraným opatrením. Analýzu primeranosti Okresný

súd Vranov nad Topľou a Krajský súd v Prešove (Alexyho formula) neuskutočnili.

... Okresný súd Vranov nad Topľou a Krajský súd v Prešove porušili princíp právnej

istoty, postupovali v súdnom konaní v rozpore s predpismi hmotného práva a prekročili tak

rámec svojej kompetencie, keď si súdy bez akéhokoľvek hmotnoprávneho podkladu myslia,

že:

(i) paušálne inštitút dohôd o zrážkach zo mzdy je v rozpore s európskym právom, a teda

súdy keď vidia, že spotrebiteľ len spochybní platnosť dohody o zrážkach zo mzdy,

automaticky vydávajú neodkladné opatrenia;

(ii) spotrebiteľovi je potrebné poskytovať spotrebiteľskú ochranu vždy a za každých

okolností a nie len v prípadoch, za podmienok a spôsobom predpokladanými právnymi

predpismi, takže, keď súdy vidia, že stranou sporu je spotrebiteľ, bez ďalšieho vydávajú

neodkladné opatrenie;

(iii) neodkladné opatrenie možno vydať aj keď, na jeho vydanie nie sú splnené zákonné

predpoklady.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že únijné právo nehovorí, že dohody o zrážkach zo mzdy sú

nezákonným inštitútom (ako si únijné právo vykladajú súdy). Únijné právo hovorí, že IBA

VÝLUČNE v prípade, ak sa na základe dohody o zrážkach mzdy plní plnenie, ktoré má svoj

pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, tak vyžadovanie takéhoto plnenia na základe

dohody o zrážkach zo mzdy je nezákonné. A teda únijné právo nechráni pred inštitútom

dohody o zrážkach zo mzdy ako takým, únijné právo chráni spotrebiteľa iba pred plnením

z neprijateľnej zmluvnej podmienky na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

... pozastavili výkon zrážok zo mzdy Žalobcu v 2. rade len na základe skutočnosti, že

sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom Okresný súd Vranov nad Topľou

a Krajský súd v Prešove nebrali do úvahy, že (i) Žalobcovia sú v omeškaní so splnením

svojho záväzku, že (ii) Sťažovateľ disponuje právnym titulom na uspokojenie svojej splatnej

pohľadávky zrážkami zo mzdy, a že (iii) zrážky zo mzdy sú vykonávané v zákonom

prípustnej výške. Okresný súd Vranov nad Topľou a Krajský súd v Prešove tak

neprimeranou snahou chrániť spotrebiteľa svojvoľne a nezákonne bránia Sťažovateľovi

vykonať svoje právo. ... dotvárajú a rozširujú práva spotrebiteľov, ako aj svoje

rozhodovacie kompetencie nad zákonom stanovený rozsah.

Sťažovateľ má za to, že Uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou a Napádaným

rozhodnutím Krajský súd v Prešove porušil princíp právnej istoty, ktorý je ukotvený ako

v ústavnej, tak aj zákonnej rovine (Čl. 2 ods. 2 SR a súvzťažne

SR).

... ak Dohoda kopíruje zákonné ustanovenia (čo Dohoda kopíruje!), nie je možné

dedukovať na možnosť existencie neplatnosti Dohody a súčasne nie je vnútroštátny súd

oprávnený tieto zmluvy podrobiť preskúmaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Ak súdy konajú inak, potom konajú nezákonne. ... čo spôsobilo, že Napadané rozhodnutie

javí znaky sudcovskej svojvôle a konanie sa nejaví ako spravodlivé.

Okresný súd Vranov nad Topľou ako i Krajský súd v Prešove však, aj napriek tomu,

že Ústavný súd Slovenskej republiky judikuje, že aj vo vzťahu k neodkladným opatrenia je

potrebné poskytovať ochranu obom stranám sporu, sa v Napádanom rozhodnutí vyčlenil len

k tomu, že ochranu poskytol Žalobcovi v 2. rade ako spotrebiteľovi, avšak Sťažovateľovi ako

veriteľovi ochranu neposkytol. Ide tak jasne a zreteľne o porušenie práva Sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Prešove základné právo Sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie..., porušil tiež tým, že sa v Napádanom rozhodnutí

nevysporiadal náležitým spôsobom s argumentmi Sťažovateľa podstatnými pre rozhodnutie

o Odvolaní, ktoré Sťažovateľ podporil právne relevantnými dôkazmi... formálnym úkonom

odmietol zaoberať odvolacími dôvodmi upravenými v ust. , došlo k stavu, kedy je

Napádané rozhodnutie neústavné z dôvodu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

... ak je v sporovom konaní v postavení jednej strany sporu spotrebiteľ, a teda subjekt

s postavením slabšej strany, samozrejme, všeobecné súdy „dorovnávajú“ procesné

postavenie tejto strany sporu, avšak toto „dorovnanie“ nemôže byť vyhrotené až do stavu,

kedy je postavenie tejto slabšej strany sporu nadradené, a jej práva sú nezákonne

nadradené druhej sporovej strane.»

5. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.02.2019, sp. zn. -164

bolo porušené základné právo Sťažovateľa podnikať podľa ust. článku 35 ods. 1 SR,

princípu právnej istoty podľa a 3 SR súvzťažne s právom na spravodlivý

súdny proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo Sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.02.2019, sp. zn. -164 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky pozostávajúce z trov právneho zastúpenia...“

6. Vzhľadom na to, že ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu má

obmedzené trvanie do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného okresným

súdom pod sp. zn. , ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

predmetné konanie dosiaľ právoplatne skončené nebolo a vo veci je nariadený termín

pojednávania na 4. november 2019.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo na slobodná voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

15. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za

potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať

a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný

súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

16. Z hľadiska predmetu konania je významné, že posudzovanie podmienok

na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142

). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý

by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

17. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným

a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných ľudských práv (napr. , , ).

III.

Predbežné prerokovanie sťažnosti

18. V úvode ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej

právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení,

najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie

nemusí obligatórne nadväzovať na konanie vo veci samej. V posudzovanej veci

sťažovateľky však bolo vydané neodkladné opatrenie v už začatom konaní, a je preto

potrebné dodať aj to, že jeho trvanie je limitované procesným výsledkom konania vo veci

samej ( ).

19. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka najmä jeho arbitrárnosť, nesprávne

právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre jeho vydanie najmä v otázke

primeranosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, neprimeranú ochranu

poskytnutú žalobkyni – spotrebiteľke porušujúcu princíp rovnosti strán v konaní a porušenie

princípu právnej istoty, keď v podobných veciach nebola neprijateľnosť podmienok

totožných zmlúv v súdnom konaní zistená.

20. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu citované v bode 3 tohto uznesenia a nezistil takú skutočnosť,

ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu

zodpovedá požiadavkám primeraného odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení,

ktoré má len dočasný charakter, je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom sa zaoberá

pre posúdenie veci podstatnými skutočnosťami. Keďže v konaní vo veci bude potrebné

posúdiť prijateľnosť podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v priamej súvislosti

s tým aj dohody o zrážkach zo mzdy, nepovažuje ústavný súd zastavenie výkonu zrážok

zo mzdy na obdobie do právoplatnosti skončenia meritórneho konania za natoľko

neprimeraný zásah do majetkových práv sťažovateľky, aby bolo možné uvažovať o jeho

ústavnej neakceptovateľnosti. Zároveň odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje

znaky sudcovskej svojvôle či arbitrárnosti, napriek presvedčeniu sťažovateľky o opaku.

Ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať úvahu všeobecných súdov vychádzajúcu z ich

skutkových zistení vo veci svojou vlastnou, a to zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu

úpravy vzťahov neodkladným opatrením a nezistenie neakceptovateľného procesného

excesu vo veci. Ústavný súd preto konštatuje, že nie je ústavne relevantný dôvod

do napadnutého rozhodnutia krajského súdu z jeho strany zasahovať, pretože jeho

odôvodnenie nesignalizuje príčinnú súvislosť s namietaným porušením základných práv

sťažovateľky podľa a spojení s a 3 ani

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť sťažovateľky je preto potrebné ako zjavne

neopodstatnenú podľa odmietnuť.

21. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ochrana poskytovaná

neodkladným opatrením nie je podmienená vykonaním rozsiahleho a úplného preukázania

skutočností majúcich vplyv na výsledok meritórneho konania a zároveň požiadavky kladené

na jeho odôvodnenie nie sú natoľko prísne ako v konaní vo veci samej, ak má dočasnú

povahu. Preto je aj ústavný súd pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti neodkladných

opatrení benevolentnejší ako pri konaniach vo veci samej a zasiahne len v úplne ojedinelých

neudržateľných prípadoch, čo nie je prípad sťažovateľky. Požiadavky prezentované

sťažovateľkou na kvalitu napadnutého uznesenia nezohľadňujú predbežnú povahu

a dočasný charakter ochrany poskytovanej neodkladným opatrením.

22. Keďže bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu