Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/10/2023

Identifikačné číslo spisu: 2116200617 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2116200617.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: H. H., narodený X. G. XXXX, M. XXX/XX, R., časť T. M., o vymoženie 3 004,46 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. septembra 2021 č. k. -282, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Oprávnenej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava uznesením z 23. júna 2020 č. k. -177 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“) rozhodol v prvom výroku tak, že námietky povinného zamietol, v druhom výroku zamietol návrh povinného na prerušenie konania a v treťom výroku zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. O odvolaní podanom zo strany povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v jeho celom rozsahu rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 13. septembra 2021 č. k. -282 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu jeho druhého výroku potvrdil. Druhým výrokom odmietol odvolanie proti prvému a tretiemu výroku uznesenia súdu prvej inštancie, pričom posledným tretím výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že oprávnenej nárok nepriznal.

2. Proti napadnutému uzneseniu v rozsahu jeho prvého a druhého výroku podal povinný dovolanie, ktorým sa domáha jeho zrušenia ako aj zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinný založil dôvodnosť dovolania na a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a . Povinný následne urobil samostatné podanie, v ktorom vysvetľuje okrem iného dôvody nesplnenia povinnosti spísania dovolania advokátom a venuje sa aj otázke včasnosti dovolania.

3. Oprávnená sa k dovolaniu a samostatnému podaniu vyjadrila tak, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach z 19. apríla 2016 a 15. augusta 2019. Na základe výzvy súdu prvej inštancie sa povinný vyjadril k vyjadreniu oprávnenej.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok povinného treba odmietnuť [ ].

5. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Podľa , lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

7. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

9. Podľa prvej vety § 243h ods. 1 exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa a , dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

11. Zo súdneho spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené 13. októbra 2021 (č. l. 289). Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania zo strany povinného pripadol v súlade s v spojení s na 13. decembra 2021 (pondelok). Povinný však až nasledujúci deň, 14. decembra 2021, odovzdal dovolanie poštovému podniku (č. l. 323), a teda tak urobil po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania. Neuplatní sa tak ani . Najvyšší súd z tohto dôvodu dovolanie povinného odmietol podľa ako dovolanie podané oneskorene. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že z podaní povinného nevyplývajú okolnosti, pre ktoré by mohol pristúpiť k odpusteniu zmeškania lehoty na podanie dovolania podľa alebo , keďže sa o napadnutom uznesení dozvedel (bolo mu doručené) a zároveň spoliehanie sa na podanie dovolania zo strany advokáta, ktorý dovolanie nakoniec nepodal, nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by bol povinný vylúčený z podania dovolania.

12. Nad rámec uvedeného najvyšší súd konštatuje, že aj v prípade dovolania podaného včas (čo však nie je tento prípad) dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, čo je dôvod pre odmietnutie dovolania podľa .

13. Novelou exekučného poriadku vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) totiž nadobudlo 1. apríla 2017 účinnosť novelizované ustanovenie exekučného poriadku (t. j. v znení účinnom od 1. apríla

2017). V zmysle daného ustanovenia nie je prípustné dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Ustanovenie § 243h ods. 1 exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 ako prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2017 síce určilo pravidlo, že ak § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo. Je preto potrebné vychádzať z princípu okamžitej aplikability procesných noriem vo vzťahu k predmetnej novele. Tento záver vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (napríklad sp. zn. , , , a ), ktorý bol naviac vyhodnotený Ústavným súdom Slovenskej republiky ako ústavne konformný a udržateľný (napríklad sp. zn. , , a ).

14. To znamená, že § 202 ods. 4 exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 sa použije vo vzťahu k dovolaniam podaným proti uzneseniam vydaným po 1. apríli 2017 v exekučnom konaní, a teda sa pri zachovaní ústavného princípu dôvery v platné právo, princípu legitímnych očakávaní, ako aj princípu dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci (vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov) použije aj na exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017. Dovolanie povinného smeruje proti napadnutému uzneseniu, ktoré bolo vydané za účinnosti exekučného poriadku v znení novelizovanom (t. j. v znení účinnom od 1. apríla 2017). Dovolanie bolo potom rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia exekučného poriadku (t. j. v znení účinnom od 1. apríla 2017). Vzhľadom na to je prípustnosť dovolania povinného podaného proti napadnutému uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčená podľa exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, a to bez ohľadu na to, či exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017.

15. Najvyšší súd na záver opakuje, že dovolanie povinného primárne odmietol podľa ako dovolanie podané oneskorene. Tým však nie je dotknutý záver najvyššieho súdu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, čo je dôvod pre odmietnutie dovolania podľa .

16. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle . Oprávnenej ako úspešnej strane sporu v dovolacom konaní nepriznal náhradu trov, pretože jej žiadne nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.