Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne

prerokoval podnet , bytom ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Polkom, Advokátska kancelária, Hotel

Holiday Inn, Bajkalská 25/A, Bratislava, vo veci porušenia základných práv a slobôd

zakotvených v , , a

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 24. 8. 1999 č. KP 173/1999

a takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa 2. 11. 1999 , bytom

(ďalej len „navrhovateľ“), podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) podnet na začatie konania v zmysle Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) vo veci porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, čl. 94

a prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) rozhodnutím

zo dňa 24. 8. 1999 č. KP 173/1999.

Konkrétne uviedol, že bol signatárom petície za vyhlásenie referenda

s otázkami:

1. Ste za to, aby sa vo verejnej správe konalo iba v slovenskom jazyku, tak ako to

bolo do 1. 6. 1999?

2. Súhlasíte s tým, aby štátne podniky: Slovenský plynárenský priemysel, š. p.,

Západoslovenské energetické závody, š. p., Stredoslovenské energetické

závody, š. p., Východoslovenské energetické závody, š. p., Slovenská pošta,

Železnice Slovenskej republiky, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.,

Štátne lesy, š. p., Transpetrol, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., Slovenské

telekomunikácie, a. s., banky a peňažné : Všeobecná úverová banka,

Banka Slovakia, Investičná a rozvojová banka, Slovenská sporiteľňa

a Slovenská poisťovňa zostali vo vlastníctve štátu, a teda boli z privatizácie

vylúčené?

Navrhovateľ uviedol, že „Dňa 28. júla 1999 predložil petičný výbor

prezidentovi republiky podpisy občanov a požiadal ho, aby podľa vypísal

referendum s navrhnutými otázkami. Prezident republiky, tak ako mu to predpisuje

SR, t. j. do 30 dní od podania petície, referendum nevyhlásil, a to napriek

tomu, že podľa zistenia prezidentskej kancelárie podanie spĺňalo predpísané

náležitosti“.

V odôvodnení svojho podnetu navrhovateľ zákon o používaní jazykov

národnostných menšín považuje za diskriminačný voči menšinám, ktorých počet

v obciach nedosahuje 20 %, a túto diskrimináciu zákona malo podľa jeho názoru

referendum odstrániť.

Ďalej uviedol, že „Na základe (...) konania prezidenta sa ako občan Slovenskej

republiky so všetkými právami a signatár referenda cítim byť poškodený

v občianskych právach vyplývajúcich z SR podľa a . Ďalej

namietam, že nevyhlásením referenda prezident republiky porušil Ústavu SR v čl. 2

ods. 2 a v čl. 95, a to takým spôsobom, ktorý je kvalifikovaný ako naplnenie skutkovej

podstaty odstraňovania demokratického zriadenia Slovenskej republiky“.

Navrhovateľ sa domáha toho, „aby ústavný súd vyniesol rozhodnutie o tom, že

prezident nevyhlásením referenda porušil Ústavu SR v čl. 2 ods. 2, čl. 94 a čl. 95.

Súčasne sa tým dopustil porušenia ústavných práv občanov podľa čl. 30 ods. 1

a naplnil tak skutkovú podstatu činu odstraňovania demokratického zriadenia SR“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie svojich práv.

Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho

zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a tiež, či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie

podľa jeho § 25 ods. 2.

Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je aj jeho zjavná neopodstatnenosť,

ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal navrhovateľ (mutatis mutandis, , ,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu preto skúmal, či existuje

priama príčinná súvislosť medzi označeným rozhodnutím orgánu štátu, teda

rozhodnutím prezidenta zo dňa 24. 8. 1999 č. KP 173/1999, a porušením základného

práva a slobody navrhovateľa podľa v spojení s a .

Účelom referenda je zabezpečiť občanom štátu – ako nositeľovi primárnej

(originálnej) moci, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle.

V demokratickom parlamentnom systéme, tak ako je zakotvený aj v ústave, však

občania sami uznávajú, že ich originálna moc je obmedzená , ktorú prijal

ústavodarný orgán, ktorému občania delegovali svoju moc. Ak na jednej strane

priznáva občanom právo rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa

verejného záujmu priamo v referende (čl. 93 ods. 2), na druhej strane toto ich právo

zároveň obmedzuje tak, že vyslovuje zákaz, aby niektoré otázky, tak ako napr. otázky

základných práv a slobôd, boli predmetom referenda (čl. 93 ods. 3), resp. zakazuje

referendum o tej istej veci opakovať do uplynutia troch rokov od jeho vykonania (čl.

99 ods. 2). Teda základné právo občanov na výkon štátnej moci formou referenda nie

je absolútnej povahy, vzniká a realizuje sa iba v rámci podmienok ustanovených

(mutatis mutandis, ).

Z , konkrétne z jej vyplýva, že vyhláseniu referenda prezidentom

predchádza konanie a rozhodovanie prezidenta o vyhlásení referenda. Ak prezident

republiky zistí, že nebola splnená niektorá z predpísaných ústavných a zákonných

podmienok na vyhlásenie referenda, nie je oprávnený petíciou iniciované referendum

vyhlásiť. Takéto jeho konanie nemožno hodnotiť ako porušenie petičného práva

občana. Vyvolať právne účinky vyplývajúce z požiadaviek uvedených v petícii môže

iba taká petícia, ktorá je plne v súlade s a zákonom o petičnom práve.

Prezident ako štátny orgán je nepochybne oprávnený preskúmať, či petícia

zodpovedá ústave (, ), osobitnému zákonu ( zákona

č. o petičnom práve v znení zmien a doplnkov) a či má predpísané

náležitosti ( o spôsobe vykonania referenda), teda či mu

vznikla povinnosť referendum vyhlásiť. Potvrdzuje to aj nález ústavného súdu sp. zn.

, podľa ktorého „právo prezidenta vyhlásiť podľa

referendum na základe petície občanov je spojené s jeho ústavným právom preskúmať

ústavnosť a zákonnosť takejto petície“. teda ukladá prezidentovi nielen

povinnosť, ale aj zodpovednosť za ústavnosť a zákonnosť vyhlásenia referenda.

Súvislosť medzi petičným právom občana a právom zúčastniť sa na správe vecí

verejných formou referenda (, a ) je podmienená

úkonom prezidenta, t. j. vyhlásením referenda podľa . Až vyhlásením

referenda vzniká oprávnenému občanovi právo zúčastniť sa na hlasovaní, teda právo

zúčastniť sa priamo na správe vecí verejných podľa a .

Právomoc prezidenta podľa nezakladá subjektívne právo signatára

petície na vyhlásenie referenda. Obsah nemožno považovať za

materiálnu ústavnú normu, ktorá upravuje základné právo občana. Je to norma

procesná, ktorá určuje procesné podmienky na konanie prezidenta, spočívajúce vo

vyhlásení referenda. Z toho vyplýva, že medzi rozhodnutím prezidenta o odmietnutí

vyhlásiť referendum a navrhovateľom označeným porušením jeho základného práva

uvedeného v v spojení s a nie je príčinná súvislosť

(mutatis mutandis, ).

Príčinná súvislosť neexistuje preto, lebo z – ako už bolo uvedené –

nemožno vyvodiť subjektívne právo na vyhlásenie referenda, ale len právo zúčastniť

sa už vyhláseného referenda.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že prezident odmietnutím

vyhlásenia referenda konal v súlade s a zákonmi, nemohlo preto dôjsť z jeho

strany ani k porušeniu a nemohol naplniť ani navrhovateľom

označenú „skutkovú podstatu činu odstraňovania demokratického zriadenia SR“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že výkonu

petičného práva navrhovateľa nezodpovedá ústavná alebo zákonná povinnosť

prezidenta republiky vyhlásiť referendum bez ohľadu na splnenie ústavných

a zákonných podmienok. Preto medzi označeným odmietnutím prezidenta republiky

vyhlásiť referendum a základnými právami, ktorých porušenie namietal navrhovateľ,

nie je priama príčinná súvislosť.

Z týchto dôvodov bolo potrebné podnet navrhovateľa po predbežnom

prerokovaní podľa odmietnuť ako zjavne

neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2000