Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 601/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti NICHOLTRACKT, s. r. o.,

Fiľakovská 24, Lučenec, zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Filom, Ulica

P. Rádayho 14/A, Lučenec, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti NICHOLTRACKT, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti NICHOLTRACKT, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

NICHOLTRACKT, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom

tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta

JUDr. Alexandra Fila, Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NICHOLTRACKT, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „... súdnym konaním, v ktorom sa podľa sťažovateľa

doteraz porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v SR a aj právo na prejednanie jeho záležitostí

v primeranej lehote prislúchajúce mu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd... je súdne konanie, vedené sťažovateľom ako navrhovateľom proti

odporcovi pred Okresným súdom v Prešove, začaté v auguste 2010, v obchodnoprávnej veci

o zaplatenie istiny 16.742,11 € s príslušenstvom pod spisovou značkou Okresného súdu

v Prešove sp. zn. “.

3. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania pred okresným súdom

a poukazuje na to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ nenariadil znalecké

dokazovanie a „... nevykonal ani žiadny iný úkon za účelom riadneho konania

a rozhodnutia vo veci samej“. Poznamenáva, že z uvedeného dôvodu „... navrhovateľ

podaním jeho advokáta z 15.11.2012 po prvý krát písomne urgoval na Okresnom súde

Prešov nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle stanoviska súdu z ostatného

pojednávania v tejto veci, konaného 24.11.2011. Pretože ani ďalších vyše 6 mesiacov

po prvej urgencii súd vo veci nenariadil znalecké dokazovanie a ani inak nekonal,

navrhovateľ podaním jeho advokáta z 24.05.2013 po druhý krát písomne urgoval

na Okresnom súde Prešov nariadenie znaleckého dokazovania alebo iného pokračovania či

konania vo veci. Súd vo veci ani po druhej urgencii nekonal.

Na to navrhovateľ prostredníctvom svojho advokáta 17.03.2014 podal predsedovi

Okresného súdu v Prešove podľa a nasl. o súdoch, ako aj

podľa o sťažnostiach sťažnosť proti prieťahom v súdnom konaní,

vedenom na Okresnom súde v Prešove pod spisovou značkou .

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 22.04.2014 navrhovateľovi oznámila, že

táto jeho sťažnosť je dôvodná. ...

Ďalej predsedníčka okresného súdu oznámila aj to, že zároveň bol stanovený nový

termín pojednávania na 15.05.2014 o 13:30 hod.“.

4. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... v tejto veci vytýčené pojednávanie

na 15.05.2014 sa nakoniec nekonalo...“, pretože pracovníčka okresného súdu advokátovi

sťažovateľky 14. mája 2014 mailom oznámila, že na základe pokynu sudcu sa pojednávanie

nebude konať a nový termín pojednávania bude účastníkom doručený poštou. Advokát

sťažovateľky preto opakovane 13. augusta 2014 nahliadol do súdneho spisu sp. zn.

a zistil, že „... sudca medzitým určil v tejto veci nový termín pojednávania

na 09.10.2014 o 11:30 hod. a obvyklou písomnou úpravou z 08.08.2014, nachádzajúcou sa

v súdnom spise, prikázal kancelárii súdu expedovať účastníkom predvolania na tento

termín. Následne 18.08.2014 bolo advokátovi navrhovateľa poštou doručené písomné

predvolanie Okresného súdu Prešov na pojednávanie v tejto veci , vytýčené

na 09.10.2014 o 11:00 hod.“.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax

ústavného súdu, ako i jej pomerne obsiahle závery týkajúce sa vyhodnotenia troch okolností

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (t. j. zložitosti veci,

správania účastníka konania – sťažovateľky – a postupu samotného súdu) ústavnému súdu

navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 SR a základné právo na prejednanie vecí v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000, €, ktoré

je Okresný súd Prešov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť

sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

381,82 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Alexandra Fila, vedený vo

, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.

z 1. októbra 2014 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a podpredsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredsedu okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa k sťažnosti vyjadril.

7. Okresný súd Prešov podaním sp. zn. z 27. októbra 2014

doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2014 ústavnému súdu oznámil, že „... dňa

9.10.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorý po vyhotovení v zákonnej

lehote bude expedovaný účastníkom konania. Po návrate doručeniek bude spisový materiál

spolu s podrobným vyjadrením predložený Ústavnému súdu SR.“.

Následne sa okresný súd k podanej sťažnosti vyjadril i podaním sp. zn.

z 12. januára 2015 doručeným ústavnému súdu 15. januára 2015,

v ktorom podpredseda okresného súdu uviedol:

„Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2010 domáhal uloženia

povinnosti žalovanému TVAREKO, s.r.o. zaplatiť sumu 16.742,11 Eur s príslušenstvom.

Dňa 11.11.2010 bol v súlade so žalobou vydaný platobný rozkaz pod č. k.

30, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Následne bolo

vo veci nariadené pojednávanie na deň 10.5.2011, ktoré bolo na základe ospravedlnenia

účastníkov odročené na deň 2.6.2011. Na tomto pojednávaní súd vypočul účastníkov

konania a pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania predložením faktúr,

ktorými fakturoval žalovaný žalobcovi mesačnú odplatu (zálohu). Následne bol stanovený

nový termín pojednávania na deň 29.9.2011, ktoré bolo na základe žiadosti právneho

zástupcu žalobcu bez prejednania veci odročené na termín 24.11.2011. Na tomto

pojednávaní súd oboznámil predložené listinné dôkazy a vypočul k nim účastníkov, resp. ich

právnych zástupcov.

Na základe procesných návrhov účastníkov bolo vo veci vykonávané dokazovanie,

ktoré vzhľadom na rozporné stanoviská vyústilo do návrhu žalobcu na nariadenie

znaleckého dokazovania. V tej súvislosti boli účastníci vyzvaní na podanie písomných

prednesov vo vzťahu k podanému návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania a vec bola

predložená vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia o pribratí znalca. Žalovaný

prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol pred nariadením znaleckého dokazovania

rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom podľa Pri príprave rozhodnutia

vo veci samej došlo k nesprávnej zámene obchodného mena odporcu so subjektom

na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania a spis bol

omylom zaradený medzi veci, v ktorých je konanie zo zákona prerušené a nie je v nich

možné pokračovať.

Po zistení uvedenej nesprávnosti na základe urgencie právneho zástupcu žalobcu bol

obratom zaslaný návrh žalovaného žalobcovi na vyjadrenie a zároveň bol sudcom

stanovený nový termín pojednávania na deň 15.5.2014 o 13.30 hod., ktorý bol však

na základe upozornenia kancelárie, pre kolíziu s iným už určeným termínom stanovený

na deň 9.10.2014, na ktorom súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom v prospech

žalobcu. Proti tomuto rozsudku bolo žalovaným podané odvolanie o ktorom bude

rozhodovať Krajský súd v Prešove.

Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam považujeme za potrebné uviesť, že v rámci

rozvrhu práce vybavuje zákonný sudca JUDr. Tomáš Novák agendy Cb, Zm, CbZm, K, R,

Cbi, NcKR, Nsre, Exre, Cbr, Pok, Rob, S, kde pri množstve nápadu a náročnosti agendy,

najmä novej právnej úpravy konkurzného práva, dochádzalo k vybavovaniu vo viacerých

agendách súčasne, čo v súvislosti s náročnosťou rozhodnutí spôsobilo zdržanie konania.

Zároveň Vám oznamujeme, že v zmysle SR,

netrváme na tom, aby Ústavný súd SR konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní

a súhlasíme s upustením od neho.“

8. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súd

považoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 15. januára 2015.

9. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu reagoval podaním

doručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného uviedol, že

sťažovateľka „... súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto

veci“. Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu oznámila, že dôvody uvádzané okresným

súdom považuje za také, ktoré neovplyvňujú jej právny názor uvedený v ústavnej sťažnosti

z 28. augusta 2014, a poukázala na pisársku chybu v bode 4 petitu ústavnej sťažnosti, keď

namiesto správnej celkovej požadovanej sumy náhrady trov konania vo výške 588,91 €

omylom uviedla nesprávnu sumu 381,82 €. S ohľadom na uvedenú zrejmú nesprávnosť

preto ústavný súd požiadala, aby v prípade, ak jej ústavný súd prizná aj náhradu trov

konania, aby jej ju priznal v správnej výške 588,91 €, tak ako je špecifikovaná na konci

10. strany sťažnosti.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu okresného súdu dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom ....

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ). Priznanie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117

ods. 1 povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1

, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude

konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba

odborné vedomosti, ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako i

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

17.1 Predmetom konania pred okresným súdom je posúdenie právneho vzťahu

vzniknutého medzi účastníkmi súdneho sporu v súvislosti s uzavretou obchodnou

mandátnou zmluvou spočívajúce v tom, či sťažovateľka (vystupujúca v predmetnom konaní

na okresnom súde v právnom postavení žalobkyne) má zákonný nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorú z hľadiska skutkového či právneho,

resp. z hľadiska platnej právnej úpravy nie je možné pokladať za zložitú. Riešenie otázok

bezdôvodného obohatenia tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ide

o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch

( a ), ako aj v procesných predpisoch (Občiansky

súdny poriadok) a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej

judikatúry.

17.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria ústavný súd rovnako nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré

by signalizovali podiel sťažovateľky ako účastníčky konania, na zbytočnom

neodôvodnenom predĺžení konania narušením jeho plynulosti. Sťažovateľka bola v konaní

aktívna a podaniami doručenými okresnému súdu 21. novembra 2012, ako i 3. júna 2013

opakovane urgovala nariadenie znaleckého dokazovania vo veci. Sťažovateľka rovnako

podala i sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu, ktorá

v odpovedi z 22. apríla 2014 sťažovateľke oznámila, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní je

dôvodná.

17.3 Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie

zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,

ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok. Pri hodnotení tretieho

kritéria slúžiaceho na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní všeobecného

súdu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu konania okresný súd v čase

od podania žaloby (t. j. od 9. augusta 2010 do 13. januára 2012) nepochybne konal bez

prieťahov a nariadil viacero termínov pojednávaní, z ktorých boli niektoré odročené na iný

termín na základe objektívnych žiadostí samotných účastníkov konania, respektíve boli

odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania.

Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila

plynulosť konania vo veci sťažovateľky (t. j. obdobie nečinnosti od 13. januára 2012

do 14. apríla 2014), bola skutočnosť, že „... pri príprave rozhodnutia vo veci samej došlo

k nesprávnej zámene obchodného mena odporcu so subjektom na ktorého majetok bol

vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania a spis bol omylom zaradený medzi veci,

v ktorých je konanie zo zákona prerušené a nie je v nich možné pokračovať“.

V nadväznosti na uvedené jednoznačné pochybenie zo strany okresného súdu

ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Pretože práve nesústredená činnosť okresného súdu viedla k objektívnemu

pochybeniu súdu, v dôsledku ktorého nastala viac ako dvojročná nečinnosť súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , došlo zo strany okresného súdu k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa , ako i dohovoru tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie vo veci nie je dosiaľ právoplatne skončené (bod 2).

V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. bolo dosiaľ

rozhodnuté len medzitýmnym rozsudkom č. k. 143 z 9. októbra 2014,

v zmysle ktorého okresný súd určil, že „... nárok žalobcu na vrátenie neoprávnene

vyplatenej zálohy na odmenu mandatára, titulom bezdôvodného obohatenia podľa

Mandátnej zmluvy z 26. februára 2009 a jej Dodatku č. 1 z 26. februára 2009 je daný“.

Proti zmienenému rozhodnutiu okresného súdu však žalovaný podaním z 26. novembra

2014 doručeným okresnému súdu 1. decembra 2014 podal odvolanie, o ktorom bude

rozhodovať Krajský súd v Prešove. Až následne po jeho rozhodnutí bude vec opätovne

predložená okresnému súdu na rozhodnutie.

III.

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

21. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , ako aj jej právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

22. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € z dôvodu,

že „... nekonaním Okresného súdu Prešov... sa sťažovateľ už dlhodobo nachádza v stave

právnej neistoty, navyše je pod tlakom nevysporiadaných vecí a aj vo finančnej neistote.

Okresnému súdu v Prešove sa počas obdobia vyše štyroch rokov tohto súdneho konania,

z ktorého prevažnú časť tvorili zbytočné prieťahy zapríčinené jeho nečinnosťou, nepodarilo

dosiahnuť účel súdneho konania a odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý z toho

dôvodu navyše doteraz pretrváva“.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

24. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. (zohľadňujúc obdobie činnosti, ako i nečinnosti okresného súdu),

ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného , t. j.

primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou, či už za

skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo

veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátom.

28. Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Alexandrom Filom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 588,91 € za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti) podľa § 11 ods. 3 časti vety za bodkočiarkou a podľa § 10 ods. 1, resp.

§ 13 ods. 5, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vychádzajúc zo žalovanej sumy

uplatnenej v konaní pred okresným súdom. Na základe uvedeného určila sťažovateľka

odmenu za 1 úkon právnej služby na sumu 237,34 € a paušálnu náhradu za 1 úkon na sumu

8,04 €.

29. Ústavný súd považuje za dôvodné priznať úhradu trov právneho zastúpenia

uplatnených právnym zástupcom sťažovateľky za označené dva úkony právnych služieb

vykonané v roku 2014, avšak pri určení výšky týchto trov je potrebné vychádzať z princípu,

podľa ktorého je predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je odlišný od predmetu konania vedeného pred všeobecnými

súdmi.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 €

+ 2 x 8,04 €) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky. Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne služby

v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a tak

predstavuje celkovú sumu 340,90 €.

31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených

dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015