Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 50/2015
PDF · 339.31 KB
No categories available
I. ÚS 50/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o., Kátovská 49, Holíč, zastúpenej
advokátkou a konateľkou JUDr. Katarínou Bystrickou, Mýtna 42, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 227/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
6. novembra 2014 doručená sťažnosť IMMOBILIARE JJB, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 Co 227/2013.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je „... účastníkom konania (odporca v 3. rade
– vydražiteľ) v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby..., ktorej je znemožnené užívať
predmet dražby...“.
3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že postupom krajského súdu dochádza
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
8. Predmetom konania pred všeobecným súdom je odvolací návrh navrhovateľa proti
rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
zamietnutý.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
10. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti
a pripojených listín zistil, že predmetné odvolacie konanie začalo 9. októbra 2013 a zatiaľ
skončené nebolo.
11. Sťažovateľka v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním podala listom
z 22. septembra 2014 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi
na sťažnosť predseda súdu v liste z 24. októbra 2014 oznámil, že sťažnosť nie je dôvodná,
pretože veci sa vybavujú postupne v poradí, v akom napadli na súd a na predmetnú vec ešte
neprišlo poradie.
12. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania
(13 mesiacov) ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol bez významnejších prieťahov, a preto
nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca
nečinnosť krajského súdu v pre sťažovateľku existenčne významnej veci by eventuálne
mohla spôsobiť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže
posúdiť.
13. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v predmetnom konaní
zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľky, ktorá by zodpovedala
ústavnorelevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
14. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2015