Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 77/2015
PDF · 348.91 KB
No categories available
III. ÚS 77/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného JUDr. Jánom
Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
3. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého
konania vedeného okresným súdom, a to na strane odporcu, proti ktorému uplatňuje
navrhovateľ zaplatenie dlžnej sumy vyúčtovanej za neoprávnený odber elektrickej energie
preukázaný v trestnom konaní, v rámci ktorého bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov.
Prezentujúc chronologický prehľad procesných úkonov konania sťažovateľ namieta,
že predmetné súdne konanie je poznačené neúmernými prieťahmi, ktorými došlo podľa
sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ uvádza, že predlžovanie namietaného konania zavinil aj navrhovateľ,
ktorý sa podľa vyjadrenia sťažovateľa nezúčastnil na žiadnom z doterajších pojednávaní
a nerešpektoval výzvu konajúceho súdu predložiť pre účely vedeného konania relevantné
listinné podklady.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd pri vedení konania nerešpektuje ustanovenia
§ 100 ods. 1 a § 118 ods. 2 a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov, ktoré garantujú postup súdu zaručujúci rýchlu a účinnú ochranu práv
účastníkov konania.
Sťažovateľ argumentuje: „Samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako
36 mesiacov je dôkazom porušenie môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.“
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti
nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez
zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že posudzované konanie sa začalo
podaním návrhu 28. júla 2011.
Po podrobnom preskúmaní súdneho spisu ústavný súd zistil, že posudzované konanie
vykazuje isté nedostatky, ktoré narušili plynulosť konania. Ide v prvom rade o zrušenie
prvostupňového rozsudku z 19. novembra 2012 odvolacím súdom a vrátenie veci
okresnému súdu na nové konanie, čo svedčí o neefektívnom postupe okresného súdu
vo veci sťažovateľa. Ďalším negatívnym momentom v postupe okresného súdu bola doba
nečinnosti okresného súdu predstavujúca neprimeraný, polročný časový odstup medzi
realizovanými pojednávaniami (pojednávanie vykonané 7. marca 2014 a nasledujúce
pojednávanie vykonané 3. októbra 2014), ktorý bol vyvolaný opakovanou zmenou určeného
termínu, a to aj na základe žiadosti navrhovateľa o odročenie určeného termínu
pojednávania. Tu však treba povedať, že okresný súd ďalšie sťažovanie postupu v konaní
zo strany navrhovateľa nepripustil a jeho ďalšej žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovel. Rovnako pružne okresný súd zakročil voči obdobnému negatívnemu momentu
sťažovaniu postupu konania, keď využil možnosť poriadkového opatrenia a uložil svedkovi
nerešpektujúcemu predvolanie na pojednávanie poriadkovú pokutu.
Na druhej strane však treba povedať, že ústavným súdom boli zistené aj okolnosti
signalizujúce pasivitu sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ktorá sa premietla do
zbytočného predĺženia posudzovaného konania a ako taká je pripísateľná na vrub
samotnému sťažovateľovi. Tu ma ústavný súd na mysli viaceré prípady odročenia určených
termínov pojednávania na základe žiadostí samotného sťažovateľa (odročenie pojednávaní
určených na 16. december 2011, 30. marec 2012 a 19. december 2014).
V neposlednom rade treba poukázať aj na skutočnosť, že z celkovej doby konania sa
vec sťažovateľa nachádzala po dobu až ôsmich mesiacov v odvolacom štádiu
na nadriadenom súde.
Ústavný súd zo spisového materiálu okresného súdu zároveň zistil, že vec
sťažovateľa bola na pojednávaní vykonanom 29. januára 2015 ukončená prijatím rozsudku,
ktorým bol sťažovateľ zaviazaný na úhradu istiny a príslušenstva.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne
neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vychádzajúc zo zistených skutočností, reflektujúc na označenú judikatúru ústavného
súdu, kvalifikuje ústavný súd zistené negatívne momenty postupu okresného súdu ako
ojedinelý prieťah, ktorý v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami posudzovanej veci
(keď sa konajúcemu súdu podarilo prijať meritórne rozhodnutie v celkovej dobe konania
predstavujúcej 3 a pol roka, z ktorého obdobia sa vec sťažovateľa nachádzala osem
mesiacov na odvolacom súde, a v priebehu konania o sťažnosti odstrániť stav právnej
neistoty sťažovateľa vydaným rozsudkom) nevykazuje takú intenzitu, že by komplexný
postup všeobecného súdu signalizoval také významné prieťahy, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015