Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 642/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej spoločnosťou Capitol Legal Group s. r. o., Kollárovo námestie 20,

Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rastislava Hanuláka,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov)

na účet spoločnosti Capitol Legal Group s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“),

ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Návrhom na začatie konania doručeným

na Okresný súd Bratislava I dňa 11.03.2009 sa spoločnosť ...

voči sťažovateľovi domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.02.2009

č. k. (ďalej len „rozsudok“) a súčasne sa domáhala odkladu vykonateľnosti

označeného rozsudku až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením z 23.06.2009

č. k. Okresný súd Bratislava I odložil vykonateľnosť rozsudku. Písomným

podaním datovaným dňa 16.07.2009, ktoré bolo prostredníctvom pošty doručené

Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2009, sťažovateľ podal voči uzneseniu Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 23.06.2009 č. k. odvolanie, ktorým sa domáhal

zrušenia rozhodnutia o odklade vykonateľnosti.». Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) rozhodnutím č. k. 74 z 9. marca 2010 napadnuté uznesenie

okresného súdu č. k. 48 z 23. júna 2009 potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania pred okresným súdom

a poukazuje na to, že „... ako žalovaný v súdnom spore vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. od podania návrhu na začatie konania (t. j. viac než

5 rokov spätne) žiadnym spôsobom svojim konaním alebo nekonaním nespôsobil prieťahy

v súdnom konaní, naopak vzhľadom na škodu, ktorá mu bola spôsobená zo strany

spoločnosti , a ktorej časti sa úspešne domohol v rozsudku, od počiatku

konania mal a prejavoval záujem o urýchlené rozhodnutie veci, ktorého sa nespočetne krát

domáhal neformálnym i formálnym (písomným) spôsobom“.

4. Ako ďalej uvádza, „... Okresný súd Bratislava I napriek tomu, že priznal svoju

nečinnosť a konštatoval prieťahy v konaní a súčasne navzdory prísľubu, ktorý sťažovateľ

v danej veci obdržal, neurobil v konaní žiadne kroky smerujúce k ukončeniu súdneho

konania a odstránenia stavu pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa. Z časového

hľadiska nie je zanedbateľný ani fakt, že celkový stav odstránenia právnej neistoty

sťažovateľa nastane až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Aj v prípade, ak by

došlo k vytýčeniu prvého termínu pojednávania vo veci samej, s ohľadom na bežnú prax

okresných a krajských súdov a priemernú dĺžku trvania súdneho konania i v prípade, ak sú

súdy činné, tento stav u sťažovateľa nenastane skôr než s odstupom niekoľkých rokov

od vytýčenia prvého termínu pojednávania (zohľadňujúc využívanie opravných prostriedkov

voči rozhodnutiam, ktoré v tomto prípade bezpochyby nastane)...

Predmet sporu, ktorý je riešený a rozhodnutý v rozsudku, a ktorý spoločnosť

napadla žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I má pre sťažovateľa

zásadný význam, nakoľko sa bezprostredne dotýka jeho základných podnikateľských aktivít

a plánov, ktoré boli práve neserióznosťou, nedbanlivým, ba až priam lajdáckym spôsobom

realizácie diela zo strany spoločnosti výrazným spôsobom obmedzené

a niektoré z následkov nebude možné už do budúcnosti žiadnym spôsobom zhojiť...

Okresný súd Bratislava I týmto spôsobom podľa názoru sťažovateľa len podporuje

oddialenie celkovej spravodlivosti. Sťažovateľ tak stráca dôveru v štát a jeho súdne

inštitúcie a celkovo v právnu ochranu, ktorej sa mu včas nedostáva.“.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľka oznamuje svoj súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci a ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento

nález:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 odsek 2 a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

postupom Okresného súdu Bratislava I porušené bolo...

Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný sťažovateľovi

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

340,90 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa...

Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať v označenej veci.“

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr. 3549/2014 doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2014, ku ktorému predsedníčka

okresného súdu zároveň pripojila i pomerne podrobnú chronológiu konania okresného súdu

vypracovanú zákonnou sudkyňou JUDr. Szullovou.

Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila stanovisko,

v zmysle ktorého „... po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci s poukazom

na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vykonaných v namietanej veci tak, ako to

vyplýva z priloženej chronológie úkonov, sa mi javí dĺžka konania namietanej veci sp. zn.

neprimerane dlhá s tým, že obdobie odo dňa 21.07.2009 (kedy bola vec

predložená na KS v BA) do dňa 01.04.2010 (kedy bola vec tunajšiemu súdu vrátená z KS

v BA) som neposudzovala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu

Bratislava I neprináleží.

Na celkovú dĺžku konania mala vplyv opakovaná zmena zákonných sudcov, ku ktorej

došlo v dôsledku zmien v rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 03.09.2010, kedy

bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Marte Barkovej a dňa 02.03.2011, kedy bola

vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Emílii Szullovej. Opakované zmeny v rozvrhu práce

a zároveň aj s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdnych oddelení zákonných sudcov (tak,

ako to vyplýva aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. Emílie Szullovej uvedeného

za chronológiou úkonov) neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci a skoršie vytýčenie

termínu pojednávania.

Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky

požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov bolo porušené, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov v konaní

došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.

Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím

s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky

upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“.

Z pripojenej chronológie úkonov okresného súdu považoval ústavný súd

za preukázané, že:

«1. Dňa 11.3.2009 bola súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

zo dňa 2.2.2009 a návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.

2. Dňa 23.3.2009 navrhovateľ doručil súdu podanie „Odstránenie vady návrhu

zo dňa 6.3.2009“.

3. Dňa 30.3.2009 bol zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 €.

4. Dňa 3.4.2009 navrhovateľ doručil súdu opravený návrh na začatie konania.

5. Dňa 23.6.2009 OS BA I vydal uznesenie č. k. , ktorým odložil

vykonateľnosť rozhodnutia zo dňa 2.2.2009.

6. Dňa 17.7.2009 bolo súdu doručené odvolanie odporcu datované dňom 16.7.2009

proti uzneseniu OS BA I zo dňa 23.6.2009.

7. Dňa 21.7.2009 bol spis predložený KS BA.

8. Dňa 10.8.2009 OS BA I zaslal KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu

doručené OS BA 17.8.2009.

9. Dňa 7.8.2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu, v ktorom

súdu oznámil vyhlásenie konkurzu na navrhovateľa sp. zn. dňa 27.7.2009

s pripojeným uznesením o vyhlásení konkurzu.

10. Dňa 19.10.2009 OS BA I doručil KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu

z 15.10.2009 s pripojeným uznesením KS BA č. k. z 10.9.2009.

11. Dňa 5.2.2010 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu

o pokračovanie v konaní.

12. Dňa 1.4.2010 bol OS BA I vrátený spis z KS BA s uznesením č. k.

, ktorým bolo uznesenie OS BA I č. k. zo dňa 23.6.2009

potvrdené.

13. Dňa 12.4.2010 OS BA I bola daná úprava na doručenie uznesenia KS BA

uznesenie KS BA bolo doručené PZN 26.4.2010 a PZO 26.4.2010.

14. Dňa 3.9.2010 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Marte Barkovej.

15. Dňa 13.12.2010 OS BA I vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

16. Dňa 13.12.2010 zaslal OS BA I Bratislavskému rozhodcovskému súdu žiadosť

o zapožičanie originálu spisu .

17. Dňa 13.1.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe.

18. Dňa 19.1.2010 Bratislavský rozhodcovský súd doručil OS BA I fotokópiu

rozhodcovského spisu .

19. Dňa 2.3.2011 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Emílii Szullovej (spolu s ďalšími

asi 500 spismi a následne pridelenými ďalšími spismi).

20. Dňa 9.8.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj

s uznesením KS BA zo dňa 31.5.2011.

21. Dňa 23.9.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.

22. Dňa 5.12.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj

s uznesením KS BA č . k. zo dňa 20.9.2011.

23. Dňa 21.5.2009 bola súdu doručená žiadosť PZO o pokračovanie v konaní.

24. Dňa 1.7.2013 vyjadrenie sudkyne k Spr. 3536/2013.

25. Dňa 3.4.2014 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu a žiadosť

o vytýčenie termínu pojednávania“ s pripojeným uznesením KS BA č. k.

169 zo dňa 30.1.2014.

26. Dňa 4.4.2014 konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8.9.2014

o 11,30 hod..

27. Dňa 8.9.2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

24.11.2014 s tým, že súd si opätovne vyžiada originál rozhodcovského spisu.

28. Listom zo dňa 8.9.2014 si OS BA I opätovne požiadal Bratislavský rozhodcovský

súd o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu 7.»

V závere pripojenej chronológie úkonov okresného súdu zákonná sudkyňa

JUDr. Szullová s poukazom na bod 19 chronológie poznamenala, že pokiaľ došlo

k prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to prerozdeľovaním spisu,

ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré vzhľadom na ich množstvo

nebolo možné vybaviť bez prieťahov.

7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.

z 28. októbra 2014 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň požiadal predsedníčku

okresného súdu o zaslanie súdneho spisu sp. zn. .

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2014 predsedníčka Okresného

súdu oznámila, že „... vzhľadom na vytýčené pojednávania vo veci Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. na deň 24. 11. 2014 a 21.01.2015 Vám uvedený spis

nemôžeme zaslať.

Vašu žiadosť o zaslanie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. si

evidujeme k vybaveniu.“.

9. Po tom, ako ústavný súd 10. februára 2015 urgoval okresný súd o poskytnutie

informácií o stave konania, resp. o oznámenie dôvodov, pre ktoré súdny spis ústavnému

súdu dosiaľ nebol zaslaný, bolo zo strany vedenia okresného súdu predsedníčkou

JUDr. Fulcovou oznámené, že „... nadväzujúc na moje vyjadrenie zo dňa 02.12.2012

(bod 8, pozn.) k Vašej žiadosti zo dňa 11.11.2014 pod č. doručenej

tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 si Vám dovoľujeme oznámiť, že zákonná sudkyňa dňa

21.01.2015 z dôvodu doplnenia listinných dôkazov odročila pojednávanie na neurčito s tým,

že v priebehu mesiaca február 2015 bude vytýčený termín pojednávania, ktorý smeruje

k rozhodnutiu vo veci.

Vašu žiadosť k zaslaniu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

evidujeme k vybaveniu.“.

10. Podľa zistení ústavného súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

do 25. februára 2015 nový termín pojednávania dosiaľ nariadený nebol.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti a stanoviska predsedníčky

okresného súdu (bod 6), pretože predmetný súdny spis okresného súdu sp. zn.

ústavnému súdu do dňa prerokovania veci nebol z vôle zákonnej sudkyne

zaslaný (bod 8 a 9).

II.

12. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ). Priznanie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu

na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej aj „“), ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

vedomosti, ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako i

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

17.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o zrušenie

rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. 7

z 2. februára 2009 v konaní podľa a nasl. o rozhodcovskom

konaní a o návrhu na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Kým okresný súd rozhodnutím

č. k. 48 z 23. júna 2009 potvrdeným zo strany krajského súdu uznesením

č. k. 74 z 9. marca 2010 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

č. k. z 2. februára 2009, o merite veci dosiaľ nerozhodol.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorú z hľadiska skutkového či právneho,

resp. z hľadiska platnej právnej úpravy nie je možné pokladať za zložitú. Riešenie predmetu

daného sporu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ide o druh

konania, ktorého metodika postupu je upravená v hmotnoprávnych, ako aj v procesných

predpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej

judikatúry.

17.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria ústavný súd rovnako nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré

by signalizovali podiel sťažovateľky ako jeho účastníka na zbytočnom neodôvodnenom

predĺžení konania narušením jeho plynulosti.

Sťažovateľka bola v konaní aktívna a podaním doručeným okresnému súdu 3. apríla

2014 požiadala o nariadenie termínu pojednávania a následne podaním doručeným

okresnému súdu 26. júna 2013 opakovane urgovala o pokračovanie v konaní bez prieťahov

a vykonanie nápravy.

17.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka v

sťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu (takmer

6 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj na neefektívnu činnosť súdu.

Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postup

okresného súdu v namietanom konaní sa skutočne vyznačoval viacerými obdobiami

nečinnosti okresného súdu, a to najmä:

od 12. apríla 2010, keď bola okresným súdom daná úprava na doručenie uznesenia

krajského súdu č. k. 74 z 9. marca 2010, do 13. decembra 2010, keď

okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu a zaslal Rozhodcovskému súdu

v Bratislave žiadosť o zapožičanie originálu spisu sp. zn. (ide o nečinnosť

v trvaní viac ako osem mesiacov; a to i napriek skutočnosti, že 3. septembra 2010 bol spis

pridelený sudkyni JUDr. Barkovej),

od 2. marca 2011, keď bol spis pridelený sudkyni JUDr. Szullovej, do 4. apríla

2014, keď konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8. september 2014

(ide o nečinnosť v trvaní takmer troch rokov, počas ktorých podpredsedníčka JUDr. Barková

listom sp. zn. Spr. 3536/2013 z 19. júla 2013 sťažovateľke okrem iného oznámila dlhodobú

práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako i skutočnosť, že nový termín pojednávania bude

nariadený na október ̶november 2013).

18. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr.

, , ).

V nadväznosti na námietku zákonnej sudkyne JUDr. Szullovej (bod 6), v zmysle

ktorej „... pokiaľ došlo k prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to

jednak prerozdeľovaním spisu, ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré

nebolo možné vybaviť bez prieťahov vzhľadom na ich množstvo“, ústavný súd zdôrazňuje, že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musia

zabezpečiť súdne konania, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. V posudzovanom prípade to

tam však nebolo (bod 17.3).

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne

problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania

a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. ).

19. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania

(takmer 6 rokov) bez právoplatného skončenia veci.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

III.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

22. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

23. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä na

dlhotrvajúcu právnu neistotu.

24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

25. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

26. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

27. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. (najmä však dobu prieťahov okresného súdu v konaní), ako aj

naplnenie princípu spravodlivosti považoval ústavný súd priznanie sumy 1 200 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

nepredstavuje realizáciu práva priznaného , t. j. primerané finančné

zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu

alebo za ušlý zisk.

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo

veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátom.

29. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za

dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 € +

2 x 8,04 €). Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne služby

v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a tak

predstavuje celkovú sumu 340,90 €.

32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených

dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015