Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 642/2014
PDF · 567.04 KB
No categories available
I. ÚS 642/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, zastúpenej spoločnosťou Capitol Legal Group s. r. o., Kollárovo námestie 20,
Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rastislava Hanuláka,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009
a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
30 Cb 68/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov)
na účet spoločnosti Capitol Legal Group s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že «Návrhom na začatie konania doručeným
na Okresný súd Bratislava I dňa 11.03.2009 sa spoločnosť ...
voči sťažovateľovi domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.02.2009
č. k. 1Rci 5001/08 7 (ďalej len „rozsudok“) a súčasne sa domáhala odkladu vykonateľnosti
označeného rozsudku až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením z 23.06.2009
č. k. 30Cb/68/2009 48 Okresný súd Bratislava I odložil vykonateľnosť rozsudku. Písomným
podaním datovaným dňa 16.07.2009, ktoré bolo prostredníctvom pošty doručené
Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2009, sťažovateľ podal voči uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 23.06.2009 č. k. 30Cb/68/2009 48 odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia rozhodnutia o odklade vykonateľnosti.». Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) rozhodnutím č. k. 2 Cob 222/2009 74 z 9. marca 2010 napadnuté uznesenie
okresného súdu č. k. 30 Cb 68/2009 48 z 23. júna 2009 potvrdil.
3. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania pred okresným súdom
a poukazuje na to, že „... ako žalovaný v súdnom spore vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/68/2009 od podania návrhu na začatie konania (t. j. viac než
5 rokov spätne) žiadnym spôsobom svojim konaním alebo nekonaním nespôsobil prieťahy
v súdnom konaní, naopak vzhľadom na škodu, ktorá mu bola spôsobená zo strany
spoločnosti , a ktorej časti sa úspešne domohol v rozsudku, od počiatku
konania mal a prejavoval záujem o urýchlené rozhodnutie veci, ktorého sa nespočetne krát
domáhal neformálnym i formálnym (písomným) spôsobom“.
4. Ako ďalej uvádza, „... Okresný súd Bratislava I napriek tomu, že priznal svoju
nečinnosť a konštatoval prieťahy v konaní a súčasne navzdory prísľubu, ktorý sťažovateľ
v danej veci obdržal, neurobil v konaní žiadne kroky smerujúce k ukončeniu súdneho
konania a odstránenia stavu pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa. Z časového
hľadiska nie je zanedbateľný ani fakt, že celkový stav odstránenia právnej neistoty
sťažovateľa nastane až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Aj v prípade, ak by
došlo k vytýčeniu prvého termínu pojednávania vo veci samej, s ohľadom na bežnú prax
okresných a krajských súdov a priemernú dĺžku trvania súdneho konania i v prípade, ak sú
súdy činné, tento stav u sťažovateľa nenastane skôr než s odstupom niekoľkých rokov
od vytýčenia prvého termínu pojednávania (zohľadňujúc využívanie opravných prostriedkov
voči rozhodnutiam, ktoré v tomto prípade bezpochyby nastane)...
Predmet sporu, ktorý je riešený a rozhodnutý v rozsudku, a ktorý spoločnosť
napadla žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I má pre sťažovateľa
zásadný význam, nakoľko sa bezprostredne dotýka jeho základných podnikateľských aktivít
a plánov, ktoré boli práve neserióznosťou, nedbanlivým, ba až priam lajdáckym spôsobom
realizácie diela zo strany spoločnosti výrazným spôsobom obmedzené
a niektoré z následkov nebude možné už do budúcnosti žiadnym spôsobom zhojiť...
Okresný súd Bratislava I týmto spôsobom podľa názoru sťažovateľa len podporuje
oddialenie celkovej spravodlivosti. Sťažovateľ tak stráca dôveru v štát a jeho súdne
inštitúcie a celkovo v právnu ochranu, ktorej sa mu včas nedostáva.“.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľka oznamuje svoj súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci a ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento
nález:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom Okresného súdu Bratislava I porušené bolo...
Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný sťažovateľovi
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
340,90 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa...
Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať v označenej veci.“
6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.
zn. Spr. 3549/2014 doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2014, ku ktorému predsedníčka
okresného súdu zároveň pripojila i pomerne podrobnú chronológiu konania okresného súdu
vypracovanú zákonnou sudkyňou JUDr. Szullovou.
Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila stanovisko,
v zmysle ktorého „... po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci s poukazom
na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vykonaných v namietanej veci tak, ako to
vyplýva z priloženej chronológie úkonov, sa mi javí dĺžka konania namietanej veci sp. zn.
30Cb/68/2009 neprimerane dlhá s tým, že obdobie odo dňa 21.07.2009 (kedy bola vec
predložená na KS v BA) do dňa 01.04.2010 (kedy bola vec tunajšiemu súdu vrátená z KS
v BA) som neposudzovala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu
Bratislava I neprináleží.
Na celkovú dĺžku konania mala vplyv opakovaná zmena zákonných sudcov, ku ktorej
došlo v dôsledku zmien v rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 03.09.2010, kedy
bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Marte Barkovej a dňa 02.03.2011, kedy bola
vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Emílii Szullovej. Opakované zmeny v rozvrhu práce
a zároveň aj s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdnych oddelení zákonných sudcov (tak,
ako to vyplýva aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. Emílie Szullovej uvedeného
za chronológiou úkonov) neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci a skoršie vytýčenie
termínu pojednávania.
Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky
požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov bolo porušené, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov v konaní
došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.
Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím
s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky
upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“.
Z pripojenej chronológie úkonov okresného súdu považoval ústavný súd
za preukázané, že:
«1. Dňa 11.3.2009 bola súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
1Rci 5001/08 7 zo dňa 2.2.2009 a návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.
2. Dňa 23.3.2009 navrhovateľ doručil súdu podanie „Odstránenie vady návrhu
zo dňa 6.3.2009“.
3. Dňa 30.3.2009 bol zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 €.
4. Dňa 3.4.2009 navrhovateľ doručil súdu opravený návrh na začatie konania.
5. Dňa 23.6.2009 OS BA I vydal uznesenie č. k. 30Cb/68/2009 48, ktorým odložil
vykonateľnosť rozhodnutia 1Rci 5001/08 7 zo dňa 2.2.2009.
6. Dňa 17.7.2009 bolo súdu doručené odvolanie odporcu datované dňom 16.7.2009
proti uzneseniu OS BA I zo dňa 23.6.2009.
7. Dňa 21.7.2009 bol spis predložený KS BA.
8. Dňa 10.8.2009 OS BA I zaslal KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu
doručené OS BA 17.8.2009.
9. Dňa 7.8.2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu, v ktorom
súdu oznámil vyhlásenie konkurzu na navrhovateľa sp. zn. 2K/14/2009 dňa 27.7.2009
s pripojeným uznesením o vyhlásení konkurzu.
10. Dňa 19.10.2009 OS BA I doručil KS BA oznámenie právneho zástupcu odporcu
z 15.10.2009 s pripojeným uznesením KS BA č. k. 2CoKr/26/2009 110 z 10.9.2009.
11. Dňa 5.2.2010 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu
o pokračovanie v konaní.
12. Dňa 1.4.2010 bol OS BA I vrátený spis z KS BA s uznesením č. k.
2Cob/222/2009 74, ktorým bolo uznesenie OS BA I č. k. 30Cb/68/2009 48 zo dňa 23.6.2009
potvrdené.
13. Dňa 12.4.2010 OS BA I bola daná úprava na doručenie uznesenia KS BA
uznesenie KS BA bolo doručené PZN 26.4.2010 a PZO 26.4.2010.
14. Dňa 3.9.2010 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Marte Barkovej.
15. Dňa 13.12.2010 OS BA I vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.
16. Dňa 13.12.2010 zaslal OS BA I Bratislavskému rozhodcovskému súdu žiadosť
o zapožičanie originálu spisu 1Rci 5001/08.
17. Dňa 13.1.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe.
18. Dňa 19.1.2010 Bratislavský rozhodcovský súd doručil OS BA I fotokópiu
rozhodcovského spisu 1Rci 5001/2008.
19. Dňa 2.3.2011 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Emílii Szullovej (spolu s ďalšími
asi 500 spismi a následne pridelenými ďalšími spismi).
20. Dňa 9.8.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj
s uznesením KS BA 3Cob 195 zo dňa 31.5.2011.
21. Dňa 23.9.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa.
22. Dňa 5.12.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj
s uznesením KS BA č . k. 2Cob/389/2010 307 zo dňa 20.9.2011.
23. Dňa 21.5.2009 bola súdu doručená žiadosť PZO o pokračovanie v konaní.
24. Dňa 1.7.2013 vyjadrenie sudkyne k Spr. 3536/2013.
25. Dňa 3.4.2014 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu a žiadosť
o vytýčenie termínu pojednávania“ s pripojeným uznesením KS BA č. k. 1Cob/409/2013
169 zo dňa 30.1.2014.
26. Dňa 4.4.2014 konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8.9.2014
o 11,30 hod..
27. Dňa 8.9.2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň
24.11.2014 s tým, že súd si opätovne vyžiada originál rozhodcovského spisu.
28. Listom zo dňa 8.9.2014 si OS BA I opätovne požiadal Bratislavský rozhodcovský
súd o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/08 7.»
V závere pripojenej chronológie úkonov okresného súdu zákonná sudkyňa
JUDr. Szullová s poukazom na bod 19 chronológie poznamenala, že pokiaľ došlo
k prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to prerozdeľovaním spisu,
ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré vzhľadom na ich množstvo
nebolo možné vybaviť bez prieťahov.
7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 642/2014 17
z 28. októbra 2014 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň požiadal predsedníčku
okresného súdu o zaslanie súdneho spisu sp. zn. 30 Cb 68/2009.
8. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2014 predsedníčka Okresného
súdu oznámila, že „... vzhľadom na vytýčené pojednávania vo veci Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 na deň 24. 11. 2014 a 21.01.2015 Vám uvedený spis
nemôžeme zaslať.
Vašu žiadosť o zaslanie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009 si
evidujeme k vybaveniu.“.
9. Po tom, ako ústavný súd 10. februára 2015 urgoval okresný súd o poskytnutie
informácií o stave konania, resp. o oznámenie dôvodov, pre ktoré súdny spis ústavnému
súdu dosiaľ nebol zaslaný, bolo zo strany vedenia okresného súdu predsedníčkou
JUDr. Fulcovou oznámené, že „... nadväzujúc na moje vyjadrenie zo dňa 02.12.2012
(bod 8, pozn.) k Vašej žiadosti zo dňa 11.11.2014 pod č. I. ÚS 642/2014 doručenej
tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 si Vám dovoľujeme oznámiť, že zákonná sudkyňa dňa
21.01.2015 z dôvodu doplnenia listinných dôkazov odročila pojednávanie na neurčito s tým,
že v priebehu mesiaca február 2015 bude vytýčený termín pojednávania, ktorý smeruje
k rozhodnutiu vo veci.
Vašu žiadosť k zaslaniu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30 Cb 68/2009
evidujeme k vybaveniu.“.
10. Podľa zistení ústavného súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
30 Cb 68/2009 do 25. februára 2015 nový termín pojednávania dosiaľ nariadený nebol.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát
predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich
zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti a stanoviska predsedníčky
okresného súdu (bod 6), pretože predmetný súdny spis okresného súdu sp. zn.
30 Cb 68/2009 ústavnému súdu do dňa prerokovania veci nebol z vôle zákonnej sudkyne
zaslaný (bod 8 a 9).
II.
12. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho
práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Priznanie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu
na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01,
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorý
súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby
ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
2. správanie účastníka súdneho konania a
3. postup samotného súdu.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
17.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. 1 Rci 5001/08 7
z 2. februára 2009 v konaní podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a o návrhu na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Kým okresný súd rozhodnutím
č. k. 30 Cb 68/2009 48 z 23. júna 2009 potvrdeným zo strany krajského súdu uznesením
č. k. 2 Cob 222/2009 74 z 9. marca 2010 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
č. k. 1 Rci 5001/08 7 z 2. februára 2009, o merite veci dosiaľ nerozhodol.
Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorú z hľadiska skutkového či právneho,
resp. z hľadiska platnej právnej úpravy nie je možné pokladať za zložitú. Riešenie predmetu
daného sporu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ide o druh
konania, ktorého metodika postupu je upravená v hmotnoprávnych, ako aj v procesných
predpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej
judikatúry.
17.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní
z hľadiska druhého kritéria ústavný súd rovnako nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré
by signalizovali podiel sťažovateľky ako jeho účastníka na zbytočnom neodôvodnenom
predĺžení konania narušením jeho plynulosti.
Sťažovateľka bola v konaní aktívna a podaním doručeným okresnému súdu 3. apríla
2014 požiadala o nariadenie termínu pojednávania a následne podaním doručeným
okresnému súdu 26. júna 2013 opakovane urgovala o pokračovanie v konaní bez prieťahov
a vykonanie nápravy.
17.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska
posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka v
sťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu (takmer
6 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj na neefektívnu činnosť súdu.
Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postup
okresného súdu v namietanom konaní sa skutočne vyznačoval viacerými obdobiami
nečinnosti okresného súdu, a to najmä:
od 12. apríla 2010, keď bola okresným súdom daná úprava na doručenie uznesenia
krajského súdu č. k. 2 Cob 222/2009 74 z 9. marca 2010, do 13. decembra 2010, keď
okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu a zaslal Rozhodcovskému súdu
v Bratislave žiadosť o zapožičanie originálu spisu sp. zn. 1 Rci 5001/08 (ide o nečinnosť
v trvaní viac ako osem mesiacov; a to i napriek skutočnosti, že 3. septembra 2010 bol spis
pridelený sudkyni JUDr. Barkovej),
od 2. marca 2011, keď bol spis pridelený sudkyni JUDr. Szullovej, do 4. apríla
2014, keď konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8. september 2014
(ide o nečinnosť v trvaní takmer troch rokov, počas ktorých podpredsedníčka JUDr. Barková
listom sp. zn. Spr. 3536/2013 z 19. júla 2013 sťažovateľke okrem iného oznámila dlhodobú
práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako i skutočnosť, že nový termín pojednávania bude
nariadený na október ̶november 2013).
18. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená
a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak
činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,
kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr.
I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
V nadväznosti na námietku zákonnej sudkyne JUDr. Szullovej (bod 6), v zmysle
ktorej „... pokiaľ došlo k prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to
jednak prerozdeľovaním spisu, ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré
nebolo možné vybaviť bez prieťahov vzhľadom na ich množstvo“, ústavný súd zdôrazňuje, že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musia
zabezpečiť súdne konania, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. V posudzovanom prípade to
tam však nebolo (bod 17.3).
Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne
problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania
a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne
príslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02).
19. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom
konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania
(takmer 6 rokov) bez právoplatného skončenia veci.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému
súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 konal bez zbytočných
prieťahov.
III.
21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
23. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo
priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä na
dlhotrvajúcu právnu neistotu.
24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
25. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
26. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
27. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 30 Cb 68/2009 (najmä však dobu prieťahov okresného súdu v konaní), ako aj
naplnenie princípu spravodlivosti považoval ústavný súd priznanie sumy 1 200 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné
zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu
alebo za ušlý zisk.
28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo
veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho
zastúpenia advokátom.
29. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli
v súvislosti s právnym zastupovaním.
30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.
31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za
dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 € +
2 x 8,04 €). Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne služby
v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a tak
predstavuje celkovú sumu 340,90 €.
32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených
dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015