Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, Bardejov, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. novembra 2014 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, Bardejov,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. novembra 2014 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«Žalobou zo dňa 6.5.2010 sa sťažovateľ ako žalobca v konaní vedenom pred

Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. domáhal uloženia povinnosti voči

Nemocnici s poliklinikou... ako žalovanému... poskytnúť sťažovateľovi ako žalobcovi...

primerané zadosťučinenie spočívajúce v opätovnom objektívnom prehodnotení spôsobilosti

žalovaného na výkon pozície „rádiologický asistent/laborant“ v jeho zdravotníckom

zariadení bez uplatnenia diskriminačného hľadiska z dôvodu „iného postavenia“...

povinnosť poskytnúť sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

21.000,00 €...

Sťažovateľ odôvodnil svoju žalobu tým, že u žalovaného ako zamestnávateľa bol

sťažovateľ v pracovnom pomere v období od 1.9.1990 do 20.1.2001. Tento pracovný pomer

bol skončený dohodou bez uvedenia dôvodu. Po skončení pracovného pomeru sa sťažovateľ

z internetu dozvedel o výberovom konaní na voľné pracovné miesto „rádiologického

asistenta/laboranta“ u žalovaného, ktoré presne zodpovedalo jeho kvalifikácii. Sťažovateľ si

podal žiadosť o nové prijatie do zamestnania k žalovanému. Na túto svoju žiadosť dostal

zamietavú a objektívne nepravdivú odpoveď, znejúcu na to, že toto pracovné miesto už nie je

voľné... Odpovede žalovaného na žiadosť sťažovateľa o zamestnanie boli zamietavé

a všeobecné, citujem: „Došli sme k záveru, že výkon tejto funkcie v našom zdravotníckom

zariadení nie je pre Vás vhodný. Z tohto dôvodu Vašu žiadosť o prijatie do pracovného

pomeru nemôžeme akceptovať.“ Následne sa sťažovateľ obrátil na mediátora, avšak

žalovaný návrh na začatie mediácie neprijal. Ako dôvod uviedol nasledovné, citujem:

„Dôvodom skončenia pracovného pomeru v minulosti bolo narušenie medziľudských

vzťahov pána (sťažovateľa) s osobami, ktoré aj v súčasnosti vykonávajú

riadiace funkcie na dotknutom pracovisku. Z toho dôvodu nepovažujeme za vhodné

opätovne ho zamestnať v našej organizácii.“

Ani jedna odpoveď zo strany žalovaného však nesmerovala k spochybneniu

kvalifikačných predpokladov či potrebnej praxe sťažovateľa.

Sťažovateľ mal za to, že dôvodom jeho neprijatia do zamestnania a odmietavého

postoja žalovaného voči jeho osobe je/bolo takzvané „iné postavenie“ sťažovateľa,

chránené antidiskriminačnou legislatívou... a preto podal žalobu na... Okresný súd

Bardejov.

... Okresný súd Bardejov rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 16.5.2011 žalobu

sťažovateľa zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Podľa Okresného súdu Bardejov sťažovateľ v konaní nepreukázal, aby žalovaný pri

posúdení jeho žiadosti o prijatie do pracovného pomeru postupoval inak ohľadne inej osoby

ako u sťažovateľa pri zachovaní rovnakého, resp. obdobného postavenia, pri akom

postupoval u sťažovateľa. ...

... Voči rozsudku Okresného súdu Bardejov... podal sťažovateľ odvolanie...

... O odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.04.2012 pod

sp. zn. tak, že rozsudok prvostupňového súdu Okresného súdu Bardejov

potvrdil.

V odôvodnení... Krajský súd v Prešove uviedol, že pri prijímaní do zamestnania

ktorýmkoľvek subjektom musia byť naplnené základné kritériá, ktoré určuje zamestnávateľ,

a ktorými sú potreba zamestnať zamestnanca na určitú pracovnú pozíciu, kvalifikačné

predpoklady, dĺžka praxe, ale aj ďalšie kritériá, ktoré môže zamestnávateľ pre konkrétny

výkon práce požadovať. S poukazom na tieto hľadiská/kritériá prvostupňový Okresný súd

Bardejov podľa názoru odvolacieho Krajského súdu v Prešove správne postupoval

a správne vyhodnotil všetky zistenia jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach

a z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že odmietavý postoj žalovaného

k žiadostiam o opätovné prijatie do pracovného pomeru nebolo diskriminačné,

znevýhodňujúce sťažovateľa, ale vyplývalo z objektívne zistených negatívnych poznatkov

z predchádzajúcej pracovnej činnosti sťažovateľa na tom istom pracovisku kde sa dožaduje

opätovného prijatia do pracovného pomeru.

Ďalej Krajský súd v Prešove uviedol... že zo strany žalovaného ani nemohlo dôjsť

k znevýhodneniu sťažovateľa o prijatie do zamestnania, pretože na miesto, o ktoré sa

uchádzal sťažovateľ nebol prijatý žalovaným nový zamestnanec, ale zmenou organizácie

práce a technického vybavenia si organizácia/žalovaný vyriešila chod rádiologického

oddelenia v rámci svojich stálych zamestnancov. ...

... Proti rozsudku ... Krajského súdu v Prešove... podal sťažovateľ dovolanie zo dňa

12.7.2012 a doplnenie dovolania zo dňa 17.3.2014...

... Porušovateľ ako dovolací súd rozhodnutím uznesením zo dňa 26.11.2014 pod

sp. zn. dovolanie sťažovateľa odmietol... podľa v spojení

s § 218 ods. 1, písm. c), pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie

je prípustné.

... porušovateľ (vrátane Okresného súdu Bardejov... Krajského súdu v Prešove)

odňal... sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a v tejto súvislosti, podľa názoru

sťažovateľa, bol dôvodný tento dovolací dôvod prípustnosti dovolania. Sťažovateľ preto

považuje rozhodnutie porušovateľa za príliš formalistické a arbitrárne. Sťažovateľ je toho

názoru, že porušovateľ ako dovolací súd sa dostatočne nezaoberal podmienkami

prípustnosti dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu... a to najmä, či nedošlo zo strany

nižších súdov... k odňatiu účastníkovi konania/sťažovateľovi možnosti konať pred súdom.

Sťažovateľ je toho názoru, že práve postupom porušovateľa (vrátane nižších súdov) došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom sťažovateľovi. Práve táto skutočnosť spôsobila

nesprávne právne posúdenie a nesprávne právne rozhodnutie vo veci, pretože porušovateľ

sa zaoberal len príliš formalistický splnením podmienok prípustnosti dovolania. A keďže

vzhliadol, že nebol naplnený žiadny dovolací dôvod, meritom veci sa nezaoberal.

Rozhodnutie porušovateľa sa javí ako zjavný odklon od judikatúry Európskeho

súdneho dvora, ktorý vo veci pod č. C 415/10 z 19.4.2012, ktorý v rámci prejudiciálneho

konania riešil otázku „rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní“...

Tým že porušovateľ rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol pre jeho

neprípustnosť, nemohlo dôjsť ani k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí a postupov súdov

nižšieho stupňa o tom, že sťažovateľ bol diskriminovaný z dôvodu „iného postavenia“. ...

Každý jeden svedok (pracovník u žalovaného) vypovedal inak. ...

V konaniach pred súdmi nižšieho stupňa boli zo strany žalovaného... predkladané

a produkované listinné dôkazy a tvrdenia, ktoré boli nepravdivé a falošné. ...

... súdy nižších stupňov vykonávali dokazovanie tak široko, že takýmto vykonávaním

dokazovania spôsobili zmätočnosť konania, pretože sa zaoberali skutočnosťami, ktoré

nemali byť predmetom dokazovania. Súdy nižších stupňov sa mali zaoberať hlavnou

podstatou, či konal žalovaný diskriminačné voči sťažovateľovi pri postupe po podaní

žiadosti o prijatie do zamestnania sťažovateľom na základe vypísaného výberového konania

zverejneného na internete.

Arbitrárnosť rozhodnutia sťažovateľa spočíva v tom, že v prípade, že by sa

porušovateľ zaoberal podaným dovolaním, zistil by, že rozhodnutia nižších súdov sú

arbitrárne a ktoré sa odkláňajú od zaužívanej judikatúry Európskych súdov, vrátane...

rozsudku ESD vo veci C 415/10, zo dňa 19.4.2012. Rozhodnutia nižších súdov (Okresného

súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove) trpeli nedostatkami, ktoré zakladali prípustnosť

dovolania.

Arbitrárnosť rozhodnutia sťažovateľa spočíva aj v tom, že porušovateľ ako dovolací

súd sa obmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania a k sťažovateľom tvrdenému

nedostatku v konaní podľa ods. f) sa porušovateľ nevyjadril. Dovolanie písal

sťažovateľ sám, pričom je osobou bez právnického vzdelania, avšak z obsahu dovolania je

tento dovolací dôvod zrejmý.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie veci zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím zo dňa

26.11.2014 Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo

dňa 26.11.2014, ktorým bolo dovolanie žalobcu/sťažovateľa odmietnuté, zrušuje a vec

vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €..., ktoré je

Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

vo výške 355,72 € na účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých

hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu, ktorým najvyšší

súd odmietol jeho dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 25. apríla 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) podľa

(ďalej len „OSP“) v spojení s

písm. c) ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Sťažovateľ považuje uznesenie najvyššieho súdu za arbitrárne, pretože ak by sa najvyšší súd

zaoberal podaným dovolaním, zistil by, že rozsudok Okresného súdu Bardejov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 16. mája 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)

a rozsudok krajského súdu sú arbitrárne, odkláňajúce sa od zaužívanej judikatúry

európskych súdov. Arbitrárnosť uznesenia najvyššieho súdu vidí sťažovateľ tiež v tom, že

najvyšší súd sa k tvrdenému nedostatku sťažovateľa v konaní podľa

nevyjadril.

Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak

sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú

ustanovenia a nasl. .

V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu z ustanovenia výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len

pokiaľ ide o prípady uvedené v písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v .

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodenia napadnutého uznesenia uviedol:

«Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj

„dovolateľ“). Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ Uviedol, že súdy svoje rozhodnutia založili na výpovediach

svedkov, ktoré podľa neho nie sú objektívne, a na jeho námietky neprihliadli. ...

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237

, aj keď neboli dovolateľom namietané. ...

Za vadu spôsobujúcu prípustnosť dovolania nemožno považovať hodnotenie dôkazov

súdmi v základnom konaní, pretože ide o činnosť prislúchajúcu tomu súdu, ktorý dôkazy

vykonal. Dovolací súd, túto činnosť nemôže posudzovať a prehodnocovať, lebo sám

v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva.

Na dovolacie dôvody žalobcu, spočívajúce v existencii tzv. inej vady, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v nesprávnom právnom posúdení veci súdmi

nižších stupňov, dovolací súd nemohol prihliadať, pretože uvedené skutočnosti by mohli byť

relevantné len v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však nie sú dôvodom

jeho prípustnosti podľa a nasl.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.»

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,

t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis ,

).

Najvyšší súd otázku prípustnosti dovolania posúdil a dospel k záveru, že dovolanie

nie je procesne prípustné. Procesnú neprípustnosť dovolania v napadnutom uznesení

odôvodnil, pričom ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu

o neprípustnosti dovolania je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim

spôsobom a presvedčivo. Tvrdenia sťažovateľa o formalistickom prístupe najvyššieho súdu

pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie sú ničím odôvodnené. Sťažovateľ v sťažnosti

neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že najvyšší súd otázku

prípustnosti posúdil nesprávne.

Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru

o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty

sťažovateľa, a teda ani sa zaoberať tvrdenou arbitrárnosťou rozsudkov okresného súdu

a krajského súdu, resp. tým, či sťažovateľ bol alebo nebol pri prijímaní do zamestnania

diskriminovaný.

K námietke sťažovateľa, že najvyšší súd sa nevyjadril k ním tvrdenému nedostatku

v konaní podľa , ústavný súd uvádza, že podrobne preskúmal dovolanie

sťažovateľa z 12. júla 2012 a tiež jeho doplnenie zo 17. marca 2014, a konštatuje, že

dovolanie a ani jeho doplnenie sťažovateľ vadou podľa neodôvodnil.

K akému konkrétnemu nedostatku podľa sa najvyšší súd nevyjadril, nie

je zrejmé ani zo sťažnosti, keďže toto tvrdenie sťažovateľa je rovnako ako pri tvrdení

o formalistickom prístupe najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania iba

všeobecné, bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktorými by sťažovateľ sťažnosť v tejto

časti odôvodňoval.

Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd neporušil základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015