Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 725/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti WM Consulting

& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej JUDr. Romanom

Kvasnicom, Advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Nitra, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r.

o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý obchodnej spoločnosti

WM Consulting & Communication, s. r. o., uhradiť trovy konania v sume 340,89 € (slovom

tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Romana

Kvasnicu, Advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Návrhom na vykonanie exekúcie z 18. marca 2005 sa pôvodný veriteľ –

, (ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „pôvodný

oprávnený“), domáhal vymoženia pohľadávky v sume 41 960 Sk (1 392,82 €)

s príslušenstvom priznanej platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. Ro 845/1994

zo 6. marca 1995 voči povinnému v 1. rade , povinnej v 2. rade

, povinnému v 3. rade a povinnému vo 4. rade

(spolu ďalej len „povinní“).

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 15. decembra 2010 postúpil pôvodný oprávnený

sťažovateľovi pohľadávku, ktorá je predmetom napadnutého exekučného konania. Na tomto

základe sťažovateľ zaslal okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania.

Okresný súd uznesením č. k. z 10. mája 2011 rozhodol tak,

že pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto

pôvodného oprávneného vstupuje sťažovateľ.

Sťažovateľ namietal, že okresný súd „po dobu dlhšiu ako 21 mesiacov nezabezpečil

právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia“, preto zaslal okresnému súdu 15. februára 2013

žiadosť o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.

Okresný súd na predmetnú žiadosť nereagoval, preto sťažovateľ podal predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú okresný súd reagoval podaním z 3.

decembra 2013, v ktorom „iba konštatoval, že predmetné uznesenie nebolo možné doručiť

povinným v 1. až 4. rade a doručuje sa im na posledné zistené adresy pobytu“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu

účastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynule opatrenia na doručenie

rozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť, hoci v odpovedi zo dňa 03. 12. 2013 bolo uvedené,

že uznesenie sa povinným doručuje. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal

do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým

Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej

vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa,

ktorým je aktuálne sťažovateľ. Konanie o rozhodovaní čiastkovej otázky právneho

nástupníctva na strane oprávneného, trvá od 08. 04. 2011, t. j. už vyše troch rokov.

Sťažovateľ má za to, že doterajšia dĺžka konania o tejto čiastkovej otázke

je ovplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne

písomne doručené podania sťažovateľa. Následky tejto skutočnosti, ktoré spôsobil svojou

nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi

stratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií

nového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie

oprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. (EX 702/05), je vo vzťahu

k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne

uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva.

Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv

a nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný

súd.

Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal

všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom

spore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 15. 02. 2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní

zo dňa 06. 11. 2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa

30. 06. 2014, ubehlo už celkom 16 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým

sa na Okresnom súde... domáhal nápravy nečinnosti Okresného súdu. Hoci Okresný súd

vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak

skutočnosť, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a vykonateľné bráni

tomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce z exekučného titulu. V tejto

súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej

neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr

judikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť

akúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu

na zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný.“

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo... [sťažovateľa] zaručené v , ako aj... právo...

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Okresnému súdu Nitra v konaní, vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

[Sťažovateľovi]... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

1.000,00 Eur..., ktoré... je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám

právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 €... v lehote pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

tým, že prieťahy v napadnutom konaní mu spôsobujú „trvalý stav právnej neistoty,

nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu

spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky... V tejto

sume sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú

nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery

v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.“.

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn.

z 28. októbra 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,

aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Podpredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn.

Spr. 1349/14 z 11. januára 2015, v ktorom poukázala na priebeh konania so zameraním

sa na úkony okresného súdu, ktoré v napadnutom konaní vykonal. Uviedla, že uznesenie

o zmene účastníka z 10. mája 2011 nebolo možné doručiť povinným v 1. až 3. rade.

Po doručení predmetného uznesenia povinnej v 2. rade a povinnému v 3. rade okresný súd

vykonával ďalšie šetrenia na účely doručenia uznesenia aj povinnému v 1. rade. V tejto

súvislosti podpredsedníčka okresného súdu uviedla:

„Pobyt povinného v 1. rade zostal neznámy, pričom ani lustráciou

v registri obyvateľov sa jeho pobyt nepodarilo zistiť, nakoľko zadaných údajom nevyhovoval

žiaden záznam. Ani na novú adresu povinného, oznámenú súdnym exekútorom

sa rozhodnutie nepodarilo doručiť a zásielka sa dňa 11. 12. 2013 vrátila späť s údajom,

že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Dňa 18. 12. 2013 bolo súdu oznámené, že

je evidovaný ako , rodený , na adrese trvalého pobytu ,

. Následne súd doručoval rozhodnutie povinnému na uvedenú adresu, avšak

aj táto zásielka sa dňa 29. 7. 2014 vrátila späť s tým, že adresát je na tejto adrese neznámy.

Súd preto vyzval matku povinného na oznámenie adresy pobytu jej syna a za účelom

prípadného ustanovenia opatrovníka pre povinného v osobe jeho matky ju zároveň požiadal

o udelenie súhlasu s ustanovením za opatrovníčku. Matka povinného nereagovala, avšak

zároveň opätovnou lustráciou pobytu zo dňa 18. 11. 2014 bolo zistené, že povinný

sa nachádza vo väzbe. Súd preto úpravou zo dňa 7. 1. 2015 nariadil doručiť rozhodnutie

povinnému rod. do väzby. Uznesenie... bolo povinnému doručené

dňa 8. 1. 2015 a po uplynutí lehoty na podanie odvolania bude možné vyznačiť

právoplatnosť.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd vydal rozhodnutie o zmene účastníka

na strane oprávneného v lehote 25 dní, avšak jeho právoplatnosť nebolo možné vyznačiť

z dôvodu problémov s doručením povinným osobám, najmä povinnému v 1. rade, ktorý bol

označený v návrhu ako , avšak až následným šetrením zo strany súdu

bolo zistené, že jeho súčasné priezvisko je a nie , čo spôsobilo komplikácie

pri doručovaní na v návrhu označené priezvisko ako aj pri zisťovaní pobytu

cestou príslušných inštitúcií, keď bol označovaný pod nesprávnym priezviskom. Z dôvodu

enormného zaťaženia exekučného oddelenia, kde evidujeme viac ako 90 tisíc prebiehajúcich

exekúcií sa jednotlivé úkony smerujúce k zisťovaniu pobytu povinných vykonávali v dlhších

časových intervaloch, čím došlo k narušeniu plynulosti konania.“

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal svoje stanovisko k vyjadreniu

podpredsedníčky okresného súdu v podaní 30. januára 2015, v ktorom uviedol:

„Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke

právneho nástupníctva oprávneného trvalo od 08. 04. 2011, t. j. takmer 4 roky, hoci

sa sťažovateľ opakovane domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní. Tento stav,

spôsobený nečinnosťou Okresného súdu Nitra, má za následok, že sťažovateľ sa stále

nemôže domôcť uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, čím je sťažovateľovi nepretržite

spôsobovaný stav právnej neistoty.

Samotný Okresný súd vo svojom vyjadrení uznáva, že úkony smerujúce k zisťovaniu

pobytu povinných sa vykonávali v dlhších časových intervaloch, a to z dôvodu enormného

zaťaženia exekučného oddelenia.

Čo sa týka veľkého množstva exekučných vecí, na ktorej ďalej poukazuje Okresný

súd, sťažovateľ sa pridržiava toho názoru, že hoci je Okresný súd vyťažený, predmet

podaného návrhu na zmenu účastníka konania nie je ničím špecifický a vzhľadom na svoju

skutkovú a právnu povahu určite neodôvodňuje taký mimoriadne zdĺhavý priebeh konania.

Naviac podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho

súdu pre ľudské práva, nadmerná zaťaženosť súdu neospravedlňuje zdĺhavý postup súdu

znamenajúci zbytočné prieťahy v konaní.“

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento

priebeh napadnutého konania:

Okresnému súdu bolo 15. apríla 2011 doručené podanie súdneho exekútora, ktorým

doručil návrh sťažovateľa na zmenu účastníka z 8. apríla 2011. Okresný súd o tomto návrhu

rozhodol uznesením z 10. mája 2011 a následne doručoval toto uznesenie účastníkom

konania. Dňa 3. októbra 2011 boli okresnému súdu vrátené nedoručené zásielky

pre povinných v 1. až 3. rade s poznámkou, že adresáti sú neznámi. Súdny exekútor podal

11. októbra 2011 okresnému súdu žiadosť o opravu uznesenia z 10. mája 2011.

Dňa 4. decembra 2013 okresný súd zisťoval pobyt povinných v 1. až 3. rade

prostredníctvom Mestského úradu v Nitre, registra obyvateľov Slovenskej republiky,

Sociálnej poisťovne v Nitre, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre a Zboru

väzenskej a justičnej stráže v Bratislave.

Vo vzťahu k povinnému v 1. rade bol výsledok zisťovania pobytu taký, že uvedené

inštitúcie nemali záznam týkajúci sa uvedeného mena a priezviska.

Dňa 5. decembra 2013 okresný súd doručoval uznesenie povinným v 1. až 3. rade

na adresy, ktoré mu oznámil súdny exekútor. Uznesenie okresného súdu bolo takto

doručené povinnej v 2. rade a povinnému v 3. rade.

Okresný súd uznesením z 23. júla 2014 opravil záhlavie uznesenia z 10. mája 2011

tak, že uviedol správny dátum narodenia povinného v 3. rade.

Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu z 11. januára 2015 vyplýva,

že uznesenie o zmene účastníka bolo povinnému v 1. rade doručené 8. januára 2015.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie okresného súdu z 10. mája 2011

nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v ,

ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu účastníka.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Uvedené právne východiská možno primerane aplikovať aj v exekučnom konaní,

preto podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého

exekučného konania je vymoženie peňažnej pohľadávky s tým, že sťažovateľ namieta

prieťahy v súvislosti s doručovaním uznesenia o zmene účastníka konania z 10. mája 2011.

Predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov,

nevyznačuje sa právnou a ani faktickou zložitosťou. Rovnaký záver sa týka aj konania

o procesnom návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania z dôvodu singulárnej sukcesie.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

konania. Z hľadiska povahy napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že nezistil také

skutočnosti, ktoré by bolo možné pripočítať na ťarchu sťažovateľa, prípadne povinných.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Postup okresného súdu v predmetnom štádiu exekučného konania v zásade možno

hodnotiť ako efektívny a účelný – t. j. okresný súd vykonával primerané procesné úkony

smerujúce k zisteniu pobytu povinných, a takto aj k zisteniu podmienok na prípadné

ustanovenie opatrovníka povinným, ktorých pobyt sa nepodarí zistiť. Pri uvedenom postupe

okresného súdu sa však vyskytli opakované obdobia nečinnosti s tým, že konanie o návrhu

sťažovateľa na zmenu účastníka konania trvalo od apríla 2011 do 24. januára 2015,

t. j. takmer štyri roky.

Pri hodnotení uvedených kritérií ústavný súd považoval za potrebné prihliadnuť na to,

že v napadnutom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka voči povinným, ktorej právnym

základom je zmluva o pôžičke z 27. novembra 1989. Bežným prvkom uvedeného

zmluvného vzťahu je povinnosť dlžníkov informovať veriteľa o zmene napr. zamestnávateľa,

zmene adresy trvalého pobytu a pod. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za relevantnú

procesnú povinnosť účastníkov konania prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a

že dbajú na pokyny súdu (porovnaj ). V súdnom spise nie sú podania

pôvodného veriteľa, prípadne sťažovateľa, ktoré by ozrejmovali aktuálny pobyt povinných.

To, že okresný súd právoplatne nerozhodol o návrhu na zmenu účastníkov, nemohlo byť

prekážkou pre takýto postup sťažovateľa alebo pôvodného veriteľa. Možno preto rozumne

predpokladať, že ani oni sami nedisponovali relevantnými údajmi týkajúcimi sa pobytu

povinných. Námietku sťažovateľa, že okresným súdom nebol vyzvaný na žiadnu súčinnosť,

nemožno akceptovať. Ak mal sťažovateľ objektívne takú možnosť, mohol a mal sám uviesť

a predložiť relevantné skutočnosti vo svojich podaniach a prispieť tak k naplneniu účelu

exekučného konania. Prekážkou nemohlo byť to, že okresným súdom nebol vyzvaný,

prípadne že okresný súd právoplatne nerozhodol o jeho návrhu na zmenu účastníka konania.

Dĺžka konania o návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka bola takto spôsobená aj neznámym

pobytom povinných. Uvedené skutočnosti a ich dôsledky boli objektívne a nemožno ich

pripočítať výlučne na ťarchu okresného súdu.

Námietku sťažovateľa o tom, že okresný súd mal vykonať iné opatrenia –

napr. ustanoviť opatrovníka účastníkom konania, rozhodnúť, že sa im budú doručovať

písomnosti uložením v spise a pod., možno akceptovať len čiastočne. Občiansky súdny

poriadok dáva možnosť konajúcemu súdu zvoliť viaceré opatrenia, pričom konkrétny výber

príslušných procesných opatrení, ich načasovanie a postupnosť je vecou úvahy súdu. Jeho

úlohou je dbať na procesné práva a povinnosti všetkých účastníkov, preto je tiež potrebné,

aby konajúci súd zisťoval pobyt účastníkov konania. Rozsah a intenzita takéhoto šetrenia

je v zásade vecou úvahy súdu, je ovplyvnená konkrétnymi okolnosťami predmetnej veci

s tým, že by malo ísť o efektívne a vecne vykonávané šetrenie. Až takéto šetrenie súdu

umožňuje záver o tom, či pobyt účastníka je neznámy a či možno takému účastníkovi

ustanoviť opatrovníka, prípadne rozhodnúť o tom, že písomnosti určené tomuto účastníkovi

sa budú doručovať uložením v súdnom spise. Procesný postup okresného súdu v tomto

smere preto nemožno považovať sám osebe za neefektívny. Uvedené skutočnosti zohľadnil

ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd síce rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené, avšak neprikázal mu, aby vo veci ďalej konal bez

zbytočných prieťahov, pretože uznesenie okresného súdu o zmene účastníka konania

z 10. mája 2011 bolo účastníkom konania doručené a nadobudlo právoplatnosť

24. januára 2015.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie 1 000 €, pričom poukazoval

na „trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky

konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej

judikovanej pohľadávky...“.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, za dostatočné považuje vyslovenie porušenia ním označených práv

a tiež príkaz okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd prihliadol v prvom rade na okolnosti, ktoré uviedol v odôvodnení svojho

nálezu v bode III. Ústavný súd prihliadol aj na to, že uvedená procesná situácia – to,

že nebolo právoplatne rozhodnuté o účastníctve sťažovateľa v napadnutom konaní – nebráni

tomu, aby judikovanú pohľadávku súdny exekútor vymáhal v prospech pôvodného veriteľa,

resp. aby súdny exekútor využil zákonné prostriedky smerujúce voči povinným

a ich majetku, prípadne príjmom, ktoré by zaistili budúce vymoženie judikovanej

pohľadávky. Rozhodovanie o zmene účastníka nie je v zásade spôsobilé zmariť účel

exekučného konania – naplnenie tohto účelu bude závislé od postupu súdneho exekútora

v napadnutom konaní a tiež od bonity povinných. Sťažovateľ neuviedol také skutočnosti,

ktoré by viedli k záveru, že v dôsledku rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa

na zmenu účastníka došlo k zmareniu účelu exekučného konania.

Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom, a to vo výške 340,89 €.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľa vo výške

340,89 € zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

(za rok 2014) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a)

a § 16 ods. 3 vyhlášky zvýšenú o 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015