Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 173/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“), v ktorom sa obchodná spoločnosť Union Poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/A,

Bratislava (ďalej len „žalobkyňa“) proti nemu domáhala zaplatenia sumy 281,45 €

s príslušenstvom.

Okresný súd o predmetnom návrhu žalobkyne rozhodol rozsudkom

č. k. 79 z 26. októbra 2010 tak, že mu v merite veci v celom rozsahu

vyhovel a úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov súdneho konania.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. 199 z 12. apríla 2012 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd následne, vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu, rozhodol

rozsudkom č. k. 217 z 25. októbra 2012 tak, že návrhu žalobkyne v celom

rozsahu vyhovel a o súvisiacom výroku o trovách rozhodol tak, že ich náhradu v konaní

úspešnej žalobkyni nepriznal.

Proti tomuto v poradí druhému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 262 z 29. októbra 2013 tak,

že rozsudok okresného súdu v merite veci zmenil a sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobkyni

sumu 268,50 € s 8 % úrokom z omeškania od 14. marca 2006 do zaplatenia a v prevyšujúcej

časti návrh žalobkyne zamietol. V súvisiacom výroku o trovách konania sťažovateľa

zaviazal nahradiť žalobkyni trovy celého súdneho konania v sume 1 002,56 € na účet

jej právneho zástupcu. Predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené

9. decembra 2013.

Následne sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným

porušením označeného základného práva podľa odôvodňuje najmä tým,

že okresný súd začal konať až po piatich rokoch od zrušenia platobného rozkazu sp. zn. 19

Rob 482/2005 z 28. novembra 2005.

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení ním označeného základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 350 €.

Sťažovateľ sa v sťažnosti domáha aj ustanovenia právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, pričom túto žiadosť bližšie neodôvodňuje.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavný súd

vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K odstráneniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd už opakovane judikoval (m. m. , , ,

), že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127

je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , III. ÚS

305/07, ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m.

Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3.

2009).

Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu bolo

skončené právoplatným rozsudkom č. k. 217 z 25. októbra 2012, pričom

sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou na postup okresného

súdu až 23. januára 2014, t. j. v čase, keď porušovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

na okresnom súde už netrvalo. Konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom tak

nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k uvedenému

základnému právu.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie splnené neboli, a preto

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom

na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania

už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015