Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 416/2014
PDF · 572.17 KB
No categories available
II. ÚS 416/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Jakubom Malým, Advokátska
kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 67/06 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 67/06 p o r u š i l
základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 29 Cb 67/06
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Jakuba Malého, Advokátska
kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 416/2014 11 z 24. júla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
29 Cb 67/06 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«V konaní a veci sp. zn.: 29Cb/67/2006 vedenej na Okresnom súde Bratislava I
(ďalej len „konanie“) som podal žalobu dňa 4. 7. 2006 (ďalej len „žaloba“). Žalovaným
v konaní je , (ďalej len „žalovaný“).
Konanie sa týka zmlúv o dielo uzavretých medzi mnou ako žalobcom (zhotoviteľom)
a žalovaným (objednávateľom). V dôsledku neplnenia si povinností vyplývajúcich
z predmetných zmlúv o dielo zo strany žalovaného (objednávateľa), požadujem v konaní aby
mi žalovaný uhradil celkovo sumu SKK 310.570, s príslušenstvom pozostávajúcu zo sumy
2
vo výške SKK 141.860, spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy SKK 141.860. od
22. 07. 2005 až do zaplatenia, sumy vo výške SKK 158.000, , sumy vo výške SKK 10.710,
spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy SKK 10.710. od 21. 12. 2005 až do
zaplatenia. Navyše, okrem toho žiadam v konaní zaplatenie náhrady trov konania
a právneho zastúpenia.
Od podania žaloby do dnešného dňa uplynulo už viac ako sedem rokov a doposiaľ
vo vyššie uvedenej veci nebolo súdom rozhodnuté na prvom stupni a ukončenie konania
a nastolenie právnej istoty medzi účastníkmi konania nie je možné ani reálne odhadnúť.
To znamená, že dochádza k nedovoleným prieťahom v súdnom konaní ktoré bližšie
popisujem a konkretizujem nižšie v tejto sťažnosti.
V tejto súvislosti chcem tiež upozorniť, že som neprimerane zdĺhavý priebeh konania
namietal aj pred samotným Okresným súdom Bratislava I kde je konanie stále vedené.
Sťažnosť na prieťahy v konaní som podal 18. 11. 2008 ako aj 27. 11. 2013 (doručená súdu
03. 12. 2013). Na prvú sťažnosť som odpoveď nedostal a v odpovedi (zo dňa 17. 1. 2014
doručená 6. 2. 2014) na moju druhú sťažnosť sa zo strany predsedníčky súdu uvádza, že
moju sťažnosť na základe uvádzaných skutočností vyhodnotila ako dôvodnú a v mene štátnej
správy súdov sa mi ospravedlnila. (...)
V súvislosti s mnou tvrdenými zbytočnými prieťahmi si dovolím poukázať na
skutočnosť, že sa vo vyššie uvedenej veci síce naposledy konalo 5. 9. 2013 (ustanovenie
znalca zo strany súdu uznesením) ale bol to prvý úkon súdu, po viac ako desiatich
mesiacoch, t. j. potom ako sa uskutočnilo posledné pojednávanie vo veci (10. 10. 2012).
Rovnako za neprimerane dlhé považujem aj nekonanie súdu v období od 12. 5. 2011
(zrušenie uznesenia z 1. 4. 2011) až do 11. 6. 2012 (pojednávanie). Podľa môjho názoru
neprípustné obdobie nečinnosti zo strany súdu bolo aj od 12. 06. 2009 (kedy sa uskutočnilo
pojednávanie) do 1. 4. 2011 (v tento deň súd uznesením zastavil konanie o vzájomnom
návrhu).
Aj v dôsledku týchto viacerých období neprimerane dlhej nečinnosti súdu, resp.
v dôsledku týchto akýchsi „prestávok v konaní“ sa celková dĺžka konania natiahla už na
takmer osem rokov. Pričom by som rád opätovne podotkol, že vzhľadom na to, že doposiaľ
nebol vydaný (prvostupňový) rozsudok existuje veľký predpoklad, že do právoplatného
ukončenia sporu uplynie ešte pomerne dlhý čas.
Chcem poukázať na to, že k vyššie uvedenému natiahnutiu dĺžky trvania celého
konania došlo podľa môjho názoru najmä nesústredeným a neefektívnym postupom súdu,
resp. jeho opakovanou nečinnosťou. Odhliadnuc od porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je to podľa mňa v rozpore aj s § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý
súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej s § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Tiež podľa § 117 ods. 1 OSP je samosudca
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Pritom som však toho názoru, že nejde o osobitne vecne a právne
náročnú vec, naopak si myslím, že vec patrí skôr do bežnej agendy všeobecných súdov. (...)
Mám za to, že vyššie popísanou a konkretizovanou nečinnosťou súdu, akýmisi
nedovolenými „prestávkami“ v konaní a jeho neefektívnym postupom dochádzalo od
začiatku konania k zásahom do môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, keď ani po viac ako 7 rokoch od začatia súdneho konania nebolo vydané
rozhodnutie vo veci, ktoré by nastolilo stav právnej istoty do právnych vzťahov medzi mnou
a žalovaným ako druhým účastníkom konania. Postupom súdu je až do dnešného dňa
porušované moje právo domôcť sa reálnej súdnej ochrany v primeranej dobe a rozumnom
čase.
(...) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky žiadam, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím
priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške EUR 3.500 EUR, nakoľko bolo
porušené moje základné právo na verejné prerokovanie veci bez prieťahov.
Uvedeného finančného zadosťučinenia sa domáham aj z nasledovných dôvodov:
Ako som uviedol už vyššie, konanie sa začalo ešte 4. 7. 2006. Nie mojím pričinením
došlo k prieťahom v trvaní takmer 8 rokov a tento neprijateľný stav naďalej trvá. Ani po 7 8
rokoch od začatia konania sa nepodarilo (a podotýkam, že nie mojím zavinením) túto vec
4
úspešne uzavrieť a nepodarilo sa mi voči žalovanému domôcť sa svojich práv. Stále
pretrvávajúci stav právnej neistoty má na mňa a moju rodinu a moje podnikanie dlhodobo
negatívne dôsledky, o to viac preto, že vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na
prvom stupni. Aj preto sa možno dôvodne domnievať, že vec možno nebude ukončená ani
v blízkej budúcnosti. Neúmerné predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť mojej
pohľadávky. Tiež sa domnievam, že iba konštatovanie Ústavného súdu, že vo veci došlo
k prieťahom v konaní, nemožno vzhľadom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ako aj samotnú
dĺžku konania považovať za dostačujúce. Preto žiadam aj priznanie finančného
zadosťučinenia ako peňažnej protihodnoty nemožnosti nápravy porušenia môjho
základného práva.
V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.(...) ďalej žiadam, aby mi súd priznal
náhradu trov konania podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z.(...)
Po zákonnom pokračovaní navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhodol týmto nálezom:
1. Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: proti
žalovanému: o zaplatenie SKK 310.570, (EUR 10.309, )
s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. 29Cb/67/2006 porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho
vec prerokovala bez prieťahov, ktoré je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/67/2006 Ústavný
súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 3.500 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný
zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
340,90 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa(...), a to do troch dní od právoplatnosti
tohto nálezu.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3510/2014 z 25. septembra
2014 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní)
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 1. apríla 2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že od podania žaloby vedenej pod sp. zn.
29Cb/67/2006 uplynulo viac ako sedem rokov a doposiaľ nebolo vo veci samej rozhodnuté
na prvom stupni, v dôsledku čoho v konaní dochádza k nedovoleným prieťahom. V súvislosti
s namietanými zbytočnými prieťahmi poukazuje na skutočnosť, že vo veci sa síce naposledy
konalo dňa 05.09.2013, avšak išlo o prvý úkon súdu uskutočnený po viac ako desiatich
mesiacoch potom, ako sa uskutočnilo posledné pojednávanie súdu vo veci dňa 10.10.2012.
Za neprimerane dlhú považuje aj nečinnosť súdu v období od pojednávania súdu dňa
12.06.2009 do dňa 01.04.2011, kedy súd uznesením zastavil konanie o vzájomnom návrhu
a v období odo dňa 12.05.2011 (zrušenie uznesenia zo dňa 01.04.2011) do pojednávania
súdu dňa 11.06.2012. V dôsledku uvedenej nečinnosti súdu sa celková dĺžka konania
natiahla až na takmer osem rokov.
Z obsahu spisového materiálu namietanej veci sp. zn. 29Cb/67/2006 vyplýva, že po
pojednávaní súdu dňa 12.06.2009 bol vo veci nariadený termín pojednávania dňa
18.09.2009, k uskutočneniu ktorého nedošlo pre ospravedlnenú neprítomnosť a žiadosť
právneho zástupcu odporcu zo dňa 17.09.2009. Dňa 03.12.2010 súd vyzval odporcu na
zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh a následne dňa 01.04.2011 súd konanie
o vzájomnom návrhu pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.
V zmysle vyššie uvedeného je možné konštatovať existenciu prieťahov v konaní
spôsobených nečinnosťou súdu v období od 18.09.2009 do 03.12.2010. Šetrením som zistila,
že príčinou ich vzniku bola zmena zákonných sudcov, ku ktorej došlo v dôsledku zmien
v Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 15.03.2010, kedy bola vec pridelená
zákonnej sudkyni JUDr. Andrey Hrnekovej a s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdneho
6
oddelenia zákonnej sudkyne tak, ako to vyplýva z jej vyjadrenia, ktoré Vám v prílohe
prikladám.
V súvislosti s namietanou nečinnosťou súdu v období od pojednávania súdu dňa
10.10.2012 do nariadenia znaleckého dokazovania vo veci uznesením zo dňa 05.09.2013,
ako aj v období od pojednávania súdu dňa 12.06.2009 do dňa 12.05.2011, kedy súd
uznesením zrušil uznesenia zo dňa 01.04.2011 o zastavení konania o vzájomnom návrhu
do nariadenia pojednávania dňa 11.06.2012, konštatujem, že aj táto je dôvodná. Príčinou
vzniku uvedených prieťahov v konaní bola rovnako nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia
zákonnej sudkyne „26Cb“, ktorá je zároveň zákonnou sudkyňou v oddeleniach 26 Cbcud,
26 Cbd, 26 CbPv, 26 Rob, 5 Cbi. Vysoký počet vecí v jej oddelení a potreba ich
vybavovania v poradí, v akom boli podané na súd, neumožnili zákonnej sudkyni
bezprieťahový postup vo veci.
Zo strany sťažovateľa bola dňa 03.12.2014 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní
vedená pod Spr. 2334/2013, ktorá bola vybavená ako dôvodná. Zákonná sudkyňa bola na
zistené prieťahy v konaní upozornená a zároveň bola požiadaná, aby vo veci konala ďalej
bez prieťahov. V súvislosti s uvedeným musím vysloviť nesúhlas s tvrdením sťažovateľa, že
od podania predmetnej sťažnosti a jej vybavenia pretrváva nečinnosť súdu v namietanej
veci. Ako vyplýva zo spisového materiálu, v čase podania sťažnosti bola namietaná vec na
Krajskom súde v Bratislave (predložená dňa 09.10.2013) z dôvodu podaného odvolania
odporcu voči uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 05.09.2013. Vec bola
tunajšiemu súdu vrátená s rozhodnutím o odvolaní dňa 23.04.2014. Dňa 24.04.2014 bolo
predmetné rozhodnutie o odvolaní expedované účastníkom a dňa 20.05.2014 bol spisový
materiál veci predložený ustanovenému súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého
posudku. Dňa 25.08.2014 bol spisový materiál veci vrátený súdu.
Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky
požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik vyššie spomenutých
prieťahov nezavinila.
Zároveň si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby pri
rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku
spomenutých prieťahov v konaní došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej
výške nepriznal.
Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím
s tým, aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.»
3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Andrea Hrneková sa k prijatej sťažnosti vyjadrila takto:
„(...) V uvedenej veci vznikli prieťahy v dôsledku nadmerného množstva vecí v mojom
oddelení. Napriek priebežnému vybavovaniu vecí som na začiatku roku 2011 mala
v oddeleniach 662 nevybavených vecí a to aj z dôvodu, že v dňoch 12.02.2010 16.03.2010
mi v rámci prerozdelenia vecí bolo pridelených 174 vecí, z čoho bolo viac ako 117 vecí
starších ako 4 roky a dokonca 6 vecí bolo starších ako 10 rokov a to napriek tomu, že
oddelenie bolo už aj bez tohto prerozdelenia enormne zaťažené. Okrem toho mi v roku 2011
okrem bežného nápadu v počte 439 vecí bolo pridelených v rámci prerozdelenia ďalších 54
starých vecí. Vec vedená pod sp. zn. 29Cb/67/2006 mi bola pridelená práve v tomto období
a to 15.03.2010 v rámci vyššie uvedeného počtu spisov. Ako vyplýva z výkazov nápadu
a vybavovania vecí:
1. v roku 2011 mi napadlo tak 493 vecí, z toho 54 prerozdelených, vybavila som
celkom 290 vecí, právoplatne skončených bolo 261 vecí a potvrdených mi bolo 14 vecí
a 1 rozhodnutie mi bolo zmenené a 1 zrušené, z predchádzajúceho roka prešlo 894
nevybavených vecí
2. v roku 2012 napadlo 299 vecí, vybavila som celkom 316 vecí, právoplatne
skončených bolo 260 vecí a potvrdených mi bolo 13 vecí, 8 rozhodnutí mi bolo zmenených,
7 zrušených, z predchádzajúceho roka mi prešlo 924 nevybavených vecí
3. v roku 2013 napadlo 331 vecí, vybavila som celkom 386 vecí, právoplatne
skončených bolo 318 vecí, potvrdených mi bolo 11 vecí, 17 rozhodnutí mi bolo zmenených
a 0 vecí zrušených, z predchádzajúceho roka mi prešlo 937 nevybavených vecí.
8
Z uvedených výkazov vyplýva, že v období, kedy vec čakala v poradí na termín, som
vybavovala v každom roku okolo 900 vecí a právoplatne som vybavila viac ako 1 vec
pripadajúcu na 1 deň. Ďalej z výkazu nevybavených vecí ku dňu 31.12.2013 vyplýva, že
v Obchodnom oddelení Cb vybavujem najviac vecí zo všetkých sudcov a na súde mám druhý
najvyšší podiel rozhodnutých vecí na mesiac.
Enormná zaťaženosť môjho súdneho oddelenia, /ktorá pretrváva už niekoľko rokov/
spôsobila, že ako zákonná sudkyňa nemôžem bezodkladne vybaviť každú vec v mojom
oddelení. (...)“
3.3 Právny zástupca sťažovateľa nezaujal stanovisko k vyjadreniam okresného súdu,
iba uviedol: „Touto cestou si Vám dovoľujeme oznámiť, že na ústnom pojednávaní
v predmetnej veci netrváme.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 29 Cb 67/06 (predtým pod sp. zn.
Dňa 4. júla 2006 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh sťažovateľa proti
odporcovi (ďalej len „žalovaný 1“) a
(ďalej len „žalovaný 2“; spolu aj „žalovaní“) o zaplatenie 310 570 Sk s príslušenstvom
(na základe zmluvy o dielo). Vec bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 7 C 102/06.
Dňa 14. augusta 2006 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podanú žalobu.
Dňa 26. septembra 2006 bola vec prevedená do oddelenia obchodné veci a bola
zaevidovaná pod sp. zn. 29 Cb 67/06.
Dňa 19. októbra 2006 súd vyzval sťažovateľa na uhradenie súdneho poplatku za
podaný žalobný návrh.
Dňa 18. decembra 2006 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že
súdny poplatok v danej veci bol zaplatený už v auguste 2006.
Dňa 31. januára 2007 súd zaslal žalobu žalovaným na vyjadrenie.
Dňa 13. februára 2007 sťažovateľ podal okresnému súdu „Čiastočné späťvzatie
návrhu o zaplatenie 310.570, Sk s príslušenstvom“.
Dňa 6. júna 2007 okresný súd uznesením č. k. 29 Cb 67/06 46 konanie voči
žalovanému 2 zastavil a pripustil zmenu návrhu na začatie konania.
Dňa 31. októbra 2007 súd zaslal žalobu právnemu zástupcovi žalovaného 1
na vyjadrenie.
Dňa 25. novembra 2008 žalovaný 1 podal okresnému súdu „Návrh na zabezpečenie
dôkazu“.
Dňa 11. decembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. február 2009.
Dňa 12. februára 2009 bolo právnym zástupcom účastníkov konania oznámené
zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 13. február 2009 z dôvodu PN zákonného
sudcu.
Dňa 11. mája 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. jún 2009.
Dňa 12. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
18. september 2009.
Dňa 17. septembra 2009 právny zástupca žalovaného 1 požiadal súd o odročenie
pojednávania nariadeného na 18. september 2009 „z vážnych rodinných dôvodov“.
Dňa 25. februára 2010 právny zástupca sťažovateľa požiadal súd „o vytýčenie
pojednávania“.
Dňa 1. apríla 2011 okresný súd uznesením č. k. 29 Cb 67/06 80 konanie
o vzájomnom návrhu zastavil.
Dňa 21. apríla 2011 žalovaný 1 podal proti uzneseniu č. k. 29 Cb 67/06 80 odvolanie.
Dňa 11. mája 2011 okresný súd svoje uznesenie č. k. 29 Cb 67/06 80 zrušil.
10
Dňa 14. februára 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. jún 2012.
Dňa 11. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
3. október 2012.
Dňa 3. októbra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
10. október 2012.
Dňa 10. októbra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že súd „zváži návrh na dokazovanie prostredníctvom znalca“.
Dňa 14. augusta 2013 sa okresný súd obrátil s dopytom na znalca z odboru
stavebníctva – , či môže ako znalec zodpovedať súdom
položené konkrétne otázky, teda či môže v danej veci vypracovať znalecký posudok.
Odpoveď znalca bola kladná.
Dňa 14. augusta 2013 okresný súd uznesením č. k. 29 Cb 67/06 131 ustanovil
vo veci znalca z odboru stavebníctva.
Dňa 1. októbra 2013 žalovaný 1 podal proti uzneseniu súdu č. k. 29 Cb 67/06 131
odvolanie.
Dňa 9. októbra 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o uvedenom odvolaní žalovaného 1.
Dňa 31. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 2 Cob 254/2013 136 odvolanie
žalovaného 1 proti uzneseniu č. k. 29 Cb 67/06 131 odmietol.
Dňa 23. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 29. mája 2014 bol spis doručený znalcovi.
Dňa 25. augusta 2014 znalec oznámil okresnému súdu, že kvôli zdravotným
problémom („ktoré vyústili v následné operácie“) nemohol „v práci na znaleckom posudku
pokračovať“, a preto navrhol zákonnej sudkyni, aby zvážila „tieto vplyvy na možné
posunutie termínu odovzdania ZP alebo poverenie iného znalca vypracovaním znaleckého
posudku“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 67/06 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 C 102/06)
dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.
ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutého
konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon
skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani
predsedníčka okresného súdu, ale ani zákonná sudkyňa.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný
od 18. septembra 2009 do 1. apríla 2011 (osemnásť mesiacov), od 11. mája 2011
do 14. februára 2012 (deväť mesiacov) a od 10. októbra 2012 do 14. augusta 2013 (desať
mesiacov). Okresný súd teda minimálne tri roky vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných
článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Na „nadmernú zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej sudkyne“ a na „zmenu zákonných
sudcov“, na ktoré v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, ako aj zákonná
sudkyňa, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát
vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem
uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,
a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho
sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol o vyslovení porušenia
základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
14
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €
najmä preto, že „Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na mňa a moju rodinu a moje
podnikanie dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že vo veď doteraz nebolo vydané
ani len rozhodnutie na prvom stupni.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 3 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 10. februára
2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný
paušál dvakrát po 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %
DPH, teda sumu 56,81 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove
sumu 340,89 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2015
16