Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 160/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, Kukučínova 19, Košice, ktorou namieta porušenie

práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12

ods. 2 postupom Akademického senátu Lekárskej fakulty

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a volebnej a mandátovej komisie tohto senátu

v súvislosti s doplňujúcimi voľbami do Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach konaných 7. októbra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Akademického senátu Lekárskej fakulty

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „akademický senát LF UPJŠ“) a

Volebnej a mandátovej komisie Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ“) v

súvislosti s doplňujúcimi voľbami do akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach konaných

7. októbra 2014.

Sťažovateľ ako člen študentskej časti akademickej obce Lekárskej fakulty Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „LF UPJŠ“) zapísaný v 6. ročníku študijného

programu všeobecné lekárstvo a spĺňajúci všetky zákonné požiadavky a požiadavky

vyplývajúce z vnútorných predpisov fakulty sa ako kandidát za študentskú časť akademickej

obce fakulty uchádzal o zvolenie za člena akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach

v doplňujúcich voľbách do akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach, ktoré boli vyhlásené

na 7. október 2014.

Podľa čl. 40 ods. 3 štatútu LF UPJŠ má mať akademický senát LF UPJŠ 24 členov,

z toho 16 členov za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 8 členov

za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ. Štatút LF UPJŠ bol schválený akademickým

senátom LF UPJŠ 18. marca 2010. V tento deň nadobudol aj účinnosť.

Podľa zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ schválených akademickým

senátom LF UPJŠ 16. októbra 2013 akademický senát LF UPJŠ má mať 36 členov, z toho

24 za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 12 za študentskú časť akademickej

obce LF UPJŠ. Podľa § 33 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) zásady volieb

do akademického senátu sú vnútorným predpisom fakulty. Schvaľuje ich na návrh predsedu

akademického senátu fakulty akademický senát fakulty.

Na svojom zasadnutí 18. júna 2014 akademický senát LF UPJŠ rozhodol podľa § 26

ods. 7 zákona o vysokých školách o vyhlásení doplňujúcich volieb do akademického senátu

LF UPJŠ z dôvodu, že 5 členovia akademického senátu LF UPJŠ zvolení za študentskú časť

akademickej obce LF UPJŠ ukončili štúdium, pričom 3 z nich požiadali podľa § 26 ods. 8

zákona o vysokých školách o pozastavenie členstva v akademickom senáte LF UPJŠ

do septembra 2014, kedy plánovali pokračovať v dennej forme doktorandského štúdia,

a 1 člen akademického senátu LF UPJŠ zvolený za zamestnaneckú časť akademickej obce

LF UPJŠ sa svojho členstva v akademickom senáte LF UPJŠ vzdal po vymenovaní

za prodekana LF UPJŠ.

Akademický senát LF UPJŠ vyhlásil doplňujúce voľby do akademického senátu

LF UPJŠ na 1 člena za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 2 členov

za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ. Pri určení počtu členov akademického

senátu LF UPJŠ, ktorí mali byť v doplňujúcich voľbách do akademického senátu LF UPJŠ

zvolení, akademický senát LF UPJŠ vychádzal z počtu členov akademického senátu

LF UPJŠ, tak ako ho určuje čl. 40 ods. 3 štatútu LF UPJŠ, a nie ako vyplýva z čl. 1 ods. 7

zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ.

Podľa sťažovateľa akademický senát LF UPJŠ tým, že nepostupoval podľa zásad

volieb do akademického senátu LF UPJŠ a doplňujúce voľby do akademického senátu

LF UPJŠ vyhlásil len na doplnenie 3 členov akademického senátu LF UPJŠ (z toho 1 člena

za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 2 členov za študentskú časť

akademickej obce LF UPJŠ), a nie na doplnenie 15 členov akademického senátu LF UPJŠ

(z toho 9 za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 6 za študentskú časť

akademickej obce LF UPJŠ), zasiahol do jeho práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám, keďže pri volebnej účasti v doplňujúcich voľbách v prípade volieb na doplnenie 6

členov za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ by bol zvolený do akademického

senátu LF UPJŠ. Sťažovateľ je toho názoru, že v doplňujúcich voľbách mali byť ako zvolení

posúdení 6 kandidáti do akademického senátu LF UPJŠ za študentskú časť akademickej

obce LF UPJŠ.

Sťažovateľ vo veci vyhlásenia, priebehu a výsledku volieb podal 10. októbra 2014

v lehote podľa čl. 9 ods. 1 zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ volebnej

a mandátovej komisii AS LF UPJŠ volebnú sťažnosť, v ktorej namietal porušenie

vnútorných predpisov UPJŠ, ako aj zákona a o vysokých školách v súvislosti s prípravou,

organizovaním, priebehom a uskutočnením doplňujúcich volieb do akademického senátu

LF UPJŠ.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že volebná a mandátová

komisia AS LF UPJŠ volebnú sťažnosť posúdila 13. októbra 2014 a zaujala k nej stanovisko,

v ktorom sa jej členovia vyjadrili k námietkam predložených zo strany sťažovateľa a ďalších

3 členov akademickej obce LF UPJŠ, a konštatovala, že nedošlo k chybe alebo porušeniu

zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ takým spôsobom, aby to malo vplyv na

výsledky doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ, pokiaľ ide o zvolených

členov, a preto nie je dôvod doplňujúce voľby do akademického senátu LF UPJŠ opakovať.

Volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ informovala osoby, ktoré volebnú sťažnosť

podali o výsledku jej prešetrenia tak, že im 15. novembra 2014 zaslala preskenovanú

Zápisnicu „zo zasadnutia volebnej a mandátovej komisie Akademického senátu UPJŠ LF

konaného dňa 13. októbra 2014 o 9.00 hod. na I. KAIM UNLP“.

Proti postupu akademického senátu LF UPJŠ a volebnej a mandátovej komisie

AS LF UPJŠ súvisiaceho s prípravou, organizovaním, priebehom a uskutočnením

doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ podal sťažovateľ na ústavnom súde

sťažnosť.

K porušeniu práva na prístup k volenej a inej verejnej funkcie podľa čl. 30 ods. 4

v spojení s malo podľa sťažovateľa dôjsť tým že:

«a) Akademický senát LF UPJŠ vyhlásil a vykonal doplňujúce voľby do AS LF UPJŠ

pre študentskú časť Akademickej obce na deň 7. 10. 2014 na omnoho nižší počet členov, ako

mu to ukladá vnútorný predpis Zásady volieb do Akademického senátu LF UPJŠ

v Košiciach, účinný od 1. novembra 2013, a to len na dvoch členov akademickej obce

LF UPJŠ, študentská časť, i keď tieto mal vyhlásiť a umožniť vykonať na 3 x vyšší počet,

t. j. 6 členov, aby tento orgán mal celkom 12 členov za študentskú časť akademickej obce

LF UPJŠ v Košiciach.

b) Akademický senát akceptoval členstvo v AS LF UPJŠ v Košiciach pre študentskú

časť v akademickej obce LF UPJŠ v Košiciach u min. 1 člena, ktorému členstvo ex lege

zaniklo ukončením štúdia na LF UPJŠ podľa § 26 ods. 6 písm. a) zákona o VŠ, a u ktorého

sa neobnovilo podľa § 25 ods. 8 veta tretia cit. zákona, nakoľko zaniklo z iných dôvodov,

t. j. dôvodu vzniku členstva za zamestnaneckú časť akademickej obce, a to uzatvorením

pracovného pomeru s UPJŠ po prijatí na doktorandské štúdium u MUDr. Viščorovej

Zuzany. Akademický senát LF UPJŠ v Košiciach mal vyhlásiť a umožniť doplňovacie voľby

na ďalšie 1 miesto do AS LF UPJŠ v Košiciach za študentskú časť akademickej obce. ...

Pri vyhlásení doplňujúcich volieb na predpísaný počet členov AS LF UPJŠ za študentskú

časť by sťažovateľ pri volebnej účasti dňa 7. 10. 2014 a počte odovzdaných hlasov bol

zvolený.

c) Zriadil Volebnú a mandátovú komisiu v počte 5 ľudí, ktorí podliehali výlučne

kontrole AS LF UPJŠ, a to len z členov AS LF UPJŠ, čím AS LF UPJŠ kontroloval fakticky

sám seba a pre zjavný konflikt záujmov člena AS LF UPJŠ a člena volebnej a mandátovej

komisie nebola zaručená objektivita pri prešetrovaní a skúmaní volebných sťažností, chýb

a vád pri organizácii a priebehu volieb, spočítavaní hlasov atď., nakoľko ten istý orgán,

komisia, ktorá zodpovedala za organizáciu a priebeh volieb, aj konal a rozhodoval

o volebných sťažnostiach na chyby, vady, ktoré sám zapríčinil alebo za ktoré bol sám

zodpovedný. ... Volebná sťažnosť sťažovateľa nebola posúdená objektívne a nebolo o nej

rozhodnuté spôsobom, aký vyžadujú Zásady volieb do AS LF UPJŠ v Košiciach čl. 9 ods. 1.

Volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ nerozhodla o volebnej sťažnosti sťažovateľa

a nové voľby nevyhlásila. ...

d) Voľby sa neuskutočnili vo volebnej miestnosti určenej AS LF UPJŠ a zmenu

volebnej miestnosti neschválil AS LF UPJŠ. Zmenené miesto konania volieb nebolo

zverejnené na webovej stránke LF UPJŠ a na vývesných tabuliach LF UPJŠ a nebolo

oznámené pre všetky organizačné zložky v lehote uvedenej v čl. 2 ods. 3 Zásad pre voľby

do Akademického senátu LF UPJŠ, a to ani v skrátenej lehote pre výnimočné prípady.

Došlo k porušeniu čl. 7 ods. 1 Zásad volieb do AS LF UPJŠ. Na základe uvedeného značnej

časti voličov sa odňalo právo voliť svojho kandidáta, nakoľko odišli po zistení,

že v miestnosti určenej pre voľby prebieha iné podujatie.

e) podľa čl. 7 ods. 2 Zásad volieb do AS LF UPJŠ, každý oprávnený volič sa

preukazuje dokladom totožnosti, čo zo strany Volebnej a mandátovej komisie nebolo

dodržané a táto sa uspokojila s oznámením mena a priezviska a vydala hlasovací lístok pre

voľby, ktorý takto mohla získať aj osoba mimo členov akademickej LF UPJŠ a voliť

namiesto jej člena. O tom, že takto hlasovací lístok získal nečlen Akademickej obce

LF UPJŠ svedčí volebná sťažnosť a vydaný lístok v rukách nečlena Akademickej obce

LF UPJŠ pána , ktorý mal aj zakrúžkovaných kandidátov pod č. 1 a pod č. 4.

Lístok bol pre voľby do študentskej časti AS LF UPJŠ a nebol výrazne označený ako VZOR

či SPECIMEN. Uvedené malo za následok ovplyvnenie výsledku volieb a porušenie čl. 7

ods. 1 Zásad volieb do AS LF UPJŠ.

f) Vo volebnej miestnosti a pred ňou počas aktu volieb bola trvalo a od viacerých

členov akademickej obce registrovaná prítomnosť osoby, ktorá nebola členom AS LF UPJŠ,

nebola členom Akademickej obce LF UPJŠ ani členom Volebnej a mandátovej komisie

a s UPJŠ v Košiciach má zmluvný vzťah, ktorý je popísaný pod bodom 1 tejto sťažnosti. Táto

osoba, identifikovaná ako , disponovala volebným lístkom pre voľby

do študentskej časti Akademického senátu LF UPJŠ s vyznačením dvoch kandidátov č. 1

a č. 4 a ktorý ako dôverník, t.j. osoba zabezpečujúca aj zmluvne dohodnutú a vyžiadanú

súčinnosť UPJŠ pri výkone štúdia a ďalších činností súvisiacich so štúdiom a priamo

ovplyvňovala voľbu zo strany voličov, zahraničných študentov Akademickej obce LF UPJŠ

tým, že na volebnom lístku ukazovala vyznačených kandidátov, vstupovala do časti

pre úpravu hlasovacích lístkov a kontrolovala, či volič, zahraničný študent, zakrúžkoval

a volil ním vyznačeného kandidáta. ...

g) ... Už vyhlásenie volieb a celý priebeh volieb na nesprávny počet členov

na doplnenie AS LF UPJŠ bolo hrubým a závažným porušením predpisov upravujúcich

prípravu a priebeh volieb, čo malo vplyv na výsledok volieb a znemožnilo prístup

sťažovateľa k volenej funkcii. Volebná a mandátová komisia má šetriť prípadné volebné

sťažnosti a rozhodnúť o nich (nie konštatovať) a v prípade opodstatnenosti volebnej

sťažnosti a porušenia Zásad volieb do AS LF UPJŠ takým spôsobom, že to malo vplyv

na výsledky volieb, mala vyhlásiť nové voľby. Volebná a mandátová komisia však zverejnila

výsledky volieb ešte pred tým, ako sa vôbec zaoberala volebnou sťažnosťou.

Výsledky volieb a priebeh volieb mali byť zaznamenané v zápisnici, ktorú mala

vyhotoviť volebná a mandátová komisia a v ktorej museli byť náležitosti podľa čl. 8 ods. 5

Zásad volieb do AS LF UPJŠ:

a) počet zúčastnených voličov a údaj o platnosti volieb,

b) zoznam kandidátov,

c) zoznam zvolených kandidátov,

d) počet získaných hlasov všetkých kandidátov,

e) podpisy všetkých členov Volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ.

Namiesto tejto predpísanej zápisnice osvedčujúcej priebeh a výsledky volieb s prísne

stanovenými povinnými údajmi, predseda Volebnej a mandátovej komisie vydal len

dokument pod označením „Výsledky z doplňovacích volieb do Akademického senátu UPJŠ

v Košiciach Lekárskej fakulty 7. októbra len volebnú štatistiku bez

náležitostí, ktoré má zápisnica obsahovať a len s podpisom

, predsedu VaMK pre doplňovacie voľby.»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na

ďalšie konanie a aby nálezom takto rozhodol:

„ 1. Základné právo sťažovateľa na prístup k volenej a inej verejnej

funkcii podľa v spojení aj s

Slovenskej republiky postupom Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach a postupom Volebnej a mandátovej komisie tohto senátu

pri doplňujúcich voľbách členov Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika dňa 7. 10. 2014 a nevykonaním volieb na celý stanovený počet členov

senátu bolo porušené.

2. Ústavný súd ruší výsledky doplňujúcich volieb do Akademického senátu Lekárskej

fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach konaných dňa 7. 10. 2014 a ruší závery Volebnej

a mandátovej komisie týkajúce sa sťažnosti zo dňa 13. 10. 2014, a ktoré boli doručené

sťažovateľovi 15. 10. 2014.

3. Ústavný súd prikazuje Akademickému senátu Lekárskej fakulty Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach vyhlásiť doplňujúce voľby do Akademického senátu Lekárskej fakulty

UPJŠ v Košiciach na doplnenie celkového počtu členov tohto senátu na počet 36, z toho

pre zamestnaneckú časť na počet 24 členov a pre študentskú časť na počet 12 členov

v súlade so schváleným a účinným vnútorným predpisom Lekárskej fakulty Zásady volieb

do Akademického senátu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a to do 30 dní od rozhodnutia

Ústavného súdu tak, aby tieto voľby boli vyhlásené v termíne podľa uvedeného vnútorného

predpisu.

4. Ústavný súd priznáva pánovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000, EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach je povinná mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Ústavný súd ukladá Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zaplatiť trovy

právneho zastúpenia pána v sume 340,90 EUR (slovom tristo štyridsať

eur a deväťdesiat centov) advokátovi JUDr. Milanovi Sedlákovi st. do 15 dní od

právoplatnosti na účet advokáta vedený v

, .“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto treba považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, ).

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že porušenia základného

práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa sa možno

účinne domáhať vtedy, ak dôjde v súvislosti s ním aj k porušeniu ústavnej zásady rovnakého

zaobchádzania (nediskriminácie), v označenom ustanovení vyjadrenej dikciou

„... za rovnakých podmienok“. V nadväznosti na túto požiadavku možno poukázať

na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej k možnému porušeniu ústavnej zásady

rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich

sa v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza

odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu (). Základný princíp rovnosti je

porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou

skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu

a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie“ (,

, ). Ústavný súd taktiež konštatoval, že význam „rovnakých

podmienok“ je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek právnej sily ani praxou orgánov

štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať niektoré skupiny občanov pred inými

skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným funkciám ().

Z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu v spojitosti s

rovnako vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám

porušia aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa

o funkciu“ (), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (,

). V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že v právnom štáte je nevyhnutné, aby

každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí

objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva

alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane

a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento

postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti

príslušného orgánu ().

Pod pôsobnosť zaručujúceho základné právo na prístup

k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok spadajú aj funkcie orgánov

akademickej samosprávy fakulty, ku ktorým patrí aj akademický senát fakulty

(m. m. ).

Podľa § 26 ods. 1 zákona o vysokých školách akademický senát fakulty je jej

samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11 členov, z toho najmenej jednu

tretinu tvoria študenti.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách akademický senát fakulty sa člení

na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického

senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej

obce fakulty a členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách

členovia študentskej časti akademickej obce fakulty, pričom členom zamestnaneckej časti

akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce

fakulty a členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen

študentskej časti akademickej obce fakulty. Voľby členov akademického senátu fakulty sa

spravujú zásadami volieb do akademického senátu fakulty, vnútorným predpisom fakulty,

ktorý podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách schvaľuje na návrh predsedu

akademického senátu fakulty akademický senát fakulty

Podľa čl. 1 ods. 1 zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ schválených

akademickým senátom LF UPJŠ 16. októbra 2013 voľby členov akademického senátu

LF UPJŠ sú všeobecné, priame, rovné a uskutočňujú sa tajným hlasovaním členov

akademickej obce LF UPJŠ. Každý volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné.

Podľa čl. 1 ods. 2 zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ voľby na LF UPJŠ

LF vyhlasuje akademický senát LF UPJŠ, ktorý na tento účel zriaďuje volebnú a mandátovú

komisiu a kontroluje jej činnosť. Podľa čl. 1 ods. 4 uvedených zásad návrhy na členov

volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ schvaľuje akademický senát LF UPJŠ, pričom

funkcia člena volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ je nezlučiteľná s funkciou

rektora UPJŠ, prorektora UPJŠ, dekana fakulty, prodekana fakulty, kvestora UPJŠ

a tajomníka fakulty UPJŠ LF, ako aj s kandidatúrou do akademického senátu LF UPJŠ.

Z uvedeného vyplýva, že členom volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ nemusí byť

len člen akademického senátu LF UPJŠ.

Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení

s v súvislosti s prípravou, organizovaním, priebehom a uskutočnením

doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ malo dôjsť postupom akademického

senátu LF UPJŠ a volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ, ktorý podľa sťažovateľa

vykazuje znaky porušenia zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone o vysokých školách

a vnútorných predpisov fakulty.

Aj keď vychádzajúc z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených nemožno

nepripustiť skutočnosť, že akademický senát LF UPJŠ a volebná a mandátová komisia

AS LF UPJŠ sa pri príprave, organizovaní, priebehu a uskutočňovaní doplňujúcich volieb

do akademického senátu LF UPJŠ dopustili určitých pochybení (napr. nezosúladenie

vnútorných predpisov fakulty upravujúcich počet členov akademického senátu LF UPJŠ,

nedodržanie predpísanej časovej lehoty na zverejnenie termínu a miesta konania volieb,

zmena miesta konania volieb v deň konania volieb, nenáležité zabezpečenie nerušeného

priebehu volieb, nepožadovanie predloženia dokladu totožnosti pre účely overenia

totožnosti voliča, nenáležité oznámenie vybavenia volebnej sťažnosti), v prípade

namietaného porušenia v spojení s , ktorého

obsahom je právo občanov za rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným verejným

funkciám, ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne

skutočnosti, ktorými by preukázal možné porušenie, resp. aspoň ohrozenie predmetného

práva. Zo sťažnosti nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca o tom, že by akademický senát

LF UPJŠ a/alebo volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ pri príprave, organizovaní,

priebehu a uskutočňovaní doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ

zaobchádzali so sťažovateľom inak ako s inými kandidátmi na funkciu člena akademického

senátu LF UPJŠ, resp. že by vnútornými predpismi fakulty alebo činnosťou akademického

senátu LF UPJŠ a/alebo volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ došlo

k diskriminovaniu sťažovateľa v porovnaní s inými kandidátmi na funkciu člena

akademického senátu LF UPJŠ. Postup akademického senátu LF UPJŠ a volebnej

a mandátovej komisie AS LF UPJŠ v nevyhnutnej miere rešpektoval zásadu rovnakého

prístupu sťažovateľa k verejnej funkcii. Ústavný súd v sťažovateľovom prípade považuje

minimálne požiadavky objektívnosti postupu akademického senátu LF UPJŠ a volebnej

a mandátovej komisie AS LF UPJŠ pri príprave, organizovaní, priebehu a uskutočňovaní

doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ za splnené. Článok 30 ods. 4

garantuje rovnaký prístup k verejnej funkcii, nie však právo uchádzača na zvolenie

(ustanovenie) do verejnej funkcie (úspech kandidáta).

V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že počas priebehu volieb sa pred volebnou

miestnosťou a opakovane aj vo volebnej miestnosti pohybovala osoba, ktorá nebola

oprávneným voličom a ani členom volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ, pričom

ovplyvňovala členov akademickej obce LF UPJŠ, konkrétne zahraničných študentov,

tak aby volili kandidátov označených na hlasovacom lístku v jej rukách, a dokonca sa

pohybovala aj v časti volebnej miestnosti vyhradenej na úpravu hlasovacích lístkov,

je potrebné uviesť, že táto skutočnosť mohla mať vplyv na tajnosť hlasovania zaručenú čl. 30

ods. 3 , keďže niektorým voličom tak mohlo byť znemožnené, aby hlasovací lístok

upravili sami bez prítomnosti ďalšej osoby, resp. by bolo možné zistiť, ako hlasovali, aký

bol obsah ich rozhodnutia. Tajnosť volieb do akademického senátu LF UPJŠ však nebola

sťažovateľom napadnutá.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Preto tvrdenia dotýkajúce sa porušenia iných ustanovení , ako sú tie, ktoré sťažovateľ

uvádza v petite sťažnosti, ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti nemôže zohľadniť (III. ÚS

149/04, , ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil možnosť porušenia práva na prístup

k voleným a iným verejným funkciám podľa v spojení s

postupom akademického senátu LF UPJŠ a postupom volebnej a mandátovej

komisie AS LF UPJŠ pri doplňujúcich voľbách členov akademického senátu LF UPJŠ,

sťažnosť v celej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015