Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 302/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Moravcom, Advokátska kancelária,

Riečna 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Podaním, spísaným... dňa 14. januára 2014

podala... Ústavnému súdu Slovenskej republiky Sťažnosť podľa Slovenskej

republiky na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného , v dôsledku procesnej nečinnosti

Krajského súdu v Bratislave.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

09. júla 2014 bola predmetná sťažnosť odmietnutá ako neprípustná s poukazom na

ustanovenie , nakoľko sťažovateľka nevyčerpala opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

S poukazom na záverečné usmernenie, podľa ktorého by v budúcnosti v postupe

krajského súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby

opätovne podala kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru v zmysle sťažovateľka

prostredníctvom právneho zástupcu odstránila vytknutú vadu a obrátila sa so svojou

sťažnosťou na predsedu Krajského súdu Bratislava.

Predseda Krajského súdu Bratislava vo svojom liste sp. zn. Spr. 2328/14 zo dňa

31.10.2014 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy v konaní, vedenom pod sp. zn.

ako dôvodnú a s termínom vybavenia do konca roka 2014. Nestalo sa tak.“.

Sťažovateľka sa preto opätovne obrátila na ústavný súd so svojou sťažnosťou, z ktorej

vyplynulo najmä, že „... ako navrhovateľka 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade

... a navrhovateľom v 3. rade ...

podala dňa 22.01.2001 na Okresnom súde Bratislava III. žalobu proti žalovanej v 1. rade

... a žalovanej v 2. rade ... žalobu o určenie

neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 10.03.2000 pod č. vkladu , ktorou

žalovaná v prvom rade previedla na žalovanú v druhom rade pozemky... v k.ú. ,

zapísané na na katastrálnom odbore Okresného úradu .

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.01.2011,

teda po desiatich rokoch trvania konania žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. podali vyššie uvedení

navrhovatelia odvolanie, ktoré bolo postúpené Krajskému súdu dňa 06.05.2011 a bolo

zaevidované pod sp. zn. . ...

Odvolací Krajský súd v Bratislave, proti ktorému sťažnosť smeruje pokračuje

v nečinnosti Okresného súdu Bratislava III. ani ku dňu podania tejto sťažnosti nezačal

vo veci konať, tak že po podaní odvolania aj v súčasnosti pretrváva medzi účastníkmi

dlhodobý stav právnej neistoty, keďže súd v predmetnej veci do dnešného dňa nerozhodol.

Zmenu nepriniesla ani Urgencia právneho zástupcu žalovaných na postup v konaní zo dňa

22.11.2012, ani Sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v súdnom konaní zo dňa 20.10.2014.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3 319,00 eur..., ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi

JUDr. Dušanovi Moravcovi, Advokátska kancelária, sídlo: Riečna 2,811 02 Bratislava,

vo výške 828,00 eur... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané odvolacie konanie

na krajskom súde prebieha od 6. mája 2011, kedy mu bol predložený spis okresného súdu

spolu s opravným prostriedkom žalobcov na rozhodnutie. Sťažovateľka v súlade

s usmernením ústavného súdu uvedeným v uznesení sp. zn. z 9. júla 2014

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala 22. októbra 2014 predsedovi krajského

súdu sťažnosť na prieťahy v namietanom súdnom konaní. Podpredseda krajského súdu

v odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 2328/14 z 31. októbra 2014 konštatoval jej

dôvodnosť spôsobenú okolnosťami objektívnej povahy „so zreteľom na množstvo vecí

pridelených na vybavenie do senátu 5Co, spôsob ich vybavovania podľa poradia

zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako napádajú na Krajský súd

v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, ako

aj personálnu vyťaženosť sudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť

konania v predmetnej veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky konania... Podľa

informácie poskytnutej referujúcou sudkyňou bude snahou vybaviť vec do konca roka 2014,

a to z dôvodu enormného nápadu vecí do senátu 5Co a zvlášť referujúcej sudkyni, ktorá

vybavuje aj množstvo prevzatých a starších spisov.“. Súčasne uviedol, že vec sťažovateľky

„bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedom krajského súdu až do vrátenia

spisu súdu prvého stupňa za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.

Zo zapožičaného spisu krajského súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

v namietanom konaní krajský súd meritórne rozhodol 10. februára 2015 rozsudkom č. k.

, ktorým potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), sa v posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý

mala sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. Stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti

(meritórne, aj keď nie právoplatné rozhodnutie) umožňuje vysloviť názor, že podanie

sťažnosti na prieťahy v konaní sa prejavilo ako také, ktoré prispelo k odstráneniu

nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom krajského súdu.

Pokiaľ sťažovateľka namietala nečinnosť krajského súdu spočívajúcu v tom, že „ani

ku dňu podania tejto sťažnosti nezačal vo veci konať“, ústavný súd dáva do pozornosti, že

krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť

odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla

nevykonáva vo veci procesné úkony ( ) ani nie je

povinný nariadiť pojednávanie ( ). To však

(aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd je v odvolacom

konaní „nečinný“, ako tvrdí sťažovateľka.

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti s prípadom sťažovateľky ústavný súd pripomína zásadu „vigilantibus

iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa/ky o ochranu svojich

práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ/ka počas trvania celého súdneho konania sledoval/a

svoje subjektívne práva a robil/a také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu. Sťažovateľka sa najprv obrátila so sťažnosťou na prieťahy

v namietanom konaní podanou na ústavný súd 20. januára 2014, teda až po 2 rokoch

a 8 mesiacoch od začatia namietaného konania, a až následne na základe usmernenia

ústavného súdu využila sťažnosť na prieťahy v konaní podanú 22. októbra 2014 predsedovi

krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľke nič nebránilo, aby využila

prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch a obrátila sa na predsedu krajského

súdu so sťažnosťou na prieťahy podstatne skôr, a ešte pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015