Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 212/2015
PDF · 355.73 KB
No categories available
I. ÚS 212/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, Štefánikova 15, Nitra, vo veci namietaného
porušenia základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského
súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 61/2011 zo 16. februára 2015 v časti
týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zo 16. februára 2015 v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 Co 61/2011 v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) .
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že krajský súd
napadnutým rozsudkom nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania, ktorý vydal
v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 18 C 79/2005 z 1. apríla
2010. Proti napadnutému rozsudku iba v časti nepriznania náhrady trov konania sťažovateľ
podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) tak, že ho uznesením sp. zn. 3 Cdo 353/2012 zo 14. januára 2015 odmietol ako
neprípustné.
3. Sťažovateľ poukazuje na to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny
a krajský súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia veci (krajský súd vôbec
neskúmal majetkové pomery navrhovateľky a sťažovateľa), ako aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a tiež nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“), konkrétne ustanovenia § 150 ods. 1 a § 213 ods. 2 OSP
(sťažovateľ uvádza, že podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 5/2011
z 18. januára 2012 je ustanovenie § 213 ods. 2 OSP „plne aplikovateľné i v konaní súdu
o trovách konania.“). Ak krajský súd v konaní nepostupoval v súlade s uvedeným
ustanovením a nevyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia § 150 ods. l
OSP, odňal mu možnosť konať pred súdom (v sťažnosti uvádza napr. rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 322/2009 z 27. októbra 2010 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2011). Sťažovateľ v konaní o určenie
neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy chránil svoje práva, a ak krajský súd mu v konaní
v súlade s § 243d ods. 2 OSP poskytol ochranu, niet preto rozumného dôvodu, aby mu
neboli priznané trovy konania, ak zároveň svojím správaním pred podaním žaloby nedal
žiadny dôvod na začatie konania. Spravodlivé by preto bolo, ak by trovy konania
sťažovateľovi boli priznané v plnej výške, pretože ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nedáva
dôraz na majetkové pomery účastníkov konania, ale na správanie účastníkov konania.
4. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„... Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn.: 7Co/61/2011 695 zo dňa 16.02.2012
v časti nepriznania náhrady trov konania odporcovi v 2. rade (sťažovateľovi) porušil
základné právo .. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...
a základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy...
... Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 7Co/61/2011 695 zo dňa 16. 02. 2012
v časti nepriznania náhrady trov konania odporcovi v 2. rade sa zrušuje a vec sa vracia
na ďalšie konanie.
... Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 294,44 €... na účet advokáta, JUDr. Juraj Tibenský... do 15 dní
od právoplatnosti nálezu.“
II.
5. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh
na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani
právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a
aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o
ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať
predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O
arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,
8. Sťažovateľ sa domáha toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu
z dôvodov uvedených v bode 3 tohto rozhodnutia. Sťažovateľ je presvedčený, že mu mala
byť krajským súdom priznaná ako úspešnému účastníkovi náhrada trov konania, a nosné
dôvody jeho sťažnosti spočívali v tom, že krajský súd ho mal s poukazom na § 213 OSP
vyzvať, že chce inak rozhodnúť o trovách konania (teda nie v zmysle zásady úspechu
v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP), a ak tak neurobil, je jeho rozhodnutie prekvapivé, náhle
a nespravodlivé a postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
podľa § 237 písm. f) OSP.
9. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať
a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity
(podobne napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04 a I. ÚS 170/2011).
10. Ústavný súd na základe uvedeného považuje za potrebné zdôrazniť, že ako
nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu (body 3 a 9), keďže tieto skutočnosti
mal možnosť sťažovateľ napadnúť v zmysle § 237 písm. f) OSP na najvyššom súde.
Sťažovateľ napokon tak aj urobil a jeho námietky v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu
(sú v podstate totožné s jeho námietkami v podanom dovolaní) boli preskúmané najvyšším
súdom, ktorý nezistil ich dôvodnosť a bližšie dôvody vyjadril v uznesení sp. zn.
3 Cdo 353/2012 zo 14. januára 2015 na s. 3 až s. 6. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu
však sťažovateľ už dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu v petite (ústavný súd je petitom
podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný) a ani v odôvodnení sťažnosti nenapáda
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), hoci je pritom kvalifikovane zastúpený advokátom.
11. Za týchto okolností, ak napáda výslovne iba predchádzajúce rozhodnutie
krajského súdu (nie aj dovolacie rozhodnutie) platí tu princíp subsidiarity, pre ktorý sa
ústavný súd vecne jeho námietkami vo vzťahu ku krajskému súdu zaoberať nemohol.
12. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.
13. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľa dodáva, že v rozsahu
sťažovateľom namietaných nosných dôvodov navyše nezistil ani arbitrárnosť a ani zjavnú
neopodstatnenosť prijatých právnych záverov zo strany krajského súdu a ani taký výklad
a aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v okolnostiach danej
veci, ktorým by krajský súd zásadne poprel ich účel a význam. Okrem toho porušenie
svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy sťažovateľ tiež v sťažnosti vôbec
neodôvodnil, teda sťažnosť v tejto časti ani nespĺňa zákonom o ústavnom súde predpísané
náležitosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015