Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 170/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28.

októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2011

doručená sťažnosť P. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. S.,

B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. októbra 2010 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva: «... 30. 11. 2009 bol manželkou

sťažovateľa... podaný návrh na rozvod... Vec bola na Okresnom súde Bratislava IV...

zapísaná pod číslom 16C416/09. Navrhovateľka v návrhu uviedla dve adresy – jednu

sťažovateľovu (v obvode OS IV) a jednu svoju – v obvode Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „OS III“).

Napriek dvom adresám v návrhu na rozvod a napriek striktnej povinnosti súdu (§

105 ods. 1 ... skúmať miestnu príslušnosť podľa

pred tým ako začne konať, nesplnil súd svoju zákonnú povinnosť. Ale vytýčil termín

pojednávania...

Sťažovateľ... namietal miestnu nepríslušnosť OS IV a žiadal postúpiť vec na OS III,

v obvode ktorého v zmysle mali manželia posledné spoločné

bydlisko a súčasne navrhovateľka tam žije aj s deťmi.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, vykonal OS IV dva informatívne výsluchy...

20. 4 . 2010 doručil sťažovateľ OS IV návrh na predloženie veci Najvyššiemu súdu SR

podľa 11 ods. 3 , avšak to len vtedy, ak sa súd nazdáva, že podmienky miestnej

príslušnosti nemožno zistiť (vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov)...

30. 8. 2010... postúpil OS IV vec na OS III, ako miestne príslušnému, kde jej bolo

pridelené číslo .

OS III však s postúpením nesúhlasil a preto vec predložil na rozhodnutie podľa § 105

ods. 3 nadriadenému súdu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „KSB“)... 28. 10. 2010, v konaní číslo

, rozhodol, že miestne príslušným je OS IV. KSB rozhodol „od stola“, bez toho,

aby vypočul účastníkov. Rozhodol takto napriek tomu, že mal k dispozícii zápisnice

z informatívnych výsluchov a argumentáciu sťažovateľa... KSB takto argumentuje vo svojom

rozhodnutí: „... už aj vzhľadom na vykonané šetrenie nie je možné ustáliť posledné spoločné

bydlisko manželov a preto je daná príslušnosť všeobecným súdom odporcu, ktorý má

bydlisko na adrese ...“.

Pritom ak „nie je možné ustáliť“ podmienky miestnej príslušnosti súdu, treba vec

predložiť Najvyššiemu súdu SR podľa . Avšak skôr je treba skonštatovať, že

KSB v rozpore so zásadami logiky a zisteného skutkového stavu, svojim rozhodnutím uprel

sťažovateľovi právo na zákonného sudcu, ktorý je na príslušnom súde – OS III.

Podľa , je rozvodový súd miestne príslušný podľa bydliska

odporcu len vtedy, ak nie je (= ak neexistuje a je to preukázané) miestne príslušný súd

v obvode ktorého je posledné spoločné bydlisko manželov, ak tam býva aspoň jeden z nich.

V našom prípade nemožno povedať že neexistuje súd miestne príslušný podľa spoločného

bydliska manželov. KSB nesprávne vyhodnotil fakty obsiahnuté v spise. Ak mal neistotu

o poslednom spoločnom bydlisku manželov, nevyvinul úsilie s cieľom získať ďalšie fakty...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Bratislave porušil sťažovateľove základné práva uvedené v článku 46

ods. 1 a článku 48 ods. 1 SR – právo na súdnu ochranu a právo na zákonného

sudcu.

Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 10. 2010, číslo konania

a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odporca je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a uznesením krajského súdu.

Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa (m. m.

napr. ).

Aplikujúc princíp subsidiarity na občianske súdne konanie ústavný súd uvádza, že

spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce

porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho

priebehu.

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ bude mať v ďalších

štádiách súdneho konania k dispozícii právne prostriedky na účinnú obranu ním označených

práv, o ktorých po ich uplatnení budú nielen oprávnené, ale aj povinné rozhodnúť vecne

príslušné všeobecné súdy. Za týchto okolností by prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie

konanie bolo v rozpore s princípom subsidiarity, na ktorom je založená právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011