Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 209/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Luknárom, Grösslingová 45, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. zo 17. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. marca 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Luknárom, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa (ďalej

len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Ncb

58/2014 zo 17. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Porušovateľom základných práv Sťažovateľa je Krajský súd..., príslušný

na rozhodovanie o miestnej príslušnosti podľa na základe nesúhlasu

Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) s postúpením veci Okresným súdom

Nové zámky (ďalej aj „OS NZ“), ako nadriadený súd OS BA III, konajúci mimo inštančného

postupu.

Konanie, ktorým došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľa, spočíva

v nesprávnom rozhodnutí Krajského súdu... o určení OS NZ ako súdu miestne príslušného

na konanie v právnej veci žalobcu , so sídlom... (ďalej aj „Žalobca“)

proti žalovaným: 1) Sťažovateľ, 2) spoločnosť , so sídlom... a 3)

spoločnosti , so sídlom... o určenie, že záložné právo

k nehnuteľnostiam... zaniklo. OS NZ nie je miestne príslušný na Konanie z dôvodu, že

predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je

daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa , nakoľko

Nehnuteľnosť sa nachádza v obvode OS BA III.

K porušeniu základných práv Sťažovateľa došlo uznesením Kajského súdu v... zo dňa

17.12.2014, sp. zn. (ďalej aj „Napadnuté uznesenie“)...

Krajský súd... v rozpore s ustanovením o výlučnej miestnej

príslušnosti rozhodol, že v Konaní má rozhodovať miestne nepríslušný súd.»

3. Podľa názoru sťažovateľky argument krajského súdu, že „určenie výlučnej

miestnej príslušnosti podľa je... nedôvodné, nezodpovedá

skutočnému skutkovému stavu veci... Odôvodnenie Napadnutého uznesenia je v tejto časti

nepreskúmateľné, pretože vychádza z arbitrárneho posúdenia veci Krajským súdom...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených

práv napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil toto uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Súčasne požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia „v sume

355,73 €“, odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia a uloženie povinnosti

Okresnému súdu Nové Zámky vrátiť spisový materiál späť na Okresný súd Bratislava III.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru.

9. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom, a preto každá

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci,

ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu (podobne

, , , , ).

10. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. napr. ).

11. Aplikujúc princíp subsidiarity na občianske súdne konanie, ústavný súd uvádza,

že spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu.

12. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka bude mať v ďalších

štádiách súdneho konania (vo veci samej, pozn.) k dispozícii právne prostriedky na účinnú

obranu ňou označených práv, o ktorých po ich uplatnení budú nielen oprávnené, ale aj

povinné rozhodnúť vecne príslušné všeobecné súdy. Za týchto okolností by prijatie sťažnosti

sťažovateľky na ďalšie konanie bolo v rozpore s princípom subsidiarity, na ktorom je

založená právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

(napr. ).

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015