Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 678/2014
PDF · 383.82 KB
No categories available
I. ÚS 678/2014
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
(sudca spravodajca), prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom , Advokátska kancelária,
, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní
zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MObdoV 6/2012 z 26. novembra 2013 a
takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 678/2014 20 z 12. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v
konaní zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 1 MObdoV 6/2012 z 26. novembra 2013.
2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľky ako
oprávnenej majiteľky zmenky vydal Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
29. októbra 2004 zmenkový platobný rozkaz pod sp. zn. 8 Zm 18/04 (ďalej len „zmenkový
platobný rozkaz“), ktorým uložil odporcom v 1. až vo 4. rade, aby do troch dní spoločne
a nerozdielne zaplatili sťažovateľke sumu 1 029 000 Sk s príslušenstvom alebo aby v tej istej
lehote podali proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky. O odporcami v 1. až vo 4.
rade včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu rozhodol krajský
súd rozsudkom sp. zn. 10 Cb 4/06 z 30. júna 2010 tak, že ich neuznal za dôvodné,
a preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Uvedené rozhodnutie na základe
odvolania odporcov v 1. až vo 4. rade potvrdil aj najvyšší súd rozsudkom
sp. zn. 4 Obo 80/2010 z 28. septembra 2011.
3. O mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 10 Cb 4/06 z 30. júna 2010
a rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 80/2010 z 28. septembra 2011 rozhodol najvyšší
súd sťažnosťou napádaným uznesením sp. zn. 1 MObdo V 6/2012 z 26. novembra 2013,
ktorým zrušil označené rozhodnutia krajského súdu a odvolacieho najvyššieho súdu a vec
vrátil späť krajskému súdu na ďalšie konanie.
4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta arbitrárnosť uznesenia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 MObdo V 6/2012 z 26. novembra 2013 vydaného v konaní
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, a to z dôvodu, že považuje za nesprávny
právny názor dovolacieho najvyššieho súdu, že na daný prípad namiesto čl. I § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zmenkový zákon“) mal byť aplikovaný čl. I § 20 ods. 1 tohto zákona, a z dôvodu, že
sťažovateľka spochybňuje záväzné stanovisko najvyššieho súdu na postup, resp. rozsah
dokazovania v ďalšom konaní, podľa ktorého by dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania
tvrdení odporcov v 1. až vo 4. rade, že podpisy na spornej zmenke nie sú ich podpismi,
nemalo spočívať na samotných odporcoch, ale na sťažovateľke, ktorá však ako majiteľka
zmenky odporcov v čase vystavenia zmenky ani nepoznala, keďže zmenka bola na ňu
indosovaná (rubopisom prevedená z prvého majiteľa zmenky). Podľa sťažovateľky by malo
toto dôkazné bremeno preto spočívať na pleciach odporcov v 1. až vo 4. rade. Napokon
v poradí treťou námietkou sťažovateľka poukázala aj na to, že najvyšší súd v dovolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 1 MObdoV 6/2012 konal ako s účastníčkou konania aj
s odporkyňou v 1. rade (pani ), a to aj napriek nedostatku jej právnej
subjektivity, pretože odporkyňa v 1. rade ešte 4. januára 2013 zomrela, takže sa
k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora ani nemohla vyjadriť, a to ani
v zastúpení jej právnym zástupcom, ktorému zaniklo splnomocnenie na jej zastupovanie jej
smrťou, pričom najvyšší súd v danej veci rozhodol 26. novembra 2013.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku
6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 odsek 1
Ústavy Slovenskej republiky, a základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu vyplývajúce
z článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, a základné právo sťažovateľky na rovnosť
všetkých účastníkov súdneho konania vyplývajúce z článku 47 odsek 3 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2013,
spisová značka l MObdoV /6/2012 porušené bolo.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2013,
spisová značka l MObdoV 6/2012 sa z r u š u j e a vec sa vracia Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné
zadosťučinenie sťažovateľke vo výške 1 000 eur (slovom tisíc eur) na účet právneho
zástupcu sťažovateľky.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania
v sume 284,08 eur na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd jeho
predsedníčka listom sp. zn. KP 3/2015 1, Nobs 1/2015 z 22. januára 2015 a k vhodnosti
ústneho pojednávania po urgencii ústavného súdu aj právny zástupca sťažovateľky listom
z 12. mája 2015.
6. 1 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:
«Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, pretože dovolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. ...
... oznamujeme, že najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.»
6. 2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:
„... sťažovateľka... súhlasí a dáva svoj výslovný súhlas, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky upustil od ústneho pojednávania v tejto právnej veci.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, podľa ktorej najvyšší súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 MObdo V 6/2012 konal ako s účastníčkou konania aj so žalovanou
v 1. rade aj napriek tomu, že táto zomrela, ústavný súd síce konštatuje, že uvedená
skutočnosť musela byť najvyššiemu súdu známa, pretože podľa jeho zistení 26. apríla 2013
mu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanej v 1. rade s poznámkou „adresát
zomrel“, pričom v uvedenej zásielke najvyšší súd zasielal žalovanej v 1. rade na vyjadrenie
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, avšak ústavný súd súčasne konštatuje, že
vzhľadom na kasačný charakter rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 1 MObdo V 6/2012 z 26. novembra 2013 nerozhodoval v merite veci (rozhodnutie
má iba procesný charakter), ako aj vzhľadom na to, že uvedeným postupom najvyššieho
súdu nemohlo byť žiadnym spôsobom negatívne a na škodu sťažovateľky ovplyvnené jej
procesné postavenie žalobkyne v spore, pretože najvyšší súd konal v napádanom konaní
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ku ktorému sa mala možnosť vyjadriť
sťažovateľka a tiež žalovaní v spore [pričom v mene žalovaných v 3. a vo 4. rade sa vyjadril
ich právny zástupca, ktorý bol až do smrti žalovanej v 1. rade aj jej právnym zástupcom,
takže sa dá predpokladať, že v jej mene by sa vyjadril identicky], takže najvyšší súd
nerozhodoval na podklade žiadneho vyjadrenia, ktoré by nebolo v danej veci relevantné,
ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade toto procesné pochybenie najvyššieho
súdu nemôže mať za následok namietané porušenie sťažovateľkou označených práv, preto
jej sťažnosti nevyhovel, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
10. Ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľky, ani pokiaľ ide o ďalšie dve jej
námietky týkajúce sa podľa nej nesprávneho právneho názoru najvyššieho súdu
vysloveného v uznesení sp. zn. 1 MObdoV 6/2012 z 26. novembra 2013.Týka sa to nutnosti
aplikácie čl. I § 20 ods. 1 zmenkového zákona na daný prípad a rozloženia zaťaženosti
účastníkov konania dôkazným bremenom pri preukazovaní pravosti podpisov na spornej
zmenke. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že ústavné
súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu
vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom.
Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to
o princíp subsidiarity.
11. Keďže konanie, v ktorom sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne
domáha od žalovaných zaplatenia zmenky, po vrátení veci najvyšším súdom v súčasnej
dobe prebieha opäť pred prvostupňovým krajským súdom pod novou sp. zn. 15 Cb 1/2014
(pôvodne pod sp. zn. 10 Cb 4/06) a toto konanie ešte nie je ukončené, ústavný súd
konštatuje, že v tomto procesnom štádiu konania, keď právomoc všeobecných súdov
predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, je podanie sťažnosti sťažovateľkou v tejto
časti predčasné (m. m. IV. ÚS 228/2010, IV. ÚS 311/2010), pretože svojich práv sa
sťažovateľka môže dovolávať ešte v prebiehajúcom konaní.
12. Ústavnému súdu jeho postavenie ochrancu ústavnosti oddeleného od sústavy
všeobecného súdnictva neumožňuje skúmať uvedené vecné námietky sťažovateľky v štádiu
po vrátení veci najvyšším súdom na ďalšie konanie krajskému súdu. Tieto námietky sa totiž
týkajú právneho posúdenia a tiež rozsahu dokazovania vo veci dosiaľ právoplatne
nerozhodnutej, pričom systém opravných (riadnych i mimoriadnych) prostriedkov
v civilnom sporovom konaní nekladie ústavnému súdu žiadne prekážky pre meritórny
prieskum predmetných námietok, avšak až po právoplatnom ukončení konania.
13. V tejto súvislosti pokiaľ ide o otázku viazanosti súdu nižšieho stupňa (v danom
prípade krajského súdu) právnym názorom súdu vyššieho stupňa (v danom prípade názorom
najvyššieho súdu), ústavný súd už deklaroval požiadavku, aby aj odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho, resp. dovolacieho súdu, ktorým sa zrušuje meritórne rozhodnutie súdu
nižšieho stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, spĺňalo požiadavky kladené
na jeho kvalitu v čl. 46 ods. 1 ústavy či v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odôvodnenosť vyslovenej
požiadavky podčiarkuje okrem iného i samotná zásada viazanosti prvostupňového súdu
právnym názorom súdu odvolacieho, resp. dovolacieho. Ak je totiž súd nižšieho stupňa
povinný rešpektovať v ďalšom konaní právny názor súdu jemu nadriadeného, potom je
dôvodné od nadriadeného súdu očakávať náležité sformulovanie dostatočne konkrétnych
inštrukcií o potrebe odstrániť nedostatky konania pred súdom nižšieho stupňa (podobne
14. Viazanosť nižších súdov právnym názorom dovolacieho súdu platí
za predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia skutkový základ vo veci nezmení
natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na nový skutkový
základ (napr. IV. ÚS 27/2010).
15. V danom prípade dovolací najvyšší súd deklaroval ako záväzne právne
kvalifikovať už zistený skutkový stav a tiež inštruoval krajský súd, ktorý bude vo veci ďalej
konať, v akom rozsahu je potrebné ešte dokazovanie doplniť. V tejto súvislosti je úlohou
krajského súdu, aby dokazovanie prispôsobil okolnostiam danej veci predovšetkým
s prihliadnutím na absolútne (obojstranne) abstraktný charakter daného zmenkového vzťahu
medzi na jednej strane sťažovateľkou ako majiteľkou zmenky, na ktorú bola zmenka
prevedená (indosovaná) pôvodným jej majiteľom a ktorá nebola prítomná pri uzatváraní
záväzkového (kauzálneho) vzťahu, a na strane druhej medzi žalovanými majúcimi
postavenie ručiteľov (avalistov) preberajúcich ručenie v postavení konateľov dlžníka,
majúcich vedomosť o existencii kauzy (t. j. dlhu, ktorý nepopierajú) zabezpečenej zmenkou,
a aby krajský súd tieto svoje závery náležite odôvodnil.
16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že v prípade indikovanej možnosti
porušenia práv sťažovateľky aj po právoplatnom skončení veci sa sťažovateľka bude môcť
domáhať ich ochrany a preskúmania právoplatného meritórneho rozhodnutia novou
sťažnosťou pred ústavným súdom.
17. Pretože rozhodovanie o ďalších častiach petitu sťažnosti je podmienené
vyhovením sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd
zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve), ústavný súd sa už
týmito ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015