Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. J., bytom K., H.,

zastúpenej advokátom Mgr. P. H., H., K., proti ţalovaným: 1/ A. U., bytom J. L.L.,

zastúpenej advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., 2/ Ing. M. V., P. X., zastúpeného advokátom

JUDr. K. Ţ., S., T. T., 3/ A.. K. J. L.L., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N.

H., 4/ Z. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., o námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2010, č. k. -217 v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011, č. k. 4Obo

80/2010- 268, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011,

č. k. -268 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2010,

č. k. -217 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. júna 2008, č. k. -172 zrušil

zmenkový platobný rozkaz, konanie voči ţalovanému 1/ J., a. s., J. L. zastavil a ţalobcovi

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/, 4/ a 5/ trovy konania na účet zástupcu v sume 208

144 Sk a súčasne mu uloţil zaplatiť trovy štátu v sume 51 450 Sk.

2

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe J., a. s., bola z obchodného registra vymazaná,

preto konanie zastavil a v časti, ktorou zrušil zmenkový platobný rozkaz uviedol, ţe za

dôvodnú uznal kauzálnu námietku ţalovaných o nedlhu. Podrobne rozpísal konkrétne platby

poukázané na úhradu kauzálneho záväzku medzi zmenečníkom a prvým majiteľom zmenky.

Na odvolanie ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe odvolanie je

dôvodné. Uznesením z 30. januára 2009, č. k. - 191 zrušil napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého

stupňa, ţe vec nesprávne právne posúdil, lebo sa nezaoberal prípustnosťou námietky nedlhu

podľa ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového.

Krajský súd v Košiciach potom ako mu bola vec vrátená so záväzným právnym

názorom odvolacím súdom, rozsudkom z 30. júna 2010, č. k. -217 ponechal

v platnosti zmenkový platobný rozkaz a ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy

konania 6 649,70 eur.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe kauzálna námietka je v zmysle § 17 zákona

zmenkového a šekového pre ţalovaných neprípustná, lebo predmetná zmenka bola na

ţalobkyňu prevedená riadnym indosamentom a v zmysle nemôţe

robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na

škodu dlţníka. Námietke ţalovaných, ţe zmenku nepodpísali taktieţ nevyhovel

s odôvodnením, ţe ide o nepreukázané a účelové tvrdenie.

Na odvolanie ţalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudkom z 28. septembra 2011, č. k. -268

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovaným 1/, 3/ a 4/ uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 500,14 eur a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni 500,14 eur náhrady trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého

stupňa, ţe námietky ţalovaných, týkajúce sa podpísania zmenky, nie sú opodstatnené

a sú účelové. Ţalovaní neuniesli dôkazné bremeno, ţe podpisy avalistov uvedené na zmenke

nie sú ich podpismi. Ďalej uviedol, ţe ţalovaní 1/ aţ 4/ prevzali ručenie za splnenie

zmenkového záväzku obchodnej spoločnosti J., a. s. a podľa ustanovenia § 17 ZZŠ mohli

3

robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných mimo zmenkových

vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté

k majiteľovi zmenky. Námietky ţalovaných, týkajúce sa neexistencie dlhu spoločnosti J., a.

s., pre posúdenie existencie ich ručiteľského záväzku nemajú ţiadny význam.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa na

podnet ţalovaných podal v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dôvod dovolania dovolateľ vymedzil ustanovením a to

ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a , ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Podľa dovolateľa konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, lebo nesprávne

aplikovali ustanovenie čl. I zmenkový a šekový /ďalej len ZZŠ/

namiesto správnej aplikácie ustanovení čl. I §20 ods.1 ZZŠ v spojení s § 529 ods.1

/ ďalej len /, dôsledkom čoho súdy nevyhodnotili skutkovo a ani

právne opodstatnenosť kauzálnej námietky /námietka nedlhu/, ktorú vzniesol ţalovaný

Ing. M. V.. Súdy túto námietku nesprávne povaţovali za neprípustnú. Ďalej uviedol, ţe

indosácia zmenky vyvoláva odlišné právne účinky v závislosti od toho, či bola zmenka

indosovaná pred uplynutím lehoty na protest alebo aţ po jej uplynutí. Indosácia zmenky pred

uplynutím lehoty na protest nespôsobuje účinky cesie zmenkovej pohľadávky. Medzi novým

majiteľom zmenky a ţalovaným zo zmenky ide o abstraktný zmenkový záväzok /§ 17 ZZŠ/.

Abstraktnosť tohto záväzku sa prelomí iba za predpokladu, ţe nový majiteľ zmenky konal

vedome na škodu dlţníka. V ostatných prípadoch nemôţe ţalovaný uplatniť kauzálne

námietky, ktoré mu patrili pred indosáciou zmenky.

Indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky postúpenia pohľadávky

/§ 20 ods.1 ZZŠ/. Všetky kauzálne námietky dlţníka zostávajú zachované /§ 529 ods. 1 O. z./.

Táto právna úprava, vychádzajúca z medzinárodne akceptovaných štandardov zohľadňuje, ţe

ak niekto kúpi uţ splatnú a protestovanú zmenku, potom musí predpokladať, ţe so zaplatením

zmenky sú problémy, teda musí prezumovať buď insolventnosť dlţníka, alebo jeho neochotu

plniť, čo v zásade poukazuje na právnu kvalitu zmenkového záväzku, na moţný kauzálny

4

nedostatok. Ak niekto takúto zmenku nadobudne, má si byť vedomý, ţe bude musieť čeliť

kauzálnym námietkam v rovnakom rozsahu, ako pri postúpení pohľadávky.

Podľa dovolateľa bol označenými rozsudkami porušený zákon aj v tom, ţe súdy

zaťaţili konanie inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak ţalobca

tvrdí, ţe podpis na zmenke patrí ţalovanému a ak ţalovaný toto tvrdenie popiera, potom je na

ţalobcovi preukázať pravosť podpisu. Spôsob riešenia spornosti pravosti podpisu na zmenke

je totoţný, ako spôsob riešenia iných skutkových otázok, pre ktoré zákon neupravuje

expressis verbis riešenie formou prezumpcie. Všeobecne platí, ţe ak ţalobca určitú

skutočnosť tvrdí a ţalovaný ju popiera, je bremeno dôkazu na ţalobcovi.

Konajúce súdy dospeli k záveru, ţe ţalovaní mali dôkazné bremeno na preukázanie

spornej skutočnosti, ţe podpisy na zmenke nie sú ich podpismi. Takýto záver však z právnej

úpravy nevyplýva. Súdy tým nesprávne vytvorili právnu domnienku, na základe ktorej

nesprávne postupovali pri hodnotení dôkazov, teda proces hodnotenia dôkazov ovplyvnili

procesnou vadou, majúcou za následok nesprávne zistenie skutkového stavu.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla mimoriadne dovolanie

zamietnuť a ţalobkyni priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalobkyňa sa domnieva, ţe súd prvého stupňa riadne vykonal navrhované a potrebné

dokazovanie a poskytol ţalovaným 1/ aţ 4/ dostatočný priestor na predloţenie dôkazov

preukazujúcich ich tvrdenia uvedených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu

a na náleţite zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia hmotného práva.

Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, ţe súdy nesprávne na prejednávanú vec aplikovali

ustanovenie § 17 ZZŠ. Predovšetkým poukázala na skutočnosť, ţe zmenka je opatrená

doloţkou „bez protestu“ a všetci ţalovaní sú zmeneční ručitelia, ktorí avalovali za príjemcu

a teda za priameho dlţníka, a preto aj ţalovaní sú priamymi dlţníkmi.

Taktieţ za vecne správne povaţoval aj právnu domnienku, ţe ţalovaní mali dôkazné

bremeno na preukázanie spornej skutočnosti, ţe podpisy na zmenke nie sú ich podpismi.

Právny názor vyslovený v dovolaní a to, ţe dôkazné bremeno o tejto skutočnosti bolo na

ţalobkyni povaţuje za názor, ktorý je v rozpore so zásadami občianskeho súdneho konania

a rovnako je v rozpore so základnými zásadami zmenkového práva. Ţalobkyňa netvrdila, ţe

podpisy na zmenke patria ţalovaným, lebo ich osobne nepoznala a ani ţalovaní nepoznali

5

ţalobkyňu. K podanému návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol ţalobkyňou

priloţený originál zmenky, ktorej presný popis je uvedený v návrhu. Teda ţalobkyňa si splnila

všetky povinnosti. Boli to práve ţalovaní, ktorí namietali svoje podpisy a to bez relevantných

dôkazov.

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili aj ţalovaní 1/ aţ 4/. Navrhli mimoriadnemu

dovolaniu generálneho prokurátora vyhovieť. Uviedli, ţe svoje námietky riadne uplatnili

v konaní pred súdom a súd sa s nimi nezaoberal. Od počiatku popierali, ţe by podpísali

akúkoľvek zmenku s vedomím, ţe ju podpísali ako avalisti a prevzali na seba ručiteľský

záväzok za vystaviteľa resp. zmenečníka. Navyše ţalovaní 3/ a 4/ dňa 19. decembra 2001,

kedy mala byť zmenka vystavená pôvodným ţalovaným 1/ J., a. s., N. , vôbec neboli ani sa

nikdy nezúčastnili ţiadneho rokovania ohľadne podpísania zmenky v prospech M. S. – S. S..

Z výpovede svedka Ing. K. vyplynulo, ţe zmenka mala byť vystavená ako zabezpečovací

prostriedok na splnenie dlhu spoločnosti J., a. s., zo zmluvy z 19. decembra 2001 o poskytnutí

finančných prostriedkov. V konaní bolo preukázané, ţe dlh bol splnený prevodom

vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom

práva z 19. decembra 2001 a jej dodatku č. 1 z 30. januára 2002.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací / / zistil, ţe

mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho podanie boli

splnené zákonné podmienky podľa , pretoţe právoplatným rozhodnutím

bol porušený zákona vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. S poukazom na

to, ţe v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre podanie mimoriadneho

dovolania podľa v spojení s a , dovolací súd

preskúmal právoplatné rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania / / v rozsahu ním

uplatnených dovolacích dôvodov podľa v spojení s

a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je prípustné a tieţ dôvodné.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe v prejednávanej veci právne posúdenie veci je

nesprávne, pretoţe odvolací súd a súd prvého stupňa posúdili vec podľa ustanovenia § 17

zmenkový a šekový, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá.

6

Podľa ustanovenia zákon zmenkový a šekový/

ďalej len ZZŠ/ kaţdú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, moţno previesť indosamentom

/rubopisom/. Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doloţku rovnakého

významu, moţno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia /§ 11

ods. 2 ZZŠ/.

V zmysle citovaného ustanovenia zmenka je prevoditeľná, kaţdú zmenku i keď neznie

výslovne na príkaz, moţno previesť rubopisom. Pri normálnej zmenke spôsob prevodu

zmenky je tieţ cesia, tento prevod zmenky má podstatne iné účinky ako prevod rubopisom.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po splatnosti zmenky má rovnaké

účinky ako indosament pred splatnosťou. Keď však bola zmenka indosovaná aţ po proteste

pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky cesie.

Citované ustanovenie upravuje účinky indosamentu ak k nemu dôjde aţ po proteste

pre neplatenie, alebo po uplynutí lehoty pre protest tak, ţe indosament má len účinky

obyčajného postúpenia. V takom prípade nový majiteľ zmenky vstupuje do práv a povinností

predchádzajúceho majiteľa zmenky a dlţníkovi zostávajú zachované všetky námietky, ktoré

mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky pred protestom alebo pred uplynutím lehoty

na protest.

Podľa § 46 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môţu doloţkou „bez trov“,

„bez protestu“ alebo inou doloţkou rovnakého významu, napísanou na zmenke a podpísanou,

oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo

neplatenie.

Doloţka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predloţiť zmenku včas a podať

povinné správy. Dokázať, ţe lehota nebola dodrţaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to

odvoláva /§ 46 ods. 2 ZZŠ/.

Oslobodením od povinnosti protestovať majiteľ zmenky nestráca právo dať zmenku

protestovať, pričom nerozhoduje, ktorý z dlţníkov pripojil doloţku. Majiteľ zmenky si vţdy

môţe protest pre nesplnenie urobiť, s čím počíta aj ustanovenie § 46 ods. 3 ZZŠ. Ak

vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ oslobodili zmenku remisornou doloţkou od povinnosti,

aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo neplatenie, stačí, ţe

predloţenie zmenky sa stalo riadne a včas.

7

Podľa § 44 ods. 3 ZZŠ protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku

sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý z dvoch

pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený

protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na

protest pre neprijatie.

V prejednávanej veci sporná zmenka bola splatná 16. januára 2002 /streda/,

indosovaná bola na ţalobkyňu 17. apríla 2002, pričom lehota na protest uplynula 18. januára

2002. S názorom dovolateľa, ţe k indosácii spornej zmenky došlo po uplynutí lehoty na

protest /§ 44 ods. 3 ZZŠ/ je potrebné súhlasiť. Znamená to, ţe ţalovaní 1/ aţ 4/ majú

kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako vystaviteľ zmenky a aj po indosácii tieto

kauzálne námietky im zostali zachované. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 ZZŠ to platí, aj

keď je zmenka opatrená doloţkou „ bez protestu“ .

Vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd vec neposudzovali podľa

citovaných ustanovení, ale podľa ustanovenia § 17 ZZŠ, ktoré na prejednávanú vec

nedopadá, kauzálnu námietku ţalovaného /zánik zmenečného záväzku/ nesprávne vyhodnotili

ako neprípustnú. Týmto postupom súdov bol porušený zákon, nakoľko vec nesprávne právne

posúdili / /.

Relevantnou sa javí aj námietka generálneho prokurátora týkajúca sa postupu súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu pri skúmaní spornosti podpisu avalistov na zmenke. Ak

ţalovaní vo včas podaných námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu

popierajú, ţe podpisy na zmenke sú ich, potom dôkazná povinnosť svedčí majiteľovi zmenky,

teda ţalobkyni, ţe podpisy dlţníkov na zmenke sú pravé resp., ţe patria ţalovaným. Súdy

oboch stupňov nesprávne vychádzali z toho, ţe dôkazné bremeno je na ţalovaných. V tejto

súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe zaväzovať nemôţu podpisy zámerne sfalšované, teda také

podpisy, kedy sa niekto vedome podpísal menom inej osoby. Ak sa takáto skutočnosť

preukáţe, má to za následok nedostatok zmenkového záväzku osoby, ktorej podpis bol

sfalšovaný.

Súdy oboch stupňov neprávne postupovali v procese dokazovania a hodnotenia

dôkazov, tým konanie zaťaţili inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci / /.

8

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil dovolací súd mimoriadnym

dovolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu

za nesprávne z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní. Stotoţnil sa s dovolateľom, ţe

súdy oboch stupňov vydali rozhodnutia spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 3,

v spojení s dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu

/ v spojení s /. V novom rozhodnutí rozhodne súd

prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 26. novembra 2013

JUDr. Anna Marková , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.