Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)6fa/400664.d5bb47.pdf
PDF · 174.46 KB
No categories available
1MObdoV/6/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1MObdoV/6/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. J., bytom K., H.,
zastúpenej advokátom Mgr. P. H., H., K., proti ţalovaným: 1/ A. U., bytom J. L.L.,
zastúpenej advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., 2/ Ing. M. V., P. X., zastúpeného advokátom
JUDr. K. Ţ., S., T. T., 3/ A.. K. J. L.L., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N.
H., 4/ Z. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., o námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
10Cb 4/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2010, č. k. 10Cb 4/2006-217 v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011, č. k. 4Obo
80/2010- 268, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011,
č. k. 4Obo 80/2010-268 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2010,
č. k. 10Cb 4/2006-217 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. júna 2008, č. k. 10Cb 4/2006-172 zrušil
zmenkový platobný rozkaz, konanie voči ţalovanému 1/ J., a. s., J. L. zastavil a ţalobcovi
uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/, 4/ a 5/ trovy konania na účet zástupcu v sume 208
144 Sk a súčasne mu uloţil zaplatiť trovy štátu v sume 51 450 Sk.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe J., a. s., bola z obchodného registra vymazaná,
preto konanie zastavil a v časti, ktorou zrušil zmenkový platobný rozkaz uviedol, ţe za
dôvodnú uznal kauzálnu námietku ţalovaných o nedlhu. Podrobne rozpísal konkrétne platby
poukázané na úhradu kauzálneho záväzku medzi zmenečníkom a prvým majiteľom zmenky.
Na odvolanie ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe odvolanie je
dôvodné. Uznesením z 30. januára 2009, č. k. 5Obo 115/2008- 191 zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého
stupňa, ţe vec nesprávne právne posúdil, lebo sa nezaoberal prípustnosťou námietky nedlhu
podľa ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového.
Krajský súd v Košiciach potom ako mu bola vec vrátená so záväzným právnym
názorom odvolacím súdom, rozsudkom z 30. júna 2010, č. k. 10Cb 4/2006-217 ponechal
v platnosti zmenkový platobný rozkaz a ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy
konania 6 649,70 eur.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe kauzálna námietka je v zmysle § 17 zákona
zmenkového a šekového pre ţalovaných neprípustná, lebo predmetná zmenka bola na
ţalobkyňu prevedená riadnym indosamentom a v zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nemôţe
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlţníka. Námietke ţalovaných, ţe zmenku nepodpísali taktieţ nevyhovel
s odôvodnením, ţe ide o nepreukázané a účelové tvrdenie.
Na odvolanie ţalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudkom z 28. septembra 2011, č. k. 4Obo 80/2010-268
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovaným 1/, 3/ a 4/ uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 500,14 eur a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobkyni 500,14 eur náhrady trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého
stupňa, ţe námietky ţalovaných, týkajúce sa podpísania zmenky, nie sú opodstatnené
a sú účelové. Ţalovaní neuniesli dôkazné bremeno, ţe podpisy avalistov uvedené na zmenke
nie sú ich podpismi. Ďalej uviedol, ţe ţalovaní 1/ aţ 4/ prevzali ručenie za splnenie
zmenkového záväzku obchodnej spoločnosti J., a. s. a podľa ustanovenia § 17 ZZŠ mohli
robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných mimo zmenkových
vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté
k majiteľovi zmenky. Námietky ţalovaných, týkajúce sa neexistencie dlhu spoločnosti J., a.
s., pre posúdenie existencie ich ručiteľského záväzku nemajú ţiadny význam.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa na
podnet ţalovaných podal v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvod dovolania dovolateľ vymedzil ustanovením § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. a to
ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a § 243 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Podľa dovolateľa konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, lebo nesprávne
aplikovali ustanovenie čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový /ďalej len ZZŠ/
namiesto správnej aplikácie ustanovení čl. I §20 ods.1 ZZŠ v spojení s § 529 ods.1
Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ/, dôsledkom čoho súdy nevyhodnotili skutkovo a ani
právne opodstatnenosť kauzálnej námietky /námietka nedlhu/, ktorú vzniesol ţalovaný
Ing. M. V.. Súdy túto námietku nesprávne povaţovali za neprípustnú. Ďalej uviedol, ţe
indosácia zmenky vyvoláva odlišné právne účinky v závislosti od toho, či bola zmenka
indosovaná pred uplynutím lehoty na protest alebo aţ po jej uplynutí. Indosácia zmenky pred
uplynutím lehoty na protest nespôsobuje účinky cesie zmenkovej pohľadávky. Medzi novým
majiteľom zmenky a ţalovaným zo zmenky ide o abstraktný zmenkový záväzok /§ 17 ZZŠ/.
Abstraktnosť tohto záväzku sa prelomí iba za predpokladu, ţe nový majiteľ zmenky konal
vedome na škodu dlţníka. V ostatných prípadoch nemôţe ţalovaný uplatniť kauzálne
námietky, ktoré mu patrili pred indosáciou zmenky.
Indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky postúpenia pohľadávky
/§ 20 ods.1 ZZŠ/. Všetky kauzálne námietky dlţníka zostávajú zachované /§ 529 ods. 1 O. z./.
Táto právna úprava, vychádzajúca z medzinárodne akceptovaných štandardov zohľadňuje, ţe
ak niekto kúpi uţ splatnú a protestovanú zmenku, potom musí predpokladať, ţe so zaplatením
zmenky sú problémy, teda musí prezumovať buď insolventnosť dlţníka, alebo jeho neochotu
plniť, čo v zásade poukazuje na právnu kvalitu zmenkového záväzku, na moţný kauzálny
nedostatok. Ak niekto takúto zmenku nadobudne, má si byť vedomý, ţe bude musieť čeliť
kauzálnym námietkam v rovnakom rozsahu, ako pri postúpení pohľadávky.
Podľa dovolateľa bol označenými rozsudkami porušený zákon aj v tom, ţe súdy
zaťaţili konanie inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak ţalobca
tvrdí, ţe podpis na zmenke patrí ţalovanému a ak ţalovaný toto tvrdenie popiera, potom je na
ţalobcovi preukázať pravosť podpisu. Spôsob riešenia spornosti pravosti podpisu na zmenke
je totoţný, ako spôsob riešenia iných skutkových otázok, pre ktoré zákon neupravuje
expressis verbis riešenie formou prezumpcie. Všeobecne platí, ţe ak ţalobca určitú
skutočnosť tvrdí a ţalovaný ju popiera, je bremeno dôkazu na ţalobcovi.
Konajúce súdy dospeli k záveru, ţe ţalovaní mali dôkazné bremeno na preukázanie
spornej skutočnosti, ţe podpisy na zmenke nie sú ich podpismi. Takýto záver však z právnej
úpravy nevyplýva. Súdy tým nesprávne vytvorili právnu domnienku, na základe ktorej
nesprávne postupovali pri hodnotení dôkazov, teda proces hodnotenia dôkazov ovplyvnili
procesnou vadou, majúcou za následok nesprávne zistenie skutkového stavu.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla mimoriadne dovolanie
zamietnuť a ţalobkyni priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalobkyňa sa domnieva, ţe súd prvého stupňa riadne vykonal navrhované a potrebné
dokazovanie a poskytol ţalovaným 1/ aţ 4/ dostatočný priestor na predloţenie dôkazov
preukazujúcich ich tvrdenia uvedených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
a na náleţite zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia hmotného práva.
Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, ţe súdy nesprávne na prejednávanú vec aplikovali
ustanovenie § 17 ZZŠ. Predovšetkým poukázala na skutočnosť, ţe zmenka je opatrená
doloţkou „bez protestu“ a všetci ţalovaní sú zmeneční ručitelia, ktorí avalovali za príjemcu
a teda za priameho dlţníka, a preto aj ţalovaní sú priamymi dlţníkmi.
Taktieţ za vecne správne povaţoval aj právnu domnienku, ţe ţalovaní mali dôkazné
bremeno na preukázanie spornej skutočnosti, ţe podpisy na zmenke nie sú ich podpismi.
Právny názor vyslovený v dovolaní a to, ţe dôkazné bremeno o tejto skutočnosti bolo na
ţalobkyni povaţuje za názor, ktorý je v rozpore so zásadami občianskeho súdneho konania
a rovnako je v rozpore so základnými zásadami zmenkového práva. Ţalobkyňa netvrdila, ţe
podpisy na zmenke patria ţalovaným, lebo ich osobne nepoznala a ani ţalovaní nepoznali
ţalobkyňu. K podanému návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol ţalobkyňou
priloţený originál zmenky, ktorej presný popis je uvedený v návrhu. Teda ţalobkyňa si splnila
všetky povinnosti. Boli to práve ţalovaní, ktorí namietali svoje podpisy a to bez relevantných
dôkazov.
K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili aj ţalovaní 1/ aţ 4/. Navrhli mimoriadnemu
dovolaniu generálneho prokurátora vyhovieť. Uviedli, ţe svoje námietky riadne uplatnili
v konaní pred súdom a súd sa s nimi nezaoberal. Od počiatku popierali, ţe by podpísali
akúkoľvek zmenku s vedomím, ţe ju podpísali ako avalisti a prevzali na seba ručiteľský
záväzok za vystaviteľa resp. zmenečníka. Navyše ţalovaní 3/ a 4/ dňa 19. decembra 2001,
kedy mala byť zmenka vystavená pôvodným ţalovaným 1/ J., a. s., N. , vôbec neboli ani sa
nikdy nezúčastnili ţiadneho rokovania ohľadne podpísania zmenky v prospech M. S. – S. S..
Z výpovede svedka Ing. K. vyplynulo, ţe zmenka mala byť vystavená ako zabezpečovací
prostriedok na splnenie dlhu spoločnosti J., a. s., zo zmluvy z 19. decembra 2001 o poskytnutí
finančných prostriedkov. V konaní bolo preukázané, ţe dlh bol splnený prevodom
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva z 19. decembra 2001 a jej dodatku č. 1 z 30. januára 2002.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací /§ 10a ods. 4 O. s. p./ zistil, ţe
mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho podanie boli
splnené zákonné podmienky podľa § 243e ods. 1 O. s. p., pretoţe právoplatným rozhodnutím
bol porušený zákona vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. S poukazom na
to, ţe v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre podanie mimoriadneho
dovolania podľa § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p., dovolací súd
preskúmal právoplatné rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./ v rozsahu ním
uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je prípustné a tieţ dôvodné.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe v prejednávanej veci právne posúdenie veci je
nesprávne, pretoţe odvolací súd a súd prvého stupňa posúdili vec podľa ustanovenia § 17
zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá.
Podľa ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový/
ďalej len ZZŠ/ kaţdú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, moţno previesť indosamentom
/rubopisom/. Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doloţku rovnakého
významu, moţno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia /§ 11
ods. 2 ZZŠ/.
V zmysle citovaného ustanovenia zmenka je prevoditeľná, kaţdú zmenku i keď neznie
výslovne na príkaz, moţno previesť rubopisom. Pri normálnej zmenke spôsob prevodu
zmenky je tieţ cesia, tento prevod zmenky má podstatne iné účinky ako prevod rubopisom.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po splatnosti zmenky má rovnaké
účinky ako indosament pred splatnosťou. Keď však bola zmenka indosovaná aţ po proteste
pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky cesie.
Citované ustanovenie upravuje účinky indosamentu ak k nemu dôjde aţ po proteste
pre neplatenie, alebo po uplynutí lehoty pre protest tak, ţe indosament má len účinky
obyčajného postúpenia. V takom prípade nový majiteľ zmenky vstupuje do práv a povinností
predchádzajúceho majiteľa zmenky a dlţníkovi zostávajú zachované všetky námietky, ktoré
mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky pred protestom alebo pred uplynutím lehoty
na protest.
Podľa § 46 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môţu doloţkou „bez trov“,
„bez protestu“ alebo inou doloţkou rovnakého významu, napísanou na zmenke a podpísanou,
oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo
neplatenie.
Doloţka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predloţiť zmenku včas a podať
povinné správy. Dokázať, ţe lehota nebola dodrţaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to
odvoláva /§ 46 ods. 2 ZZŠ/.
Oslobodením od povinnosti protestovať majiteľ zmenky nestráca právo dať zmenku
protestovať, pričom nerozhoduje, ktorý z dlţníkov pripojil doloţku. Majiteľ zmenky si vţdy
môţe protest pre nesplnenie urobiť, s čím počíta aj ustanovenie § 46 ods. 3 ZZŠ. Ak
vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ oslobodili zmenku remisornou doloţkou od povinnosti,
aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo neplatenie, stačí, ţe
predloţenie zmenky sa stalo riadne a včas.
Podľa § 44 ods. 3 ZZŠ protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku
sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý z dvoch
pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený
protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na
protest pre neprijatie.
V prejednávanej veci sporná zmenka bola splatná 16. januára 2002 /streda/,
indosovaná bola na ţalobkyňu 17. apríla 2002, pričom lehota na protest uplynula 18. januára
2002. S názorom dovolateľa, ţe k indosácii spornej zmenky došlo po uplynutí lehoty na
protest /§ 44 ods. 3 ZZŠ/ je potrebné súhlasiť. Znamená to, ţe ţalovaní 1/ aţ 4/ majú
kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako vystaviteľ zmenky a aj po indosácii tieto
kauzálne námietky im zostali zachované. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 ZZŠ to platí, aj
keď je zmenka opatrená doloţkou „ bez protestu“ .
Vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd vec neposudzovali podľa
citovaných ustanovení, ale podľa ustanovenia § 17 ZZŠ, ktoré na prejednávanú vec
nedopadá, kauzálnu námietku ţalovaného /zánik zmenečného záväzku/ nesprávne vyhodnotili
ako neprípustnú. Týmto postupom súdov bol porušený zákon, nakoľko vec nesprávne právne
posúdili /§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p./.
Relevantnou sa javí aj námietka generálneho prokurátora týkajúca sa postupu súdu
prvého stupňa a odvolacieho súdu pri skúmaní spornosti podpisu avalistov na zmenke. Ak
ţalovaní vo včas podaných námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu
popierajú, ţe podpisy na zmenke sú ich, potom dôkazná povinnosť svedčí majiteľovi zmenky,
teda ţalobkyni, ţe podpisy dlţníkov na zmenke sú pravé resp., ţe patria ţalovaným. Súdy
oboch stupňov nesprávne vychádzali z toho, ţe dôkazné bremeno je na ţalovaných. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe zaväzovať nemôţu podpisy zámerne sfalšované, teda také
podpisy, kedy sa niekto vedome podpísal menom inej osoby. Ak sa takáto skutočnosť
preukáţe, má to za následok nedostatok zmenkového záväzku osoby, ktorej podpis bol
sfalšovaný.
Súdy oboch stupňov neprávne postupovali v procese dokazovania a hodnotenia
dôkazov, tým konanie zaťaţili inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci /§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p./.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil dovolací súd mimoriadnym
dovolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
za nesprávne z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní. Stotoţnil sa s dovolateľom, ţe
súdy oboch stupňov vydali rozhodnutia spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 3,
§ 243b ods. 4 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
/§ 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p./. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
5 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 12. 05. 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 26. novembra 2013
JUDr. Anna Marková , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.