Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 751/2014
PDF · 500.58 KB
No categories available
II. ÚS 751/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Agrotrend
Trnové, Žilina Trnové, právne zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom,
Hruštiny 602, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 381/2007 a takto
rozhodol:
Základné právo Poľnohospodárskeho družstva Agrotrend Trnové na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 381/2007 p o r u š e n é b o l i .
Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 p r i k a z u j e
ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
Poľnohospodárskemu družstvu Agrotrend Trnové p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Poľnohospodárskemu družstvu Agrotrend Trnové p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť
centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu
Mgr. Miroslava Haneca, Hruštiny 602, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 751/2014 17 zo 6. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva
Agrotrend Trnové, Žilina Trnové (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo, že návrhom podaným na okresnom súde 28. mája 1999 sa
pôvodní navrhovatelia, zastúpení „povereným konateľom“ , domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľa nachádzajúcim sa
v katastrálnom území zapísaným na liste vlastníctva na Okresnom úrade
Žilina, katastrálnom odbore. Namietané konanie bolo pôvodne vedené
pod sp. zn. Nc 451/99.
2
Z obsahu sťažnosti ďalej vyplynul takýto priebeh namietaného konania:
„17. 08. 2000 Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým vyzval Ing. Paura
na odstránenie vád podania
14. 08. 2001 Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení konania Nc 451/99 41
15. 08. 2001 bola podaná na Okresný súd Žilina žaloba o určenie vlastníckeho
práva s dátumom vyhotovenia 14. 08. 2001 ako splnenie výzvy súdu zo dňa 17. 08. 2000,
ktorou bola zmenená a doplnená pôvodne podaná žaloba
20. 08. 2001 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania
07. 11. 2001 Krajský súd v Žiline uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu
Žilina o zastavení konania
14. 02. 2002 navrhovateľ 169/ podal dovolanie proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline 6Co/2719/01 zo dňa 07. 11. 2001
11. 09. 2002 Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok, ktorým sporné
nehnuteľnosti vylúčil z konkurznej podstaty sťažovateľa ako úpadcu (č. l. 208)
27. 11. 2003 Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok 3Cdo 7/03, ktorým
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 11. 2001 zn. 6Co/2719/01 v napadnutej časti
týkajúcej sa navrhovateľa 169/ zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil
Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie
15. 04. 2004 Krajský súd v Žiline vyzval advokátku Mgr. Zuzanu Karkóovú
na doloženie splnomocnení na zastupovanie uvedených žalobcov
05. 05. 2004 advokátka Mgr. Zuzana Karkóová splnila výzvu súdu, zmenila návrh
na začatie konania; súdu bolo podanie doručené dňa 06. 05. 2004
31. 10. 2005 Krajský súd v Žiline uznesením 6Co/66/2004 210 zrušil uznesenie
Okresného súdu Žilina č. k. Nc/451/99 41 z 14. 08. 2001 v časti týkajúcej sa navrhovateľa
169/ a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie
02. 10. 2006 Okresný súd Žilina žiadal REGOB v Banskej Bystrici o zistenie
trvalého a prechodného pobytu
07. 11. 2006 REGOB v Banskej Bystrici vybavil žiadosť a jej vybavenie bolo
doručené Okresnému súdu Žilina
08. 12. 2006 Okresný súd Žilina posielal žiadosti o zistenie trvalého bydliska
a dátumu úmrtia na matriky
23. 03. 2007 Správca konkurznej podstaty oznámil Okresnému súdu Žilina, že
z dôvodu blížiaceho sa ukončenia konkurzného konania je potrebné rozhodnúť vo veci
11. 09. 2007 Okresný súd Žilina predvolal žalobcov a správcu konkurznej podstaty
na informatívny výsluch na deň 03. 10. 2007
11. 09. 2007 Okresný súd, Žilina poslal na REGOB v Banskej Bystrici žiadosť
o bydlisko a dátum narodenia a úmrtia 12 odporcov a zároveň tieto údaje žiadal oznámiť aj
od advokátky Mgr. Zuzany Karkóovej
03. 10. 2007 zápisnica Okresného súdu Žilina
21. 11. 2007 Advokátka Mgr. Zuzana Karkóová splnila výzvu súdu zo dňa 11. 09.
2007
14. 03. 2008 Okresný súd Žilina poslal žiadosti na matriky, políciu, REGOB
a žiadal doručiť úmrtné listy, oznámiť dátumy úmrtia a miesto úmrtia uvedených osôb
22. 04. 2009 Okresný súd Žilina poslal žiadosti na políciu za účelom šetrenia
pobytov
23. 05. 2009 Okresnému súdu Žilina bolo doručené oznámenie z OOPZ Žilina
východ o pobyte vyžiadanej osoby
06. 12. 2011 Okresný súd Žilina poslal žiadosti na evidenciu obyvateľstva, Mestský
úrad Žilina, Mestský úrad Púchov, REGOB
19. 12. 2011 Okresnému súdu Žilina boli doručené listy z Mestského úradu Púchov,
z evidencie obyvateľstva
16. 12. 2011 mesto Žilina doručilo Okresnému súdu Žilina osobné údaje z
evidencie obyvateľstva
19. 05. 2014 podali sme predsedovi Okresného súdu Žilina sťažnosť na prieťahy
v konaní. Hoci zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch v § 62 určuje lehotu na vybavenie sťažnosti
30 dní... až dňa 04. 07. 2014 t. j. po uplynutí viac ako 30 dní od podania sťažnosti, nám bol
doručený prípis predsedu Okresného súdu Žilina, ktorým nám oznámil, že predlžuje lehotu
na vybavenie našej sťažnosti z dôvodu čerpania dovolenky zákonnou sudkyňou
4
i podpredsedníčkou súdu, ktorá vybavuje sťažnosti zúčastnených strán. Predĺžená lehota
uvedená nebola.
... Moja sťažnosť bola vybavená až prípisom zo dňa 15. 08. 2014 a podaná
na poštovú prepravu dňa 18. 08. 2014.“
Podľa sťažovateľa „Prístup súdu v tejto veci je zrejmý aj z lehoty a spôsobu
vybavenia sťažnosti. Hoci bola vybavená v maximálnej zákonnej lehote troch mesiacov, súd
konštatuje výlučne dva problémy. Jeden s doručovaním účastníkom, ktorý môže vyriešiť
využitím procesných ustanovení a druhým je zvýšená zaťaženosť súdu, ktorá však nie je
zákonom akceptovateľným dôvodom na nečinnosť. Podľa vyjadrenia podpredsedníčky
okresného súdu mal byť do konca augusta 2014 vykonaný ďalší procesný úkon. Napriek
tomu je okresný súd aj naďalej nečinný. K dnešnému dňu vypracovania sťažnosti t. j. 3. 9.
2014 mi nebola zo súdu doručená žiadna písomnosť týkajúca sa toho zásadného procesného
úkonu, ktorý ma zabezpečiť plynulosť konania.
Súdny spor trvá od roku 1999. Po vrátení veci z Krajského súdu v Žiline uznesením
zo dňa 31. 10. 2005 okresný súd vo veci plynule nekoná a od roku 2011 nekoná vôbec, čím
vznikajú prieťahy.
Súd v primeranom čase riadne nerozhodol a jeho neefektívna činnosť nevedie
k odstráneniu právnej neistoty medzi účastníkmi. Má pritom zákonné prostriedky na postup
vedúci k rozhodnutiu v merite veci. Dlhotrvajúci súdny spor nás obmedzuje v nakladaní
s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä ich nie je možné predať. Každý záujemca o kúpu
po zistení, že budovy sú predmetom súdneho konania, stratí záujem. Súdny spor je
poznačený aj na liste vlastníctva k. ú. . Budovy chátrajú a ich trhová
hodnota neustále klesá. Nikto nie je ochotný investovať žiadne finančné prostriedky
do nehnuteľností, ktoré sú predmetom vlastníckej žaloby a ani takéto nehnuteľnosti odkúpiť.
Speňažením majetku by sme mohli vyrovnať aj exekučné konania, ktoré sú proti nám
vedené. Čím dlhšie trvajú, tým viac narastajú trovy exekúcie. V danom spore sme
v postavení žalovaného a našim prístupom nespôsobujeme prekážky v konaní.“.
Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
20 000 € „Z dôvodu neistoty postoja súdu pre zabezpečenie zákonnosti a pre nemožnosť
dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote.“.
3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto
veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
20 000 € a náhradu trov konania.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou JUDr. Gabrielou Panákovou,
listom sp. zn. Spr 480/2014 z 26. januára 2015 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom
k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2015.
4.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla:
„Čo sa týka vecnej stránky, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu,
s ktorými sa bez ďalšieho stotožňujeme, pričom poukazujem na zložitosť veci a predmet
sporu – určenie spoluvlastníckych podielov a na počet účastníkov konania – 226
navrhovateľov a 139 odporcov.
Zároveň poukazujem v prípade konštatovania prieťahov v konaní aj napriek premetu
konania a počtu účastníkov konania, na nedostatočné personálne obsadenie tunajšieho
súdu vzhľadom na ročný nápad vecí (cca 57.000 vecí pri výkone +/ 32 sudcov), čo
skonštatovala aj ombudsmanka. Je nepochybné, že táto situácia nemôže byť na úkor
účastníkov konania, ale samozrejme ani na úkor samotných sudcov tunajšieho súdu, ktorí
na úkor svojho zdravia a voľného času sa snažia konať tak, aby nedochádzalo k prieťahom v
konaní, resp. ich minimalizovať, pričom na túto situáciu tunajšieho súdu opakovane
poukazujeme na príslušných orgánoch, (sudcovia tunajšieho súdu konajú aj počas
víkendov, pojednávajú viac ako 2x týždenne...)
6
Z uvedeného je zrejmé, že nie vždy je možné konať bez prieťahov za takého stavu,
čo žiadame zohľadniť a v danom prípade žiadame zohľadniť a zložitosť veci a počet
účastníkov konania.
Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Zákonná sudkyňa konajúca vo veci sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedla, že
„Dôvodom, pre ktorý doposiaľ nie je vec skončená je počet účastníkov a predmet konania.
V podaní doručené 15. 8. 2001 návrh podali 226 navrhovatelia proti 139 odporcom
a predmetom je určenie spoluvlastníckych podielov všetkých navrhovateľov k predmetným
nehnuteľnostiam. Podľa procesného návrhu, doručený 6. 5. 2004, navrhovatelia vzali v časti
voči odporcom návrh späť, týchto žiadali zaradiť na stranu navrhovateľov a časť
navrhovateľov na stranu odporcov. Na strane navrhovateľov zostalo 264 osôb a na strane
odporcov 142 osôb. Vo veci sa vykonávajú úkony za účelom ustálenia okruhu účastníkov,
zisťovania adries, zomretých (aj pred začatím konania), dedičov, atď.
Zároveň poukazujem na dlhodobú neprimeranú zaťaženosť v senáte, vysoký nápad
nových vecí, počet reštančných vecí, odchod dvoch sudcov v roku 2009 a príchod 1.
sudkyne na občianskoprávny úsek až v roku 2014.
Podľa zverejnených štatistických údajov do môjho senátu bolo spolu pridelených
v roku 2011 294 vecí (290 C vecí), rozhodnutých 297 vecí, v roku 2012 pridelených 454
vecí (399 C vecí), rozhodnutých 249 vecí, v roku 2013 pridelených 413 vecí (348 C vecí)
a rozhodnutých 505 vecí. V roku 2014 bolo pridelených 405 C vecí a rozhodnutých 417 C
vecí. Oproti roku 2011 sa zvýšil nápad C vecí z 294 na 405 v roku 2014, čo je o viac ako
1/3 bez zmeny personálneho obsadenia senátu.
Poukazujem aj na to, odporca podal sťažnosť na prieťahy až v roku 2014, dovtedy bol
so stavom konania uzrozumený.“.
4.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniam
podpredsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne predovšetkým uviedol:
«... už ustálená judikatúra Ústavného súdu SR odpovedá jednoznačne na ich
argumenty, ktoré vo vyjadreniach uvádzajú,... napr. už Nález II. ÚS 48/96 uvádza: „Počet
účastníkov konania nie je dôkazom zložitosti veci. Problémy v zabezpečení prítomnosti
účastníkov konania na pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci
ako zložitej“,
... Nález III. ÚS 62/06 uvádza: „Ústavný súd SR pri preskúmavaní dĺžky konania na
Najvyššom súde SR zohľadnil, že predmetom konania bola zložitá právna otázka, avšak
lehota presahujúca obdobie 3 rokov je ústavne neakceptovateľná doba na riešenie
akejkoľvek zložitej právnej otázky“,
... Nález I. ÚS 89/99 uvádza: „Za konanie so zbytočnými prieťahmi možno označiť
taký postup súdu, ktorý neprispieva k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania“.»
Zároveň uviedol, že «sú mu verejne známe upozornenia sudcov na ich preťaženosť
v práci, čo do určitej miery môže subjektívne chápať, ale uvádzanie počtu vybavovaných
vecí príslušným súdom a počtom sudcov sa jeho ústavné právo nezabezpečí. Poukazovanie
zákonnej sudkyne vo svojom vyjadrení... , že „odporca podal sťažnosť na prieťahy až v roku
2014, dovtedy bol so stavom konania uzrozumený“, považuje sťažovateľ za nevhodné
v kontexte celkových súvislostí. Sťažovateľ mal celý čas za to, že súd vo veci riadne koná, až
oboznámením sa s obsahom spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zistil, že tomu
tak nie je. Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd SR s touto sťažnosťou ako na poslednú
zákonnú inštitúciu, ktorá môže vo veci zabezpečiť nápravu. Súčasný stav konania v tejto
veci je neudržateľný. Sťažovateľ preto verí, že Ústavný súd SR vyhovie sťažnosti a vykoná
opatrenia, ktorými prispeje k tomu, aby prvostupňový súd ďalej konal a bezodkladne
rozhodol v merite veci.
... sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti...».
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
8
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho
spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietaného
konania:
Dňa 28. mája 1999 „Majetkoví podielníci PD Agrotrend Trnové“ podali
na okresnom súde návrh proti sťažovateľovi.
Dňa 17. augusta 2000 okresný súd uznesením vyzval navrhovateľov na odstránenie
nedostatkov podania v lehote 10 dní pod hrozbou zastavenia konania.
Dňa 11. apríla 2001 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o predĺženie lehoty
na odstránenie nedostatkov podania.
Dňa 16. mája 2001 okresný súd predĺžil lehotu na doplnenie a opravu návrhu
do 31. júla 2001.
Dňa 14. augusta 2001 okresný súd uznesením zastavil konanie.
Dňa 15. augusta 2001 navrhovatelia v 1. až 226. rade doručili žalobu o určenie
vlastníckeho práva proti sťažovateľovi zastúpenému správcom konkurznej podstaty
Mgr. Miroslavom Hanecom (ďalej len „správca“) a odporcom v 2. až 139. rade (spolu ďalej
len „odporcovia“).
Dňa 20. augusta 2001 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zastavení
konania.
Dňa 16. októbra 2001 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľov.
Dňa 7. novembra 2001 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 2719/01 potvrdil
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania (rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2002).
Dňa 9. januára 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 20. februára 2002 navrhovateľ v 169. rade podal dovolanie proti potvrdzujúcemu
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 Co 2719/01 zo 7. novembra 2001.
Dňa 21. augusta 2002 okresný súd zaslal dovolanie odporcom na vyjadrenie.
Dňa 3. októbra 2002 správca doručil vyjadrenie k dovolaniu.
Dňa 20. januára 2003 okresný súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní.
Dňa 27. novembra 2003 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 7/03 uznesenie
krajského súdu sp. zn. 6 Co 2719/01 zo 7. novembra 2001 „v napadnutej časti týkajúcej sa
navrhovateľa 169/ “ zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie
konanie.
Dňa 19. februára 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 31. októbra 2005 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 66/2004 zrušil uznesenie
okresného súdu zo 14. augusta 2001 „v časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/
“ a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 12. júla 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 2. októbra 2006 okresný súd zisťoval prostredníctvom registra obyvateľov trvalý,
resp. prechodný pobyt odporcov a dátum úmrtia nebohých odporcov.
Dňa 7. novembra 2006 register obyvateľov doručil potvrdenia o pobyte odporcov.
Dňa 8. decembra 2006 okresný súd prostredníctvom matrík v Púchove, Dolnom
Kubíne, Martine a Žiline lustroval pobyt, prípadne dátum a miesto úmrtia odporcov.
Prostredníctvom notárskeho úradu a dedičskej kancelárie okresného súdu zisťoval stav
dedičských konaní.
Dňa 28. marca 2007 správca oznámil, že vzhľadom na blížiace sa ukončenie
konkurzného konania vedeného proti sťažovateľovi je potrebné rozhodnúť v merite veci.
Dňa 11. septembra 2007 bol spis prevedený do oddelenia „C“ a ďalej vedený
pod sp. zn. 25 C 381/2007. Okresný súd zároveň predvolal navrhovateľa a správcu
na informatívny výsluch na 3. október 2007. Vyzval register obyvateľov a právnu
zástupkyňu navrhovateľa na oznámenie adresy pobytu 12 odporcov, ktorým nie je možné
doručiť zásielku súdu.
10
Dňa 3. októbra 2007 sa uskutočnil informatívny výsluch, na ktorom účastníci uviedli,
že mimosúdna dohoda nie je možná.
Dňa 22. novembra 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa splnila výzvu okresného
súdu z 11. septembra 2007.
Dňa 14. marca 2008 okresný súd prostredníctvom príslušných matrík zisťoval miesto
a dátum úmrtia zosnulých odporcov. Zároveň prostredníctvom registra obyvateľov a polície
zisťoval pobyt ďalších odporcov.
Dňa 2. apríla 2008 okresný súd požiadal Obecný úrad Bzince pod Javorinou
o doručenie úmrtného listu zosnulého odporcu.
Dňa 9. decembra 2008 okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. 2 D 1321/05.
Dňa 23. marca 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
o doručenie právoplatného dedičského rozhodnutia vo veci sp. zn. 13 D 985/2002.
Dňa 22. apríla 2009 okresný súd zisťoval prostredníctvom polície a samosprávy
pobyt právnej nástupkyne odporcu (výsledok lustrácií bol negatívny).
Dňa 6. decembra 2011 okresný súd prostredníctvom registra obyvateľov
a samosprávy zisťoval pobyt 8 odporcov (výsledok lustrácií negatívny, 1 odporkyňa
zomrela).
Dňa 3. septembra 2014 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby
v lehote 30 dní oznámila, či trvá na podanom návrhu, resp. na oznámenie podstatných
zmien týkajúcich sa účastníkov konania tak, aby súd mohol pokračovať v konaní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 dochádza k porušovaniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel
12
možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom
namietaného konania je rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom
k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto
posudzovanú vec ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Napokon, okresný
súd aj napriek takmer 16 rokov trvajúcemu konaniu dosiaľ nepristúpil k meritórnemu
prerokovaniu sporu, vec zatiaľ právne neposudzoval, vo veci nebolo nariadené jediné
pojednávanie, pričom okresný súd vo veci nevydal jediné meritórne rozhodnutie. Ústavný
súd preto nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu, že dôvodom doterajšej dĺžky konania
je zložitosť veci daná predmetom konania.
Na druhej strane však možno konštatovať, že posudzované konanie vykazuje
skutkovú zložitosť, ktorá je daná nielen počtom účastníkov konania, ale súvisí aj s potrebou
ustálenia okruhu účastníkov v súvislosti s úmrtím viacerých z nich, v dôsledku čoho musel
okresný súd prihliadať na priebeh dedičských konaní, nadviazať komunikáciu s dedičmi,
zisťovať adresy ich pobytu a pod.
V súvislosti s uvedeným konštatovaním však ústavný súd považuje za potrebné
uviesť na správnu mieru tvrdenie okresného súdu o počte účastníkov namietaného konania. I
keď počet účastníkov na strane navrhovateľa bol pôvodne 226, uznesením okresného súdu
zo 14. augusta 2001 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu zo 7. novembra
2001 bolo konanie právoplatne zastavené. Na základe dovolania podaného navrhovateľom
v 169. rade došlo síce k zrušeniu uznesenia krajského súdu zo 7. novembra 2001 a následne
aj uznesenia okresného súdu zo 14. augusta 2001, avšak len v časti týkajúcej sa
navrhovateľa v 169. rade. Vo vzťahu k ostatným navrhovateľom zostalo uznesenie
okresného súdu o zastavení konania nedotknuté. Preto po právoplatnom zastavení konania
(teda po 31. januári 2002) je účastníkom konania na strane navrhovateľa len navrhovateľ
v 169. rade. Na strane odporcov (pôvodne 139) došlo k zmene počtu účastníkov len
v súvislosti s právnym nástupníctvom, v dôsledku úmrtia niektorých odporcov. Preto
tvrdenie zákonnej sudkyne, že „Na strane navrhovateľov zostalo 264 osôb a na strane
odporcov 142 osôb“, nezodpovedá aktuálnemu stavu namietaného konania.
Aj napriek konštatovanej skutkovej zložitosti veci, ktorá má nemalý podiel
na doterajšej dĺžke namietaného konania, táto sama osebe nemôže byť akceptovaná ako
dôvod ospravedlňujúci neobyčajne zdĺhavý priebeh posudzovaného konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti namietal, že sťažovateľ pristúpil k využitiu
sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu až v roku 2014 a dovtedy bol so stavom
konania uzrozumený. V súvislosti s touto námietkou ústavný súd konštatuje, že podľa
svojho ustáleného názoru sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré
14
súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 164/2010), pričom vo svojej konštantnej judikatúre (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05) tiež zdôrazňuje, že účelom práva účastníka konania
pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti
tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade však skutočnosť, že
sťažovateľ skôr nevyužil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného
súdu, podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného
súdu.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní,
pričom vychádzal najmä z obsahu predloženého spisu okresného súdu. Poukazujúc
na chronologický prehľad doterajšieho priebehu namietaného konania, ústavný súd
konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný v obdobiach:
od 28. mája 1999 do 17. augusta 2000 (14 a pol mesiaca), od 20. februára 2002
do 21. augusta 2002 (6 mesiacov), od 8. decembra 2006 do 3. októbra 2007 (10 mesiacov),
od 22. apríla 2009 do 6. decembra 2011 (31 mesiacov) a od 6. decembra 2011 do 3.
septembra 2014 (33 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutom konaní nečinný
94,5 mesiaca, teda takmer 8 rokov. Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez
akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z
ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
Obranu podpredsedníčky okresného súdu a vo veci konajúcej zákonnej sudkyne,
ktoré poukázali na „nedostatočné personálne obsadenie tunajšieho súdu... , na dlhodobú
neprimeranú zaťaženosť v senáte, vysoký nápad nových vecí, počet reštančných vecí,
odchod dvoch sudcov v roku 2009...“, nebolo možné akceptovať. V súlade
s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho
obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy
nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné
problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva
ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá
predstavuje takmer 16 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde,
resp. na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu rozhodovania o opravnom
prostriedku, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu). Predmetná vec sa aj
po takmer 16 rokoch stále nachádza na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho
rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €
„Z dôvodu neistoty postoja súdu pre zabezpečenie zákonnosti a pre nemožnosť dosiahnuť
meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote.“.
16
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na neprimeranú dĺžku namietaného konania bez
meritórneho rozhodnutia, ale aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci považuje za
primerané v sume 6 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Mgr. Miroslavom
Hanecom a ktoré si sťažovateľ uplatnil v sume 518,76 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 (stanovisko
k vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí
odmena v sume dvakrát po 134 €, teda 268 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3
vyhlášky) po 8,04 €, teda 16,08 €, a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v
sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, preto odmena advokáta predstavuje sumu 432,30 €.
Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy
právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľom požadovanej
sume 518,76 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa
bodu 4 výroku rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015
18