Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Advokátska kancelária, Štúrova 20,

Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 15. marca 2010 Okresný súd Košice I (ďalej len

„okresný súd“) rozhodol rozsudkom vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorým

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Proti predmetnému prvostupňovému

rozsudku podala sťažovateľka 21. mája 2010 odvolanie. Krajský súd rozhodol o podanom

odvolaní rozsudkom sp. zn. z 27. januára 2011, ktorým potvrdil odvolaním

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že

„generálna prokuratúra SR podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR a to dňa

30.9.2011 pod VI/1Pz493/11 11. Na základe podaného podnetu GP SR Najvyšší súd SR

rozhodol uznesením zo dňa 28.5.2013 pod č. a rozhodol, že rozsudok KS

Košice zo dňa 27.1.2011 sp. zn. zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Takto sa vec vrátila Krajskému súdu dňa 30.1.2014 a v súčasnosti je táto vec vedená pod

č. . Vzhľadom na celkovú dĺžku prejednávanej veci, keďže vec nebola

rozhodnutá Krajským súdom ani v októbri r. 2014, sťažovateľka podala sťažnosť k rukám

predsedu KS dňa 24.10.2014.“.

O odvolaní sťažovateľky po vrátení veci najvyšším súdom nebolo rozhodnuté, čím

podľa sťažovateľky dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa ,

aby ústavný súd krajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov

a aby priznal finančné zadosťučinenie sťažovateľovi v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

3

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

4

ods. 2 (, , , ). V prípade, keď

ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Ústavný súd v posudzovanej veci považoval za relevantnú z hľadiska nametaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 skutočnosť, že krajský súd rozhodol o sťažovateľkinom odvolaní rozsudkom

sp. zn. z 27. januára 2011, ktorým bola právna neistota sťažovateľky

odstránená. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku krajského súdu až

do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. jeho

doručením (sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti uviedla, že „vec sa vrátila krajskému

súdu 30.1.2014“) nemohlo dochádzať k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jej

označeného základného práva. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že

sťažovateľka vytýkala krajskému súdu zbytočné prieťahy len po vrátení veci krajskému súdu

najvyšším súdom do podania tejto sťažnosti, ktorá bola podaná na poštovú prepravu

5. marca 2015. Uvedené obdobie predstavuje niečo vyše trinástich mesiacov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaná dĺžka napadnutého

konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označeného základného práva

sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (podobne napr. , , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania, kde

úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu,

pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu sťažovateľky, napr.

5

pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia pojednávania odvolacím

súdom na prejednanie odvolania (

v znení neskorších predpisov). Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu

pojednávania, resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľky, ešte sama osebe

neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne nečinný. Ústavný súd nepovažoval namietanú

dĺžku odvolacieho konania od vrátenia veci najvyšším súdom do podania tejto sťažnosti

za nesúladnú s označeným základným právom sťažovateľky. K takémuto záveru ústavný súd

dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní

dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nie je v rozpore s právom na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015

6