Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 312/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc, Advokátska kancelária, Nezábudková 22,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a 2 a Listiny základných práv

a slobôd v spojení s , ako aj neidentifikovaného

základného práva podľa postupom a rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo 16. januára 2013 a postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 16. decembra 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s , ako aj neidentifikovaného

základného práva podľa postupom a rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. januára 2013 a

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 16. decembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že žalobou podanou na okresnom súde sa

domáhala určenia neplatnosti vkladu záložného práva vykonaného v prospech odporcu

Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Okresný súd o žalobe

sťažovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 16. januára 2013 tak, že žalobu

sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd mal v odôvodnení

svojho rozhodnutia konštatovať, že vklad do katastra nehnuteľností nie je právny úkonom

v zmysle v znení neskorších predpisov,

preto dospel k záveru, že účastníci sa nemôžu domáhať v občianskom súdnom konaní

určenia neplatnosti vkladu do katastra nehnuteľností. Okresný súd mal ďalej konštatovať aj

to, že v danom prípade by sťažovateľke chýbal aj naliehavý právny záujem na určenie

neplatnosti tohto vkladu. Z uvedených dôvodov mal okresný súd odmietnuť vykonať aj

navrhnuté dokazovanie sťažovateľkou, pretože podľa názoru okresného súdu nebolo

potrebné na zistenie skutkového stavu pre účely rozhodnutia. Proti označenému rozsudku

okresného súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil.

3

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu

boli porušené jej označené práva. Sťažovateľka okrem uvedenia stručného priebehu konania

argumentuje tým, že krajský súd sa „nevysporiadal s rozpormi nachádzajúcimi sa v spise

a riadne nezistil skutkový stav“. Sťažovateľka tiež tvrdí, že „konanie odporcu (rozumej

žalovaného, pozn.) predstavuje úmyselné zavádzanie skutočností voči sťažovateľovi, ako aj

voči súdu. Na uvedené súd neprihliadal, dôsledkom čoho bolo zamietnutie odôvodneného

návrhu sťažovateľa o určenie neplatnosti vkladu záložného práva. Sťažovateľ bol sústavne

úmyselne uvádzaný vyjadreniami odporcu do omylu.“.

Sťažovateľka na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhla vydať vo veci tento

nález:

„1. Základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

a ods. 2 v spojení s

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu Bratislava,

sp. zn.: zo dňa 16.12.2014, ktorým Krajský súd Bratislava potvrdil

rozsudok Okresného súdu Bratislava II., sp. zn.: 35 porušené bolo.

2. Postupom Krajského súdu Bratislava, Okresného súdu Bratislava II. bolo

porušené základné právo sťažovateľa, podľa , a to

rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: zo dňa 16.12.2014

a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II., sp. zn.: zo dňa 16.01.2013.

3. Postupom Krajského súdu Bratislava, Okresného súdu Bratislava II. boli porušené

základné práva sťažovateľa, podľa , a ods. 2 a

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a to rozsudkom Krajského súdu

Bratislava zo dňa 16.12.2014, sp. zn.: a rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II. zo dňa 16.01.2013, sp. zn.: .

4. Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 16.12.2014, sp. zn.:

a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16.01.2013, sp. zn.: sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II. na nové rozhodnutie.

4

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Bratislava povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián Ševčík,

CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

5

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v

petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade je obsah sťažnosti

neurčitý a neúplný. V tejto súvislosti dodáva, že k sťažnosti neboli okrem splnomocnenia

pripojené napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že v celom jej

odôvodnení sa nenachádza čo i len jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne

relevantná námietka, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektorého

z označených základných práv alebo slobôd podľa , resp. práv podľa listiny okresným

a krajským súdom, ktorých ako porušovateľov sťažovateľka v petite svojej sťažnosti

označila. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a písm.

a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia

ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v spojení

s nepredložením napadaných rozhodnutí súdov významné procesné dôsledky. Je základnou

povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje

svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových

okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne

posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu

o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je teda

6

vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení

skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím,

opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho

orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu

atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný

subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom pre záver,

že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by

dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Napokon

nepredloženie napadnutých rozsudkov znemožňuje čo i len preskúmať správnosť skutkových

tvrdení sťažovateľky.

Napokon sťažovateľka nekonkretizovala konkrétne základné právo podľa čl. 48

ods. 2 . Predmetný článok totiž obsahuje viacero základných práv.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú

náležitosť ustanovenú v . K sťažnosti neboli v rozpore

s pripojené sťažnosťou napadnuté rozhodnutia súdov.

Sťažovateľka tiež nekonkretizovala základné právo podľa v zmysle

požiadavky vyplývajúcej z .

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

7

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, kópie napadnutých rozhodnutí všeobecných

súdov, ako aj konkretizáciu základného práva podľa , ústavný súd aj

so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (zrušenie označených rozhodnutí

všeobecných súdov, návrh na priznanie náhrady trov konania, návrh na priznanie

finančného zadosťučinenia podľa úvahy ústavného súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015

8