Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 382/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,

PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 17. júna 2014 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. júna 2014

(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom

postavení žalobkyne v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce (ďalej len

„okresný súd“), predmetom ktorého bolo rozhodovanie o náhrade škody a nemajetkovej

ujmy v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná ujma

mala byť sťažovateľke spôsobená nesprávnym úradným postupom okresného súdu, preto

podľa sťažovateľky sudcovia okresného súdu nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to sťažovateľka žiadala, aby krajský súd rozhodol o prikázaní jej veci inému

súdu toho istého stupňa. Pretože krajský súd návrhu sťažovateľky na prikázanie veci

nevyhovel, sťažovateľka navrhla zrušiť okresným súdom nariadené pojednávanie a prerušiť

konanie do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti, ktorú podala proti rozhodnutiu

krajského súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu vo veci jej žaloby. Okresný súd

napriek návrhu sťažovateľky pokračoval v konaní, uskutočnil pojednávanie bez účasti

sťažovateľky a vo veci meritórne rozhodol tak, že žalobu sťažovateľky v celom rozsahu

zamietol. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania. Krajský súd svojím

napadnutým rozsudkom potvrdil v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie okresného

súdu ako vecne správne.

Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušil jej označené práva tým, že:

„A. Rozhodoval vylúčený sudca...,

B. ... Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne

prekvapivým...

C. ... Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych

argumentoch, ku ktorým sa nemohol sťažovateľ vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne

rozhodnutie vo svoj prospech...,

D. ... napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené,

absentuje v ňom náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo rozhodol o merite

odvolania odlišne od ustáleného právneho názoru obsiahnutého v rozhodovacej praxi

súdov, ako aj prečo nerešpektoval presun dôkazného bremena na žalovaného...,

E. ... Odvolací súd napadnutým rozhodnutím odmietol odvolanie sťažovateľa, ktoré

smerovalo voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie

súdneho konania... čím došlo vo vzťahu k sťažovateľovi... k odňatiu možnosti konať pred

súdom v dôsledku neprejednania legitímne podaného odvolania.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, aby napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné zadosťučinenie a

úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutým rozsudkom

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie okresného súdu

o zamietnutí žaloby sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy a bol zamietnutý jej

návrh na prerušenie konania.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti sťažovateľky týkajúcej sa

napadnutého rozsudku krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že

použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už

zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov

rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky,

totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre

ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve predošlých prípadov (tiež

posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosť

smeruje, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody

odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného

súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej

argumentácie sťažovateľky voči napadnutému rozsudku krajského súdu sa táto nemení, nie

je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 2. júla 2014, sp. zn.

z 2. júla 2014, sp. zn. z 30. júla 2014, sp. zn.

z 1. júla 2014, sp. zn. zo 16. apríla 2014), ktoré skončili

odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd

v posudzovanom prípade nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho

pristúpil k odmietnutiu aj tejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátenie

veci na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov

konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015