Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 382/2015
PDF · 347.71 KB
No categories available
II. ÚS 382/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 63/2014 zo 17. júna 2014 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 63/2014 zo 17. júna 2014
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom
postavení žalobkyne v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce (ďalej len
„okresný súd“), predmetom ktorého bolo rozhodovanie o náhrade škody a nemajetkovej
ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná ujma
mala byť sťažovateľke spôsobená nesprávnym úradným postupom okresného súdu, preto
podľa sťažovateľky sudcovia okresného súdu nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to sťažovateľka žiadala, aby krajský súd rozhodol o prikázaní jej veci inému
súdu toho istého stupňa. Pretože krajský súd návrhu sťažovateľky na prikázanie veci
nevyhovel, sťažovateľka navrhla zrušiť okresným súdom nariadené pojednávanie a prerušiť
konanie do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti, ktorú podala proti rozhodnutiu
krajského súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu vo veci jej žaloby. Okresný súd
napriek návrhu sťažovateľky pokračoval v konaní, uskutočnil pojednávanie bez účasti
sťažovateľky a vo veci meritórne rozhodol tak, že žalobu sťažovateľky v celom rozsahu
zamietol. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania. Krajský súd svojím
napadnutým rozsudkom potvrdil v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie okresného
súdu ako vecne správne.
Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom, ako aj postupom,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušil jej označené práva tým, že:
„A. Rozhodoval vylúčený sudca...,
B. ... Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne
prekvapivým...
C. ... Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych
argumentoch, ku ktorým sa nemohol sťažovateľ vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie vo svoj prospech...,
D. ... napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené,
absentuje v ňom náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo rozhodol o merite
odvolania odlišne od ustáleného právneho názoru obsiahnutého v rozhodovacej praxi
súdov, ako aj prečo nerešpektoval presun dôkazného bremena na žalovaného...,
E. ... Odvolací súd napadnutým rozhodnutím odmietol odvolanie sťažovateľa, ktoré
smerovalo voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
súdneho konania... čím došlo vo vzťahu k sťažovateľovi... k odňatiu možnosti konať pred
súdom v dôsledku neprejednania legitímne podaného odvolania.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné zadosťučinenie a
úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým rozsudkom
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie okresného súdu
o zamietnutí žaloby sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy a bol zamietnutý jej
návrh na prerušenie konania.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti sťažovateľky týkajúcej sa
napadnutého rozsudku krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky,
totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre
ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve predošlých prípadov (tiež
posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosť
smeruje, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody
odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného
súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej
argumentácie sťažovateľky voči napadnutému rozsudku krajského súdu sa táto nemení, nie
je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014, sp. zn.
I. ÚS 373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014, sp. zn.
IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014), ktoré skončili
odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v posudzovanom prípade nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho
pristúpil k odmietnutiu aj tejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátenie
veci na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov
konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015