Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 410/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Dianou Treščákovou, PhD.,

Skladná 38, Košice, vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice II č. k. z 13. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2013 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), na porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 13. novembra 2012 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

1.1 Ústavný súd uznesením č. k. zo 4. septembra 2013 prijal

sťažnosť na ďalšie konanie.

2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť takto:

2.1 Sťažovateľkin otec, ktorý zomrel v roku 2007, uzavrel v roku 2002 zmluvu

o pôžičke s (ďalej len „odporujúca veriteľka“), podľa ktorej sa

jej zaviazal vrátiť sumu takmer 7 miliónov Sk (230 000 €) s príslušenstvom. Tento záväzok

bol zachytený v notárskej zápisnici z 29. mája 2002, v ktorej otec sťažovateľky zároveň

súhlasil s jej exekučnou vykonateľnosťou.

Kúpnou zmluvou z 23. mája 2002 však otec a matka sťažovateľky previedli na

sťažovateľku svoj byt v kat. území za cenu 231 340 Sk (približne

7 700 €) určenú znaleckým posudkom podľa vtedajších predpisov. Vklad vlastníckeho

práva podľa tejto zmluvy bol povolený 28. mája 2002. Sťažovateľka ďalšou kúpnou

zmluvou z 13. júna 2002 previedla uvedený byt na tretiu osobu za zhodnú cenu.

2.2 Rozsudkom okresného súdu č. k. , ktorý bol potvrdený

rozsudkom odvolacieho súdu, bolo určené, že „právny úkon neb... (otca sťažovateľky, pozn.)

a ... (t. j. sťažovateľky, pozn.), ktorým previedol... (otec sťažovateľky, pozn.)

spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti... (t. j. bytu, prislúchajúceho spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach, ako aj pozemku, pozn.) na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 23. 5. 2012, je voči žalobkyni (t. j. odporujúcej veriteľke) právne neúčinný“.

Podľa odôvodnenia oboch rozsudkov súdy dospeli v podstate k záveru, že otec

sťažovateľky od odporujúcej veriteľky vylákal pôžičku ešte pred prevodom bytu

na sťažovateľku a že exekučne vykonateľnú notársku zápisnicu spísal až vtedy, keď bol

2

povolený vklad do katastra. Otec tým chcel rodinu ochrániť pred negatívnymi dôsledkami

svojich obchodov. Tým podľa súdov zmaril uspokojenie pohľadávky odporujúcej veriteľky.

Okolnosť, že sťažovateľka predmetný byt už nevlastní, lebo ho previedla ďalej, podľa súdov

nie je podstatná.

Dovolanie sťažovateľky proti poslednému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu bolo odmietnuté.

2.3 Na základe toho odporujúca veriteľka podala voči sťažovateľke návrh

na vykonanie exekúcie na sumu 73 000 € s príslušenstvom, proti ktorej sa sťažovateľka

bránila námietkami, ktoré založila na tom, že

a) konanie o dedičstve po jej otcovi bolo zastavené, lebo nezanechal žiaden majetok,

ona teda nič nezdedila, čím je podľa vylúčená jej

zodpovednosť za otcove dlhy,

b) nie je zrejmé, ako odporujúca veriteľka dospela k vymáhanej sume 73 000 €, keď

sťažovateľka za prevod bytu získala prospech len vo výške približne 7 700 €.

Sťažovateľka zároveň navrhla zastavenie exekúcie pre svoju nemajetnosť a tiež

odklad exekúcie.

2.4 Okresný súd napadnutým uznesením, ktoré bolo sťažovateľke doručené

4. decembra 2012, jej námietky i návrh na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení

poukázal okrem iného na vyjadrenie odporujúcej veriteľky, podľa ktorej suma 73 000 € je

hodnota prevedeného bytu, ako ju odhadli dve košické realitné kancelárie. Podstatu veci

potom okresný súd v uznesení zhodnotil takto:

«Súd... zistil, že exekučným titulom je Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002.

Predmetom notárskej zápisnice je peňažné plnenie „ktorou sa ukladá dlžníkovi –

povinnému (otcovi sťažovateľky, pozn.) vrátiť finančnú čiastku 32.596,43 € s prísl. a

pohľadávku vo výške 197.171,88 €. Súčasťou predmetnej notárskej zápisnice je zmluva o

pôžičke zo dňa 22. 05. 2002 medzi... (otcom sťažovateľky a odporujúcou veriteľkou, pozn.).

Dňa 28. 08. 2007 povinný zomrel a dedičmi sa stali (sťažovateľka, pozn.) a jej sestra...

Spolu s exekučným titulom predložila oprávnená aj rozsudok Okresného súdu Košice II...,

ktorým bolo určené, že právny úkon... – kúpna zmluva z 23. 05. 2002... je voči oprávnenej

neúčinný avšak aj napriek tejto skutočnosti to nezakladá neprípustnosť vykonania exekúcie

nakoľko inštitút odporovateľnosti je uplatniteľný aj v exekučnom konaní nakoľko jeho

účelom je umožniť oprávnenému, ktorý má voči povinnej dedičke vymáhateľnú pohľadávku,

dosiahnuť uspokojenie tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi... (t. j. otcovi

sťažovateľky, pozn.) v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti, že oprávnená preukázala na základe rozsudku Okresného súdu Košice

II...‚ že právny úkon je voči nej neúčinný predstavuje podklad k tomu, aby sa na základe

exekučného titulu Notárska zápisnica... zo dňa 29. 05. 2002 v danom prípade vydaného

proti povinnej mohla domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným)

právnym úkonom ušlo z majetku nebohého... (otca sťažovateľky, pozn.) voči povinnej

v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Súd záverom dáva do pozornosti judikát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ... (nasleduje citácia právnej vety,

In: Zo súdnej praxe, roč. 2008, č. 4, s. 124, pozn.).»

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu vznáša v podstate dva

okruhy námietok:

a) uznesenie je zmätočné, pretože na jednej strane tvrdí, že sťažovateľka je povinnou

z titulu právneho nástupníctva (dedenia) po svojom otcovi, na druhej strane, že titulom

nároku odporujúcej veriteľky sú rozsudky, ktorými bolo vyhovené jej odporovacej žalobe;

okresný súd sa pritom nijako nezaoberal sťažovateľkinými námietkami, že jej otec zomrel

ako nemajetný, preto nemôže zodpovedať za jeho dlhy, v dôsledku čoho je napadnuté

uznesenie arbitrárne a porušuje jej základné právo zaručené v a právo

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru;

b) okresný súd nezaujal nijaké stanovisko k jej námietke, že nie je zrejmý základ

a spôsob výpočtu vymáhanej sumy 73 000 €. Ak by aj išlo o hodnotu bytu, okresný súd sa

nijako nevyrovnal s jej tvrdením, že ona zaň dostala len približne 7 700 €. Okresný súd sa

sám hodnotou bytu nijako nezaoberal a sťažovateľka odmieta, že by ju bolo možné určiť len

na základe vyjadrení realitných kancelárií, ktoré ho fyzicky neobhliadli, navyše z roku

4

2009, nie z roku 2002, keď sa tento byt predával. Tým napadnuté uznesenie porušuje okrem

už uvedených základných práv aj jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

.

4. Vzhľadom na to sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1/ Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 13. 11. 2012 porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

... a Dohovoru... a základné právo vlastniť majetok podľa

...

2/ Uznesenie Okresného súdu... sp. zn. z 13. 11. 2012 zrušuje a vec

vracia na ďalšie konanie.

3/ Okresný súd... je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Podľa zistení ústavného súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na základe

podnetu sťažovateľky mimoriadne dovolanie z 12. septembra 2013 podľa § 243e ods. 1

a a (ďalej len „OSP“).

6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako príslušný súd na

prerokovanie mimoriadneho dovolania vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho

dovolania a napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom uznesením

sp. zn. z 30. marca 2015 mimoriadne dovolanie zamietol.

7. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc v konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú

možnosť účinnej ochrany svojich práv. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je

oprávnený (z dôvodu neprípustnosti sťažnosti) poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom (mutatis

mutandis , ).

7.1 V prípade, ak sťažovateľ príslušnému orgánu podá podnet na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku a tento orgán mimoriadny opravný prostriedok aj

skutočne podá, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či takýto

prostriedok možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy tých základných práv

alebo slobôd, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ svojou sťažnosťou obrátil na

ústavný súd.

7.2 Ústavný súd v tejto súvislosti už rozhodol, že „mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora podané na návrh sťažovateľa možno (vzhľadom na kasačné účinky

rozhodnutia najvyššieho súdu o ňom) považovať za účinný právny prostriedok nápravy toho

základného práva alebo slobody, s namietaným porušením ktorých sa sťažovateľ obrátil na

Ústavný súd Slovenskej republiky“ (porov. ).

7.3 Ústavný súd taktiež judikoval, že ak o závažných procesných pochybeniach,

ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný

6

rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

upravených v príslušnom procesnom poriadku, je prípustnosť konania pred ústavným súdom

pred vyčerpaním týchto opravných prostriedkov vylúčená (porov. mutatis mutandis IV. ÚS

10/02).

8. Keďže v sťažovateľkinej veci bolo podané mimoriadne dovolanie, ústavný súd pre

ustálenie prípustnosti konania o sťažnosti sťažovateľky pred ústavným súdom musel

zisťovať, (i) či generálny prokurátor podal vo veci mimoriadne dovolanie (tento bod je

vzhľadom na už uvedené závery zodpovedaný kladne), (ii) či najvyšší súd vo veci podaného

mimoriadneho dovolania pripustil toto mimoriadne dovolanie (teda nedošlo k jeho

odmietnutiu), (iii) či obsah a rozsah výhrad vznesených generálnym prokurátorom

v mimoriadnom dovolaní sa zhodujú s námietkami sťažovateľky vznesenými pred ústavným

súdom a (iv) či najvyšší súd vo veci po pripustení mimoriadneho dovolania konal, príp.

rozhodol.

8.1 Tým, že najvyšší súd vyslovil názor o prípustnosti mimoriadneho dovolania

a napadnuté uznesenie okresného súdu vecne preskúmal, pričom zároveň obsah a rozsah

výhrad vznesených generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní sa vecne zhodujú

s námietkami sťažovateľky vznesenými pred ústavným súdom, sťažovateľke sa dostalo

efektívneho právneho prostriedku nápravy proti napadnutému uzneseniu okresného súdu,

a teda nie je v zmysle a prípustné preskúmanie napadnutého

uznesenia okresného súdu ústavným súdom, keďže preskúmať napadnuté uznesenie

okresného súdu ústavným súdom bolo v tomto prípade možné iba subsidiárne, teda ak by

o ochrane sťažovateľkiných základných práv a slobôd nerozhodoval iný súd (povedané

rečou , konanie o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného

súdu ústavným súdom nie je prípustné).

8.2 Ústavný súd uzatvára, že preskúmaním sťažnosti zo strany ústavného súdu by

došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci

rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov.

mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len

obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov

právneho štátu.

9. Na základe uvedeného ústavný súd pre neodstrániteľný nedostatok podmienok

konanie o sťažnosti v zmysle v spojení s a

zastavil.

10. V závere ústavný súd pripomína, že sťažovateľke zostáva zachovaná možnosť

podať v lehote predpokladanej sťažnosť proti uzneseniu

najvyššieho súdu, ktorým rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015

8