Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 317/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jurajom Strählem, Dolný Val 21/180, Žilina, ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. augusta 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. (sťažovateľ uvádza ako

porušovateľa označených práv v úvode sťažnosti okresný súd, pozn.), ktorý vo veci vedenej

proti nemu ako odporcovi v 3. rade mal vydať 21. októbra 2011 rozsudok pod hore

uvedenou spisovou značkou.

V dôvodoch sťažnosti prezentuje sťažovateľ názor, že označeným rozsudkom

okresného súdu bol nezákonne zmenený „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 30.1.1990, ktorým bola stanovená náhrada straty na zárobku z titulu

pracovného úrazu.

Od uvedeného rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sa odvíjala výška poskytovanej

náhrady a tá okrem zákonnej valorizácie nebola žiadnou dohodou menená.

Ja ako sťažovateľ som si ako zamestnanec a neskôr aj ako aj nezamestnaný plnil

všetky povinnosti spojené so štatútom nezamestnaného a nie mojim nechcením pracovať, ale

zníženou pracovnou schopnosťou následkom pracovného úrazu som si nenašiel ďalšie

zamestnanie. Krátenie mojej náhrady z takéhoto dôvodu považujem za neprijateľné.

V sporoch, ktoré som viedol so Sociálnou poisťovňou doteraz najvyšší súd vždy

tvrdil, že Sociálna poisťovňa je povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške v ktorej

bola náhrada vyplácaná k 31.12.2003. Ide o rozhodnutie NS SR ,

...

Z vyššie uvedených dôvodov mám zato, že je nesprávne, že v konaní OS v Žiline

č. k. som bol na svojich právach ukrátený v zmysle SR.“

Návrhom na rozhodnutie vo veci samej sa sťažovateľ domáha vydania tohto

rozhodnutia:

,,1.) Základné právo bytom na súdnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd bolo postupom súdu porušené.

2.) Rozsudok OS v Žiline č. k. zo dňa 21.10.2011 zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie.

3.) OS je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania v konaní na ústavnom súde

za dva právne úkony vo výške 340,88 €... do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 19. septembra 2014 na odstránenie nedostatkov

zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ podaním z 30. septembra 2014 doručeným

3. októbra 2014 uvádza nové znenie III. časti sťažnosti: „Z vyššie uvedených dôvodov mám

za to, že v konaní OS v Žiline č. k. som bol na svojich právach ukrátený

v zmysle SR.

Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o podanom dovolaní neakceptoval skutočnosť, že

OS pri rozhodovaní o výške náhrady za stratu na zárobku rozhodol vo veci, kde už bolo

súdom rozhodnuté (res indicato KS Banská Bystrica č. k. ).

Z uvedeného dôvodu nemal podané dovolanie odmietnuť. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti má podľa môjho názoru Ústavný súd založené právo konať o tejto ústavnej

sťažnosti..“

Súčasťou doplnenia návrhu bola aj kópia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. júna 2014, ktorým rozhodol

o jeho dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 20. decembra 2012 .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v .

Podľa a sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a označenie

proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V danom prípade považuje ústavný súd za závažný obsahový nedostatok petitu

sťažnosti brániaci jej meritórnemu preskúmaniu. Pokiaľ by aj ústavný súd nepridŕžajúci sa

formalistického prístupu k podaným sťažnostiam z 2. bodu návrhu rozhodnutia vyvodil, že

sťažnosť smeruje proti porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 21. októbra 2011, sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu k sťažnosti

nepripojil označený rozsudok, ale len uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 9. júna 2014. Z obsahu sťažnosti síce možno vyvodiť nespokojnosť sťažovateľa

s označeným uznesením najvyššieho súdu, avšak petitom sťažnosti, ktorý je pre ústavný súd

záväzný, sa sťažovateľ vyslovenia porušenia základných práv zaručených , prípadne

dohovorom uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 9. júna 2014 nedomáhal.

Celá sťažnosť sa vyznačuje nepresnosťou obsahu, absentuje v ňom čo i len zmienka

o odvolacom konaní.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažnosť sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu vyúsťujúcou do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha. Odôvodneniu sťažnosti

sťažovateľa takáto kvalita zjavne chýba, pretože v jeho argumentácii v skutočnosti absentujú

relevantné dôvody, osvedčujúce porušenie týchto práv. Podľa názoru ústavného súdu

sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie,

čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS

26/2012, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre

uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , ústavný

súd sťažnosť odmietol podľa už pri jej predbežnom

prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015