Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/138/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S., so sídlom v B.,

IČO: X., pobočka Ž., proti odporcom 1/ P., a.s. v konkurze, so sídlom v Ž., IČO: X., 2/

JUDr. J. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu P., a.s. v konkurze, so sídlom v Ž., 3/ M.

G., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. J. S., advokátom so sídlom v Ž., o určenie

neplatnosti zmluvy a náhrady straty na zárobku, vedenej na Okresnom súde Žilina pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 20. decembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 21. októbra 2011 č.k. -344: I. určil, že

„suma náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pri uznaní

čiastočnej invalidity patriaca odporcovi 3/ od odporcu 1/ a jeho právnych predchodcov patrila

k 31. decembru 2003 z titulu pracovného úrazu z 29. mája 1986 vo výške 208,59 € (6 284 Sk)

v hrubej mzde“, II. rozhodol, že „návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia

neplatnosti dohody uzatvorenej medzi odporcom 3/ a zamestnávateľom V., N. zodpovedným

za pracovný úraz, ktorý odporca 3/ utrpel 29. mája 1986, potom neskoršími právnymi

nástupcami zodpovedného zamestnávateľa, ktorým bol k 31. decembru 2003 V., a.., IČO: X.,

a ktorým je t.č. odporca 1/ a podľa ktorej V., a.., IČO: X., vyplácal odporcovi náhradu za

stratu na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity za mesiace júl 2003 v sume 10 860 Sk

brutto, 9 430 Sk netto, august 2003 v sume 10 466 Sk brutto, 9 096 Sk netto, september –

december mesačne v sume 10 653 Sk brutto, 9 263 Sk netto pre účely aplikácie § 272 ods. 2

2

a 3 o sociálnom poistení zamieta“. Rozhodol tiež o náhrade trov

konania. Vychádzal z toho, že navrhovateľka v zmysle

o sociálnom poistení (ďalej len „“) prevzala od odporcu 2/ výplatu

plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze a chorobe

z povolania. Takto prevzala aj výplatu plnení v prospech odporcu 3/. Zistila, že odporcovi 3/

bola v určitom období vyplácaná náhrada za stratu na zárobku v nesprávnej výške,

nezodpovedajúcej ustanoveniam . Navrhovateľka rozhodnutím z 31. marca

2008 č. 222-1123/2008 určila, že odporcovi 3/ patrí po 1. januári 2004 náhrada za stratu na

zárobku vo výške 5 563 Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca 3/ opravný prostriedok,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 16. júna 2009 sp. zn. 22 Sp

100/2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pri rozhodovaní o

opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku dospel k záveru, že navrhovateľka nebola

oprávnená prerátavať náhradu za stratu na zárobku odporcu 3/, ak mu odporcovia 1/ a 2/

vyplácali na základe ich konkludentnej dohody viac. Podľa právneho názoru súdu prvého

stupňa (zohľadňujúceho aj rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , 7

So 241/2007 a ), je navrhovateľka aktívne legitimovaná na podanie návrhu na

vyslovenie neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľkou podaný návrh v časti, ktorou sa

domáhala určenia neplatnosti tejto dohody, zamietol súd prvého stupňa s poukázaním na § 39

a s odôvodnením, že „na určení neplatnosti dohody neexistuje

zákonný dôvod“. Konštatoval, že uzatvorenie takejto dohody, ktorá zodpovedá zásade

zmluvnej voľnosti, bolo preukázané vykonaným dokazovaní. Vo zvyšnej časti súd prvého

stupňa návrhu vyhovel s tým, že pokiaľ bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná

odporcovi 3/ do 31. decembra 2003, išlo o plnenie na základe konkludentnej dohody

z prostriedkov jeho zamestnávateľov. Od 1. januára 2004 sa ale odporcovi 3/ vyplácaná

náhrada považuje za úrazovú rentu, ktorá je dávkou sociálneho poistenia; uvedeným dňom

došlo k zmene právnej povahy a aj obsahu právneho vzťahu, na základe ktorého sa poskytuje

odporcovi 3/ predmetné plnenie. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa treba

ustanovenie vykladať tak, že navrhovateľka mohla

uvedeným dňom prevziať plnenia vyplácané poškodeným len vo výške im patriacej podľa

všeobecne záväzných právnych predpisov, teda nie vo výške dohodnutej pred týmto dňom

s ich zamestnávateľmi. Pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku patriacej odporcovi 3/

podľa právnych predpisov k 31. decembru 2003 vychádzal súd zo znaleckého posudku,

ktorým bola výška tejto náhrady určená sumou 208,59 € (6 284 Sk). Pokiaľ odporca

poukazoval na judikát R 83/1969, súd prvého stupňa uviedol, že ho na daný prípad nemožno

3

aplikovať, lebo tu nejde o otázku posudzovania dohody medzi zamestnávateľom

a zamestnancom, ale o posúdenie výšky náhrady vyplácanej navrhovateľkou z verejných

prostriedkov. Dodal, že v prejednávanej veci odporca 3/ neúčinne vzniesol námietku

premlčania tam, kde nemá ustanovenie o premlčaní. O náhrade trov

rozhodol prvostupňový súd podľa a

Na odvolanie odporcu 3/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 20. decembra 2012

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku (ktorým bolo

návrhu vo veci samej vyhovené) potvrdil; žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že odporca 3/ utrpel 29. mája 1986 pracovný

úraz, v dôsledku ktorého mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a bol prevedený

na iný druh práce. Jeho vtedajší zamestnávateľ a jeho právni nástupcovia mu podľa

ustanovenia poskytovali až do 31. decembra 2003 náhradu za stratu

na zárobku. Od 1. januára 2004 mala navrhovateľka vyplácať odporcovi 3/ úrazovú rentu

vo výške, v akej mu do uvedeného dňa patrila náhrada za stratu na zárobku. Navrhovateľka

sa nestotožnila s výškou skôr stanovenej náhrady a úrazovú rentu mu priznala v inej výške.

Odporca 3/ napadol jej rozhodnutie opravnými prostriedkami, v konaní o ktorých najvyšší súd

vyslovil názor, že v prípade sporu navrhovateľka nemôže rozhodovať o nárokoch na náhradu

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní čiastočnej invalidity

vzniknutých do 31. decembra 2003, pričom o týchto nárokoch naďalej rozhoduje súd

v občianskom súdnom konaní, a to podľa predpisov účinných do tohto dňa. Odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúce skutkové okolnosti

a za správnej aplikácie ustanovení a a zákona

č. z nich vyvodil správne právne závery. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie

je navrhovateľka viazaná tým, v akej výške bola odporcovi 3/ na základe dohody

so zamestnávateľom vyplácaná náhrada za stratu na zárobku v čase do 31. decembra 2003;

rozhodujúce pre ňu je, v akej výške táto náhrada podľa právnych predpisov „patrila“.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a

ods. 1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal odporca 3/ dovolanie. Podľa jeho

názoru je napadnutý rozsudok nesprávny, „pretože trpí vadou podľa “

Odvolací súd sa v danom prípade nepostupoval v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. (ale aj sp. zn. , a ), pričom

4

„uvedený rozsudok obsahuje právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tejto veci, ktorý

je záväzný“. Dovolateľ tento rozsudok vyložil tak, že navrhovateľka bola bez ďalšieho

povinná prevziať údaje o výške náhrady za stratu na zárobku vyplácanej do 31. decembra

2003 a v tejto výške po uvedenom dni vyplácať úrazovú rentu; zmena jej výška

by prichádzala do úvahy výlučne len v spojení so zmenou pomerov. Podobné závery zaujal

najvyšší súd aj v konaní sp. zn. , v ktorom odporca 3/ vystupoval v procesnom

postavení navrhovateľa. Rozsudky súdov vydané v prejednávanej veci (t.j. v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ) „nemajú preto žiadne opodstatnenie

a sú ex tunc neplatné s poukazom na jestvujúci rozsudok najvyššieho súdu“. Právne závery

odvolacieho súdu, ktoré zaujal v napadnutom rozsudku, nemajú oporu v právnych predpisoch

a sú v rozpore s dovolateľom označenými rozhodnutiami najvyššieho súdu. Bez špeciálnej

právnej úpravy nebolo možné spätne fiktívne znížiť výšku náhrady za stratu na zárobku

a „odvolací súd sa mal riadiť rozsudkom najvyššieho súdu vydaným v tejto veci“. Z týchto

dôvodov žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutia najvyššieho súdu,

na ktoré poukazuje dovolateľ, boli vydané najvyšším súdom v odvolacích konaniach,

resp. v konaniach, v ktorých sa rozhodovalo v rámci správneho konania. Nešlo teda

o rozhodnutia vydané najvyšším súdom v dovolacom konaní. Prípustnosť dovolania

odporcu 3/ preto z ustanovenia nemožno vyvodzovať. Poznamenala, že

pri podávaní svojho určovacieho návrhu vychádzala z právnych záverov najvyššieho súdu

vyslovených vo viacerých rozhodnutiach (napríklad sp. zn. , ,

), v zmysle ktorých „je Sociálna poisťovňa aktívne legitimovaná na podanie

návrhu na vyslovenie neplatnosti dohody o výške náhrady, lebo len ona môže mať právny

záujem na vyslovení neplatnosti takejto dohody“. Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala

dovolanie odporcu 3/ odmietnuť.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z

Zostalo posúdiť, a to aj na základe tvrdení odporcu 3/ uvedených v dovolaní,

či prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci nevyplýva z ustanovenia

Predmetné ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania vtedy, keď „dovolací súd“ už rozhodol

„v tejto veci“, odvolací súd sa ale neriadil záväzným právnym názorom vysloveným

v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu a od tohto názoru sa bez opodstatnenia odchýlil.

Nie všetky rozhodnutia najvyššieho súdu sú rozhodnutiami dovolacieho súdu

( ). Najvyšší súd koná a rozhoduje aj ako súd odvolací ( ), súd

uvedený v a tiež ako súd rozhodujúci v niektorých osobitných konaniach

(viď napríklad alebo ). Formulácii „v tejto veci“, ktorú

zákonodarca zvolil v , zodpovedá výklad, v zmysle ktorého „touto vecou“

je práve prejednávaná vec (prípad). To znamená, že „touto vecou“ sa myslí konkrétne daný

(aktuálne v dovolacom konaní preskúmavaný) prípad, spor alebo kauza, teda nie

6

vo všeobecnom zmysle určitá právna problematika, záležitosť alebo otázka, ktorá bola

riešená v inom konaní a pred inými súdmi. I keby najvyšší súd prípadne v niektorom inom

konaní [odlišnom od konania v preskúmavanej veci (t.j. odlišnom od konania, v ktorom

má posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle )], čo aj na skutkovo a právne

obdobnom základe zaujal právne závery, nejde o právne závery vyslovené „v tejto veci“ tak,

ako to má na mysli

Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vydal v tomto konaní len jeden rozsudok. Len

jeden rozsudok vydal tiež odvolací súd. Dovolací súd „v tejto veci“, v ktorej bolo podané

jediné dovolanie, dosiaľ nerozhodoval, preto ani nemohol vysloviť právne závery, ktoré

by boli pre odvolací súd záväzné – viď a

Keďže najvyšší súd v tejto veci (vo veci „určenia, že suma náhrady za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pri uznaní čiastočnej invalidity patriaca

odporcovi 3/ od odporcu 1/ a jeho právnych predchodcov patrila k 31. decembru 2003 z titulu

pracovného úrazu z 29. mája 1986 vo výške 208,59 € (6 284 Sk) v hrubej mzde“) žiadny

právny názor nevyslovil, smeruje dovolanie odporcu 3/ proti rozsudku, prípustnosť ktorého

z nemožno vyvodiť.

Dovolanie odporcu 3/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle v dovolaní namietané neboli a v dovolacom

konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania odporcu 3/ preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Pokiaľ odporca 3/ v dovolaní naznačuje, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný

dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní

(viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ,

ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Keďže prípustnosť dovolania odporcu 3/ nemožno vyvodiť z , ani

z , dospel dovolací súd k záveru, že ide o procesne neprípustné dovolanie.

Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi 3/, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto

konania ( )

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková