Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/239/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa J. G., bývajúceho v Č. B., V. č. X., proti

odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.29.augusta č.8, o úrazovú rentu, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. septembra 2007, č.k. 20 Sd

579/2006 - 38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12.septembra 2007, č.k. – 38, p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. septembra 2007, č.k.

– 38, zrušil rozhodnutie odporkyne z 20. septembra 2006 číslo X., rozhodnutie odporkyne

z 20. septembra 2006 č.X. (správne číslo X.) a rozhodnutie odporkyne z 20. septembra 2006

číslo X. a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedenými rozhodnutiami odporkyňa podľa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o sociálnom poistení“) od 1.januára 2005 zvýšila úrazovú rentu navrhovateľa

vo výške 351 Sk mesačne o 7,54%, teda o 27 Sk. Mesačne mu od uvedeného dňa vyplácala

spolu sumu 378 Sk mesačne, od 1. júla 2005 sumu 417 Sk mesačne a od 1. júla 2006 sumu

442 Sk mesačne na základe zákonných zvýšení. Krajský súd dospel k záveru, že

z preskúmavaných rozhodnutí nemožno zistiť, ako odporkyňa zistila výšku úrazovej renty,

vyplácanej po 1.januári 2004 a či od účinnosti zákona o sociálnom poistení, t.j. od 1.januára

2004 bolo začaté konanie, v ktorom došlo k zmene výšky úrazovej renty, ktorá sa

do 31.decembra 2003 vyplácala ako náhrada za stratu na zárobku vo výške 7597 Sk. Podľa

názoru krajského súdu je pre posúdenie veci rozhodujúce rozhodnutie, ktorým došlo

k zníženiu úrazovej renty od 1.januára 2004 a v prípade, ak je toto rozhodnutie

nepreskúmateľné, potom je nepreskúmateľné i rozhodnutie o zvýšení úrazovej renty

od 1.januára 2005.

Rozsudok napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský súd

rozhodol o zrušení neexistujúceho rozhodnutia, lebo rozhodnutia o zvýšení úrazovej renty

z 28.februára 2005 má číslo X.. Poukázala na znenie § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení

a namietala, že nemá právny základ na rozhodnutie o nárokoch, o ktorých bolo rozhodnuté

pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že podľa zistenia pobočky

Sociálnej poisťovne Banská Bystrica zamestnávateľ vyplácal navrhovateľovi náhradu za

stratu na zárobku v nesprávne určenej výške, prikročila k prepočtu tejto náhrady, takže od

1.januára 2004 bola úrazová renta vyplácaná v sume zistenej po prepočítaní. Odporkyňa teda

nevydala žiadne rozhodnutie o znížení úrazovej renty, iba určila výšku náhrady patriacej pred

1.januárom 2004, ktorá bola potom transformovaná na úrazovú rentu. Z uvedených dôvodov

žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie.

Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa § 272 ods.3 prvej vety zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok

na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to

v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi bola k 31.decembru 2003

vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni

(viď. č.l. 50 až 52 súdneho spisu).

Z § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade vyplácania náhrady

za stratu na zárobku k 31.decembru 2003 a nároku na jej výplatu aj po tomto dni sa úrazová

renta vypláca v sume, v akej patrila k 31.decembru 2003. Pokiaľ sa hovorí o „sume, v akej

patrila do 31.decembra 2003“, je v danom prípade potrebné za túto sumu považovať sumu

v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, lebo výška náhrady k 31.decembru 2003

nebola medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom sporná. Odporkyňa bola preto bez

ďalšieho povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v ktorej bola náhrada vyplácaná

k 31.decembru 2003 a znova posudzovať nárok na jej poskytovanie alebo meniť jej výšku by

mohla len v prípade zmeny pomerov.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení totiž odporkyni nevyplýva

oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.decembru 2003

(t.j. za obdobie pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení) a úrazovú rentu vyplácať

od 1.januára 2004 v nižšej sume ako bola vyplácaná aj bez sporu medzi navrhovateľom

a zamestnávateľom k 31.decembru 2003. Prepočítanie, ktoré vykonala odporkyňa je

v skutočnosti rozhodovaním o výške dávky pred 1.januárom 2004 a na takéto rozhodovanie

odporkyňa nie je oprávnená.

Navyše prepočítanie výšky náhrady len faktickým postupom odníma účastníkovi

právo na súdnu ochranu a zo žiadneho zákonného ustanovenia odporkyni právo na nové

prepočítanie výšky náhrady nevyplýva. Takýto postup odporkyne je v rozpore s

Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má nárok na súdnu ochranu.

Možno zdôrazniť, že záväzným podkladom pre odporkyňu pri prevzatí výplaty

náhrady za stratu na zárobku (považovanej po 1. januári 2004 za rentu) môže byť

právoplatný rozsudok súdu v prípade, ak už o výške náhrady rozhodol súd, alebo dohoda

medzi zamestnávateľom a zamestnancom (ktorá môže byť písomná, ale aj ústna, prípadne

urobená mlčky).

Pre odporkyňu je rovnako záväzný výrok rozsudku, ako pre účastníkov konania, a ako

aj pre všetky orgány štátu, alebo pre osoby, ktorým štát zveril rozhodovanie na úseku verejnej

správy (odporkyňa je pritom osobou, ktorej štát rozhodovanie na úseku verejnej správy zveril

zákonom). Len zrušenie výroku rozsudku súdu spôsobom, uvedeným v procesných

predpisoch je možné výrok právoplatného rozsudku súdu zrušiť alebo zmeniť.

Rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok má aj dohoda účastníkov, ktorá je pre nich

tiež záväzná (ak zákon nepredpisuje iné náležitosti) od okamihu, kedy sa jej účastníci zhodli

na jej obsahu.

V konkrétnej veci odporkyňa nepreukázala, že by došlo k zrušeniu dohody alebo

rozhodnutia o výške náhrady za stratu na zárobku.

Nedovolený je preto postup odporkyne, ak ako orgán verejnej správy

(právnická osoba na ktorú štát preniesol výkon štátnej správy) svojím konaním nerešpektuje

dohodu účastníkov (alebo právoplatné rozhodnutie súdu, ak bolo o náhrade prípadne

rozhodnuté). Takýmto konaním odporkyňa vytvára podmienky pre vykonanie kontrolných

opatrení zo strany štátu s dôsledkami, ktoré kontrolné opatrenia môžu mať za následok.

Odporkyňa 1. januára 2004 vstúpila do práv a povinností zamestnávateľa

navrhovateľa, ktorý zodpovedal za pracovný úraz, nemohla preto jednostranným právnym

úkonom meniť obsah zmluvy o odškodnení pracovného úrazu. Ak sa domnievala, že dohoda

medzi zamestnávateľom a pracovníkom o odškodnení pracovného úrazu (alebo choroby

z povolania) nezodpovedala zákonu, mohla sa s návrhom na vyslovenie neplatnosti takejto

zmluvy obrátiť na súd, ktorý je oprávnený o jej neplatnosti rozhodovať. Len súdnym

rozhodnutím mohla dosiahnuť iné odškodnenie pracovného úrazu, než je to, na ktorom sa

účastníci dohodli.

Takýto dôkaz (súdne rozhodnutie o neplatnosti dohody o výške náhrady za stratu na

zárobku) o nesprávnej výške poskytovanej náhrady však odporkyňa nepredložila, preto

nemožno zistiť, na základe akej právne významnej skutočnosti nevychádzala z výšky

náhrady, na ktorú mal navrhovateľ k 31. decembru 2003 nárok.

Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že aktívne legitimovaná na podanie návrhu na

vyslovenie neplatnosti dohody o výške náhrady je len odporkyňa, lebo len ona môže mať

právny záujem na vyslovení neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľ by žalobou o jej

neplatnosť nemohol dosiahnuť ochranu svojich práv, ale práve naopak, výrokom súdu o jej

neplatnosti by mohol byť len ukrátený. Nemôže mať preto právny záujem na podaní žaloby

a nie je preto osobou, ktorá je oprávnená domáhať sa v konaní o vyslovenie neplatnosti

dohody o poskytovanej náhrade súdnej ochrany .

Podľa § 293b zákona o sociálnom poistení úrazová renta a pozostalostná úrazová renta

vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1. januára 2005 o 7,54% sumy úrazovej renty

alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia.

Výška náhrady za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003 je rozhodujúca pre

určenie základu pre zvýšenie úrazovej renty od 1.januára 2005 podľa § 293b zákona

o sociálnom poistení.

Vzhľadom na to, že z predloženého administratívneho spisu odporkyne nie je zrejmé,

v akej výške bola náhrada za stratu na zárobku navrhovateľovi vyplácaná k 31.decembru

2003, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o zvýšení úrazovej renty od 1.januára

2005 je nepreskúmateľné.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si dostatok podkladov

pre zistenie výšky, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru

2003, v tejto výške ju od 1.januára 2004 považovať v zmysle § 272 ods.3 zákona o sociálnom

poistení za úrazovú rentu a aj vyplácať. O zvýšení úrazovej renty podľa § 293b zákona

o sociálnom poistení od 1.januára 2005 rozhodne znovu, pričom zvýšenia o príslušné percentá

odvodí od sumy, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003

( nie až po tomto dni).

Odvolací súd preto podľa rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo odporkyňa nebola

v konaní úspešná a navrhovateľovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová