Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sp/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v G. v právnej veci navrhovateľa: E. A., bytom Z. U. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o úrazovú rentu, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 40689-8/2012-BA zo dňa 12.12.2012. Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím odporkyňa č. 40689-8/2012-BA zo dňa 12.12.2012, rozhodla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa , o sociálnom poistení od 01. 01. 2004 v sume 87,80 eur mesačne, ktorá bude podliehať zvyšovaniu podľa príslušných ustanovení zákona, podľa , nemá nárok na úpravu výšky úrazovej renty.

Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že podľa od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu nároky vzniknuté pred 01. 04. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

V zmysle § 72 ods. 1 zákona, sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava zo dňa 27. 11. 2004 prebrala výplatu plnení od zodpovedného zamestnávateľa Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., odštepný závod Nováky a podľa evidenčného listu zamestnávateľ potvrdil, že pánovi E. A. k XX. XX. XXXX poukazoval náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 2.644,-Sk (87,80 eur). Naposledy poškodenému vyplatil náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za mesiac december 2003. K 31. 12. 2003 vyplácal zamestnávateľ poškodenému náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v sume 2.644,-Sk, ktorá sa od 01. 01. 2004 považuje za úrazovú rentu a považuje a podlieha zvyšovaniu podľa príslušných ustanovení zákona. Navrhovateľ má od 01. 01. 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 2.644,-Sk mesačne. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2011 zvýšila sumu vyplácanej úrazovej renty od 01. 01. 2012 o 3,3 % na sumu 142,90 eur mesačne. Voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok nepodal. Dňa 07. 12. 2012 požiadal navrhovateľ o úpravu výšky sumy úrazovej renty podľa § 293ao, pretože podľa jeho názoru, odporkyňa mala vychádzať z novej sumy úrazovej renty vyplácanej od 01. 01. 2004. Jej výška by mala byť určená tak, že od priemerného zárobku z rozhodného obdobia vo výške 15.806,-Sk do výšky ktorej poškodenému patrila náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti k 31. 12. 2003 by sa mala odpočítať výška sumy čiastočného invalidného dôchodku 5.170,-Sk vyplatená

za mesiac december 2003 a odpočítať aj sumu 4.560,-Sk, ktorá suma sa rovná 75 % minimálnej mzdy čiastočného invalida patriaca poškodenému zamestnancovi. Ustanovenie § 293ao zákona v znení neskorších predpisov sa vzťahuje však na také prípady, kedy poškodený po pracovnom úraze bol nezamestnaný, a preto ako dosahovaný zárobok po pracovnom úraze sa zohľadňoval tzv. pravdepodobný zárobok, ktorý by mohol dosiahnuť po pracovnom úraze vzhľadom na svoje pracovné schopnosti obmedzené následkami pracovného úrazu. Zákonodarca v ustanovení § 293ao zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2008 určuje, že v takých prípadoch, keď za obdobie nezamestnanosti poškodených sa jednotne zohľadní pri výpočte sumy úrazovej renty pravdepodobný zárobok v rozsahu 75 % minimálnej mzdy, ktorá suma má nahradiť úplný výpadok zárobku poškodených v období nezamestnanosti. Odporkyni zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyplácanej k 31. 12. 2003. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je v rozpore s princípom rovnosti a má diskriminačné účinky. Uviedol, že na základe jeho žiadosti zo dňa 05. 11. 2012 mala odporkyňa upraviť výšku sumy úrazovej renty podľa § 293ao, nanovo prepočítať výšku úrazovej renty, ktorá mu patrila od 01. 01. 2004 a následne túto novú výšku úrazovej renty zvyšovať v zmysle zákona. Žiadal o prepočítanie novej sumy úrazovej renty tri roky spätne. Odporkyňa pri určovaní výšky sumy úrazovej renty musí vychádzať z priemerného zárobku do výšky, ktorého mu predmetná náhrady straty na zárobku do 01. 07. 2003 patrila. V skutočnosti od 01. 07. 2003 mu patril priemerný zárobok 16.599,-Sk a nie 15.806,-Sk. Od 01. 01. 2004 podľa jeho výpočtu úrazová renta podľa § 293ao zákona je určená v sume 6829,-Sk a táto suma je potom základom pre ďalšie zvyšovanie úrazovej renty od 01. 01. 2005. On nežiadal o zmenu výšky úrazovej renty podľa § 112 ods. 1. Odporkyňa zámerne neuvádza, ako mu bola vyplácaná úrazová renta od 01. 01. 2004. Ďalej poukazoval na to, že tvrdenie odporkyne, že mu zamestnávateľ poukazoval k decembru 2003 náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sumu 2.644,-Sk sa nezakladá na pravde, pretože podľa evidenčného listu č. 4669/IV. od 01. 07. 2003 do 31. 12. 2003 mu nikdy nebola mesačne vyplatená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 2.644,- Sk. Má za to, že od 01. 01. 2004 mu patrila úrazová renta v sume 3.546,-Sk, ktorá mala byť základom na zvyšovanie a nie suma 2.644,-Sk. Priemerný zárobok na predmetnú náhradu za stratu na zárobku mu po zvýšení od 01. 07. 2003 o 9,3 % patril v sume 16.599,-Sk a nie 15.806,-Sk, ktorý bol určený tak, že mu o 9,3 % bol zvýšený priemerný zárobok v sume 6.658,-Sk, t.j. o 619,-Sk, ktorá suma bola pripočítaná v sume 15.187,-Sk. Čiastočný invalidný dôchodok k 01. 12. 2003 mu bol vyplácaný v sume 5.170,-Sk mesačne, v mesiaci december 2003 mal mesačnú sumu brutto 4.283,-Sk a za mesiac december mu bol použitý pravdepodobný zárobok v sume 3.600,-Sk. Z toho vyplýva, že za mesiac december mu patrila náhrada za stratu na zárobku 3.546,-Sk, ktorá mu mala byť vyplácaná úrazová renta a ktorá mala byť základom na ďalšie zvyšovanie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom odporkyne k ustanoveniu § 293ao zákona o sociálnom poistení, pretože je diskriminujúce a porušuje zásadu rovnosti v tomto prípade jeho práv s tými občanmi, ktorí v čase nezamestnanosti absolútne nepracovali, neodvádzali štátu daň a dokonca štát za nich platil niektoré poplatky a takíto občania majú nárok na úpravu výšky úrazovej renty a on nie. Celý rok 2003 bol zamestnancom Výskumného ústavu živočíšnej výrobky v Nitre, kde pracoval na polovičný úväzok 4 hodiny denne. Má za to, že pri určovaní výšky sumy náhrady za stratu na zárobku k 31. 12. 2003 sa vychádzalo z fikcie, pretože pracoval na polovičný úväzok a nikdy by objektívne skutočne zárobok nedosiahol. V skutočnosti pravdepodobný zárobok bol považovaný do 31. 12. 2003 za obdobie, ktoré nepracoval, hoci mal pracovnú zmluvu, avšak len na polovičný úväzok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové konanie. V písomnom vyjadrení odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ utrpel dňa 16. 10. 1989 pracovný úraz u zodpovedného zamestnávateľa Hornonitrianske bane Prievidza, u ktorého bol zamestnaný od r. 1988 ako baník - rúbač. V apríli 1992 bol v dôsledku pracovného úrazu od 16. 10. 1989 preradený na inú prácu v podzemí a od 25. 08. 1993 bol preradený na prácu na povrchu, pričom od 11. 10. 1993 bol navrhovateľovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Ku dňu 01. 09. 1993 došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou. Následne pracoval ako strážnik vo VDI Nitra do 30. 06. 1998 a od 01. 03. 1999 vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre ako zamestnanec ochrany majetku a osôb na polovičný pracovný úväzok. Dňa 24. 06. 1999 bola podpísaná dohoda medzi navrhovateľom a zamestnávateľom, v ktorej sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku bez obmedzenia, a to za obdobie od 01. 06. 1997 do 01. 06. 1999 vo výške 33.718,-Sk a počnúc od 01. 06. 1999 naďalej vyplácať navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku bez limitu, resp.

krátenia výslednej sumy. Keďže zamestnávateľ nepostupoval v zmysle tejto dohody navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, resp. náhrady za straty na zárobku v konaní pred Okresným súdom v Prievidzi pod č. , kde rozsudkom zo dňa 24. 08. 2006 súd zaviazal zamestnávateľa na uhradenie navrhovateľom uplatnenej sumy za stratu na zárobku, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. -272 zo dňa 08. 03. 2007. V nadväznosti na ustanovenie § 272 ods. 1, sociálna poisťovňa prebrala dňa 27. 11. 2003 výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze navrhovateľa, pričom podľa evidenčného listu zo dňa 27. 11. 2003 bola navrhovateľovi ku dňu 31. 12. 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku v sume 2.644,-Sk. Podľa § 272 ods. 3 zákona, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktoré sa vyplácali k 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. 12. 2003. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 08. 12. 2003 sa suma úrazovej renty, na ktorú vznikol poškodenému nárok 01. 01. 2004 v zmysle § 272 ods. 3 stanoví ako priemer náhrad za stratu na zárobku, ktoré boli poškodenému vyplatené v období od 01. 07. 2003 do 31. 12. 2003. Priemerná suma náhrady za stratu na zárobku vyplácaná navrhovateľovi zamestnávateľom v rozhodujúcom období po zaokrúhlení bola suma 2.644,-Sk. Táto suma sa začala následne vyplácať ako úrazová renta od 01. 01. 2004, ktorá sa podľa § 82 zákona každoročne zvyšovala o stanovené percento. Na prepočítavanie výšky dávky pred 01. 01. 2004 sociálna poisťovňa nie je oprávnená, čo bolo už riešené rozsudkami NS SR č. z 25. 06. 2009, zo dňa 20. 05. 2009 a zo dňa 26. 02. 2009. Navrhovateľ si podal žiadosť 07. 11. 2012 o úpravu výšky sumy úrazovej renty podľa a 04. 12. 2012 doplnil svoje podanie o ďalšie dôvody úpravy, konkrétne žiadal zvýšenie priemerného zárobku patriacemu k 30. 06. 2003 v sume 15.187,-Sk o 9,3 %, počnúc od 01. 07. 2003 na sumu 16.599,-Sk. Navrhovateľ v opravnom prostriedku napriek jeho obsiahlosti, neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by neboli známe odporkyni pred vydaním rozhodnutia zo dňa 12. 12. 2012. Podľa odporkyne navrhovateľ si nesprávne vykladá ustanovenie zákona, pretože navrhovateľ utrpel pracovný úraz v čase platnosti a účinnosti , ktorý v a nasledujúcich upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Ustanovenie zákona, sa vzťahuje výlučne na prípady, ak je poškodený po utrpení pracovného úrazu evidovaný ako nezamestnaný. Preto ako zárobok dosahovaný u poškodeného po pracovnom úraze sa podľa ustanovenia zákona zohľadňuje tzv. pravdepodobný zárobok, ktorý by poškodený mohol dosiahnuť vzhľadom na svoju pracovnú schopnosť obmedzenú následkami pracovného úrazu. Zákon v tomto ustanovení určuje pravdepodobný zárobok počas trvania nezamestnanosti sa považuje suma zodpovedajúca 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá patrili k 31. 12. 2003. Zo spisového materiálu navrhovateľa vyplýva, že náhrada za stratu na zárobku bola navrhovateľovi vypočítaná ako rozdiel medzi skutočnej dosahovaným priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody a sumou zárobku dosahovaného po pracovnom úraze s pripočítaním čiastočného invalidného dôchodku. Ak sa navrhovateľovi po pracovnom úraze 16. 10. 1989 prepočítaval dosahovaný zárobok na plný pracovný úväzok, t. j. neprihliadlo sa na skutočnosť, že je zamestnaný na polovičný úväzok, ide síce o pravdepodobnú sumu, ktorú by navrhovateľ mohol dosiahnuť pri plnom pracovnom úväzku s prihliadnutím na jeho pracovnú schopnosť a zdravotnú dispozíciu po utrpení pracovného úrazu ale jedná sa o pravdepodobný zárobok v zmysle zákona, ktorého účelom je nahradiť absenciu zárobku poškodeného v období nezamestnanosti vo výške 75 % minimálnej mzdy. Keďže navrhovateľ bol v období do 01. 01. 2004 zamestnaný, pričom do dnešného dňa dosahuje zárobok v pracovnom pomere, ktorý trvá od marca 1999, nemožno v jeho prípade aplikovať zákona, kde je striktne viazané obdobie trvania nezamestnanosti u osoby poškodeného. Z týchto dôvodov, žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Predložil súdu písomné stanovisko, ktoré je totožné s obsahom s opravným prostriedkom a predložil súdu rozsudky, ktoré citoval v opravnom prostriedku. Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala písomného vyjadrenia a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. -45 zo dňa 06. 05. 2015 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 40 689-8/2012-BA zo dňa 12. 12. 2012.

Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odvolanie. Trval na tom, že nárok na úpravu úrazovej renty podľa § 293ao zákona, má občan, ktorý v r. 2003 nepracoval, štátu neodvádzal žiadne zákonom stanovené odvody, a tak musí mať na úpravu úrazovej renty aj on, i keď pracoval na polovičný úväzok, odvádzal zákonom stanovené poplatky, ale zamestnávateľ mu k 01. 01. 2004 k skutočnej mesačnej mzde prirátaval pravdepodobný zárobok až do konca decembra 2003 z toho dôvodu, že nepracoval 8 hodín ale len 4 hodiny. Tiež trval na tom, že od 01. 01. 2004 mu pretransformovaná úrazová renta nesmie byť krátená o výšku sumy odvedeného daňového preddavku, ktorá mu platiteľom mzdy bola z predmetnej náhrady za stratu na zárobku k 01. 01. 2004 odvedená. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Najvyšší súd SR uznesením č. -61 zo dňa 29. 01. 2015 zrušil rozsudok súdu I. stupňa. Poukázal na to, že podstatnou námietkou navrhovateľa, ktorý sa domáha priznania transformovanej úrazovej renty v sume brutto sa krajský súd nezaoberal, nevyhodnotil, či postup odporkyne, ktorá rozhodla, že od 01. 01. 2004 patrí navrhovateľovi transformovaná úrazová renta v sume netto je alebo nie je súladný so zákonom a na základe akých právnych úvah a aplikácie ktorých zákonných ustanovení k tomuto dospel. Taktiež sa prvostupňový súd nevysporiadal s argumentmi navrhovateľa v prípade aplikácie § 293ao, to či mu za neodpracovaný čas, keďže pracoval na polovičný úväzok, bol používaný pravdepodobný zárobok do 31. 12. 2003. Odvolací súd považoval spôsob odôvodnenia rozhodnutia I. stupňového súdu za nie ústavne a zákonne konformný. Taktiež poukázal na to odvolací súd, že administratívny spis nie je úplný, absentujú v ňom viaceré písomnosti, dokonca nie je ani súčasťou evidenčný list č. 4669/IV. zo dňa 27. 11. 2003, ktorým zamestnávateľ potvrdzuje sumy vyplatené z titulu nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku, dohoda medzi navrhovateľom a zamestnávateľom po uhradení náhrady za stratu na zárobku zo dňa 24. 06. 1999 a ani rozhodnutia príslušných súdov ohľadom navrhovateľom uplatneného nároku na uhradenie náhrady za stratu na zárobku chýba tiež samotné podanie navrhovateľa a jeho doplnenie, ktorým požiadal o úpravu úrazovej renty. Na riadil súdu I. stupňa prejednať znovu vec, vysporiadať sa s tvrdeniami navrhovateľa vo vzťahu k jeho požiadavke priznania úrazovej renty v sume brutto ako aj k namietanému odchýlnemu prístupu k jeho osobe z titulu neaplikovania ust. zákona v jeho právnej veci. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia l ods. 1 a nasl. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 29. 06. 2015 trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadal, aby jeho úrazová renta bola posúdená aj podľa . Pridržiaval sa písomného vyjadrenia ako aj dôvodov odvolania voči I. stupňovému rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že správny orgán nerozhodol správne, čo sa týka dani v r. 2003, pretože podľa vtedy platného zákona, náhrada za stratu na zárobku, spolu s invalidným dôchodkom, mala vytvoriť sumu, ktorú zamestnanec dosiahol pred vznikom nároku na náhradu škody. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 19. 03. 2013. Poukázala opätovne na to, že ustanovenie v danom prípade nie je možné použiť u navrhovateľa, pretože zákon jednoznačne uvádza, že podľa tohto ustanovenia sa rozhoduje len v prípade ak poškodený bol evidovaný ako nezamestnaný. Sám navrhovateľ potvrdil skutočnosť, že v r. 2003 pracoval ako čiastočne invalidný na polovičný pracovný úväzok. Čo sa týka ďalšej námietky navrhovateľa, ktorú vzniesol ohľadne výplaty úrazovej renty bez zdanenia, názory NS SR nie sú jednotné ani dodnes, dáva do pozornosti však rozhodnutia NS SR č. zo dňa 24. 04. 2012 a zo dňa 31. 01. 2012, ktorými NS SR prelomil svoju rozhodovaciu činnosť tým, že úrazová renta sa vypláca v takej výške aká bola vyplácaná v r. 2003, teda po zdanení. Taktiež poukázala na skutočnosť, že doklady, ktoré cituje NS SR vo svojom zrušujúcom uznesení sa v administratívnom spise nachádzali v čase rozhodovania I. stupňového aj II. stupňového súdu. V danom prípade je zrejmé a nie je sporné, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz 16. 10. 1989 u zodpovedného zamestnávateľa Hornonitrianske bane Prievidza a.s., odštepný závod Nováky, ktorý uzatvoril dohodu 24. 06. 1999 o náhrade za stratu na zárobku bez obmedzenia, ktorú však zamestnávateľ neplnil a preto bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. -248 zo dňa 24. 08. 2006 zaviazaný na uhradenie sumy náhrady za stratu na zárobku. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -272 zo dňa 08. 12. 2007 Napadnutým rozhodnutím odporkyňa rozhodla o žiadostiach navrhovateľa o úpravu výšky sumy úrazovej renty podľa a o úprave sumy priemerného zárobku na účely náhrady za stratu na zárobku, ktorú navrhovateľ žiadal upraviť k 30. 06. 2003. Podľa o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe

z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01. 04. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Podľa § 272 ods. 3 o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ktoré sa vyplácali do 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v takej sume, v akej patrili do 31. 12. 2003. Predmetom rozhodovania preskúmavaným rozhodnutím odporkyne nebolo rozhodovanie o priznaní úrazovej renty, ale jej úprava podľa § 293ao zákona. Podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení, ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu, alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1, 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie od 01. 01. 2004, pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tento úrazovej renty má trvať aj po 31. 12. 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. 12. 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá patrila k 31. 12. 2003. Ustanovenie § 293ao sa výlučne vzťahuje na prípady ak je poškodený po utrpení pracovného úrazu evidovaný ako nezamestnaný. Preto ako zárobok dosahovaný u poškodeného po pracovnom úraze sa zohľadňuje tzv. pravdepodobný zárobok, ktorý by poškodený mohol dosiahnuť vzhľadom na svoju pracovnú schopnosť obmedzenú následkami pracovného úrazu. Toto ustanovenie zároveň určuje, že pravdepodobný zárobok počas trvania nezamestnanosti sa považuje suma zodpovedajúca 75 % min. mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá patrila k 31. 12. 2003. Námietka navrhovateľa, aby bolo aplikované ustanovenie § 293ao na jeho prípad, je právne irelevantná, pretože toto ustanovenie sa výlučne vzťahuje na prípady, ak je poškodený po utrpení pracovného úrazu evidovaný ako nezamestnaný, čo navrhovateľ nespĺňal, pretože on nebol nezamestnaný. Popri poberaní čiastočného invalidného dôchodku pracoval na čiastočný pracovný úväzok. Spornou medzi navrhovateľom a odporkyňou bola otázka, či náhrada za stratu na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila do 31. 12. 2003 a ktorá je od 01. 01. 2004 úrazovou rentou (§ 272 ods. 3 zákona č. 461/32003 Z. z.) má by vyjadrená vo výške v akej bola k 31. 12. 2003 skutočne vyplácaná, teda po odpočítaní dane alebo vo výške zodpovedajúcej výške zdanenej náhrady za stratu na zárobku. Pripojené rozhodnutia OS v Prievidzi a KS v Trenčíne riešia iba dielčie nároky poškodeného - navrhovateľa, na náhrady škody z pracovného úrazu za obdobie od 01. 03. 1999 do 31. 01. 2001. Rozhodujúce je potvrdenie zamestnávateľa Hornonitrianske bane Prievidza, odštepný závod Nováky, že k 31. 12. 2003 poukazovala navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 2.644,-Sk (87,80 eur). Podľa § 272 ods. 3 o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ktoré sa vyplácali do 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v takej sume, v akej patrili do 31. 12. 2003. Pokiaľ sa v citovanom ustanovení hovorí o sume v akej patrila do 31. 12. 2003, je v danom prípade potrebné za túto sumu považovať sumu v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná alebo výška náhrady, ktorá mu k 31. 12. 2003 po zdanení patrila a nebola medzi účastníkmi sporná. Táto náhrada sa vypláca vo výške, ktorá patrila k 31. 12. 2003 aj po tomto dni. Nemožno pritom stotožňovať úrazovú rentu priznanú podľa a , ktorá od 01. 01. 2004 dani z príjmu nepodlieha a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa podľa za úrazovú rentu iba považuje a ktorá dani z príjmu podlieha. Preto krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne o tom, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa , a , za súladné rozhodnutie so zákonom. V obdobných prípadoch zaujal takéto stanovisko aj odvolací súd v rozhodnutiach a . Námietky navrhovateľa týkajúce sa prepočtu priemerného zárobku k 30. 06. 2003 súd považuje za neopodstatnené, pretože odporkyňa nemá túto povinnosť prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31. 12. 2003, ale od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a nároky vzniknuté pred 01. 01. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze.

Na základe týchto skutočnosti krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. 12. 2012 ako vecne správne potvrdil podľa potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.