Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Sd-202-2013.pdf
PDF · 77.35 KB
No categories available
12Sd/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľa: Y. T., bytom M. V. XXX/X, L. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 1144-36/2013-BA zo dňa 13. mája 2013, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. 1144-36/2013-BA zo dňa 13. mája 2013 sa podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e a vec sa v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Krajský súd p r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím 1144-36/2013-BA zo dňa 13. mája 2013 prvým výrokom podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 27. januára 1983, nemá nárok na úrazovú rentu. Druhým výrokom podľa § 272 ods. 3 v súlade s § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznala nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 v sume 49,60 Eur mesačne, ktorá bola naďalej zvyšovaná podľa zákona.
Rozhodnutie zdôvodnila tým, že na základe podanej žiadosti navrhovateľa zo dňa 03. januára 2007, odporkyňa vydala rozhodnutie č. 222-1928/2007 zo dňa 26. novembra 2007, ktorým poškodenému nepriznala úrazovú rentu. Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 9So 195/2008 zo dňa 25. februára 2009 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 12Sd 372/2007-48 zo dňa 11. júla 2008 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 222-1928/2007 zo dňa 26. novembra 2007 zrušil a vrátil jej na nové konanie. Nové rozhodnutie odporkyne č. 222-5246/2009 zo dňa 24. septembra 2009 Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 12Sd/2009 zo dňa 30. apríla 2010 podľa § 250 ods. 2 OSP potvrdil. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím 7So 114/2010 zo dňa 28. septembra 2011 rozhodnutie Krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne č. 222-5246/2009 zo dňa 24. septembra 2009 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zodpovedný zamestnávateľ listom č. OORP/16851/12 zo dňa 18. marca 2013, doručeným Sociálnej poisťovni pobočka Prievidza dňa 19. marca 2013 oznámil nový prepočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného k 31. decembru 2003. Na základe nových skutočností a nového prepočtu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od zodpovedného zamestnávateľa má poškodený nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona v súlade s § 112 ods. 4 zákona od 1. januára 2004 v sume 1494 Sk (49,60 eur) mesačne, ktorá bola následne zvyšovaná v súlade so zákonom. Odporkyňa ďalej uviedla, že poškodený bol oboznámený so skutočnosťou, že podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So-239/2007 uverejneného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 81/2012 Zb. zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení Sociálnej poisťovni nevyplýva oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti vyplácanej k 31. decembru 2003, by sa považovalo za rozhodovanie o výške dávky pred 1. januárom 2004 a na takéto rozhodovanie nie je oprávnená.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia odporkyne. Rozhodnutie napáda v časti jeho výroku pod bodom 2) , ktorým bolo rozhodnuté o jeho nároku na úrazovú rentu podľa § 272, ods. 3 v spojení s § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vo zvyšku výrok pod bodom 1) rozhodnutie nenapáda. Odporkyňa priznala nárok navrhovateľa na úrazovú rentu od 01.01.2004 vo výške 49,60€ mesačne a následne určila mesačný nárok na úrazovú rentu za uplynulé obdobia od 01.01.2004. Navrhovateľ s takýmto prepočtom vyjadril niekoľkokrát svoju nespokojnosť a považoval ho za nesprávne určený. Podľa jeho názoru zodpovedný zamestnávateľ použil nesprávne veličiny v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávnej valorizácie priemerného mesačného zárobku poškodeného. Navrhovateľ sa preto obrátil na súd podaním žaloby na určenie výšky náhrady za stratu na zárobku patriacej mu od jeho zamestnávateľa k 31.12.2003.
Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
Predmetom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom je rozhodnutie odporkyne č. 1144-36/2013-BA zo dňa 13. mája 2013, ktoré vydala v novom konaní po zrušení prvšieho rozhodnutia z 30. septembra 2009, č. 222-5246/2009 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/114/2010, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. apríla 2010 č. k. 12Sd/209/2009.
Odporkyňa rozhodnutím 1144-36/2013-BA zo dňa 13. mája 2013 prvým výrokom podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 27. januára 1983 nemá nárok na úrazovú rentu. Druhým výrokom podľa § 272 ods. 3 v súlade s § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznala nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 v sume 49,60 Eur mesačne, ktorá bola naďalej zvyšovaná podľa zákona. Odporkyňa výšku úrazovej renty odvodila od prepočtu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vykonaného zodpovedným zamestnávateľom (Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.) k 18.3.2013, ktorý považuje za definitívny a v celom rozsahu správny. V rozhodnutí odporkyňa vychádzala zo súm straty na zárobku brutto za mesiac júl vo výške 1090 Sk, za august vo výške 2211 Sk, za september vo výške 1481 Sk, za október vo výške 1372 Sk, za november vo výške 2422 Sk, za december vo výške 1379 Sk.
Navrhovateľ s takýmto prepočtom nesúhlasil a považoval ho za nesprávne určený, obrátil sa preto na všeobecný súd (Okresný súd Prievidza) podaním žaloby na určenie výšky náhrady za stratu na zárobku, patriacej mu od jeho zamestnávateľa k 31.12.2003. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 19CoPr/5/2016-312 zo dňa 20. februára 2019 rozsudok prvej inštancie č. k. 4Cpr/2/2013-276 zo dňa 02. februára 2016 potvrdil. Súd prvej inštancie určil, že žalobcovi patrilo od žalovaného právo na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti následkom pracovného úrazu zo dňa 27.01.1983, za mesiac júl 2003 vo výške 2097 Sk - 69,61 € brutto, za august 2003 vo výške 2922 Sk - 96,99 € brutto, za september 2003 vo výške 2578 Sk - 85,57 € brutto, za október 2003 vo výške 2457 Sk - 81,59 € brutto, za november 2003 vo výške 3801 Sk - 126,17 € brutto, za mesiac december 2003 vo výške 2020 Sk - 67,05 € brutto. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Podľa § 492 ods. 1 OSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
S ohľadom na odvolacie dôvody zostali medzi účastníkmi konania spornými hodnoty náhrady za stratu na zárobku za obdobie júl 2003 až december 2003, ktoré boli rozhodnými podkladmi pre výpočet navrhovateľovej úrazovej renty a jej následnej valorizácie. V rozhodnutí odporkyne uvádzané sumy straty na zárobku a vypočítané zodpovedným zamestnávateľom nie sú pritom v súlade so sumami náhrady za stratu na zárobku ustálené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoPr/5/2016-312 zo dňa 20. februára 2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 4Cpr 2/2013-276 zo dňa 2.2.2016. Je preto zrejmé, že odporkyňa pri výpočte sumy úrazovej renty na čas od 1.1.2004 napadnutým rozhodnutím použila nesprávne (nižšie) vstupné údaje (hodnoty) prevzaté od zodpovedného zamestnávateľa. V súdnom konaní boli tieto parametre preverené a ustálené vo vyšších sumách oproti vyčísleniu vykonanému zodpovedným zamestnávateľom.
Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu (§ 250j ods. 2 písm. c) OSP), pre ktorú vadu rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude odporkyňa viazaná právnym názorom vysloveným súdom v prejednávanej veci.
V ďalšom konaní vo veci bude správny orgán povinný opätovne určiť výšku úrazovej renty vychádzajúc zo súm straty na zárobku určenej rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 19CoPr/5/2016-312 zo dňa 20. februára 2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 4Cpr 2/2013-276 zo dňa 2.2.2016 a túto následne valorizovať v súlade so zákonom.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
V konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach, a len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) OSP.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.