Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 331/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach a jeho rozsudkom

sp. zn. z 9. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn.

z 9. septembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom

postavení žalobkyne v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len

„okresný súd“), predmetom ktorej bolo rozhodovanie o jej žalobe, ktorou sa domáhala

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom okresného súdu (ďalej len „žaloba“), ktorý je súčasne

súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť.

Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým žalobu v celom rozsahu

zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd

napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie okresného súdu a odporkyni (Slovenskej

republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky) náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd „spôsobil“ porušenie jej základných práv,

„osobitne:

základného práva zaručeného (práva

na súdnu ochranu);

základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:

„... Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho

prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým...

Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych

argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne

rozhodnutie vo svoj prospech...

Konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej

veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní

a napadnutým rozsudkom, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie

konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento súd

v odvolacom konaní potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúcej sa napadnutého

rozhodnutia krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú

použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom

období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o jej

žalobných nárokoch podľa Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v

súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v

použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie

záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež

posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosť

smeruje, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody

odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného

súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej

argumentácie sťažovateľky proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení,

nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 2. júla 2014, sp. zn. I. ÚS

373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. z 30. júla 2014, sp. zn. z

1. júla 2014, sp. zn. zo 16. apríla 2014), ktoré skončili odmietnutím

rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných

prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach

odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu

tejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu

a vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015