Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 331/2015
PDF · 343.35 KB
No categories available
III. ÚS 331/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach a jeho rozsudkom
sp. zn. 5 Co 109/2014 z 9. septembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. 5 Co 109/2014
z 9. septembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom
postavení žalobkyne v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len
„okresný súd“), predmetom ktorej bolo rozhodovanie o jej žalobe, ktorou sa domáhala
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom okresného súdu (ďalej len „žaloba“), ktorý je súčasne
súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mal spôsobiť.
Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým žalobu v celom rozsahu
zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd
napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie okresného súdu a odporkyni (Slovenskej
republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky) náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd „spôsobil“ porušenie jej základných práv,
„osobitne:
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva
na súdnu ochranu);
základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:
„... Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho
prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...
Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým...
Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych
argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie vo svoj prospech...
Konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej
veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní
a napadnutým rozsudkom, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie
konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento súd
v odvolacom konaní potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúcej sa napadnutého
rozhodnutia krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú
použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom
období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o jej
žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v
súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v
použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie
záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež
posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosť
smeruje, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody
odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného
súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej
argumentácie sťažovateľky proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení,
nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. I. ÚS
373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 363/2014 z
1. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných
prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach
odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu
tejto sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených (zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu
a vrátenie veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,
preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015